Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111229726
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111229726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so
sídlom v Piešťanoch, na ul. Teplickej č. 7434/147, proti žalovanej B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej
vo E., na ul. G. č. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, na ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej G.,
právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul. Sovietskych
hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 900,88 Eur s prísl., o protižalobe žalovanej o vyslovenie neprijateľných
zmluvných podmienok a o zaplatenie finančného zadosťučinenia s prísl., o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 13.6.2012, č. k. 11C 4/2012-110 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada n e p
r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Protižalobu o vyslovenie
neprijateľných zmluvných podmienok a o zaplatenie finančného zadosťučinenia vylúčil na samostatné
konanie. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 247,54 Eur na účet jej

právneho zástupcu v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 27.9.2007 žalovaná
uzatvorila so žalobcom úverovú zmluvu na úver vo výške 30.000,-Sk. Tento sa zaviazala splatiť v 36
splátkach po 1.349- Sk. Celkovo mala tak uhradiť sumu 48.564,- Sk.

Do uzatvorenia tejto úverovej zmluvy žalovaná zobrala úver dňa 8.9.2006 od spoločnosti ESSOX SK

s.r.o. 20.000,- Sk s povinnosťou vrátiť 35.208,- Sk v 36 mesačných splátkach po 978,- Sk. Dňa 28.9.2006
zobrala úver od Poštovej banky a.s. 80.000,- Sk s povinnosťou vrátiť 116.349,- Sk v 50 mesačných
splátkach po 2.327,- Sk. Dňa 8.11.2006 uzatvorila ďalšiu úverovú zmluvu so žalobcom na sumu 30.000,-
Sk s povinnosťou vrátiť 46.764,- Sk v 36 splátkach po 1.299,- Sk. Dňa 12.12.2006 uzatvorila žalovaná
úverovú zmluvu so spoločnosťou GE MONEY na úver 32.000,- Sk za cenu 53.856,- Sk s povinnosťou
vrátiť ho v 48 mesačných splátkach po 1.122,- Sk. Dňa 12.1.2007 opäť žalobca poskytuje žalovanej
ďalší úver a to sumu 57.000,- Sk s povinnosťou vrátiť 85.380,- Sk v 60 mesačných splátkach po 1.423,-

Sk. Ďalšia úverová zmluva bola uzavretá dňa 30.3.2007 so spoločnosťou ESSOX SK s.r.o. na sumu
50.000,- Sk s povinnosťou splatiť 87.168,- Sk v 48 mesačných splátkach po 1.816,- Sk. Dňa 25.6.2007
Poštová banka a.s. poskytuje žalovanej ďalší úver 60.000,- Sk s povinnosťou vrátiť 97.420,-Sk počas
60 mesiacov po 1814,- Sk. O osem dní na to nasleduje predmetný úver od žalobcu vo výške 30.000,-Sk s povinnosťou vrátiť 48.564,- Sk. Dňa 3.9.2007 sa žalovaná zaviazala ďalšiemu veriteľovi Poštovej
banke a.s. zaplatiť za úver 30.000,- Sk sumu 43.141,- Sk v 40 mesačných splátkach po 1.188,- Sk. Dňa
7.1.2008 spoločnosť Cofidis a.s. poskytuje žalovanej úver 40.000,- Sk s povinnosťou platiť mesačne

1.599,- Sk. V tom istom mesiaci a to dňa 28.1.2008 žalobca poskytuje žalovanej ďalší úver 100.000,- Sk
s povinnosťou zaplatiť 171.060,- Sk v 60 mesačných splátkach po 2.851,- Sk. Dňa 3.3.2008 sa žalovaná
zaväzuje zaplatiť spoločnosti GE MONEY a.s. za úver 145.000,- Sk sumu 226.584,- Sk mesačne
po 3.147,- Sk. V júni 2008 poskytuje spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanej úver 20.000,- Sk s
povinnosťou zaplatiť 39.120,- Sk v 12 mesačných splátkach po 3.260,- Sk. V júli 2008 tá istá spoločnosť

poskytuježalovanejďalšíúver10.000,-Sk,ktorýsažalovanázaviazalasplatiťv12mesačnýchsplátkach
celkove 19.680,- Sk. Dňa 29.9.2008 poskytuje spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. žalovanej úver
38.000,- Sk, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v 26 mesačných splátkach po 2.778,- Sk, čím naviac
sa zaviazala uhradiť 28.672,-Sk.

V priebehu jedného roka pred uzavretím spornej zmluvy (od 8.9.2006 do 27.9.2007) sa žalovaná

zaviazala uhradiť bankovým aj nebankovým subjektom celkove sumu 522.145,- Sk a to bez úveru, ktorý
je predmetom tohto sporu. V čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy teda mala dlh voči finančným
spoločnostiam vo výške 522.145,- Sk. V priebehu ďalšieho roka po uzavretí predmetnej úverovej zmluvy
(od 27.9.2007 do 29.9.2008) sa žalovaná zaviazala zaplatiť za úvery cenu vo výške 614.821,- Sk.
Súd pritom nebral do úvahy úver od spoločnosti COFIDIS a.s., keďže zo zmluvy bolo problematické

zistiť sumu, ktorú by mala žalovaná zaplatiť. Každopádne však splátky, ku ktorým sa žalovaná
zaviazala, vysoko prevyšovali jej mesačný príjem. Žalovaná dojednávala úvery na to, aby mohla splácať
predchádzajúce úvery. Potvrdzujú to aj veľmi krátke obdobia medzi jednotlivými úvermi, niekedy len
pár dní. Žalobca teda poskytol žalovanej úver, pričom nebral ohľad na výdavky a celkové zadlženie
žalovanej. Tomu nasvedčuje aj formulárová úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania, podľa

ktorej sa žalobca sústredil len na čisté príjmy žalovanej a jej partnera. Pomery žalovanej pritom už v čase
vzniku predmetnej zmluvy neumožňovali úver splatiť vzhľadom na jej stav zadlženia z iných úverov a
vzhľadom na jej nízky príjem. Navyše žalovaná je vo veku pred starobným dôchodkom a zo starobného
dôchodku splatiť vyše milión korún v starej mene je problematické, ak nie nemožné. Žalovanej boli
preukázateľne poskytnuté úvery, ktoré by musela splácať celý život a aj tak by neboli splatené. V čase

uzavretia predmetnej zmluvy so žalobcom súčet splátok z úverov poskytnutých žalovanej presahoval
výšku jej mzdy.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§4ods.5zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Žalobca postupoval s hrubou nedbanlivosťou, ak poskytol úver žalovanej bez náležitého posúdenia,
či bude schopná úver splatiť. Na žalobcu totiž dopadá povinnosť odbornej starostlivosti, ktorou sa

rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho
pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z.).

Poskytovanie úverov na finančnom trhu spotrebiteľom má svoje zásady. Nepochybne ide o osobitne

chránené vzťahy (čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie „štáty zabezpečia ochranu hospodárskych
záujmov spotrebiteľov“, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký
stupeň ochrany spotrebiteľov“). Ak žalobca ako dodávateľ úverov pre spotrebiteľov poskytol žalovanej
úver a náležite nezisťoval rozsah jej záväzkov a žalovaná pritom brala tzv. „úver na úver“, výkonjeho práv odporuje dobrým mravom. Poskytovať peniaze za odplatu osobám v tiesni, ktoré zjavne
nedokážu úver splatiť, je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a je konaním v rozpore
s dobrými mravmi. Postup žalobcu nemožno považovať za súladný s fundamentálnym hodnotovým

poriadkom spoločnosti. Čoraz intenzívnejšie rezonujú kritiky obchodnej praxe nebankových inštitúcií
a nie zriedkavo sa vyskytujú aj názory spotrebiteľov, že už nikdy nevstúpia do úverového vzťahu s
nebankovouinštitúciou.Nezodpovednéúverovaniesaojedinelekončíajľudskýmitragédiamiadražbami
obydlí, aj keď na začiatku úverovania spotrebiteľa išlo o úvery v nízkych sumách. Žalobca poskytol
žalovanej úver, aj keď pomery žalovanej ho neumožňovali splácať, splácanie skorších úverov zo strany

žalovanej bolo za cenu získania nových úverov. Žalovaná sa dostala do neriešiteľnej situácie s výrazným
negatívnym dopadom na jej každodenný život. Spotrebiteľská zmluva pritom mala byť prostriedkom
skvalitnenia jej života.

Obsah úverovej zmluvy potvrdzuje, že žalobca kládol dôraz na príjmovú zložku žalovanej. Žalobca
muselpripožiadavkeodbornejstarostlivostivedieťopotrebepoznaniabonityžalovanej,alesaspoliehal,

že svoje práva vymôže bez ohľadu na pomery žalovanej. Postup žalovanej možno síce označiť za
rovnako nedbanlivý a ľahkovážny, ale kým sa žalovaná úvermi snažila riešiť svoje dlhy, platiť bankám
a nebankovým subjektom a riešiť narastajúce zadlžovanie, čo je prirodzené, žalobca na druhej strane
sledoval zisky napriek ťažkej až zúfalej životnej situácie žalovanej, čo je principiálne neprijateľné.

Z vyššie uvedených dôvodov bola preto uzatvorená úverová zmluva vyhodnotená ako absolútne
neplatná v zmysle § 39 OZ a to pre rozpor so zákonom s poukazom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj pre rozpor s dobrými mravmi. Zmluva je preto neplatná
ex tunc (od začiatku).

Podľa§457Občianskehozákonníkaakjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždý zúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Žalobca by mal teda nárok len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia žalovanej, ktoré nebolo
splatené, teda išlo by o rozdiel sumy 30.000,- Sk a úhrad žalovanej. Nárok by sa posúdil podľa

ustanovení o vydaní bezdôvodného obohatenia § 451 a násl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Žalovaná však vzniesla námietku premlčania.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Objektívna premlčacia lehota nepochybne začala plynúť od poskytnutia úveru žalovanej, k čomu došlo
8.10.2007 a teda uplynula 8.10.2010. Žaloba však na súd bola podaná až 27.10.2011, teda po uplynutí
trojročnej premlčacej lehoty. Okamihom, od ktorého sa odvíja začiatok plynutia premlčacej doby je vznik
zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia a to bez zreteľa na to, či oprávnený subjekt o
svojom práve na vydanie plnenia bezdôvodného obohatenia vedel alebo nie.

Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa nebolo možné stotožniť ani s výškou pôvodnej pohľadávky
žalobcu voči žalovanej podľa splátkového kalendára v sume 1.634,57 Eur. Do tejto sumy totiž žalobca
započítal aj zmluvné pokuty v úhrnnej výške 258,17 Eur, aj keď absentovala písomná dohoda o zmluvnejpokute, ktorá je obligatórna s poukazom na § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Každá zmluva je ukončená podpismi jej účastníkov, čo znamená,

že účastník svojim podpisom potvrdzuje uzavretie dohody s tým obsahom, ktorý sa nachádza nad jeho
podpisom. V tomto konkrétnom prípade sa účastníci dohodli len na úverovej zmluve a ustanovenia o
zmluvnej pokute sú uvedené mimo zmluvy, konkrétne v úverových podmienkach, a to je pre prijatie
záveru o písomnej dohode účastníkov ohľadom zmluvnej pokuty nepostačujúce. Žalovaná nepodpísala
úverové podmienky a preto nemožno z toho vyvodiť, že účastníci uzavreli písomnú dohodu o zmluvnej

pokute.

Žalobca teda nesprávne platby žalovanej poukázal na úhradu zmluvných pokút, ktoré neexistovali,
keďže nedošlo k platnej dohode o zmluvných pokutách a preto pohľadávka žalobcu bez pokút činila
1.376,40 Eur. Po odpočítaní platieb žalovanej vo výške 733,69 Eur, jej dlh by predstavoval sumu 642,71
Eur.

Pri rozhodovaní o trovách konania boli úspešnej žalovanej v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.
priznané trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Zároveň protižaloba žalovanej bola vylúčená na samostatné konanie s poukazom na ustanovenie § 112

ods. 2 O.s.p., nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania neumožňovali o tejto protižalobe rozhodnúť.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 878,36 Eur z titulu poskytnutého úveru spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 23.1.2009 do zaplatenia. Zároveň požadoval

protižalobu o vyslovení neprijateľných zmluvných podmienok a o zaplatenie finančného zadosťučinenia
zamietnuť. Ako dôvod uviedol, že na základe vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým
zisteniam, pričom odôvodnenie rozsudku je zmätočné. Na jednej strane sa konštatuje absolútna
neplatnosť celej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi, avšak na strane druhej v odôvodnení
rozhodnutia sa vôbec nespomína, čo by malo spôsobovať absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, prečo

by zmluva mala byť absolútne neplatná a v čom sa vidí rozpor zmluvy s dobrými mravmi. Podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Pokiaľ ide o definíciu dobrých
mravov tak tú žiadny zákon neobsahuje. Pri vymedzení toho, čo je v rozpore s dobrými mravmi treba
preto vychádzať z ustálenej súdnej praxe. Dobrými mravmi sa v zásade myslí základný hodnotový

poriadok spoločnosti. Kedy je určité konanie, resp. určitý právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, treba
posudzovať vždy individuálne podľa konkrétnych okolností daného prípadu, pričom treba prihliadať na
dôvody konania, jeho intenzitu, dĺžku ale aj na jeho následok. Vo veci sa prijal záver o hrubom rozpore
konania žalobcu s dobrými mravmi bez toho, aby boli posúdené možnosti žalobcu v čase uzatvárania
zmluvy preveriť si údaje o tom, že žalovaná už má veľké množstvo úverov u iných spoločností. Žalobca

si v rámci svojich vtedajších možností splnil riadne svoju povinnosť preveriť bonitu klienta. Pri posúdení
bonity klienta vychádzal jednak z údajov uvedených v registri dlžníkov SOLUS, ktorý v čase uzatvárania
zmluvy obsahoval iba údaje o dlžníkoch. Ak si žalovaná v čase uzatvárania zmluvy riadne plnila svoje
povinnosti vyplývajúce jej zo všetkých uzatvorených úverových zmlúv jej meno samozrejme nemohlo
figurovať v registri dlžníkov a žalobca nemal možnosť zistiť údaje o platobnej morálne žalovanej z

iných zdrojov. Pri posudzovaní bonity žalovanej sa vychádzalo tiež z toho, akým spôsobom splácala
žalovaná prechádzajúce úverové zmluvy uzatvorené so žalobcom dňa 5.6.2006, dňa 8.11.2006 a dňa
16.2.2007. Okrem toho sa vychádzalo i z údajov poskytnutých žalovanou pri uzatváraní zmluvy. Po
zhodnotení reálnych možností žalobcu na preverovanie bonity žalovanej v čase uzatvárania zmluvy
žalobca nemohol ani pri zachovaní všetkej odbornej starostlivosti zistiť to, že žalovaná mala uzatvorené

tak obrovské množstvo úverových zmlúv a jeho konanie teda nemohlo byť ani v rozpore s ustanovením
§ 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z. z.. Naopak žalovaná si bola vedomá toho, koľko má úverov u
ďalších spoločností, pričom je evidentné, že túto skutočnosť zámerne zamlčala, aby získala od žalobcu
ďalší úver na to, aby mohla viesť život nad svoje pomery. Toto konanie žalovanej možno hodnotiť
minimálne ako nedbanlivostné až ľahkovážne, resp. porušujúce dobré mravy, keď žalovaná celkom

evidentne uviedla žalobcu úmyselne do omylu v otázke jej schopnosti splácať poskytnutý úver, pričom
táto skutočnosť bola podstatná pre rozhodnutie žalobcu o tom, či so žalovanou uzatvorí úverovú zmluvu
alebo nie.Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto

neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uzatvorená úverová zmluva nie je absolútne neplatná v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor konania žalobcu s dobrými mravmi, ale je možné
u nej dovodzovať relatívnu neplatnosť v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, ktorú
spôsobila svojím konaním žalovaná, keď žalobcu úmyselne uviedla do omylu v skutočnostiach, ktoré

boli podstatné pre posúdenie toho, či uzatvoriť predmetnú úverovú zmluvu alebo nie. Vzhľadom na to, že
sa žalobca relatívnej neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy nedovolal, predmetná úverová zmluva je
i naďalej platná. Ak by aj neexistovali vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa reálnej možnosti žalobcu
posúdiť bonitu žalovanej, resp. ak by žalobca nekonal pri posudzovaní reálnych možností s odbornou
starostlivosťoustálebytotokonaniežalobcumohlospôsobiťmaximálnerelatívnuneplatnosťpredmetnej
úverovej zmluvy v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o námietku premlčania

vznesenú žalovanou v podanom odpore proti platobnému rozkazu táto sa týkala nároku žalobcu na
vrátenie dlžnej sumy po zosplatnení dlhu a nie nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktorom sa
v tom čase ešte vôbec nerozhodovalo a strany ani nemohli predvídať, či sa o tomto nároku rozhodovať
bude. Navyše k zosplatneniu dlhu žalovanej voči žalobcovi došlo ku dňu 22.1.2009 a žaloba bola podaná
na súde dňa 27.10.2011, teda ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Žalovaná pri uzatváraní

zmluvy konala ľahkovážne a o tom, že nebude schopná riadne a včas svoj záväzok plniť musela vedieť
už v čase požiadania o úver, vzhľadom na to, koľko úverových zmluvných vzťahov mala uzatvorených s
inýmibankamianebankovýmispoločnosťami.Počastrvanianapadnutéhoúverovéhozmluvnéhovzťahu
so žalobcom si bola plne vedomá skutočnosti, že nie je schopná svoj záväzok voči žalobcovi plniť a
splniť a preto je evidentné, že jej konanie, na základe ktorého sa bezdôvodne obohatila bolo účelové

a najmä úmyselné. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v tomto prípade premlčí v zmysle
ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka za 10 rokov odo dňa keď k nemu došlo.

Odvolací súd už vo veci raz rozhodol a rozsudkom zo dňa 24.1.2013 č.k. 7Co 134/2012 - 139 rozsudok
s výnimkou výroku o vylúčení protižaloby na samostatné konanie potvrdil. Zároveň odmietol odvolanie

proti výroku o vylúčení protižaloby na samostatné konanie a vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva. Na základe dovolania podaného
zo strany žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 10.12.2015 vydaným vo veci
1 Cdo 195/2013 rozsudok Krajského súdu v Prešove z 24.1.2013 sp. zn. 7Co 134/2012 vo výroku,
ktorým potvrdil zamietnutie žaloby zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom tohto rozhodnutia

bola skutočnosť, že obsah spisu neumožňoval posúdiť, či bola zachovaná 5 - dňová lehota vyvesenia
vyplývajúca z ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p.. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil
ustanoveniu § 156 ods. 3 O.s.p. došlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom ( § 237 ods.
1 písm. f/ O.s.p.).

Po zrušení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212
O.s.p. preskúmal rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania, vec prejednal
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu
smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby a proti výroku o trovách konania nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na ustanovenie § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú

spoločenskému vývoju ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo veľmi ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnostivšeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi vyplýva tiež z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody. Ani toto ustanovenie vyčerpávajúcim spôsobom neuvádza všetky možné prípady konania
odporujúceho dobrým mravom, čo je zrejmé zo slovného spojenia najmä.

Pri poskytovaní úverov ako finančných produktov je potrebné vždy postupovať s odbornou

starostlivosťou, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 2 písm. u/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia sa odbornou starostlivosťou rozumela úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi, alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Banka alebo nebankový subjekt k poskytovaniu úveru nemôže pristupovať nezodpovedne a vždy musí
zvažovať komu úver poskytne a komu nie. Malo by byť preto bežnou obchodnou praxou a zvyklosťou
zamerať sa pri poskytovaní úverov nielen na príjmové pomery žiadateľa o úver, ale aj na jeho bonitu,
teda na schopnosť dlžníka úver splácať.

Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy sa zameral len na zistenie príjmových pomerov žalovanej a jej
schopnosť splácať úver vôbec neskúmal. Podľa tvrdenia žalovanej pri uzatváraní zmluvy sa zástupca
žalobcu zaujímal o jej príjmy a o nič iné a to i napriek upozorneniu zo strany žalovanej na existenciu
ďalších úverov. Za dôkaz podporujúci toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere. V

nej okrem údajov zameraných na zamestnanie a príjem žalovanej iné údaje obsiahnuté nie sú.

V priebehu konania žalobca ničím právne významným nepreukázal, aby mal akúkoľvek snahu čo i len
formálne zisťovať celkovú zadlženosť žalovanej a teda jej schopnosť platiť ďalší poskytnutý úver. Cieľom
žalobcu bolo bez akýchkoľvek pochybností dosiahnutie zisku, bez ohľadu na to, že žalovaná vzhľadom

na svoju vysokú zadlženosť množstvom ďalších úverov nebola objektívne schopná dlh takto vzniknutý
uhradiť, nakoľko celková výška mesačných splátok úverov presahovala výšku jej príjmu.

Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a ani so
zaužívanou praxou a zvyklosťami pri poskytovaní úverov. Takéto jeho konanie nie je možné hodnotiť

inak ako konanie priečiace sa dobrým mravom v dôsledku čoho je ním uzatvorená zmluva neplatná
podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Za právne bezvýznamné je potrebné považovať argumentáciu, podľa ktorej námietka premlčania
vznesená žalovanou v odpore proti platobnému rozkazu sa netýkala nároku vyplývajúceho z

bezdôvodnéhoobohatenia.Predmetomkonaniabolozaplatenieurčitejfinančnejčiastky,pričomprávnou
kvalifikáciou uplatneného nároku súd prvého stupňa nebol viazaný a mohol ho právne posúdiť i inak
než žalobca.

Čo sa týka plynutia trojročnej objektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 107 ods. 2

Občianskeho zákonníka v prípade absolútne neplatnej zmluvy jej začiatok je stanovený na deň, keď k
bezdôvodnémuobohateniudošlo. Týmtodňombol8.október2007,kedynazákladeabsolútneneplatnej
úverovej zmluvy bolo žalovanej poskytnuté finančné plnenie. Keďže žaloba vo veci bola podaná po viac
ako 4 rokoch od tohto dňa, v dôsledku vznesenia námietky premlčania nebolo možné premlčané právo
žalobcovi priznať ( § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Nesprávnym je i poukaz na potrebu aplikácie 10 - ročnej premlčacej doby. Dôvodom neplatnosti
úverovej zmluvy bolo konanie žalobcu priečiace sa dobrým mravom a nespĺňajúce zákonom stanovenú
požiadavku pri uzatváraní zmluvy postupovať s odbornou starostlivosťou.S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 O.s.p.
rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 243d ods. 1 O.s.p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť,
že úspešná žalovaná náhradu týchto trov nežiadala priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.