Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113234690
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3113234690.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom v Bratislave,

ul. Staré Grúnty 7, IČO: 35717769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v
Bratislave, ul. Na vŕšku 12, proti odporcovi: S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. F., ul. W. sady XX/X, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v
Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42362962, zastúpený JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so
sídlom v Bratislave, ul. Zámocká 36, o zaplatenie 446,15 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 18.12.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporkyni
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi sumu 446,15 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 30.10.2010 do zaplatenia. V návrhu
si navrhovateľ takisto uplatnil právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že dňa

18.01.2010 s odporkyňou uzatvoril Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320100102, podľa ktorej jej
poskytol úver vo výške 500 eur za odplatu (poplatok za správu úveru) vo výške 345 eur. Sumu 845 eur sa
odporkyňa zaviazala zaplatiť v trinástich splátkach, a to vo výške 65 eur. Prevzatie hotovosti odporkyňa
potvrdila podpisom zmluvy. Odporkyňa do dňa spísania návrhu uhradila celkovo 398,85 eur, pričom
posledná suma vo výške 50 eur bola uhradená dňa 05.09.2010. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa riadne
dlh neplnila, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok podľa § 53 ods.8 Občianskeho zákonníka.
V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 28.02.2011 oznámil odporkyni, že celý dlh sa stal splatný

ku dňu 29.10.2010. Po tomto zosplatnení odporkyňa neuhradila navrhovateľovi žiadnu sumu. Ku dňu
vypracovania návrhu činí dlžná splátka sumu 446,15 eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým
úverom a uhradeným dlhom odporkyne (845 eur - 398,85 eur).

Odporkyni bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 09.10.2014. Odporkyňa sa k veci písomne
nevyjadrila.

V priebehu konania podaním zo dňa 16.09.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník, a to na stranu
odporkyne. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník
je v konaní zastúpený advokátom. Vstup vedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporkyni riadne
oznámený. Navrhovateľ ani odporkyňa sa k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konanianevyjadrili. Dňa 23.10.2014 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka, podstatou
ktorého bolo vznesenie námietky premlčania práva navrhovateľa, ktoré si v konaní uplatnil. Uviedol, že
odporkyňa sa ocitla v omeškaní so zaplatením splátok podľa Zmluvy dňa 30.07.2010. Navrhovateľ si

mohol svoje právo na súde uplatniť už počas neplnenia povinnosti odporkyne. Navrhovateľ podal návrh
na súd až dňa 18.12.2013, po uplynutí premlčacej doby. Navrhovateľ požaduje vrátenie poskytnutého
úveruod30.10.2010.Jezjavné,žeuplynulavšeobecnápremlčaciadobapodľaObčianskehozákonníka.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa

názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom, zmluvou o
úvere č. 320100102 zo dňa 18.01.2010, predžalobnou upomienkou zo dňa 11.02.2011 a oznámením o
zosplatnení záväzku zo dňa 28.02.2011. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi súd
zistil tento pre rozhodnutie o návrhu podstatný skutkový stav:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 18.01.2010 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 320100102, ďalej len „zmluva o úvere“, na základe ktorej bol navrhovateľ
povinný poskytnúť odporkyni úver vo výške 500 eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20
% z istiny za celú dobu splácania úveru. Celková odplata vrátane úroku bola napriek tomu uvedená vo
výške 345 eur. Odporkyňa podpisom potvrdila prevzatie istiny a zaviazala sa vrátiť istinu s úrokom podľa
podmienok uvedených v zmluve o úvere, a to v pravidelných trinástich mesačných splátkach vo výške

65 eur. Prvá splátka bola podľa zmluvy o úvere splatná 10. deň po jej uzatvorení a každá ďalšia bola
splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V Zmluve bola uvedená aj priemerná RPMN vo
výške 48,96 % za trinásť mesiacov. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj o RPMN. Na rubovej strane
zmluvy o úvere, v časti obchodných podmienok je všeobecne uvedené, že RPMN činí pri splatnosti
úveru na 7 mesiacov / 458,92 %, 13 mesiacov / 206,73 %.

Podľa § 52 ods. 1, ods.2, ods.3, ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm.a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 2 písm g,/ j/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský

úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v účinnom znení, ďalej len „zákon

o ochrane spotrebiteľa“ orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a
povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj

výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Podľa § 2 písm.b/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa § 2 písm.zd/ zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie produktom výrobok
alebo služba vrátane nehnuteľnosti, práva alebo záväzku.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam zákonov a zistenému skutkovému stavu súd rozhodol
tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou ako
spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože pri ich uzatváraní
navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa je fyzickou osobou a

nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri
rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch.
Napríklad podľa zákona o ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov.

Zmluva o úvere je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch
musí táto zmluva obsahovať niektoré údaje s absenciou ktorých, je spojený zákonom uvedený následok.Takýmto údajom je aj údaj podľa § 4 ods. 2 písm g, /j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a takisto údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov
a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaných na základe údajov platných v čase

uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade tieto údaje nie sú v zmluve o úvere
uvedené. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nie je uvedený, pretože nie je uvedený v časti,
ktorá upravuje náklady spojené s čerpaním úveru a cenu úveru. V tejto časti úverovej zmluvy je
uvedený iba údaj o priemernej RPMN. Údaj o skutočnej RPMN vzťahujúcej sa k uzatvorenej zmluve
o úvere je uvedený iba na rubovej strane úverovej zmluvy, v časti Obchodné podmienky, a to navyše

neurčitým spôsobom, pretože neuvádza tento údaj vo vzťahu k odporkyňou čerpanému úveru, ale iba
vo všeobecnosti pri dvoch rôznych alternatívach čerpania úveru. Údaj o konečnej splatnosti takisto nie
je uvedený v úverovej zmluve. Následkom absencie oboch údajov v úverovej zmluve je podľa § 4 ods.
3 zákona o spotrebiteľských úveroch to, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Preto návrh navrhovateľ nemôže byť dôvodný v navrhovanom v celom rozsahu už len z týchto dôvodov.

V súvislosti s obsahom úverovej zmluvy súd považuje za potrebné uviesť aj to, že jej obsah bol, resp. je
pre odporkyňu, resp. objektívne, zavádzajúci v časti odplaty za poskytnutý úver. Je tomu tak preto, že v
časti I zmluvy je uvedené, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny za celú dobu
splácania úveru (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok.)
Naproti tomu v časti II zmluvy je uvedené, že dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi istinu vo výške 500

eur a celkový poplatok za správu úveru 345 eur. Suma 345 eur zjavne nezodpovedá 20 % z istiny (čo
je 100 eur), ktorá mala predstavovať podľa časti I. zmluvy odplatu za celú dobu splácania úveru.

Súd však návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu preto, že právo navrhovateľa, ktoré si uplatňuje
v tomto konaní, je premlčané.

Súd podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa prioritne z úradnej povinnosti prihliadal na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Existencia premlčania práva
má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno
oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne

splniť. V tejto súvislosti súd uvádza, že vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom na strane
odporkyne, nemá za účinnosti súčasnej platnej právnej úpravy (§ 5b zákona o ochrane spotrebiteľa)
praktický význam v konaní, nakoľko súd, ako je uvedené vyššie, prihliada na premlčanie práva
dodávateľa z úradnej povinnosti.

Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporkyni odôvodňuje tým, že
odporkyňasinesplnilasvojupovinnosťvyplývajúcuzúverovejzmluvy,atosplatiťsvojpeňažnýdlhriadne
a včas. Zo samotného tvrdenia navrhovateľa vyplýva, že odporkyňa bola povinná splatiť celý dlh dňa
29.10.2010, kedy navrhovateľ zosplatnil celý dlh odporkyne, a to listom zo dňa 28.02.2011. Prvým dňom
omeškania s jeho riadnym a včasným splnením bol deň 30.10.2010. Vtedy nastala splatnosť (zročnosť)

celého dlhu, teda veriteľ mohol svoje právo na splnenie peňažného dlhu vykonať po prvý raz. V zmysle
§ 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 02.11.2013
(najbližší pracovný deň nasledujúci po 30.10.2010 - sobota). Tento deň bol pracovným dňom (utorok).
Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 18.12.2013 a k dĺžke premlčacej
doby v trvaní troch rokov, súd konštatuje, že právo navrhovateľa na žalovanú sumu je premlčané. Preto

súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že pri svojom rozhodnutí, najmä v súvislosti s posúdením
premlčania pohľadávky navrhovateľa, sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom. Záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere je obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o
tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka).
Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého

záväzkové vzťahy patrí aj vzťah založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).
Teda tu nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však
v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad,
je už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca saspotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.

102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu aj v čase rozhodnutia súdu účinná
právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, avšak
uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného pochopenia znenia
tohto ustanovenia) o tom odstránila.

Podľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná

náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporkyňa bola v konaní plne úspešná. Vzhľadom ku skutočnosti, že odporkyňa si neuplatnila práva na
náhradu trov konania a v konaní jej ani žiadny trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporkyne a vzhľadom na

úspešnosť odporkyne v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu
trov konania. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa súd riadil
nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a

povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93,
§ 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri
navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona

č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4
Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však
koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník

ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože
koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké
právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Zhrnúc vyššie
uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník.
V danej veci, ak má odporkyňa právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na

strane odporkyne.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy

posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo
svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné
zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv
spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych

predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v
občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší
účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastnéhopodnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.01.2014, obsahom
ktorého bola aj námietka premlčania, ktoré navyše súd posudzuje zo svojej úradnej povinnosti. Práve
po posúdení právnej náročnosti prípadu, obsahu tohto vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností

prípadu súd konštatuje, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom v konaní nebolo účelné. Vo
vyjadrení rovnako uviedol, že sa nemieni zúčastniť pojednávania a navrhuje, aby súd rozhodol v jeho
neprítomnosti.

Uvedený názor súdu je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie.

Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad,
kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne

a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov
konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení
právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.