Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžf/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013201341
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4013201341.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo

sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobcu: Veľká ryba, spol. s r.o.,
Mochovská 40, Levice, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/521921/2013 zo dňa 30.10.2013 a o
zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/386/2013-69 zo dňa 6. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý druhý výrok rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.

11S/386/2013-69 zo dňa 6. augusta 2014, ktorým zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 20 468,50
Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom prvým výrokom podľa § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/521921/2013 zo dňa 30.10.2013,
ako i rozhodnutie Daňového úradu Levice (ďalej len „správca dane“) č. 623/230/55881/10/Na zo dňa
21.12.2010 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uvedenými rozhodnutiami daňových orgánov bol

dodatočne určený a žalovaným následne v rámci odvolacieho konania potvrdený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 vo výške 204 685,48 Eur. Dôvodom bolo konštatované
porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení účinnom do 30.11.2008 (ďalej len „zákon o DPH“). Rozsudok v tomto výroku nadobudol
právoplatnosť dňa 27.09.2014 a nie je predmetom odvolacieho konania.

Druhým (odvolaním napadnutým) výrokom krajský súd z dôvodu podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil

konanie v časti o zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s 9,25% úrokom z omeškania od 01.03.2012 do
zaplatenia.

Krajský súd je toho názoru, že na postup podľa ust. § 250j ods. 5 OSP neboli splnené podmienky,
nakoľko predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa
30.10.2013, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 21.12.2010,
ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október

2008 v sume 204.685,48 eur. Predovšetkým týmto rozhodnutím, t.j. dodatočným platobným výmerom
zo dňa 21.12.2010 správca dane nerozhodol o uložení sankcie.Podanie žalobcu zo dňa 04.03.2014 (ktoré sama právna zástupkyňa žalobcu označila ako rozšírenie
žaloby o zaplatenie 20.468,50 eur s príslušenstvom) krajský súd podľa obsahu posúdil ako rozšírenie
pôvodnej žaloby zo dňa 16.12.2013 o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo

dňa30.10.2013,ktoréboložalobcovidoručenédňa07.11.2013.Žalobuopreskúmanietohtorozhodnutia
mohol žalobca podať do 07.01.2014 vrátane, a to s poukazom na ust. § 250b ods. 1 OSP a ust. § 57
ods. 2 OSP, pričom v tejto lehote ju mohol i rozšíriť. Žalobca podanú žalobu zo dňa 16.12.2013 rozšíril
až podaním zo dňa 04.03.2014 (v ktorom sa domáhal zaplatenia sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom
od 01.03.2012 do zaplatenia), ktoré bolo osobne podané na súd dňa 11.03.2014, v dôsledku čoho bolo

potrebné konanie v tejto časti (t.j. o zaplatenie sumy 20.468,50 eur s príslušenstvom) zastaviť podľa
ust. § 250d ods. 3 OSP.

Proti výroku rozsudku krajského súdu o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 20 468,50 Eur s
príslušenstvom podal žalobca v zastúpení advokátkou zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší
súd v napadnutej časti zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť

žalobcovi žiadanú istinu so sankčným úrokom podľa návrhu ako i náhradu trov konania v celkovej výške
1 383,20 Eur.

Namietal, že žaloba o zaplatenie 20 468,50 Eur sa vôbec neviazalo na rozhodnutie žalovaného zo
dňa 30.10.2013, ale na rozhodnutie zo dňa 06.08.2014, takže záver o jej oneskorenosti bol podľa

žalobcu nesprávny. Žalobca dôvodil, že meritórnym zrušujúcim rozsudkom súdu zo dňa 06.08.2014
boli zrušené rozhodnutia žalovaného i správcu dane zo dňa 21.12.2010, ktorými mala byť právoplatne
zistená „správna“ výška DPH, od ktorej by sa mala odvíjať pokuta a jej výška. Podľa žalobcu ostatným
zrušujúcimrozsudkomzodňa06.08.2014saautomatickyzrušiliúčinkypôvodnéhorozhodnutiaouložení
tejto pokuty, pretože bez protiprávnosti nemôže existovať sankcia. Pri neexistencii rozhodnutia správcu

dane o nadmernom odpočte DPH za október 2008, bez správneho deliktu, nemôže zostať v majetku
žalovaného vymožená pokuta, opak žalobca považuje za nepochopenie základných zásad a princípov
právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s druhým výrokom napadnutého rozsudku o

zastavení konania v predmetnej časti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a
medziach podaného odvolania, (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a po tom, ako bol
deň verejného vyhlásenia rozhodnutia zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, rozsudok verejne vyhlásil (§
156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že žalobca v podaní zo dňa 04.03.2014, ktorým žalobu rozšíril

„o zaplatenie sumy pokuty 20.458,50€ s 9,25% úrokom z omeškania od 01.marca 2012 do zaplatenia“,
žalobca vychádza na strane 2, tretí odsek z právneho názoru, že rozhodnutie krajského súdu o zrušení
daňovej povinnosti žalobcu samo o sebe ruší aj následky rozhodnutia o uložení pokuty bez toho, že by
toto explicitne zrušilo alebo menilo uvedené rozhodnutie o pokute. V danej veci je nevyhnutné zdôrazniť,
že súd, konajúci v správnom súdnictve podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy nemá právomoc rozhodnúť petitom o splnení povinnosti
podľa § 80 písm. b) O.s.p. a priznať žalobcovi žalovanú sumu. Vzhľadom na to sa najvyšší súd stotožnil
s krajským súdom, ktorý posudzoval vec ako preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uloženej pokute.

Najvyšší súd poukazuje na to, že ide o oblasť verejného (finančného) práva, kde zákonnosť daňovej

platby sa odvíja od platnosti a existencie vyrubovacieho titulu. Platby vo finančnom práve sú
formalizované, a preto ich zákonnosť je spájaná s formálnou existenciou vyrubovacieho rozhodnutia. V
prípade, že dôjde k materiálnej zmene podmienok, za ktorých bol vyrubovací titul vydaný, musí najskôr
dôjsť k zrušeniu alebo zmene vyrubovacieho titulu.V danom prípade pokuta vo výške 20.468,50 Eur bola uložená rozhodnutím o pokute č.
623/230/55062/11/na zo dňa 25.11.2011 podľa § 35 ods. 1 písm. e) zák. č. 511/1992 Z.z. zo základu,

ktorý tvoril rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 204 685,48 € vyrubený Daňovým úradom Levice
ako správcom dane dodatočným platobným výmerom č. 623/230/55881/10/Na zo dňa 21.12.2010.
Dodatočný platobný výmer bol zrušený právoplatným výrokom rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/386/2013-69 zo dňa 6. augusta 2014 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie s tým, že
správca dane musí vo veci vydať nové rozhodnutie.

Je nesporné, že podkladové rozhodnutie - platobný výmer č. 623/230/55881/10/Na zo dňa 21.12.2010
zaniklo a tým absentuje základ pre vyrubenie pokuty.

Podľa § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok daňové konania začaté a právoplatne
neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží

podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. <..

Uvedené ustanovenie vyjadruje akcesorický vzťah medzi dodatočným platobným výmerom č.
623/230/55881/10/Na zo dňa 21.12.2010 a rozhodnutím o pokute číslo 623/230/55062/11/Na zo dňa

25.11.2011 a i to ako správca dane musí z úradnej povinnosti postupovať. Uvedené ustanovenie
predpokladá vydanie nového rozhodnutia, podľa ktorého by sa mala upravovať výška pokuty. Táto
otázka však presahuje rámec tohto súdneho konania, pretože ochrana v prípade nekonania správcu
dane podľa § 35 ods. 19 zák. č. 511/1992 Zb. je poskytovaná v konaní o ochrane pred nečinnosťou
orgánu verejnej správy podľa § 250t ods. 1 O.s.p.

Krajský súd správne posúdil, že ide o oneskorené kvalitatívne rozšírenie rozsahu a dôvodov žaloby,
keďže tak žalobca učinil až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 250b ods. 1 OSP.
Opačným postupom by správny súd akceptoval rozšírenie medzí žaloby v rozpore s koncentračnou
zásadou ovládajúcou konanie o správnych žalobách (§ 250h ods. 1 OSP). Systém plnej jurisdikcie,

postup podľa § 250j ods. 5 O.s.p. možno aplikovať iba k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia o sankcii
ak samotné rozhodnutie o sankcii bolo predmetom preskúmavania súdu.

Z uvedeného dôvodu možno len konštatovať správnosť a zákonnosť postupu súdu prvého stupňa, keď
podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil konanie v predmetnej časti.

K samotnému predmetu rozšírenia žaloby odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti dodať,
že zákon o správe daní i daňový poriadok rešpektujú akcesoritu medzi dodatočne určenou daňovou
povinnosťou a následne určenou sankciou za správny delikt (napr. podľa § 35 zákona o správe daní).
Pre prípad zrušenia rozhodnutia, ktorým bola dodatočne určená daňová povinnosť na základe výsledkov

daňovej kontroly upravujú postup, ktorým sa rozhodnutia o uložení pokuty zrušujú z úradnej moci
postupom podľa § 35 ods. 19, § 54 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na intertemporálne
ustanovenia Daňového poriadku. Tento postup však predpokladá rozhodovaciu činnosť správcu dane.

Z uvedeného dôvodu by ani nebolo možné vyhovieť včas podanému žalobnému návrhu, ako to v

doplnení požaduje žalobca, keďže správny súd nedisponuje právomocou vrátiť žalobcovi zaplatenú
pokutu, môže len preskúmať zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov a postupov predchádzajúcich ich
vydaniu v súvislosti s vyššie naznačeným postupom.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu
postupom podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP v spojení s § 219 ods. l, ods. 2, § 223 OSP ako vecne
správny a v súlade so zákonom potvrdil.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP
a § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v
odvolacom konaní nebol úspešný.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.