Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 10, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115208549
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115208549.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne
zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti
povinnému: D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. 1, V. V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 1186/2015, v

konaní o vymoženie 1.586,62 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Er/1200/2015-14 zo dňa 26. 10. 2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta
7, 831 04 Bratislava, IČO 35 862 882, č. k. B1208052 zo dňa 30. 07. 2009 (ďalej len ,,rozhodcovský

rozsudok“). Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo zmluvy o úvere,
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. so
sídlom Prievozská č. 2/B,821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinnou dňa 18.09.2006, na základe
ktorej právny predchodca oprávneného poskytol povinnej úver. Okresný súd vychádzal zo záveru, že
zmluva o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom,
na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou

spotrebiteľskou, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým
ustanovenia § 53 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“) v znení platnom a účinnom do 31.12.2007.

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul ex offo z

hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe
exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej skúmal rozhodcovskú doložku,
od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). S poukazom na citované zákonné ustanovenia

konštatoval, že rozhodcovská doložka v Zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok preúver ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Návrh zmluvy o úvere predložený právnym predchodcom
oprávneného je pripravený na predtlačenom tlačive, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ nemal reálny
dosah podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah, vrátane oddeliteľnej súčasti - Obchodných podmienok

pre úver, v ktorých si zmluvné strany dohodli spôsob riešenia vzájomných sporov. Z uvedeného je
zrejmé, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a zmluvu, vzhľadom na jej adhéznu
povahu, mohol len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj
rozhodcovskému konaniu. Napriek tomu, že rozhodcovská doložka neupiera právo obrátiť sa v spore
aj na všeobecný súd, toto právo je formálne obmedzené iba do doby, kým veriteľ nepodá návrh na

prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne
veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi- spotrebiteľovi.

Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd vyslovil v závere o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky
ako zmluvnej podmienky, preto pokiaľ od nej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc spor prejednať
a rozhodnúť, exekučný titul vydaný rozhodcovský súdom bol vydaný v rozpore so zákonom a nie je

vykonateľným exekučným titulom. Na základe uvedeného v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený.

Z podaného odvolania vyplýva, že toto odvolanie je formulárovým odvolaním, do ktorého boli iba vložené
identifikačné údaje o rozhodnutí, proti ktorému smeruje.

Odvolateľ sa v skutočnosti ani nezameriava na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa a nerozoberá
prečo by argumenty procesného súdu mali byť neprijateľné.

V úvode podania oprávnený uvádza, že podávané odvolanie odôvodňuje
- podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ OSP tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 OSP
- podľa § 205 ods. 2 písm. d/ OSP tým, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ OSP tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
- podľa ust. § 205 ods. 2 písm. e/ OSP tým, že doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
- podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d/ OSP tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP tým, že účastníkovi konania - oprávnenému

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec
správneposúdil,tým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkový
stav.

V ďalšom odvolateľ uvádza, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia,
a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 EP. Zdôraznil, že exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia, alebo na exekúciu nie je vecne príslušný
vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.

Odvolateľ dochádza k záveru, že súd prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods.
1,2 ZoRK a prekážky rozsúdenej veci a to skúmaním rozhodcovskej doložky.

Súd vylúčením možnosti riešiť spory podľa ZoRK, a to nesprávnou aplikáciou právnych noriem.

Súd nesprávne aplikuje § 53 ods. 4 OZ a porušil ustanovenie § 153 ods. 1 OSP absentujú akékoľvek
dôkazy pre právne závery v rozhodnutiach uvedené pre rozhodnutie vo veci súdu prvého stupňa.Súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal možnosť vyjadriť sa k
vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd neprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie v
horizontálnych vzťahoch a judikatúru Európskeho súdneho dvora.

Boli porušené právne istoty a legitímne očakávania, keď exekučné súdy voči skutkovo a právne
obdobných troch veciach vydajú aj zamietajú poverenia.

Odporca, teda povinná je neprimerane zvýhodňovaný pred exekučným súdom na základe jeho

postavenia.

Odvolateľ preto žiadal v celom rozsahu zmeniť uznesenie okresného súdu tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne žiadal, aby napadnuté
uznesenie bolo v celom rozsahu zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“).

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP,
ako vo výroku vecne správne.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd správne a podrobne
rozobral v odôvodnení svojho uznesenia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací
súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP).

Na doplnenie a najmä k podanému odvolaniu krajský súd uvádza. Rozsiahla argumentácia odvolateľa
v písomnom podaní odvolania nesúvisí s podstatou rozhodnutia súdu prvého stupňa a s dôvodom
zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia. Odvolací súd preto poukazuje na judikatúru ESĽP,
ktorá nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Táto sa vyžaduje iba, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument.

Je nepochybné, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.