Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210326
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715210326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: MUDr.
F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, K. pod D., toho času bytom S. XX, V., zastúpený JUDr.
Jánom Repáňom, advokátom, so sídlom M. R. M. XX, XXX XX V., proti odporkyni: Mgr. C. K., rod. S.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X, K. pod D., zastúpená GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A,
811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, o rozvod manželstva, v konaní o odvolaní odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 7C/310/2015-63 zo dňa 11. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkommanželstvonavrhovateľaaodporkyneuzatvorenédňa23.07.1988
na Mestskom úrade v Martine a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Martin vo zväzku 21,
ročník 1988, rozviedol (výrok I.). Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
(výrok II.).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným na súde dňa 23.07.2015 sa
domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou. Odporkyňa s rozvodom nesúhlasila. Okresný súd v ďalšej

časti odôvodnenia reprodukoval podstatné časti vyjadrení právnych zástupcov účastníkov konania,
skutočnosti zistené z výsluchu navrhovateľa a odporkyne a následne (po citácii ust. § 1, § 18, §
22, § 23 Zákona o rodine) uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázanú dôvodnosť návrhu
navrhovateľa. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne už
naďalej neplní účel, za ktorým bolo uzavreté, ide už len o formálny zväzok navrhovateľa a odporkyne,
naviac sám navrhovateľ na pojednávaniach výslovne deklaroval nezáujem zotrvať v manželstve,
nezáujem o prípadné obnovenie spolužitia s odporkyňou, ako i nezáujem o riešenie vzájomných

manželských problémov prostredníctvom odborného poradenstva. I napriek nesúhlasu odporkyne s
rozvodom manželstva okresný súd považoval za nutné konštatovať, že v danom prípade nie je
daný žiaden predpoklad obnovenia manželského spolužitia medzi odporkyňou a navrhovateľom, čo
jednoznačnevyplývazvyjadrenínavrhovateľa,akoizjehoosobnéhopostoja.Navrhovateľsodporkyňou
už dlhšiu dobu spolu nekomunikujú, nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, nevedú
spoločný intímny život a nestarajú sa o maloleté deti. Súd potom v tejto súvislosti mal dostatočným
spôsobom preukázané, že rozvrat manželstva navrhovateľa a odporkyne je trvalý, ich osobné vzťahy

sú výrazne narušené, hlboko a trvalo rozvrátené, v dôsledku čoho ich manželstvo nemôže naďalej plniť
žiadnu z funkcií, ktoré mu Zákon o rodine ukladá (§ 18, § 19, § 20), keď zároveň nie je možné očakávať
obnovenie tohto manželského spolužitia. S poukazom na uvedené skutočnosti návrhu navrhovateľana rozvod manželstva vyhovel, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho
poriadku (v ďalšom texte už len „O.s.p.“).

Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa z dôvodu nesprávnych skutkových zistení i nesprávneho
právneho posúdenia veci a žiadala odvolaním napadnutý rozsudok zrušiť s tým, aby okresný súd
pokračoval ďalej v konaní v zmysle platných právnych predpisov.
S poukazom na čl. 41 ods. 1 Ústavy SR a § 18 Zákona o rodine (v ďalšom texte už len „ZoR“) v
dôvodoch odvolania uviedla, že nie je prípustné, aby bola svojvôľa navrhovateľa povýšená nad zákonom

stanovenú povinnosť a ústavne chránený inštitút, najmä ak neexistujú zjavné prekážky, ktoré by bránili
v ďalšom manželskom spolužití manželov. Bola toho názoru, že jej manželstvo s navrhovateľom
neustále plní svoj účel napriek plnoletosti spoločných detí. Naďalej má záujem zotrvať v manželskom
zväzku a spoločne s navrhovateľom zlepšovať vzniknuté nedorozumenie, ktoré absenciou potrebnej
komunikácie medzi účastníkmi vyústilo do konania o rozvod manželstva. Nakoľko manželstvo je
zákonom chráneným inštitútom, nie je možné svojvoľne jedným z manželov vyhodnotiť stav manželstva

zanenapraviteľný,pokiaľnebolivyčerpanévšetkymožnédostupnéprostriedkynazlepšenievzájomných
vzťahov manželov, ak nadobudne jeden z manželov pocit, že k takémuto narušeniu prišlo. S poukazom
na ust. § 22 ZoR uviedla, že na rozvod manželstva neexistuje právny nárok, jednostranné tvrdenie
navrhovateľa, že nie je možnosť obnoviť funkciu manželstva, je neodôvodnené. Do pojednávania jej
neboli známe skutočnosti, ktoré navrhovateľ považoval za príčinu zániku manželstva z dôvodu, že

manželstvo prebiehalo tak, ako si navrhovateľ sám určil a ako to vyhovovalo jeho potrebám, čo ona plne
počas trvania manželstva rešpektovala. Z výsluchu účastníkov vyplynulo, že vzťah manželov mal od
počiatku určité pravidlá a štandardy, ktoré obaja manželia rešpektovali a vyhovovali im. Manželský vzťah
s navrhovateľom nepovažuje za vážne narušený a trvalo rozvrátený a trvá na tom, že jej manželstvo
s navrhovateľom je schopné naďalej plniť svoj účel. Navrhovateľ počas celého manželstva nedával

najavo, že by mu fungovanie manželstva nevyhovovalo. Manželstvo sa riadilo jeho pravidlami, ktoré ona
plne rešpektovala a riadila sa nimi. Navrhovateľ sa s ňou o prípadných zmenách alebo nedostatkoch vo
fungovaní manželstva nikdy nerozprával ani nežiadal, aby sama niečo vo vzťahu vylepšila, to znamená,
že bol spokojný s tým, ako spoločné manželstvo funguje. Má naďalej vôľu žiť s navrhovateľom ako
rodina, spoločne hospodáriť a vytvárať rodinné prostredie. Návrh riešiť situáciu odborným spôsobom

bol prednesený na pojednávaní dňa 11.12.2015, súd mal napomôcť k realizácii zlepšenia manželského
zväzku medzi účastníkmi.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací

súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.
Odvolacie námietky odporkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Preskúmaním spisového materiálu zistil, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo uzavreté v
roku 1988, z ktorého sa narodili dve toho času už plnoleté deti. Manželia mali poslednú spoločnú

domácnosť v rodinnom dome v K. pod D., z ktorého sa navrhovateľ odsťahoval približne v septembri
2015. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné. Spornou nebola ani skutočnosť, že manželia
aj v období, kedy žili v spoločnom rodinnom dome, dlhodobo neviedli spoločnú domácnosť, spoločne
nehospodárili,navzájomnekomunikovaliaintímnenežili.Tentostavpretrvávalumanželovdovyhlásenia
prvostupňového rozsudku (11.12.2015), z odvolania odporkyne nijako nevyplýva, že by sa ku dňu jeho

podania uvedený stav zmenil, zmenu v tomto smere neavizovali účastníci konania, resp. ich právni
zástupcovia ani do rozhodnutia odvolacieho súdu.
Navrhovateľ vo svojich výpovediach (na pojednávaní konanom dňa 04.11.2015 a dňa 11.12.2015)
uviedol, že s odporkyňou vôbec nekomunikuje v trvaní 2 rokov pred podaním návrhu (doslova uviedol,že keď dosiahol vek 60 rokov), posledné 3 roky manželstva charakterizoval ako dožívanie. Spolužitie
s odporkyňou považoval za formálne prakticky od doby, ako spoločné deti odišli z rodinného domu, čo
predstavuje 7 - 8 rokov dozadu. I keď žili s manželkou na spoločnej adrese (K. pod D. XXX/X.), priestory

rodinného domu mali rozdelené tak, že on žil v jednej časti rodinného domu a odporkyňa v druhej časti.
Odporkyňa vo svojej výpovedi (na pojednávaní konanom dňa 11.12.2015) uviedla, že navrhovateľ sa
po prepuknutí aféry s inou ženou (k čomu malo dôjsť asi pred 2 rokmi) „odpojil“, odvtedy si začal sám
financovať náklady v domácnosti, spoločné úspory sa netvorili. Nepoprela ani tvrdenie navrhovateľa, že
ako manželia intímne nežijú, naviac sama intímnu oblasť považovala za dlhodobo nefunkčnú. Odvolací

súd na podklade týchto skutkových okolností zistených v rámci prvostupňového konania zhodne s
názorom okresného súdu vyhodnotil vzťahy medzi manželmi ako vážne narušené a trvalo rozvrátené.
Trvalosť rozvrátenia vzťahov medzi navrhovateľom a odporkyňou je podľa odvolacieho súdu daná i so
zreteľom na budúcnosť ich manželského spolužitia, čomu nasvedčuje nielen doterajší prakticky 3-ročný
nepretržitý formálny manželský zväzok navrhovateľa a odporkyne, ale i jasne a opakovane deklarovaný
postoj navrhovateľa k budúcnosti jeho manželského zväzku s odporkyňou.

Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistené skutočnosti a jeho právne úvahy vyhodnotil
odvolacie námietky odporkyne o nesprávnych skutkových zisteniach prvostupňového súdu, resp. o jeho
nesprávnom právnom posúdení prejednávanej veci ako nedôvodné. Za nedôvodnú považoval odvolací
súd i odvolaciu námietku odporkyne, že v prejednávanej veci išlo o svojvôľu navrhovateľa (zrejme mala
na mysli podanie návrhu na rozvod manželstva z jeho strany - poznámka odvolacieho súdu), nakoľko

tomu nijako nenasvedčujú skutkové okolnosti zistené z vykonaných dôkazov v prejednávanej veci.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a právne úvahy rozsudok okresného súdu vo
výroku o rozvode manželstva ako i vo výroku o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.