Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10C/466/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213208737
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2016:7213208737.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa EOS KSI

Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36613843 proti odporcovi I. Q., T.. XX.XX.XXXX, H. G. X. XXX/XXX, XXX
XX U. T. H., v konaní o zaplatenie 489,20 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 187,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
zo sumy 187,38 eur od 31.07.2010 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu 489,50 eur spolu s 9 %
ročným úrokom z omeškania ročne zo sumy 489,50 eur od 31.07.2010 až do zaplatenia, ako aj náhradu
trov tohto konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela dňa 07.01.2010,
s odporcom zmluvu o pôžičke č. 1916778. V zmysle tejto zmluvy mu poskytla úver vo výške
12.841Sk, t.j. 426,27 eur, pri úrokovej sadzbe 63,84 % ročne, ktorý sa zaviazal odporca splácať v

mesačných splátkach po dobu 10 mesiacov vo výške 1599,09 Sk, tj. 53,08 eur. Odporca však v
stanovených termínoch splátky riadne nesplácal a uhradil len sumu 238,89 eur, čím porušil povinnosť.
Následne Consumer Finance Holding, a.s. dňa 6.06.2013 postúpila svoju pohľadávku voči odporcovi
na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia pohľadávky činila istina 489,50 eur.

Odporca si prevzal návrh s poučením dňa 25.07. 2014, vo veci sa nevyjadril písomne, ani ústne do
zápisnice.

Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Podľa § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od
tohto okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115 a) ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO 36 464 198 poskytla
odporcovi pôžičku na nákup tovaru - čierna technika - kamera, dvd rekorder v celkovej sume 590,79eur vrátane akontácie vo výške 107,88 eur, ktorý sa odporca zaviazal splácať po dobu 48 mesiacov
v mesačných splátkach po 20,22 eur pri ročnej priemernej miere nákladov 47,79% a ročnej úrokovej
sadzbe 47,79%, pričom celková výška pôžičky činila sumu 1.078,20 eur. Odporca podmienky zmluvy

nedodržal, keďže úver riadne a včas nesplácal, uhradil len sumu 492,06 eur, v dôsledku čoho mu
vznikol nedoplatok v celkovej výške 488,72 eur ku dňu 16.09.2010. Právny nástupca navrhovateľa
uviedol, že žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 435,06 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 8,08
eur, zo sankčného úroku vo výške 45,58 eur. Listom zo dňa 16.09.2010 vyzval odporcu na zaplatenie
dlžnej sumy, avšak odporca zostal nečinný a neuhradil svoj dlh, preto právny predchodca navrhovateľa

predmetný dlh zosplatnil.

Súd vykonal dokazovanie s oboznámením sa so žalobným návrhom, uverovou zmluvou, všeobecnými
obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, postúpením pohľadávky, podaním právneho
zástupcu navrhovateľa zo dňa 26.05.2014 a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, len na základe listinných dôkazov
predložených účastníkmi konania v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch a v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak

v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od tohto okamihu ide o drobný spor.
Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 19.01.2016.

Právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela s odporcom
dňa v07.01.2010 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky odporcovi

vo výške 426,27 eur, pri splatenej akontácii vo výške 132,73 eur. K pôžičke bola dohodnutá úroková
sadzba 63,84 %, RPMN 63,84% s tým, že odporca sa zaviazal tento úver splatiť v 10 mesačných
splátkach v sume 53,08 eur, pričom celková cena úveru činí sumu 663,53 eur. Odporca uhradil na
pôžičku sumu 238,89 eur. Svoj záväzok si neplnil riadne a včas, a tak právny predchodca navrhovateľa
pristúpilkzosplatneniuúveru,atolistomoznačenýmakopredžalobnávýzvazodňa22.07.2010,odporca

však zostal pasívny. Následne dňa 06.06.2013 bola pohľadávka postúpená z právneho predchodcu
navrhovateľa na navrhovateľa. Súd vyzval navrhovateľa výzvou zo dňa 28.04.2014 okrem iného
na špecifikáciu úveru, predloženia prehľadu splátok odporcu. Právny zástupca navrhovateľa reagoval
podaním doručeným súdu dňa 26.05.2014 v ktorom okrem iného uviedol, že žalovaná istina pozostáva
z neuhradenej istiny vo výške 418,83 eur a poplatkov vyčíslených podľa bodu 12.3 všeobecných

obchodných podmienok, a to titulom sankčných úrokov za omeškania odporcu so splatením svojich
záväzkov riadne a včas. Na základe uvedeného tak žiada, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
489,50 eur spolu s úrokom z omeškania a trovami tohto konania v zmysle podaného žalobného návrhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa

ust. § 52 - 54 Občianskeho zákonníka a podľa Zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení
Zákona 568/2007 Z.z.(ďalej v rozhodnutí len „zákon“).

Podľa ust. § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.Podľa ust. § 2 písm. a) Zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení zákona 568/2007 Z.z. pre
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ust. § 2 písm. b) Zákona 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté finančné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ust. § 4 ods. 4 písm. a) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere je platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

Podľa ust. § 4 ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ust. § 4 ods. 3 Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebob) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že odporcovi bola poskytnutá peňažná pôžička na nákup tovaru,

tento úver aj vyčerpal, pričom uhradil sumu 238,89 eur.

Súd posúdil náležitosti zmluvy o pôžičke a zistil, že tak ako to uvádza zákon o spotrebiteľských
úveroch, nespĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti. Predovšetkým chýba presne vymedzený
dátum konečnej splatnosti úveru.

Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú podľa textu zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou v
čl. 6 bod 6.1 je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach. V bode 6.2 je uvedené, že ak
nie je stanovené inak, splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v bode 6.4 je

uvedené, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté
inak.

Na základe tohto tak nie je možné určiť, či odporca sa zaviazal zaplatiť prvú splátku okamžite po podpise
zmluvy, alebo až nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom bola podpísaná zmluva a ku ktorému dňu v

mesiaci sa zaviazal uhrádzať pravidelnú mesačnú splátku.

Okrem toho súd považuje výšku dohodnutého úroku a RPMN sa zjavne v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko medzi účastníkmi konania bola dohodnutá výška úroku 63,84% ročne a
výška RPMN je v zmluve určená veľmi nejednoznačne, keď v jednej časti je uvedená

priemerná hodnota 51,75% a v ďalšej časti zmluvy vo výške 63,84% ročne. Súd tak preskúmal
dohodnutú výšku úroku a RPMN, a zo štatistických údajov vedených Národnou Bankou
Slovenska (na webovom sídle: http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-
sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank) zistil, že v čase uzatvorenia zmluvy t.j.
07.01.2010 priemerná výška úrokov z podobných poskytnutých úverov v kategórií Nových úverov pre

domácnosti pri spotrebiteľských a ostatných úveroch činila hodnotu 6,59% ročne, a RPMN bola pre
dané obdobie v kategórii ostatných spotrebiteľských úverov do 50 tisíc Sk pre splatnosť úveru do 1
roka v hodnote 48,34% ročne, uvedené bolo zistené na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej
republiky (http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=6783).

Aj napriek tomu, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nie je tento úver úverom podľa
predmetného zákona, ale pôžičkou v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka, je nutné prihliadať na
skutočnosť, že niektoré ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch sa dotýkajú aj tohto právneho
vzťahu. Potom tak súd preskúmal danú zmluvu aj podľa niektorých ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.
a zistil, že tam dohodnutá úroková sadzba ako aj ročná percentuálna miera nákladov sú v zjavnom

rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi, keď niekoľko násobne prevyšujú priemerné sadzby,
ktoré boli v rozhodujúcom období poskytované pri obdobných úveroch, preto v zmysle ustanovenia § 4
ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch sa poskytnutý úver pokladá za bezúročný a bez poplatkov.

Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej

úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania
dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ,
bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.

Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať

za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou
vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej
republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa
dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne

neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale
aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle
(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu

platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy
a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných
úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti

priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov

nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi niekoľkonásobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto
je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko
v čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku
6,59%adohodnutáúrokovámieramedziúčastníkmikonaniačinilavýšku63,84% čojeniekoľkonásobne
viac ako výška obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období,

rovnako sa to týka aj RPMN ktorá v tom období v priemere činila 48,34% a v zmluve si účastníci dohodli
51,75% resp. podľa zmluvy aj 63,84%. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o
výške úrokov a RPMN za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné, nemožno ich ďalej moderovať
a tým poskytnuté úvery sú z uvedeného dôvodu bezúročné a bez poplatkov.

Odporca si na nákup tovaru v zmysle uzatvorenej zmluvy požičal sumu 426,27 eur, pričom sa zaviazal
tieto vrátiť v mesačných splátkach v sume 53,08 eur za 10 mesiacov v celkovej hodnote 663,53 eur
vrátane akontácie vo výške 132,73 eur. Vzhľadom na to, že súd vyhlásil tento úver za bezúročný a bez
poplatkov, teda odporca mal vrátiť presne takú sumu, akú si požičal, súd ho preto zaviazal na zaplatenie
sumy 187,38 eur ako sumy rozdielovej medzi sumou 426,27 eur ako sumou úveru, ktorú mu právny

predchodca navrhovateľa poskytol a sumou 238,89 eur, ktorú už uhradil.

Odporcovi bol okrem istiny úveru účtovaný aj sankčný úrok z omeškania a zmluvná pokuta. Súd tu
uvádza, že na to aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá musí tu dôjsť k obojstrannému konsenzu
smerujúcemu k uzavretiu takejto zmluvnej pokuty.

Podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient
dostane do omeškania so splatením akejkoľvek splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo
výške 10% z dlžnej splátky.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Navrhovateľ tak v zmysle návrh žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 5,31 eur, odvolávajúc sa na
vyššie uvedené všeobecné obchodné podmienky, pričom žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázal
skutočnosť, že odporcovi bola takáto zmluvná pokuta vyúčtovaná a skutočne aj doručená odporcovi, a
ten sa tak mohol dozvedieť o povinnosti zaplatiť aj túto zmluvnú pokutu.

Navyše, treba skonštatovať, že odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty, ktorá
bola určená jednostranne zo strany navrhovateľa už vopred pripravenými formulárovými zmluvami, do
ktorých nemá najmenšiu možnosť zasiahnuť spotrebiteľ, a preto tak vytvárajú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach odporcu

Súd má však za to, že odporca nemal nijakú možnosť ovplyvniť výšku takto paušálne stanovenej

zmluvnej pokuty, ktoré si navrhovateľ uplatňuje celoplošne, preto v tomto prípade nedošlo k žiadnej
dohode o výške zmluvnej pokuty ani o spôsobe jeho určenia, pretože dohoda predstavuje dvojstranný
právny úkon, spočívajúci v zhode vôle oboch strán smerujúcu jednak k uzavretiu zmluvy, ale aj k jej
obsahu,avtomtoprípadenebolazmluvnápokutauzatvorenávsúladesozákonom,pretoženavrhovateľ
si výšku zmluvnej pokuty určil jednostranne a svojvoľne, bez toho, aby odporca mal možnosť sa

oboznámiť s tým, že za aké porušenie zmluvnej pokuty, bude mu táto vyúčtovaná a navrhovateľ ani
nepreukázal, či mu táto skutočne bola vyúčtovaná alebo nie.

Uvedená podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
ide o abstraktnú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá vo svojej podstate vytvára nerovnovážne podmienky

právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko dáva navrhovateľovi dispozičnú právomoc
jednostranne určiť výšku zmluvnej pokuty a tým výrazne oslabuje postavenie druhého účastníka
konania - spotrebiteľa, ktorý tak nemá ani najmenšiu možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuta, nakoľko
dodávateľ využíva tzv. typové zmluvy, ktoré sú vopred pripravené, a nezohľadňujú tak individuálnosť
každej zmluvy, ale sú stanovené na celé spektrum týchto právnych vzťahov, a tým je vážne narušená

zásada rovnosti účastníkov občianskoprávneho vzťahu.

Na základe uvedeného tak súd zamietol aj návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo
výške 5,31 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania.

Podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade
omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný
úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň z omeškania.

Právny nástupca navrhovateľa uviedol, že predmetná suma vo výške 70,68 eur bola vypočítaná na
základe súčinu výšky dlžnej sumy a výšky úroku z omeškania, ktorá bola vydelená súčinom počtu dní v
roku a počtu dní príslušného obdobia. Napriek tomuto vysvetleniu presný výpočet takejto sumy právny
nástupca navrhovateľa neuviedol, pričom z návrhu len veľmi ťažko možno zistiť aké skutočné hodnoty
možno dosadiť do tohto vzorca. Predmetná výška sankčného úroku neprimerane postihuje spotrebiteľa

nakoľko na základe všeobecných obchodných podmienok má tak navrhovateľ niekoľko spôsobov ako
môže súčasne postihnúť spotrebiteľa, pričom navrhovateľ v tomto prípade žiada aj úroky z omeškania z
týchto sankčných úrokov z omeškania, čo je neprijateľné, nakoľko dochádza k viac ako dvojnásobnému
postihu konečného spotrebiteľa a sankcia za jeho nesplnenie povinnosti by takmer sa vyšplhala až nad
pôvodnú istinu, ktorú je odporca navrhovateľovi dlžný. Právny nástupca navrhovateľa neuviedol, že z

akého obdobia je vyčíslená suma. Úrok z omeškania z celej sumy požaduje navrhovateľ od 31.07.2010
riadne zákonné úroky z omeškania z celej uplatnenej sumy zahŕňajúcej aj sankčné úroky. Odporca tak
by musel súbežne platiť sankčné úroky z omeškania, úrok z omeškania z istiny, úroku aj zmluvnej pokuty.
Navyše v zmluve nie je uvedené, za aké omeškanie bude tento sankčný úrok odporcovi vyúčtovaný, a
teda vzniká tu neprimeraná sankcia za čo i len jeden deň omeškania s platením splátky.

Vzhľadom na uvedené tak súd pre neprijateľnosť takýchto zmluvných podmienok zamietol návrh
na zaplatenie sankčného úroku z omeškania vo výške 70,68 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z
omeškania.Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

Akideomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyz
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie 87/1995 Z.z. v platnom znení. Podľa § 3 tohto vládneho

nariadenia výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Výška úrokov
z omeškania takto činí k prvému dňu omeškania 9% ročne, a preto súd zaviazal odporcu na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 187,38 eur od 31.07.2010.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný čiastočne, z uplatňovanej istiny 489,50 eur mu bola priznaná suma
187,38 eur, neúspešný bol o zaplatenie sumy 302,12 eur, úspešnejší odporca nežiadal priznať náhradu
trov konania a preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.