Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 18, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/504/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899397
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1199899397.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X. Y.. X.. M. J., S. M. X, S., X. W. J., S. M. X, S.,
obaja právne zastúpení: Mgr. Ing. Marián Galbavý, advokát, Piešťanská 3, Trnava proti odporcom: 1.
Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, 2. Ľ. I., S. U. XXX, H. L. Q. A.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava III, 3. DOLPHINS CORPORATION Ltd., so sídlom Suite
13, Oliaji Tade Centre, First Floor, Francis Rachel Street, Victoria, Mahé, SEYCHELLES, zastúpený:

VRBA & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Sliezska 9, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o
späťvzatí návrhu na začatie konania, o odvolaní navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 8C/53/1999-538 zo dňa 27.1.2014, do výroku o náhrade trov konania
odporcovi v 3. rade a náhrade trov konania štátu, pomerov hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 8C/53/1999-538 zo
dňa 27.1.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 3. rade na účet
právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 46,78 Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil. Odporcom v 1. a 2. rade náhradu
trov konania nepriznal. Navrhovateľov v 1. a 2. rade zaviazal solidárne zaplatiť odporcovi v 3. rade

náhradu trov konania vo výške 588,85 eura, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, na účet jeho
právneho zástupcu Súčasne ich zaviazal aj nahradiť trovy štátu vo výške 627,48 eura na účet Okresného
súdu Bratislava I.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 29.09.1994
domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy č. 1 zo dňa 18.08.1992 a ručiteľskej listiny zo dňa
21.08.1992. Na pojednávaní dňa 02.12.2013 navrhovateľ v 1. rade prostredníctvom svojho právneho

zástupcu zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť z dôvodu, že v súčasnej dobe
je preukázanie naliehavého právneho záujmu sporným. Zároveň požiadal, aby súd vzhľadom na
špecifikum danej situácie rozhodol o trovách konania v súlade s ust. § 150 O.s.p. Navrhovateľka v 2.
rade na pojednávaní uviedla, že berie návrh v celom rozsahu späť z rovnakého dôvodu.
Súd poukázal na ustanovenia § 96 ods. 1, 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") a
uviedol, že vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v 1. a 2. rade vzali návrh na začatie konania v celom

rozsahu späť, súd konanie zastavil. Súhlas odporcov bol potrebný, nakoľko k späťvzatiu návrhu na
začatie konania došlo až po prvom pojednávaní v predmetnej veci. Odporca v 1. rade na pojednávaní
dňa 02.12.2013 vyjadril súdu svoj súhlas so späťvzatím návrhu a uplatnil si náhradu trov konania,
ktorému vznikli v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania. Súd doručil zápisnicu z pojednávania
konaného dňa 02.12.2013 ustanovenej opatrovníčke odporcu v 2. rade a právnemu zástupcovi odporcu
v 3. rade vyzval ich, aby sa vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím návrhu, prípadne uviedli dôvody ich

nesúhlasu. Opatrovníčka odporcu v 2. rade na výzvu súdu nereagovala a nevyjadrila sa k náhrade
trov konania. Súd tak vychádzal z predpokladu, že so späťvzatím návrhu na začatie konania súhlasí.Odporca v 3. rade oznámil svoj súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania písomným podaním
doručeným súdu dňa 12.12.2013 a uplatnil si náhradu trov konania.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. a skúmal dôvodnosť

podaného návrhu. Zistil, že k zastaveniu konania došlo na podnet navrhovateľov v 1. a 2. rade. V tejto
súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Obo/183/92 z
27.10.1992, podľa ktorého ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa ust. § 146 ods.
2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania. Nakoľko
navrhovatelia vzali návrh na začatie konania späť z dôvodu, že preukázanie naliehavého právneho

záujmu je sporné, súd vyhodnotil, že zavinili zastavenie konania a podľa citovaného ustanovenia
odporcom v 1. až 3. rade vznikol nárok na náhradu trov konania.
Odporca v 1. rade si na pojednávaní dňa 02.12.2013 uplatnil náhradu trov konania, ktorému vznikli v
súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu trovy v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním vznikli.
Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania voči navrhovateľom v 1.a 2. rade nepriznal, nakoľko si

odporca v 2. rade žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní
žiadne trovy nevznikli.
Odporcovi v 3. rade vznikli v spore trovy právneho zastúpenia vo výške tarifnej odmeny podľa § 11 ods.
1, písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len "vyhláška") spolu s tzv. režijným paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.

Konkrétne za 3 úkony právnej služby po 40,51 eura v roku 2007 (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť
na pojednávaní dňa 23.02.2007, účasť na pojednávaní dňa 16.10.2007) a za 5 úkonov právnej služby po
60,07,- eura v roku 2013 (vyjadrenie vo veci samej 19.02.2013, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2013,
účasť na pojednávaní dňa 12.09.2013 § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky, vyjadrenie vo veci samej dňa
29.11.2013 a dňa 12.12.2013), spolu režijným paušálom za 3 úkony právnej služby v roku 2007 po 5,91

eura a režijným paušálom za 5 úkonov právnej služby v roku 2013 po 7,81 eura, čo predstavuje spolu
sumu 64,59 eura. V zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. má navrhovateľ nárok aj na
daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, t.j. 87,38 eura. Spolu súd priznal odporcovi v 3. rade náhradu
trov konania vo výške 588,85 eura.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal navrhovateľov aj na náhradu trov štátu, ktoré vznikli v súvislosti

s vyplatením časti znaleckej odmeny znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo Y.. A.
U.. Odmena bola vyplatená v celkovej výške 959,40 eura na základe uznesenia č.k. 8C/53/1999-368
zo dňa 12.12.2012, pričom suma vo výške 627,48 eura bola znalcovi vyplatená zo štátnych finančných
prostriedkov. Keďže k zastaveniu konania došlo na podnet navrhovateľov v 1. a 2. rade, súd ich zaviazal
aj na náhradu trov štátu.

Uznesenie napadli odvolaním navrhovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo
dňa 14.3.2014. Domáhali sa, aby odvolací súd zmenil uznesenie v časti náhrady trov konania odporcovi
v 3. rade tak, že mu trovy neprizná. Súčasne sa domáhali, aby bol zrušený aj výrok o náhrade trov
štátu. V odvolaní predovšetkým popísali okolnosti prepojenia prejednávanej veci s ďalšími kauzami,
ktoré ich právny zástupca označil ako kauza o zaplatenie; kauza o zaplatenie - exekučné konania; kauza

o prieťahy v konaní o určenie neplatnosti na Ústavnom súde SR; a kauza o prieťahy v exekučnom
konaní na Ústavnom súde SR. V roku 1993 navrhovatelia zistili, že pravdepodobne došlo k sfalšovaniu
ich podpisov na záložnej zmluve a ručiteľskej listine, ktorou zakladali svoju nehnuteľnosť a ručili za úver
poskytnutý odporcovi v 2. rade zo strany odporcu v 1. rade. Preto podali žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu. Súd však v merite veci nekonal 7 rokov do roku 2001, kedy konanie prerušil. Súčasne

prebiehalo konanie o zaplatenie na návrh odporcu v 1. rade voči odporcovi v 2. rade a navrhovateľovi
v 1. rade, pričom od roku 2007 do roku 2011 voči navrhovateľovi v 1. rade prebiehala aj exekúcia.
Dňa 2.12.2013 vzali navrhovatelia v prejednávanej veci návrh späť, z dôvodu prezentácie predbežného
názoru súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu s poukazom na prebiehajúce konanie o
platenie. Navrhovatelia tento návrh akceptovali a vzali návrh späť, pričom požiadali o aplikáciu § 150

O.s.p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobu v prejednávanej veci navrhovatelia podali v čase,
kedy ešte navrhovateľ v 1. rade nebol žalovanou stranou v spore a zaplatenie. V čase kedy vstúpil
do konania o zaplatenie, bol súd bol v prejednávanej veci nečinný. Keď sa navrhovateľovi podarilo
zvrátiť konanie o zaplatenie (rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa), bolo už v
prejednávanej veci začaté znalecké dokazovanie. Z dôvodu hospodárnosti sa navrhovatelia rozhodli

pokračovať v konaní a vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by sa inak muselo konať v konaní o
zaplatenie. Keďže preukázanie naliehavého právneho záujmu sa stalo problematické, vzali návrh späť.
Navrhovateľ v 1. rade bol opakovane poškodený pochybením súdov na rôznych stupňoch - nezákonnýpostup súdu, nezákonná exekúcia, prieťahy v konaní na prvostupňovom súde aj v exekučnom konaní.
Došlo tak u neho k fatálnym, ťažko napraviteľným ujmám.
K odvolaniu sa vyjadril odporca v 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa

14.5.2014. Namietol, že skutočnosti uvedené v odvolaní nie sú vo vzťahu k napadnutému petitu právne
relevantné. V konaní pritom nebolo spochybnené, že podpísali prinajmenšom Dodatok č. 3 k Záložnej
zmluve zo dňa 17.2.1993. Skutkový stav nijako neodôvodňuje, aby súd rozhodol o trovách konania
podľa § 150 O.s.p.. To znamená, že nie sú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne
umožnili súdu nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania. Akékoľvek prieťahy v konaní

spôsobené nekonaním príslušných súdov, alebo nezákonné postupy súdov, ktorými boli porušené práva
navrhovateľov, nemôžu byť na škodu odporcu v 3. rade. Už podanie žaloby vo veci samej nebolo
dôvodné, pretože na požadovanom určení nebol naliehavý právny záujem. Navrhovatelia sa ochrany
svojichprávmohlidomáhaťvkonanívedenomnaKrajskomsúdevBratislavepodsp.zn.30Cb/120/1994
ako vedľajší účastníci na strane odporcov, v ktorom sa súd mohol zaoberať otázkou, či právny úkon
je platný alebo nie. Teda súd sa s tým mohol vyporiadať ako s prejudiciálnou otázkou. Odporca sa v

prejednávanej veci sa stal účastníkom konania na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľov a za
účelom ochrany svojich práv sa musel brániť. Tým mu vznikli oprávnené náklady, ktorých náhrady sa
domáha. Je neprípustné aj tvrdenie navrhovateľov, že žalobu vzali späť pod tlakom súdu, pretože ho
vzalispäťzvlastnejiniciatívyadobrovoľne.Odporcav3.radepretonavrhol,abyodvolacísúdnapadnuté
uznesenie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie

k odvolaniu podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 46,78 Eur.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade do výroku o náhrade trov konania
a náhrade trov štátu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že zavinenie zastavenia konania v súvislosti so späťvzatím

žalobného návrhu skúma súd výlučne z procesných dôvodov. V zásade platí, že späťvzatím návrhu
na začatie konania zastavenie konania zavinil navrhovateľ. Výnimku tvoria iba prípady uvedené v
ustanovení § 146 ods. 2, druhá veta O.s.p., t.j. ak navrhovateľ vzal návrh späť pre správanie odporcu. O
takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Navrhovatelia vzali žalobný návrh späť po vyhodnotení
jeho udržateľnosti v spore z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu, ktorý je obligatórnou

podmienkou pri podávaní určovacích žalôb podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Platí tak záver, že zastavenie
konania z procesného hľadiska zavinili navrhovatelia, a sú povinní nahradiť odporcom trovy konania
podľa § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p.. Ani odvolací súd nezistil dôvody na aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 1 O.s.p., ktoré je výnimočným prípadom, kedy súd nepriznajú trovy konania úspešným účastníkom
konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Na ťarchu odporcu v 3. rade nemôže byť

skutočnosť, že navrhovatelia podali neho určovací žalobný návrh bez toho, aby dostatočne zvážili, či na
požadovanom určení existuje naliehavý právny záujem po posúdení všetkých skutkových okolností veci.
V prípade vzniku ujmy navrhovateľom v príčinnej súvislosti s neprimerane dlhými prieťahmi v súdnom
konaní, alebo porušením ich zákonných práv, majú možnosť ochrany inými právnymi prostriedkami proti
štátu.

V podanom odvolaní sa navrhovatelia domáhali aj zrušenia výroku o náhrade trov štátu za vyplatené
znalečné, avšak žiadne odvolacie námietky k tejto časti neuviedli.
Keďže odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výške priznaných trov konania v napadnutom uznesení,
uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti z uvedených dôvodov
ako vecne správne potvrdil.

Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, a v podaní zo dňa 14.5.2014 si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vo výške 46,78
Eur (odmena vo výške jednej polovice tarifnej odmeny, t.j. 30,94 Eur s režijným paušálom vo výške 8,04
Eur a 20%-tnou DPH vo výške 7,80 Eur. Podľa § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 224 ods. 1 O.s.p. odvolací
súd priznal odporcovi náhradu trov v celej uplatnenej výške ako účelne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.