Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/984/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204585
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914204585.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti odporkyni K. S., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. O. XX, XXX XX U. O., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne:
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám.

7, 811 02 Bratislava, IČO: 42362962, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 764,94 €
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
9C/184/2014-28 zo dňa 09. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 119,68 € do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto uznesenia, p o t v r d z u j e ;

vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd konanie vo veci samej zastavil v zmysle ust. § 96 O. s. p., nakoľko
navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť.

O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 146 ods. 2, veta prvá, O. s. p. tak, že odporkyni
právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli a navrhovateľa, ktorý zavinil
zastavenie konania zaviazal na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka vo výške 119,68 € za dva

úkony právnej pomoci po 51,45 € v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004Z.z. a2xrežijnýpaušálpo8,39€vzmysleust.§16ods.3vyhláškyMinisterstvaspravodlivosti
SR č. 655/2004 Z. z.

Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., svojím posledným výrokom okresný súd rozhodol o vrátení
súdneho poplatku navrhovateľovi vo výške 38, 80 €.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie
navrhovateľ, a to proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka (výrok v poradí III.). Namietal, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahuje žiadne odôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka, o to viac, ak vedľajší účastník, ktorý zo zákona je považovaný za personálne
a odborne vybaveného, má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť

sám. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/9/2013. Podľa neho by trovy
právneho zastúpenia nemali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení podania,ktoré svojim obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom množstve
prípadov. Ak je vedľajšiemu účastníkovi priznané určité osobitné postavenie zák. č. 250/2007 Z.z., a
to aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom sa vychádza z logického predpokladu, že tento subjekt

bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo/5/2013. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť
preto podľa neho v prípade vedľajšieho účastníka namieste len v mimoriadne obtiažnych právnych
veciach. Naviac spochybnil procesné postavenie vedľajšieho účastníka a má za to, že súd nezákonne
priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento nemá procesné postavenie vedľajšieho

účastníka. Uvedené vyplýva z toho, že vedľajší účastník nepredložil súhlas účastníka, na strane ktorého
chce vystupovať, ktorá skutočnosť vyplýva aj z novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014
Z.z.. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná
náhradu trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že v konaní poukázal na

viaceré nedostatky zmluvných dojednaní a absenciu obligatórnych náležitostí v zmluve, na základe
ktorej si navrhovateľ uplatňoval voči odporkyni svoj nárok. Poskytol svojim vyjadrením kvalifikované
právne hodnotenie v spotrebiteľskej veci, ktorý treba považovať za účelný úkon. Podľa argumentácie
navrhovateľa by tak ani jemu v prípade úspechu v konaní nemala byť priznaná náhrada trov konania,
nakoľko ide o veľkú spoločnosť, ktorá má bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí

s právnickým vzdelaním, a preto nie je nevyhnutné, aby sa dala zastupovať advokátskou kanceláriou,
ktorá zbytočne navyšuje trovy konania, naviac, ak uplatňuje premlčané pohľadávky. Poukázal na
rozhodnutie NS SR, sp.zn. 7MCdo 4/2010 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2011.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p .) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p. uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
na strane odporkyne (výrok v poradí III.), ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, podľa § 219 ods. 1
O. s. p. potvrdil ako vecne správny.

Výrok okresného súdu, ktorým bolo konanie vo veci zastavené (výrok v poradí I.), a ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania odporkyne (výrok v poradí II.), výrok, ktorým bolo nariadené vrátenie
zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi (výrok v poradí IV.) neboli odvolaním napadnuté, preto
zostávajú podľa § 206 ods. 2, 3 O. s. p. nedotknuté.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Z dôvodov napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd konanie vo veci zastavil podľa § 96
O. s. p., pretože navrhovateľ vzal návrh na jeho začatie späť v celom rozsahu. Prihliadal pritom na
stanovisko odporkyne, ako aj vedľajšieho účastníka na jej strane. V súdenej veci vedľajší účastník na

strane odporkyne vstúpil do konania po oznámení o vstupe do konania, ktoré došlo okresnému súdu
dňa 01. 12. 2014. Následne na to dňa 26. 01. 2015 zaslal vedľajší účastník na strane odporkyne
okresnému súdu vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania a poukázal na neprijateľné zmluvné
podmienky - dojednania uzavreté v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 27. 11. 2008, na základe ktorej
si navrhovateľ nárok voči odporkyni uplatňoval. Až následne bolo doručené okresnému súdu podanie

navrhovateľa dňa 09. 02. 2015, a to späťvzatie návrhu na začatie konania v celom rozsahu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany vedľajším
účastníkom, ktorý v tomto konaní po oboznámení sa s návrhom a prílohami zaslal súdu vyjadrenie,
v ktorom vzniesol námietku premlčania, resp. poukázal i na viaceré neprijateľné zmluvné dojednania

uzavreté v zmluve o revolvingovom úvere, na základe ktorej si navrhovateľ voči odporkyni nárok
uplatňoval, a až na základe tohto vyjadrenia došlo k späťvzatiu návrhu navrhovateľom, a to v celom
rozsahu.Z uvedeného preto vyplýva, že pokiaľ o náhrade trov konania okresný súd rozhodoval podľa ust. § 146
ods. 2 veta prvá O. s. p., postupoval vecne správne.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci

zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje
zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
78/03), ak po vznesenej námietke premlčania a poukazom na neprijateľné zmluvné dojednania pôsobil
tento vstup pre navrhovateľa tak, že tento vzal návrh na začatie konania späť v celom rozsahu a konanie

bolo zastavené.

Je nepochybné, že odporkyňa a vedľajší účastník boli v dôsledku zastavenia konania zavinením
navrhovateľa v konaní úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho
účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku,

a to z ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa,
osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej
úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak
v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie

alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší
účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom prípade nešlo o paušálny
vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zastaveniu konania došlo práve v dôsledku
kvalifikovane poskytnutej obrany odporcom vedľajším účastníkom, ktorý v konaní vzniesol námietku
premlčania. Odvolací súd, teda, opätovne zdôrazňuje, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené

účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania, ak po vznesenej námietke premlčania bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu
navrhovateľom. K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku
trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak došlo k jeho späťvzatiu samotným
navrhovateľom, ktorý zavinil zastavenie konania, a teda, išlo o návrh podaný nedôvodne.

K námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní týkajúcej sa správnosti priznaných trov právneho
zastúpenia odporkyne a vedľajšieho účastníka, odvolací súd poznamenáva, že k vyčísleniu trov
právnehokonania,ktorépozostávaliztrovprávnehozastúpeniazostranyprávnehozástupcuodporkyne
a vedľajšieho účastníka, došlo v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“).
Aplikujúc ust. § 10 ods. 1 vyhlášky priznal okresný súd vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 51,45 € + 2 x režijný paušál
vo výške 8,39 € v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky, čo spolu predstavuje sumu 119,68 €.

Vyššie uvedené úkony právnej služby boli urobené účelne predovšetkým so zámerom chrániť práva
odporkyne, ako i vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. K námietke navrhovateľa uplatnenej v
odvolaní týkajúcej sa toho, že podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlashlavného účastníka, na strane ktorého chce vedľajší účastník postupovať v zmysle novely Občianskeho
súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Zb., odvolací súd uvádza nasledovné:

Pre účely posudzovanej veci je nutné uzavrieť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania
podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez
ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); právna úprava platná a účinná do 31.
12. 2014 výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jeho strane nevyžaduje. Prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy

neskúma a dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas
podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania. Následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku
konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Vyššie uvedené závery sa v plnej
miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom

ochrany práv spotrebiteľa.

Vzhľadom na vývoj právnej úpravy občianskeho súdneho konania v poslednom období nemožno v
prípade spotrebiteľskej veci hovoriť už o klasickom sporovom konaní, pretože v tomto konaní nie je súd
v celom rozsahu viazaný návrhom (§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p.), je povinný z vlastnej iniciatívy skúmať, či

spotrebiteľská zmluva, od ktorej odvodzuje navrhovateľ svoj uplatnený nárok, neobsahuje neprijateľné
podmienky (§ 172 ods. 9 O.s.p.) a je dokonca z úradnej povinnosti povinný v konaní aj bez návrhu
prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ

týchto skutočností dovolával (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov). Z tohto hľadiska sa pomoc vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi nepochybne môže
prejaviť v ktorejkoľvek fáze konania po jeho začatí, a to práve v možnosti poukázať na tie skutočnosti,
ktoré môžu mať podstatný vplyv na výsledok konania v konkrétnej spotrebiteľskej veci (a to aj v prípade
ak je spotrebiteľ v konaní nečinný).

Účelom postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa,
ktorý vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného od 15. 10. 2008 je v zmysle dôvodovej
správy k tomuto ustanoveniu rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel chrániť

práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov. V
prejednávanej veci musí súd brať na zreteľ, že existujú dva typy vedľajšieho účastníctva a v prípade, ak
zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv
spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, príp. na možnosť uskutočňovať právne úkony v
takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých,

ktorésústanovenév§93ods.4,druháatretiavetaO.s.p.Ibauvedenývýkladtotiždôslednezodpovedá
tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno obmedziť základné práva na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí
súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.
Pokiaľ je potom účelom ustanovenia § 93 ods. 2, v spojení s § 93 ods. 4 O. s. p. zvýšiť ochranu určitých
subjektov prostredníctvom právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je práve ochrana záujmov
týchto subjektov, nemožno mať pochybnosti o tom, že je v súlade s uvedeným účelom právnej úpravy,
uvedenýmprávnickýmosobámzabezpečiťúčinnéprávneprostriedkyochrany,ktorébymohlivprospech

chránených subjektov využiť.

Novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015
neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie §-u 93 ods. 2 a 3 O. s. p.
je možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie

o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené okresnému súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený
právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zák. č. 353/2014 Z. z. ak konštatuje, že odstraňuje
interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená
novela zák. č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou.Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01.
2015 nemožno aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej
právnej úpravy, ktorá takéto podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by

sa tak podľa novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré
vedľajšiemu účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že nepovažoval za dôvodnú ani námietku navrhovateľa uvedenú
v odvolaní týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odôvodnil aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta prvá
O. s. p., na základe ktorej vzniklo odporkyni , ako aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne právo
na náhradu trov konania, ktoré považoval za účelné, preto náhradu trov konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia úspešnému účastníkovi, a to vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne i
priznal.Okresnýsúdsasprávnevodôvodnenírozhodnutiazamerallennaargumenty,ktorésúzhľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam. Naviac odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ v konaní napriek tomu, že
svojim podaním vzal návrh v celom rozsahu späť, si neuplatnil náhradu trov konania a ani nepoukázal
na dôvody, pre ktoré by uvedená náhrada trov konania nemala byť priznaná odporkyni a vedľajšiemu
účastníkovi na jej strane.

Nemožno prehliadnuť, že navrhovateľ sám využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou
kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Podľa argumentácie navrhovateľa by
tak ani jemu v prípade úspechu v konaní nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko
ide o veľkú spoločnosť, ktorá má bohatý pracovný aparát, v rámci ktorého zamestnáva ľudí s

právnickým vzdelaním, a preto nie je nevyhnutné, aby sa dala zastupovať advokátskou kanceláriou,
ktorá zbytočne navyšuje trovy konania, naviac, ak uplatňuje premlčané pohľadávky. Trovy konania
vzniknuté v súvislosti so zastúpením účastníka advokátom, je preto potrebné zásadne považovať za
vynaložené účelne na riadne uplatňovanie, resp. bránenie práva na súde. Iba v celkom výnimočných
situáciách, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania,

ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Za zneužitie práva na zastúpenie advokátom
sa nepovažuje udelenie plnomocenstva advokátovi osobou, ktorá zamestnáva osobu s právnickým
vzdelaním. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014. Odvolací súd
preto poznamenáva, že v prípade právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nejde o zneužitie práva
na zastúpenie advokátom, pretože trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za

účelne vynaložené trovy, keď každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej skutkovo a právne menej
zložitej veci bol zastúpený advokátom.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporkyne, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal,
nakoľko uvedené trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby
- vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, nepovažoval za trovy konania vynaložené účelne. Z obsahu
spisu je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa bolo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne doručené,

dané na vedomie a na vyjadrenie k odvolaniu vedľajší účastník nebol vyzvaný súdom, nebola mu v
tomto smere uložená žiadna povinnosť zo strany súdu, a preto predmetné vyjadrenie, v ktorom vedľajší
účastník navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka ako vecne správne potvrdiť, nie je v príčinnej súvislosti so samotným predmetom konania a
rozhodnutia. Uvedený úkon nebol nevyhnutný pre úspech vo veci, teda neboli poskytnuté také právne

služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že uvedené
vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti s písomne podaným vyjadrením k odvolaniu neboli
odvolacím súdom považované za účelné, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.