Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Er/772/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611205311
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5611205311.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: M.T.L. TRADE s.r.o., so sídlom
Hlavná 127, Kráľovský Chlmec, IČO: 36 587 770, zast. JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so
sídlom Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, proti povinnému: T.L.S., s.r.o., naposledy so sídlom
Palúčanská 54/371, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 429 945, pre vymoženie pohľadávky 2.284,80 eur s
prísl., vykonávanej súdnzm exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Vargom, so sídlom Exekútorského úradu

Pribinova 1, Trebišov, pod spisovou značkou Ex 156/2011, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Vargovi trovy exekúcie
vo výške 22,07 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnzm exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Vargom sa dňa 7. 6. 2011 začalo exekučné konanie

pod sp. zn. Ex 156/2011 na vymoženie príslušenstva pohľadávky, priznaného platobným rozkazom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Rob/191/2011 zo dňa 20. 4. 2011. Súdny exekútor začal
vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 026972* zo dňa 24. 6. 2011, ktoré v súlade s § 44
ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 9% úrok z
omeškania ročne zo sumy 464,10 eur od 10. 1. 2011 do 26. 4. 2011, trov predchádzajúceho konania
120,98 eur a trov exekúcie.

V priebehu konania adresoval súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný
bol vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“),
súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej
sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli.
Exekučný súd je zároveň povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je

takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez
návrhu exekučné konanie zastaví. Na základe podnetu súdneho exekútora bola zistená skutočnosť,že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR/174/2014-95 zo dňa 3. 8. 2015 bol povinný zrušený
bez likvidácie a na základe tohto rozhodnutia bola obchodná spoločnosť T.L.S., s.r.o., naposledy so
sídlom Palúčanská 54/371, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 429 945, v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného

zákonníka vymazaná z obchodného registra dňom 10. 10. 2015. Preto súd aj s poukazom na právne
závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011
rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 64,97 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenému povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách

súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), ak súdny exekútor pri exekúcii
na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred
jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto
odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súdny exekútor v špecifikácii trov uviedol, že vymohol pohľadávku vo výške 88,26 eur a uplatnil si
odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky vo výške 33,19 eur. Vzhľadom na výšku vymoženej pohľadávky
patrí súdnemu exekútorovi odmena v minimálnej výške 33,19 eur, tak ako si ju uplatnil. Okrem odmeny

za výkon exekučnej činností má exekútor podľa § 22 vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov.
Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie 4 zásielok do vlastných rúk po 1,30 eur
(upovedomenie o spôsobe povinný, exekučný príkaz banka, príkaz na začatie banka, upovedomenie o
začatí oprávnený), 2 zásielok do vlastných rúk s opakovaným doručovaním po 1,60 eur (upovedomenie
o začatí povinný - 2 zásielky), 4 zásielok doporučene po 1,40 eur (upovedomenie o spôsobe oprávnený,

žiadosť daňový úrad, žiadosť dopravný inšpektorát, žiadosť o udelenie poverenia), ďalej poštovné pri
doručení návrhu na zastavenie exekúcie a spisu (1,85 eur), obálky (14 x 0,05 eur, t. j. 0,70 eur) a
spisový obal (0,10 eur), ktoré hotové výdavky súd považoval za účelne a preukázateľne vynaložené
v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri určení výšky poštovného súd vychádzal z cien
Slovenskej pošty, a.s., platných v čase doručovania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi zvýšenú sadzbu

poštovného za jednu zásielku doporučene (uplatnených 1,50 eur, priznaných len 1,40 eur), nakoľko
vykonanie doručovania v tejto cene nemal súd na základe exekútorského spisu preukázané (posledná
zásielka doporučene bola z roku 2012, suma 1,50 eur platí od 1. 1. 2013). Súd ďalej nemohol súdnemu
exekútorovi priznať budúce poštovné (vrátenie poverenia, konečné vyúčtovanie), nakoľko je viazaný
stavom v čase vydania rozhodnutia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p.). Celkom tak priznaná

náhrada hotových výdavkov činí 16,65 eur.

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku
zvýšil odmenu a náhrady priznané v celkovej výške 49,84 eur o 20% DPH, t. j. o sumu 9,97 eur.Celkom tak náhrada vzniknutých trov súdneho exekútora činí 59,81 eur, z toho na odmenu súdneho
exekútora pripadá 33,19 eur, na náhradu hotových výdavkov 16,65 eur a na DPH 9,97 eur, spolu 59,81
eur. Na základe predloženého exekútorského spisu mal súd preukázané, že súdny exekútor vymohol

na predmetnú exekúciu celkovú sumu 126,- eur, ktoré mu boli vyplatené dňa 3. 9. 2012 na základe
exekučného príkazu od U. Z., a oprávnenému vyplatil 88,26 eur dňa 15. 10. 2012, ktorú sumu uviedol
súdny exekútor aj v špecifikácii trov a z ktorej je vypočítaná aj odmena súdneho exekútora. Z uvedeného
vyplýva, že na trovy exekúcie už bola vymožená suma 37,74 eur (126 eur - 88,26 eur). Súd tak mohol
zaviazať oprávneného už len na zaplatenie rozdielu medzi trovami, ktoré súdnemu exekútorovi patria

(59,81 eur) a trov, ktoré už vymohol (37,74 eur), t. j. sumy 22,07 eur. Toto rozhodnutie sa pritom nijakým
spôsobom nedotýka práva súdneho exekútora na trovy exekúcie, ktoré už boli vymožené. Okrem týchto
trov priznal súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie ešte sumou 22,07 eur, ktoré je povinný zaplatiť
súdnemu exekútorovi oprávnený tak, ako je uvedené vo výroku toho uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd

Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.