Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 7, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/1822/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116207193
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahoslava Saxová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116207193.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: WM Consulting &
Communication, s.r.o., so sídlom Sad A.Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34127798, zast.Q. kancelária,
JUDr. Roman Kvasnica, advokát, so sídlom Sad A. Kmeťa 24,921 01 Piešťany proti povinnému: N.
Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX Košice, zast. JUDr. Ingrid Kovalčuková, advokát AK,
so sídlom Čajakova 1, Košice, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Anetta Demešová,

1.mája 1053, 952 01 Vráble, pod sp. zn. Ex 1937/2016 o námietkach povinného, takto

r o z h o d o l :

I. Námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje.

II. Oprávnenému u k l a d á povinnosť uhradiť povinnému trovy právneho zastúpenia vo výške 287,70
Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
17.3.2016 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 130652 vydaného Okresným súdom Košice I dňa
11.4.2016 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením
č. k. Ex 1937/2016 zo dňa 19.4.2016. Exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekučné
konanie je uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 31K/18/2013-461 zo dňa 3.9.2015 a uznesenie
č.k.31K/18/2013-404 zo dňa 29.6.2015.

Dňa 16.5.2016 boli súdnemu exekútorovi doručené povinným námietky proti exekúcii. Upovedomenie
o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 2.5.2016, čo má súd preukázané na základe poštovej
doručenky, ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe
uvedeného má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.

Povinný odôvodnil námietky proti exekúcii tým, že oprávnený začal proti povinnému dlžníkovi exekučné
konanie,hocimujedobreznámaokolnosť,žesajednáopohľadávku,ktorápodliehaosobitnémurežimu,
a to z dôvodu dikcie § 169 zákona č. zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Konkurzné
konanie na majetok povinného začal súd uznesením zo dňa 29.4.2013, zverejneným v OV č. 87/2013
zo dňa 7.5.2013. Spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu podal povinný v postavení dlžníka aj návrh
na oddlženie. O zrušení konkurzu a odvolaní správcu rozhodol súd uznesením zo dňa 9.11.2015, ktoré

bolo zverejnené v OV č. 219/2015 zo dňa 13.11.201. Ako vyplýva z citovaného uznesenia, konkurz
bol zrušený po splnení rozvrhu výťažku. V súčasnosti prebieha na Okresnom súde Košice I konanie
o povolení oddlženia, ktoré je v štádiu po vykonaní výsluchu dlžníka a pred vydaním rozhodnutia o
povolení oddlženia, ktorým začne plynúť skúšobné obdobie v zmysle ust. §169 ods. 1 ZKR. Poukázal
nato, že oddlženie prebieha v rámci konkurzného konania ako jedno z jeho štádií, čo vyplýva z toho,
že návrh na oddlženie je dlžník oprávnený podať najneskôr do zrušenia konkurzu. Vzhľadom na vyššie

uvedené okolnosti podal povinný aj návrh na odklad exekúcie z dôvodov podľa § 56 ods.2 v spojenís § 57 ods. 1 písm.g) ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v exekučnom konaní oprávnený vymáha
pohľadávku, ktorú nie je možné uspokojiť inak, ako spôsobom a v rozsahu ZRK.

Podľa ust. § 38 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok (ďalej len EP), oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie.

Podľa ust. § 50 ods. 1 EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného
titulunastaliokolnosti,ktoréspôsobilizánikvymáhanéhonárokualebobrániajehovymáhateľnosti,alebo
ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že exekučným titulom
- podkladom pre exekučné konanie je uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 31K/18/2013-461
zo dňa 3.9.2015, ktorým súd zrušil malý konkurz vyhlásený na majetok povinného a uznesenie
č.k.31K/18/2013-404 zo dňa 29.6.2015, ktorým súd povolil vstup oprávneného na miesto pôvodného

veriteľa v časti postúpených pohľadávok vedených v zozname pohľadávok pod č. S/1. Podľa prihlášky
pohľadávkysiprávnypredchodcaoprávnenéhoprihlásildokonkurznéhokonaniapovinnéhopohľadávku
v celkovej výške 18.827,41 €, pričom táto suma pozostávala z istiny vo výške 15.000 €, úrokov vo výške
2.346,15 € a úrokov z omeškania vo výške 1.481,26 €. V dôsledku úhrad zo strany povinného bolo
v celom rozsahu splnené príslušenstvo pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania povinného,

oprávnený preto návrhom na vykonanie exekúcie žiadal len vymoženie zvyšnej časti istiny pohľadávky
vo výške 10.686,10 €.

Podľa ust. §166 ods.1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník-fyzická osoba má právo
sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich

dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.

Podľa ust. §166 ods.2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, dlžník nemá právo domáhať
sa zbavenia svojich dlhov, ak bol konkurz zrušený preto, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu
pohľadávok proti podstate.

Podľa ust. §167 ods.1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, návrh na oddlženie je
oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou, spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu, prípadne
počaskonkurznéhokonaniaaždozrušeniakonkurzu.Návrhnapovolenieoddlženiaokremvšeobecných
náležitostí návrhu 4) musí obsahovať aj odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť

primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.

Podľa ust. §167 ods.2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, súd oddlženie dlžníka povolí,
ak zistí, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené týmto zákonom,
inak jeho návrh na oddlženie zamietne. O povolení oddlženia rozhodne súd bezodkladne po zrušení

konkurzu.

Podľa ust. §169 ods.1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR), pohľadávky
veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu
uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto

pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas
skúšobného obdobia neplynie.

Podľa § 168 ods. 1 ZKR, právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné

obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné
prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý
skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku
medzi veriteľov dlžníka.Podľa § 168 ods. 2 ZKR, dlžník je povinný počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na
získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom a poskytovať správcovi

všetky správcom požadované informácie, najmä informácie o príjme a výdavkoch a o zmene bydliska,
zamestnania alebo miesta podnikania.

Podľa § 168 ods. 3 ZKR, súd je oprávnený počas skúšobného obdobia požadovať od správcu správy
o priebehu skúšobného obdobia a plnení povinností dlžníka, ktoré je správca povinný súdu v určenej

lehote poskytnúť.

Podľa § 170 ods. 1 ZKR, právne úkony dlžníka počas skúšobného obdobia podliehajú písomnému
súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení oddlženia. Ak dlžník urobí právny
úkonbezsúhlasusprávcu,ikeďpodliehalsúhlasusprávcu,platnosťprávnehoúkonutýmniejedotknutá;
právnemu úkonu však môže správca rovnako ako v konkurze odporovať.

Podľa § 171 ods. 2 ZKR, Po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne
o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní
v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli
uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom

vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom
vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.

Ustanovený správca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.07.2015 a jeho doplnením
doručeným dňa 25.08.2015 navrhol, aby súd zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu po splnení

rozvrhového uznesenia.

Dlžník spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu predložil aj návrh na povolenie oddlženia v zmysle ust.
§ 167 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).

Súd uznesením zo dňa 03.09.2015, č.k. 31K/18/2013-461, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
29.09.2015 zrušil malý konkurz na majetok úpadcu po splnení konečného rozvrhu výťažku. V
Obchodnom vestníku č. 219/2015 zo dňa 13.11.2015 zverejnil tunajší súd oznam o nadobudnutí
právoplatnosti vyššie uvedeného uznesenia o zrušení konkurzu.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil: Z pripojeného uznesenia vydaného Okresným
súdom Košice I č.k. 31K/18/2013-502 zo dňa 13.5.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2016,
súd povolil oddlženie povinného. Ustanovil správcu: JUDr. Ingrid Kovalčuková, so sídlom kancelárie:
Čajakova 1, 040 01 Košice, zn. správcu: S1588. Určil, že písomnému súhlasu správcu počas

skúšobného obdobia 3 rokov od právoplatnosti tohto uznesenia budú podliehať nasledovné právne
úkony dlžníka:
- uzatváranie a ukončovanie platnosti zmlúv, ktorých predmetom bude jednorazové plnenie,
presahujúce v peňažnom vyjadrení sumu 322 EUR, alebo opakujúce sa plnenie presahujúce v
peňažnom vyjadrení sumu 166 EUR v jednom kalendárnom mesiaci;

- odmietnutie daru, alebo dedičstva;
- uzatváranie pracovných zmlúv a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a právne
úkony dlžníka smerujúce k skončeniu pracovného pomeru;
- založenie právnickej osoby ako aj všetky právne úkony týkajúce sa účasti v obchodných
spoločnostiach ako aj právnických osobách;

- úkony týkajúce sa účasti v štatutárnych, alebo dozorných orgánov obchodných spoločností a iných
právnických osôb.

Zároveň uložil povinnosť povinnému - dlžníkovi poskytnúť správcovi ku koncu prvého roka skúšobného
obdobia sumu 3.235,- EUR na uspokojenie záväzkov. Ak táto suma presiahne 40% jeho čistého

príjmu, je povinný správcovi poskytnúť sumu najviac vo výške 40% jeho čistého príjmu počas
skúšobného roka. Ak táto suma bude predstavovať menej ako 40% čistého príjmu dlžníka, je dlžník
povinný správcovi poskytnúť sumu zodpovedajúcu 40% čistého príjmu počas skúšobného roka. Sumu
peňažných prostriedkov, ktorú bude dlžník povinný poskytnúť správcovi na uspokojenie záväzkov kukoncu druhého roka skúšobného obdobia určí súd samostatným uznesením bezodkladne po ukončení
prvého roka skúšobného obdobia.

Uložil správcovi povinnosť oznamovať v priebehu skúšobného obdobia súdu bez zbytočného odkladu
všetky významné skutočnosti, ktoré sa týkajú plnenia povinností dlžníkom, pričom je zároveň povinný
vždy v polovici a na konci každého skúšobného roka, aj bez osobitnej žiadosti súdu, podať súdu
podrobnú správu o plnení povinností dlžníkom počas tohto roka či polroka.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že dlžník spĺňa zákonné podmienky na
povolenie oddlženia, ktorými sú jednak podanie návrhu na povolenie oddlženia, a to buď spolu s
návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo v priebehu konkurzu a jednak riadne plnenie si svojich povinností
v priebehu celého konkurzného konania a zároveň spĺňa aj materiálne predpoklady nevyhnutné pre
rozhodnutie o povolení oddlženia, ktorými sú preukázanie poctivého zámeru na uspokojení svojich
veriteľov a zohľadnenie možnej miery uspokojenia prihlásených, no v konkurze neuspokojených

pohľadávok veriteľov dlžníka.

Pri určení povinnosti písomného schválenia jednotlivých úkonov súd zohľadnil účel trojročnej skúšobnej
lehoty, ktorá by mala viesť dlžníka k tomu, aby dlžník zvažoval uskutočňovanie právnych úkonov
týkajúcich sa nakladania so svojím majetkom a majetkovými právami tak, aby sa v budúcnosti už do

stavu úpadku nedostal.
Účelom oddlženia je, aby sa dlžník, ktorý je fyzickou osobou, po zrušení konkurzu zbavil svojich dlhov.
O oddlžení súd rozhoduje po uplynutí skúšobného obdobia a vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré zostali
po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Tieto
pohľadávky sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú nevymáhateľné (§ 171

ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Predtým, ako súd rozhodne o oddlžení dlžníka prebieha trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého
sa pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, môžu uspokojovať
iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, pričom podľa § 168
ods. 1 to bude pomerným rozdelením určenej sumy, po odpočítaní odmeny správcu, podľa konečného

rozvrhu výťažku. Z uvedeného vyplýva, že nepôjde o akékoľvek pohľadávky veriteľov (dlhy dlžníka), ale
iba riadne prihlásené a zistené pohľadávky veriteľov, ktoré boli súčasťou konečného rozvrhu výťažku
a neboli plne uspokojené.
Podľa ust. §169 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení
konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba

spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného
obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi,
na základe uvedeného nemožno začať exekučné konanie o vymoženie pohľadávky oprávneného,
vzhľadom k uvedenému sa exekúcia nezačala dôvodne, poukazujúc na prebiehajúce skúšobné
obdobie, v rámci ktorého nemožno začať exekučné konanie, čo bráni vymáhateľnosti nároku

oprávneného. Z uvedeného dôvodu súd námietkam povinného proti exekúcii v celom rozsahu vyhovel.

Zároveň právny zástupca povinného žiadal priznať trovy právneho zastúpenia vo výške 641,84 Eur.

V zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len vyhlášky), ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty 10.686,10 Eur je 270,54 Eur. Vychádzajúc z ust. § 13a ods.
2 písm. c/ vyhlášky je polovica danej hodnoty suma 135,27 Eur. Suma 135,27 Eur je teda základnou
sadzbou tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby.

Podľa ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Ak
nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo

práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa
považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor
alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.Podľa ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,
prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie

na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia povinného boli
dôvodné, nakoľko súd námietkam povinného v celom rozsahu vyhovel, preto súd priznal náhradu týchto
trov právnemu zástupcovi povinného, pozostávajúcich za tieto úkony právnych služieb: (1 x 135,27
EUR - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 9.5.2016 + 1 x 8,58 EUR - paušálna náhrada hotových
výdavkov, 1x135,27 Eur - za podanie námietky proti exekúcii +1 x 8,58 EUR) v celkovej výške 287,70

Eur. Súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za úkony: návrh na odklad exekúcie a návrh na
zastavenie exekúcie, nakoľko obidva úkony sa obsahovo zhodovali s podaním povinného označenom
ako námietky proti exekúcii. Spolu predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 287,70 Eur, na ktorých
náhradu zaviazal oprávneného ako účastníka, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o podaniach povinného označených ako návrh na odklad proti exekúcii a návrh na zastavenie
exekúcie nerozhodoval, nakoľko sa obsahovo zhodovali s námietkami proti exekúcii, ktorým súd v celom
rozsahu vyhovel, a v zmysle ust. § ust. § 50 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné,
súd exekúciu následne zastaví, preto súd z tohto dôvodu o podaniach povinného nerozhodoval, nakoľko

by to bolo nadbytočné a nedôvodné.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto uznesenia a teda námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a zaviazal oprávneného
na náhradu trov právneho zastúpenia povinného.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.