Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513210413
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513210413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú N.
D. , H.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky - P.. N. D., H..
XX.XX.XXXX, R. C. E. XXX/XX, N., R. Č. O. XX, XXX XX C., zastúpenej Niku & partners, s.r.o., so sídlom
Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava, a otca - P.. Ľ.Q. D., H.. XX.XX.XXXX, R. C. C.K. XX, XXX XX S.,
zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Kutlíková 17, 851 02 Bratislava, o
návrhu matky a otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, na

odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.12.2014, č.k. 20P/78/2013-620
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 04.12.2014, č.k. 20P/78/2013-620, určil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej N. D., H.. XX.XX.XXXX v sume XXX Eur mesačne za obdobie od 01.12.2012
do 15.10.2013, zročné výživné za uvedené obdobie vo výške X XXX,XX Eura uložil otcovi zaplatiť do 30

dní odo dňa vykonateľnosti rozsudku a vo zvyšku návrh matky zamietol. Návrh otca zamietol. Žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že rodičia maloletej
N.nežilivspoločnejdomácnostiodmarca2012,odkedy starostlivosťomaloletúzabezpečovalavýlučne
matka. Za preukázané mal platenie výživného zo strany otca od podania návrhu na rozvod manželstva
(12.06.2012) sumou XXX.- eur mesačne a následne od marca 2013, keď v období od decembra 2012

do marca 2013 otec na výživu maloletej neprispieval vôbec. Okrem takto plateného výživného sa
otec na potrebách maloletej iným spôsobom nepodieľal. Návrh matky v časti zverenia maloletej do
jej osobnej starostlivosti a v časti zastupovania a správy majetku maloletej zamietol z dôvodu, že v
čase vyhlásenia rozhodnutia bolo už manželstvo rodičov právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Pezinok č.k. 28P/154/2012-402 zo dňa 05.09.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č.k. 20CoP/3/2014-444 zo dňa 27.08.2014 rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do
osobnej starostlivosti matky s určením vyživovacej povinnosti otca XXX Eur mesačne, zastupovanie

maloletej a správa jej majetku boli zverené obom rodičom. Po preukázaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre priznanie výživného spätne od 01.12.2012 v zmysle návrhu matky, súd prvého stupňa ustálil
vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX Eur mesačne. Za dôvody hodné osobitného zreteľa, (keďže
návrh matky bol podaný až dňa 27.03.2013), považoval tvrdenia matky a fakt, že otec výživné namaloletú platil riadne a pravidelne do konca novembra 2012 s predpokladom aj ďalšieho dobrovoľného
plnenia. Konštatoval ustálenie obdobia vyživovacej povinnosti otca na maloletú rozhodnutím súdu od
01.12.2012 do 15.10.2013, t.j. do nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o rozvode

manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode. Pri
určení výšky výživného vychádzal z vyčíslených reálnych potrieb maloletej, ktoré uznal vo výške XXX
Eur mesačne a nákladov na bývanie vo výške XXX Eur mesačne, zohľadnil aj náklady maloletej
spojené s jej voľnočasovými aktivitami a záľubami potrebnými pre rozvoj jej osobnosti, ktoré považoval
za primerané jej veku a odôvodneným potrebám. Za preukázané pre potreby rozhodnutia o výške

výživného považoval to, že otec je vlastníkom rodinného domu a polyfunkčného objektu, dvoch garáží,
troch motorových vozidiel a nákladného prívesu (či už ako fyzická osoba alebo ako podnikateľ). Za
preukázané taktiež považoval vyplatenie sumy XXX XXX,XX Eur na účet otca dňa 20.01.2012, ktorú
mal získať na základe úspechu v súdnom konaní, avšak dokazovaním nemal preukázané tvrdenia otca,
že túto čiastku použil na vyplatenie pôžičiek svojim príbuzným. Konštatoval, že o vyplatení pôžičiek
príbuzným sa v účtovníctve otca nenachádzal žiaden záznam, pričom skutočnosť, že vyplatenie pôžičiek

nebolo zaúčtované potvrdila účtovníčka otca, vypočutá ako svedok pred Okresným súdom Pezinok v
konaní o rozvod manželstva. Za preukázané mal výdavky otca na osobnú spotrebu v mesiaci január
2012 vo výške XXX XXX,XX Eur, v období od januára do mája 2013 XX XXX.- Eur, jeho vklad ako
podnikateľa v roku 2012 do pokladne spoločnosti v hotovosti sumu XXX XXX Eur, v roku 2013 sumu
30 000 Eur a v mesiaci február 2013 pripísanie na jeho účet, na vratke DPH, sumu XX XXX,XX Eur.

Z výkazu o majetku a záväzkoch otca mal preukázané, že otec vykazoval majetok k 31.12.2012 vo
výške XXX XXX Eur, ku dňu 31.12.2013 vo výške XXX XXX Eur. Uviedol, že otec použitie finančných
prostriedkov získaných na základe zmlúv o pôžičke uzavretých v roku 2012 medzi ním a jeho príbuznými
v celkovej sume XXX XXX Eur žiadnym relevantným spôsobom súdu nepreukázal. Správu audítora o
faktických zisteniach a posúdení správnosti účtovania otca ako dôkaz nevykonal, s poukazom na jej

nezáväznosť v závere správy konštatovanej a tiež vzhľadom na účel jej vypracovania v nej uvedený
(pomôcť otcovi pri zhodnotení správnosti konkrétnych transakcií a ich účtovnom zobrazení v účtovníctve
podniku ). Z uvedeného vyhodnotil, že vykonanie tohto dôkazu nebolo spôsobilé spochybniť zistený
skutkový stav, keďže pre rozhodnutie prejednávanej veci nie je podstatné hodnotenie správnosti vedenia
účtovníctva otca, ale posudzovanie reálneho charakteru jednotlivých účtovných výdavkov otca, pre

potreby zhodnotenia jeho schopností a možností, ktorý účel bol dosiahnutý vyhodnotením svedeckej
výpovede G. E., vo vzájomnej súvislosti s vyjadreniami otca, ktorý nepoprel svoje značné výdavky na
osobnúspotrebu,resp.neuviedolinýúčelpoužitiatýchtopeňažnýchprostriedkov.Prihodnotenídôkazov
súd neprihliadol ani na pôžičky otca, konštatujúc, že bez ohľadu na preukázanie resp. nepreukázanie
skutočného poskytnutia otcom tvrdených pôžičiek, resp. ich vrátenia sa jedná o vysoký finančný obnos,

ktorý by sa prejavil na jeho životnej úrovni, na ktorej má maloletá zákonné právo sa podieľať. Vzhľadom
na takto preukázané majetkové pomery otca súd prvého stupňa neprihliadol na účelové tvrdenie otca,
že výživné v sume XXX Eur mesačne je schopný platiť len na základe pôžičiek od príbuzných, s ktorým
nekorešponduje napríklad otcom zakúpená lyžiarska bunda v hodnote XXX eur pre maloletú. V konaní
neprihliadol na výpoveď svedkyne, matky otca, Z. D., ktorú vyhodnotil ako zmätočnú, vzhľadom na jej

obsah. Ako dôkaz nevzal do úvahy ani otcom predložený peňažný denník za obdobie od júla 2013
do októbra 2013, konštatujúc, že išlo iba o vytlačený pokladničný denník. Zročné výživné vo výške X
XXX,XX Eur vzhľadom na preukázané majetkové pomery otca mu uložil zaplatiť podľa § 160 ods. 1
O.s.p., do 30 dní odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej
starostlivosti zamietol. Vec právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods.1,

§ 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods.1, § 43 ods. 1, Zák. o rodine, § 100 ods. 3, § 162 ods. 1, 2 O.s.p.. O
trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Protitomutorozsudkuvovýrokuourčenívyživovacejpovinnostipodalvzákonnejlehoteprostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého

stupňa zmeniť a určiť vyživovaciu povinnosť na maloletú za obdobie od 01.12.2012 do 15.10.2013 vo
výškeXXXEurmesačneazročnévýživnévsumeXXXEurmuuložiťzaplatiťdo30dníodvykonateľnosti
rozhodnutia k rukám matky, prípadne podľa § 221 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť
na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytkol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
písm. f), g) a h) O.s.p., t. j. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoženevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), na základe vykonaných dôkazoch dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.
2 písm. d/ O.s.p.), doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p.) a napokon z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.). Namietal konštatovanie súdu prvého stupňa, že pre rozhodnutie nebolo podstatné hodnotenie
správnosti vedenia jeho účtovníctva. Uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal
potrebné dôkazy v jeho prospech, na základe vykonaných dôkazov, týkajúcich sa jeho účtovníctva

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento stav neobstojí, s poukazom na zmätočnú výpoveď
účtovníčky v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č.k. 28P/154/2012, keď po kontrole
účtovníctva audítorom, podľa ktorého nebolo vedenie účtovníctva v súlade s postupmi účtovania pre
podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva, nakoľko výbery z banky mali byť účtované
prostredníctvom priebežných položiek ako vklad do pokladne a ako súčasť obchodného majetku a nie
ako výber na osobnú spotrebu. Zo správy audítora podľa jeho názoru vyplýva, že v jeho účtovníctve sú

priebežné položky( výber z bankového účtu do pokladne) účtované v rozpore s postupmi účtovania ako
osobnáspotrebaaosobnývklad.Tvrdil,žepeňažnéprostriedkyvyberanézúčtudopokladnebolipoužité
na úhradu faktúr a priame nákupy v hotovosti, použité v súvislosti s podnikateľskou činnosťou. Mal za to,
že uvedená správa audítora vzhľadom na jej obsah a v nej zistených rozporov v účtovaní nemôže byť
súdom vyhodnotená ako nezáväzná. Vyjadril názor, že nesprávne účtovanie účtovníčky p. Kohútovej,

ktorého výsledkom sú nemalé odchýlky v účtovaní jednotlivých položiek, mu nemôžu byť na ujmu pri
posudzovaní výšky výživného. Uviedol, že nemá problém s uhrádzaním výživného a tejto povinnosti sa
nikdy nebránil, avšak pracuje vo veľmi nestabilnej oblasti stavebníctva, ktorá momentálne prechádza
najväčšou krízou a nevie garantovať, či bude schopný tak vysoké výživné uhrádzať. Uvedené vníma ako
porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutí, ktorý je súčasťou princípu právnej istoty vyplývajúci z

čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na priemernú výšku výživného určovanú
jednotlivými súdmi Slovenskej republiky s konštatovaním, že výška výživného sa v žiadnom z uvedených
rozsudkov ani zďaleka nepribližuje určenému výživnému v tomto prípade. Žiadal prihliadnuť na príjem
matky, ktorá ako investičná referentka v roku 2013 dosiahla mzdu XXX,XX Eura netto mesačne a X
XXX Eur z vykonávania znaleckej činnosti ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žiadal vziať do

úvahy, že matka nemá žiadne pôžičky, úverové kredity, úvery a leasingy, disponuje životným poistením
v Z. B. s finančným stavom poistenia k 31.12.2013 X XXX,XX Eura. Odôvodnenie rozsudku súdu
prvého stupňa považoval za nedostatočné, arbitrárne a tendenčné, v dôsledku čoho mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom. Vytkol súdu prvého stupňa, že neprihliadol na jeho súkromné pôžičky iba
z dôvodu, že neboli zahrnuté v účtovníctve podnikateľa. Namietal, že súd prvého stupňa sa uspokojil s

konštatovaním, že považuje matkou vyčíslené náklady spojené s výchovou a výživnou za primerané a
vôbec sa nezaoberal jeho námietkami k ich vyčísleniu. V dôvodoch svojho odvolania ďalej uviedol, že aj
pri vychádzaní z nákladov na výživu maloletej v uvedenom rozsahu z uvedeného vyplýva, že súd celú
úlohu zabezpečovania finančných prostriedkov na náklady maloletej preniesol na neho v plnej výške. Je
toho názoru, že výživné by malo byť stanovené tak, aby neviedlo k existenčným problémom povinného

rodiča. V neposlednom rade namietal, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať
pred súdom, keď prvostupňový súd v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti a tiež v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, hoci ich neúčasť na pojednávaní bola
odôvodnená vážnym dôvodom.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník a matka maloletej.

Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru
výška určeného výživného zo strany otca je jednoznačne v záujme maloletej N., zodpovedá jej reálnym
potrebám, majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca taktiež navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že vzhľadom na úhradu výživného otcom v plnej výške, jej nie je zrejmé, čoho
saotecpodanýmodvolanímdomáha,keďžedňa13.02.2015,bolanajejúčettitulomzaplateniazročného
výživného pripísaná čiastka X.XXX,XX EUR. Uvedené podľa nej nasvedčuje tomu, že otec disponuje

dostatkom finančných prostriedkov a má možnosti, schopnosti a majetkové pomery, aby v tejto sume na
výživu maloletej prispieval aj po rozvode manželstva tak, ako mu to bolo určené v konaní pred Okresným
súdom Pezinok právoplatným rozsudkom č. k. 28P/154/2012 - 402 zo dňa 05.09.2013 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 20CoP/3/2014 - 444 zo dňa 27.08.2014. Mala za to, žeprvostupňový súd riadne zistil skutkový stav, ako aj všetky okolnosti podstatné pre rozhodnutie v tomto
konaní, vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu, vec správne právne posúdil a v
konanívyniesolzákonnéaspravodlivérozhodnutie.Knámietkamotcavočipostupusúduprvéhostupňa,

ktorý nevykonal ako dôkaz správu audítora o faktických zisteniach a posúdení správnosti účtovania
otca uviedla, že pre rozhodnutie súdu prvého stupňa v prejednávanej veci nebolo podstatné hodnotenie
správnosti vedenia účtovníctva otca, keď pre rozhodnutie vo veci samej bolo potrebné zistiť, či výdavky,
ktoré otec vynaložil v rámci svojej podnikateľskej činnosti boli nevyhnutne vynaložené v súvislosti s
touto činnosťou. Poukázala na to, že otec svoje výdavky na osobnú spotrebu nepoprel a neuviedol iný

účel použitia peňažných prostriedkov, ktoré boli otcom vyberané z podnikateľského účtu do pokladne.
Nesúhlasila s námietkou otca, že výška vyživovacej povinnosti bola určená v rozpore so zásadou
primeranosti, nezodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca ani potrebám
maloletej. Uviedla, že súd prvého stupňa pri určení výšky výživného vychádzal z reálnych potrieb
maloletej, ktoré v konaní riadne preukázala, ako aj z majetkových pomerov matky a otca. Poukázala na
to, že v konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že otec je vlastníkom rodinného domu a

polyfunkčného domu v rekonštrukcii v katastrálnom území Pezinok a súčasne vlastníkom dvoch garáži
v garážovom dome v Pezinku a troch motorových vozidiel a nákladného prívesu. Má za to, že otec
má možnosť získať peňažné prostriedky predajom týchto nehnuteľností, prípadne hnuteľných vecí. Pre
posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov podľa jej názoru, je dôležitá aj skutočnosť,
že otcovi bola vyplatená na účet suma vo výške XXX.XXX,XX EUR, ktorú získal na základe úspechu

v súdnom konaní. Uviedla, že predloženými zmluvami o pôžičkách sa otec snažil súdu dokázať,
že z tejto vyplatenej sumy musel vrátiť požičané peniaze svojim príbuzným. Tvrdenia otca o jeho
údajných pôžičkách považuje za zavádzajúce a účelovo vykonštruované, pretože nebolo preukázané,
že otcovi boli poskytnuté ním uvádzané pôžičky, rovnako nebolo preukázané, že z vyplatenej sumy otec
svojim príbuzným pôžičky vyplatil. Rovnako nebolo preukázané, že by poskytnuté pôžičky otcovi boli

riadne vedené v účtovníctve otca, o čom svedčí aj výpoveď otcovej účtovníčky v rozvodovom konaní
pred Okresným súdom Pezinok, pod sp. zn. 28P/154/2012. Poukázala na to, že so všetkými dôkazmi
predloženými otcom, týkajúcich sa poskytnutých pôžičiek sa už vysporiadal Krajský súd v Bratislave,
ktorý rozhodnutie súdu prvého stupňa o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode potvrdil. Otcom v konaní predkladané zmluvy o pôžičke považuje za

fiktívne, vypracované so spätným dátumom, čomu nasvedčujú viaceré skutočnosti. Uviedla, že brat otca
A. D., ktorý mal otcovi ako podnikateľovi údajne požičať sumu X Z.. Sk v roku 1997, nevlastní a ani
nevlastnil žiadnu nehnuteľnosť a používal osobné motorové vozidlo značky Škoda 105, navyše v roku
1997, kedy bola údajne zmluva o pôžičke uzatvorená, je uvedené sídlo firmy D. - P. na B. C. XX (trvalé
bydlisko otca), túto nehnuteľnosť však otec nadobudol až v roku 1998, čo je zrejmé i z listu vlastníctva č.

XXXX pre kat. územie Pezinok. Je prinajmenšom zvláštne, že otcov brat bol schopný požičať otcovi tak
vysokú sumu, pričom sám neinvestoval do žiadnej nehnuteľnosti a býva so svojou matkou v jeho detskej
izbe. Spochybnila aj ďalšiu pôžičku otca, nakoľko s bratom G., žijúcim v H. niekoľko rokov nekomunikujú
z dôvodu, že mu je otec dlžný peniaze za vypracovaný projekt. O účelovosti konania otca, podľa jej
názoru svedčí aj fakt, že v roku 2013 otec zaťažil všetky nehnuteľnosti ťarchami v prospech svojich

bratov G. B. A., čím chcel dokázať, že sa nachádza v zlej finančnej situácii a platenie výživného vo výške
určenej napadnutým rozhodnutím je pre neho likvidačné. V tejto súvislosti zdôraznila, že vyživovacia
povinnosť otca voči maloletej má prednosť pred ostatnými výdavkami otca.

Uviedla, že z dôvodu stresujúceho prostredia pre dieťa bola nútená sa spolu s maloletou odsťahovať

zo spoločnej domácnosti a nasťahovať sa do prenajatého bytu, s úhradou nájomného vrátane
energií v sume XXX EUR mesačne, pretože sama nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani
hodnotnejších hnuteľných vecí. Uvedené jednoznačne preukazuje, že životná úroveň, ktorú požíva
otec, je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň, ktorú požíva ona s maloletou dcérou. Poukázala na
správnosť postupu súdu prvého stupňa, keď pri určení výšky výživného prihliadol aj na zabezpečovanie

osobnej starostlivosti o maloletú z jej strany, ktorou stále kompenzuje značnú časť svojej vyživovacej
povinnosti.Nestotožnilasasargumentomotcavsúvislostisjehopreddôchodkovýmvekom,zdravotnými
problémami, ktorými spochybňoval svoju možnosť pracovať, pretože nepreukázal, že v súčasnosti ho
jeho ochorenie zásadne obmedzuje v jeho bežnom alebo profesionálnom živote. Pokiaľ otec namieta,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým ho zviazal na zaplatenie zročného výživného, bez možnosti

úhrady v splátkach, je nespravodlivé a neprimerané, poukázala na ust. § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p.,
podľa ktorého súd môže len vo výnimočných prípadoch určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj
v splátkach, pričom na rozhodnutie súdu podľa citovaného ustanovenia v danom prípade nebol právny
nárok. Námietku otca, že výška výživného sa v žiadnom z priložených rozsudkov súdov v SR nepribližujevýškevýživného,ktorámubolaurčenánapadnutýmrozhodnutímsúdupovažovalazairelevantnú,keďže
vzhľadom na životnú úroveň rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí je každý prípad svojím
charakterom rozdielny, každý z nich je potrebné posudzovať individuálne, nie je možné porovnávať

a vyvodzovať z nich rovnaké skutkové a právne závery. V závere svojho vyjadrenia k námietke otca
proti postupu súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať pred súdom tým, že súd na základe
žiadosti otca a jeho právneho zástupcu pojednávanie neodročil, konal a rozhodol v ich neprítomnosti
uviedla, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď predmetnej žiadosti právneho zástupu otca
nevyhovel. Uviedla, že právny zástupca otca mal účelne využiť všetky zákonom prípustné prostriedky

a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi konania ktorého zastupoval a teda zabezpečiť
svoje zastúpenie prostredníctvom substitúta a súčasne otec nepreukázal svoju práceneschopnosť
písomnosťou, ktorá by spĺňala zákonné náležitosti.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným

vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

V danej prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca na
maloletú na čas do rozvodu manželstva z hľadiska veku a odôvodnených potrieb maloletej, ako aj

z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých bola maloletá v uvedenom období plne
odkázaná a tieto potom premietol do výšky výživného, ktorú otec svojim odvolaním napadol.

Pokiaľ ide o výživné, povinnosť rodičov prispievať na výživu maloletého dieťaťa vyplýva z ust. § 62
Zák. o rodine. Kritéria pre určovanie výšky výživného upravuje ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine, a to

ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj rodičov. Pre správne určenie výšky výživného na strane
dieťaťa je dôležité vyhodnotenie jeho nákladov. Náklady na dieťa predstavujú pravidelné mesačné
náklady, ako aj nepravidelné platby. Okrem pravidelných platieb v prípade, že to dovoľuje životná úroveň
rodičov treba zohľadniť tiež voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a
pod., t.j. všetky náklady prispievajúce k osobnostnému rozvoju maloletého dieťaťa. V zmysle uvedených

kritérií rozhodných pre určovanie výživného postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, pričom s
jeho záverom sa odvolací súd plne stotožnil. Tým, že výška výživného na maloleté dieťa je priamo
závislá na možnostiach a schopnostiach rodičov, ich majetkových pomeroch, životnej úrovne, počte
vyživovacích povinností, plnení vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, či vecnými plneniami, je
potrebné v konaní o určenie výživného spoľahlivo uvedené podstatné faktory zistiť, jednak pre samotné

určenie výšky výživného, ako aj pre určenie miery vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu,
t.j. miery, ktorou sa na odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov.
Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvého
stupňa toho názoru, že ustálená výška vyživovacej povinnosti otca zodpovedá kritériám ust. § 75 ods. 1
Zák. o rodine, teda bežným mesačným výdavkom na odôvodnené potreby maloletej, v konaní matkou

riadne preukázaných a aj reálne matkou v spornom období hradených, ako aj zisteným zárobkovým a
majetkovým pomerov rodičov, ich schopnostiam a možnostiam. Správne rozhodol súd prvého stupňa,
keď primeraný finančný podiel otca na výžive maloletej, s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky o
maloletú a jej vyživovaciu povinnosť k nej, ustálil vo výške XXX Eur mesačne. Odvolací súd dodáva, že
obrana otca tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v odvolacom konaní neobsahovala žiadne

vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu prvého
stupňa v zmysle odvolacích návrhov otca.

K námietke otca o nerovnakom prístupe k účastníkom, o nevyváženom hodnotení dôkazov, odvolací súd
dodáva,ževčastikonaniaourčenievýživného,ktorébolopredmetomodvolaciehokonaniaodvolacísúd

k takýmto záverom nedospel. Okolnosti namietané otcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia
vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by
nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvého stupňa. Prvostupňový
súd v konaní zistil ako majetkové pomery otca a matky, ich možnosti a schopnosti, rovnako aj
odôvodnené potreby maloletej. Z tohto pohľadu, v spojení so zisteniami súdu prvého stupňa vo vzťahu k

všetkým skutočnostiam potrebným pre posúdenie výšky výživného, ktoré súd prvého stupňa vyhodnotil
v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti za svojvoľný a
arbitrárny nemožno považovať. Pokiaľ otec v odvolaní namietal aj odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p., (napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci), odvolacísúd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov

ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd
považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa
za správne.

K námietkam otca je potrebné uviesť, že správu audítora posudzujúcu správnosť účtovania podnikateľa
(otca maloletej), ktorá mala dodatočne spochybniť výpoveď svedkyne - účtovníčky otca, vykonanej
v konaní pred Okresným súdom Pezinok č.k. 28P/154/2012 G. E., nie je možné vyhodnotiť ako
dôkaz, preukazujúci skutkový stav potrebný pre vyhodnotenie potrebných skutočností pre určenie
výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zák. o rodine, keď rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd

konštatuje, že v zmysle uvedeného posúdenie správnosti vedenia účtovníctva otca nebolo podstatné
pre rozhodnutie vo veci samej a spôsobilé pre spochybnenie zistenia skutkového stavu na základe vo
veci vykonaných dôkazov. Je potrebné zdôrazniť, že v konaní otec nepreukázal reálny účel použitia
jednotlivých účtovných výdavkov resp. finančných prostriedkov. Správne postupoval súd prvého stupňa,
keď neprihliadol na pôžičky otca poskytnuté od najbližších členov jeho rodiny, ktoré neboli zahrnuté

v jeho účtovníctve, ich reálne poskytnutie nebolo jednoznačne preukázané a dispozícia s takýmito
vysokýmifinančnýmiprostriedkamiibajednoznačnepreukazujeajdostatočnúživotnúúroveňotcaajeho
majetkové pomery, ktorých zistenie bolo dostatočným podkladom pre ustálenie výšky jeho vyživovacej
povinnosti k maloletej. Taktiež neobstojí námietka otca, že vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav
nemôže garantovať svoju schopnosť platiť určené výživné do budúcna, pretože v čase rozhodnutia súdu

tieto možnosti a schopnosti jednoznačne mal a zmena rozhodnutia prichádza do úvahy až v prípade
preukázania závažnej zmeny už vyhodnotených pomerov.

K námietke otca, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď
prvostupňový súd v rozpore s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti

a tiež v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, hoci ich neúčasť na pojednávaní bola odôvodnená
vážnym dôvodom, odvolací súd udáva, že z obsahu spisu pochybenie súdu prvého stupňa nevyplýva.
Správnepostupovalsúdprvéhostupňa,keďnevyhovelpožiadavke právnehozástupcuotcaspoukazom
na charakter konania a jeho trvanie ( ust. § 176 ods. 3 O.s.p.). Je potrebné zdôrazniť, že kolízia
pojednávaní právneho zástupcu nie je dôvodom na odročenie nariadeného pojednávania, navyše, keď

v danom prípade právny zástupca otca mal vedomosť o termíne nariadeného pojednávania dostatočne
dlhú dobu, teda mal a mohol svoje zastúpenie zabezpečiť prostredníctvom či už iného advokáta,
alebo advokátskeho koncipienta tak, ako to vyplýva z obsahu jemu udelenej plnej moci. O tejto jeho
možnosti svedčí aj fakt, že uvedeného pojednávania sa ako verejnosť zúčastnila jeho advokátska
koncipientka. Rovnako správne postupoval súd prvého stupňa, keď nevyhovel ďalšej žiadosti právneho

zástupcu otca o odročenie pojednávania, podanej jeden deň pred nariadeným pojednávaním z dôvodu
práceneschopnosti otca, keďže súčasťou predmetnej žiadosti nebolo lekárske potvrdenie preukazujúce
práceneschopnosť otca, spolu s písomnosťou, ktorá by spĺňala zákonné náležitosti v zmysle ust. § 119
ods. 3 O.s.p.. Za daných okolností nie je preto možné vyvodiť záver, že súd prvého stupňa postupoval
v rozpore s § 101 ods.2 O.s.p. a odňal otcovi možnosť konať pred súdom.

Tým, že výživné určené súdom prvého stupňa za sporné obdobie ( správne vymedzené) spĺňa kritéria
rozhodné pre určovanie výživného na maloleté dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o
rodine, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, pričom ods. 2 citovaného ustanovenia poukazuje na správne právne závery

súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.sp., v spojení s ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.