Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžo/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201975
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej

PhD. a zo sudkýň JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej PhD., v právnej veci žalobcu:
Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 313 03 862, s adresou Tulčík č. 26,
právne zastúpený: JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova č. 20,
Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky so sídlom Námestie
Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6684/2013-1.10
(39/2013-rozkl.) zo dňa 28. augusta 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2S 259/2013-93 zo dňa 26. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 259/2013-93 zo dňa
26. novembra 2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.6684/2013-1.10(39/2013-rozkl.)zodňa28.08.2013.Predmetným
rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného č.
5040/2013-2.2 zo dňa 25.06.2013.

Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku najprv zaoberal namietanými procesnými
pochybeniami žalovaného a uviedol, že z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu
vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie žalovaného boli stanoviská Štátnej ochrany prírody Slovenskej

republiky (ďalej len „ŠOP SR“), žiadosť o udelenie výnimky a k nej pripojené prílohy týkajúce sa
nežiaduceho správania sa medveďa hnedého v danom území, či lokalite, skutočnosti všeobecne známe
ako aj skutočnosti známe ministerstvu životného prostredia z jeho činnosti. Podľa krajského súdu je
nesporné,žežalobcovinebolivpriebehukonaniatietopodkladydoručenésvýzvou,abysaknimvyjadril.
Žalobcovi bolo oznámené, že pokiaľ mu podklady a informácie, s ktorými bol oboznámený nestačia, má
v zmysle § 23 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok)
právo nazrieť osobne do spisu. Uvedený postup žalovaného bol podľa názoru krajského súdu v rozpore

s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko žalovaný neumožnil, aby sa žalobca
mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje
rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Prvostupňový súd bol tej mienky,
že právo účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia nemožno zamieňať s právom nazerať do spisovsprávneho orgánu a tvrdiť, že pokiaľ má účastník právo nazrieť do spisu, nemôže byť porušené jeho
právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pretože ide o dve samostatné a vzájomne nezastupiteľné
oprávnenia, pričom každý z nich sleduje iný účel.

Krajský súd aj napriek vyššie uvedenému skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalobca je častým
účastníkom týchto konaní, pozná názor zainteresovaných správnych orgánov, vo všeobecnej rovine bol
oboznámený s podkladmi rozhodnutia a mohol na ne reagovať v podanom rozklade. Vyššie uvedený
procesnýnedostatokvpostupežalovanéhonemalzadanýchokolnostívplyvnazákonnosťnapadnutého

rozhodnutia a nebolo preto potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm.
e/ O.s.p.

Následne sa krajský súd zaoberal námietkami žalobcu vo veci samej. K § 40 zákona č. 543/2002 Z. z. o
ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), a teda k udeleniu výnimky z podmienok
ochrany chránených druhov, krajský súd uviedol, že povoliť výnimku možno len za predpokladu, že

neexistuje iná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu,
pričom pre povolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov
uvedených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody.

Povolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, je možné len

vtedy, keď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno
vyvodiť ohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Ak má byť
dôvodom pre povolenie výnimky ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľov, mal by správny orgán
v konaní požadovať od žiadateľa doloženie určitej formy monitoringu pohybu najmä synantropných
medveďov v blízkosti ľudských sídiel a zdokumentovať prípady agresívneho správania medveďov, aby

bolo možné z takýchto konkrétnych okolností vyvodiť opodstatnenú obavu o zdravie a bezpečnosť
obyvateľov. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej
realizáciou sa má predchádzať nebezpečným stretom človeka s medveďom, predovšetkým mimo miest
jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí. Keďže poľovný revír,
ktorého sa žiadosť o výnimku týkala, je prirodzeným miestom výskytu medveďa hnedého, nie je podľa

názoru krajského súdu možné z každého prípadného stretu človeka s týmto zvieraťom vyvodiť reálnu
hrozbu pre život a zdravie obyvateľstva. Musí ísť o zdokumentovaný výskyt jedincov tohto živočíšneho
druhu mimo svojho prirodzeného lesného areálu, kde jeho prítomnosť predstavuje reálnu hrozbu pre
človeka.

V konaní začatom na základe žiadosti poľovníckej organizácie doložil žiadateľ svoju žiadosť aj listom
obce Liptovský Ján zo dňa 21.03.2013, v ktorom obec žiada o zníženie stavu medveďov, ktoré sa vyskytli
aj v okolí minerálneho prameňa Teplica, hľadajúc potravu v odpadkových košoch na pešej zóne a tiež
bol spozorovaný medveď pri evanjelickom kostole, ktorý nejavil známky plachosti.

Prvostupňové rozhodnutie podľa názoru krajského súdu zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo
podmienky výkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych
lokalít a skutočností odporučila požadovanú výnimku udeliť vzhľadom na preukázané pretrvávajúce
ohrozovanie zdravia a bezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl.

3 písm. b/ a i/ Štatútu štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vydaného rozhodnutím ministra
životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 5. decembra 2007 č. 76/2007-1.8. Ako odborná
organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov pre rozhodovaciu a inú
činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne chránených častí prírody
a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave.

Prvostupňový súd taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný žiadosti užívateľov poľovných revírov
každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie
medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch,
vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale

aj možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami
ŠOP SR, hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa
hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky
na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákonao ochrane prírody. Výskyt aj väčšieho počtu jedincov medveďa na danom území nie je odôvodneným
prípadom pre povolenie výnimky na odstrel medveďov hnedých, pokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie
citovaného ustanovenia zákona o ochrane prírody.

K hláseniam o stretoch s medveďmi alebo hláseniam o škodách spôsobených medveďom hnedým
krajský súd uviedol, že jednotlivé hlásenia, a to aj v tomto konkrétnom prípade, preukazujú, že sa jednalo
o miesta stretov, ktoré sú jednoznačne atypické, t.j. územia mimo jeho prirodzený výskyt (intravilán
obce, v blízkosti ľudských obydlí) a taktiež je nepochybné, že jedinec pohybujúci sa v intraviláne obce,

či v blízkosti ľudských osídiel je synantropným jedincom, nevykazujúcim žiadne, prípadne výrazne
minimalizované, znaky plachosti. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky prezentovanom v rozsudku sp. zn. 10Sžp/2/2013 zo dňa 17.07.2013, konkrétne so
skutočnosťou, že predmetné hlásenia sú relevantným podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu,
nakoľko aj nimi sa preukazuje odôvodnená obava ohrozenia života a zdravia, t.j. krajský súd došiel k
záveru, že predmetná výnimka bola povolená v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie
výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t.j. či nebude ohrozená populácia medveďa hnedého),
je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom na verejnú
bezpečnosť ľudí.

V danom prípade je podľa prvostupňového súdu preukázané zrealizovanie udelenej výnimky. Z
uvedeného vyplýva, že ak by aj súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
žalovaný nebude môcť vo veci inak rozhodnúť ako tým spôsobom, že konanie zastaví z dôvodu
odpadnutia dôvodu na konanie.

II.

Protirozsudkukrajskéhosúdupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,vktoromnavrhol,abyodvolací
súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti

na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže

naplniť cieľ sledovaný jej udelením, ak nebudú zároveň splnené ďalšie predpoklady nevyhnutné k
tomu, aby nedochádzalo k synantropizácii medveďa hnedého, a to predovšetkým zabezpečenie úrody
a hospodárskych zvierat primeranými zabezpečovacími opatreniami, vykonanie opatrení v oblasti
nakladania s odpadmi, neprikrmovanie medveďa hnedého poľovníkmi, stanovenie podmienok realizácie
výnimky tak, aby bolo možné skutočne usmrtiť problémového jedinca a zabezpečenie ochrany biotopov

medveďa hnedého.

Žalobca v odvolaní poukázal na Smernicu Rady č. 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o biotopoch (ďalej len
„smernica o biotopoch“) a taktiež na Inštrukciu pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem
na úrovni populácie a uviedol, že predmetný dokument akceptuje poľovanie či udeľovanie výnimiek na

usmrtenie jedincov týchto druhov za akceptovateľné len pokiaľ sú splnené nasledovné podmienky:
- v predmetnom pláne populácia veľkej šelmy musí byť dokumentovaná ako životaschopná a/alebo
schopná odolať predpokladanému rozsahu poľovania, alebo udeľovania povolení na usmrtenie jej
jedincov, bez ohrozenia jej priaznivého stavu,
- sociálna štruktúra druhu, ako aj to, ako bude na ňu vplývať odoberanie jednotlivcov musí byť braná

do úvahy,
- stanovenie limitu pre minimálnu veľkosť populácie musí byť súčasťou plánu. Musí byť zabezpečený
adekvátny monitorovací systém, ktorý zabezpečí, že populácia je udržiavaná nad jej minimálnou
početnosťou,
- dôležité biologické údaje musia byť sústreďované zo všetkých ulovených jedincov pre účely

monitorovania a manažmentu. Tieto výsledky udeľovania výnimiek a poľovania musia byť spracované
ročne a porovnávané s cieľmi zakotvenými v pláne manažovania,
- metódy, ktoré sú na usmrtenie jedincov použité, nesmú byť v rozpore s medzinárodnými, alebo
vnútroštátnymi pravidlami a spôsob zabíjania musí byť voči jedincom ohľaduplný,- všetky úmrtia zapríčinené ľuďmi musia byť vzaté do úvahy pri stanovení kvóty, v rámci ktorej sa udeľujú
výnimky,
- opatrenia na predchádzanie, alebo zmiernenie následkov, ohrozenia veľkými šelmami musia byť

vyhodnotené a praktizované všade, kde je to možné a uprednostňované pred možnosťou poľovania a
udeľovania výnimiek na usmrtenie jedincov veľkých šeliem.

Žalobca taktiež poukázal na projekt realizovaný ŠOP SR s názvom Výskum a monitoring veľkých šeliem
a mačky divej na Slovensku, ktorý trval od 01.06.2009 do 30.06.2014. Dôvodom realizácie tohto projektu

bola skutočnosť, že ochrana a manažment veľkých šeliem na Slovensku prebiehal len na základe
„odborného odhadu“, pretože neexistujú relevantné komplexné vedecké údaje o ich populáciách a nie
je pre nich zavedený jednotný monitoring. Žalobca poukázal aj na závery z pracovného stretnutia ŠOP
SR zo dňa 25.02.2014.

Žalobca záverom konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia krajského súdu nevyplýva, na základe

akých skutkových okolností, vyplývajúcich zo spisu správneho konania, či vyjadrení žalovaného, vyvodil
krajský súd záver, že udelená výnimka môže skutočne viesť k naplneniu legitímneho cieľa. Žalobca
sa nestotožnil ani s názorom prvostupňového súdu o tom, že i napriek tomu, že žalobcovi bola upretá
možnosť konať v správnom konaní zákonom ustanoveným postupom, nie je potrebné rozhodnutie
žalovaného zrušiť, lebo je vecne správne.

III.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 02.03.2015 a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

Žalovaný k námietke žalobcu o tom, že udelenie výnimky na usmrtenie medveďa hnedého nemôže
naplniť cieľ sledovaný jej udelením uviedol, že táto námietka nebola žalobcom vznesená tak v
rámci správneho konania ako aj v konaní pred krajským súdom. Aj napriek uvedenému však
žalovaný k námietke ešte dodal, že ministerstvo životného prostredia si vo veci podanej žiadosti

vyžiadalo stanovisko ŠOP SR, ktorá v podkladoch zaslaných ministerstvu v rámci predmetného
konania konštatovala po preverení tvrdení uvádzaných žiadateľom v žiadosti na predmetnej lokalite
vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom v tejto oblasti. Uvedená skutočnosť za daných okolností
predstavovala ohrozenie zdravia a bezpečnosti obyvateľstva. ŠOP SR v rámci predloženého odborného
stanoviska jednoznačne odporučila povoliť požadovanú výnimku. Žalovaný povolenie výnimky na

usmrtenie medveďa hnedého v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody podrobne
a náležitým spôsobom zdôvodnilo.

Námietkužalobcuvovzťahukochranebiotopovmedveďahnedéhopovažuježalovanýzabezpredmetnú
a zavádzajúcu, a to vzhľadom na skutočnosť, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa

hnedého nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého,
ktorá sa realizuje predovšetkým v chránených územiach prostredníctvom starostlivosti o biotopy, ktoré
medveď hnedý využíva v rôznych fázach svojho života (prirodzené biotopy potrebné pre zabezpečenie
potravy, rozmnožovanie, úkryt, brloženie a zachovanie migračných trás).

Žalobca v odvolaní poukazoval na smernicu o biotopoch. K uvedenému žalovaný uviedol, že
ustanovenia smernice o biotopoch vrátane podmienok upravujúcich povoľovanie výnimiek z podmienok
ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených v prílohe č. IV tejto smernice sú v
plnom rozsahu prebrané do príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody, ktorými sa ministerstvo
životného prostredia riadilo pri rozhodovaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na odstrel

medveďa hnedého v poľovnom revíri Ďumbier. Uplatnením postupu podľa zákona o ochrane prírody v
uvedenom správnom konaní nedošlo k rozporu s ustanoveniami smernice o biotopoch, pretože aj táto
pripúšťa povolenie výnimky z podmienok ochrany druhov živočíchov európskeho významu uvedených
v prílohe č. IV tejto smernice za predpokladu, že neexistuje iná uspokojivá alternatíva a výnimka
nespôsobí zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu, a

že povolenie výnimky je v záujme zdravia a bezpečnosti ľudí a v záujme predchádzania škôd na majetku
ľudí, pričom tieto podmienky boli v konaní vo veci žiadosti žiadateľa o povolenie výnimky na usmrtenie
medveďa hnedého v plnom rozsahu naplnené.Žalovaný taktiež uviedol, že ministerstvo životného prostredia v správnom konaní povoľovalo výnimku
z podmienok ochrany chránených druhov podľa § 35 ods. l písm. a/ a f/ zákona o ochrane prírody
v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody, Konanie o výnimke sa týkalo

„druhovej ochrany“ upravenej v druhej hlave druhej časti zákona o ochrane prírody, v ktorej sú prebrané
príslušné čl. 12 až 16 smernice o biotopoch. Ustanovenie čl. 3 ods. l smernice o biotopoch sa týka
„územnej ochrany“, ktorá zahŕňa ochranu prírodných biotopov, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. s/
zákona o ochrane prírody rozumie „suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo poloprírodného
charakteru rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami“, resp. ochrany biotopov

druhov, ktorým sa v zmysle § 2 ods. 2 písm. x/ zákona o ochrane prírody rozumie „prostredie definované
špecifickými abiotickými a biotickými faktormi, v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického
cyklu“. Vzhľadom na skutočnosť, že konaním o povolení výnimky na usmrtenie medveďa hnedého
nebola dotknutá ochrana prírodných biotopov ani ochrana biotopov medveďa hnedého, ktorá sa
realizuje predovšetkým v chránených územiach prostredníctvom starostlivosti o biotopy, ktoré medveď
hnedý využíva v rôznych fázach svojho života (prirodzené biotopy potrebné pre zabezpečenie potravy,

rozmnožovanie, úkryt, brloženie a zachovanie migračných trás), nebol podľa žalovaného dôvod, aby
správne orgány v predmetnom konaní osobitne odôvodňovali svoje rozhodnutia z hľadiska uplatnenia
čl. 3 ods. 1 smernice o biotopoch.

K Inštrukcii pre vytváranie plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie z júla 2008

žalovaný uviedol, že cieľom tohto dokumentu je predniesť diskusiu o odborných podkladoch pre prípravu
plánov pre manažment veľkých šeliem na úrovni populácie. Opatrenia, ktorých sa žalobca na základe
predmetného dokumentu dožaduje, podľa žalovaného presahujú rámec jednotlivého správneho konania
o povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, keďže rozhodnutím vydávaným v takomto
konaní nie je možné suplovať úlohy orgánov verejnej správy spočívajúce v spracúvaní a schvaľovaní

dokumentov koncepčného charakteru, ale možno ním určovať iba práva a povinnosti vzťahujúce sa v
konaní na konkrétne fyzické a právnické osoby, a to takým spôsobom, aby tieto práva a povinnosti boli
na základe vydaného rozhodnutia realizovateľné. Ministerstvo životného prostredia ako prvostupňový
správny orgán v rámci konania vo veci vydania napadnutého rozhodnutia nemohlo vychádzať z
komplexného plánu pre manažment populácie medveďa hnedého, pretože takýto dokument nebol zatiaľ

vypracovaný a schválený, ale muselo sa opierať o skutočnosti a dôkazy zistené v priebehu konania
od žiadateľa, účastníkov konania a ŠOP SR. Žalobcom uvádzaný dokument obsahuje podmienky,
za splnenia ktorých Európska iniciatíva pre veľké šelmy akceptuje regulačný lov veľkých šeliem,
tieto podmienky žiadnym spôsobom nedáva do súvisu s ustanoveniami smernice o biotopoch ani s
povoľovaním výnimiek z podmienok ochrany druhov európskeho významu, preto nie je zrejmé, na

základe čoho dospel žalobca k záveru, že ide o „výklad“ podmienok ochrany medveďa hnedého
ustanovených v smernici o biotopoch. Smernica o biotopoch nevyžaduje od členských štátov, aby mali
schválené plány pre manažment veľkých šeliem.

Žalovaný odôvodnil vydanie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu podľa ustanovenia § 40

ods. 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody záujmom ochrany verejného zdravia a verejnej bezpečnosti
ľudí a predchádzania závažných škôd na majetku osôb. V zmysle tohto ustanovenia zákona o ochrane
prírody sa nevyžaduje vznik škodlivého následku na verejnom zdraví, na verejnej bezpečnosti ľudí alebo
na majetku osôb (spôsobovanie škôd), ale preferuje sa ochrana týchto záujmov pred vznikom takéhoto
škodlivého následku, pretože keď takýto následok vznikne, uvedené zákonné ustanovenie stráca na

význame. Povolenie výnimky z uvedeného dôvodu má teda predovšetkým preventívny charakter a jej
realizáciou sa má predchádzal' nebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest
jeho prirodzeného výskytu, najmä v intraviláne obcí a v blízkostí ľudských obydlí a zamedzeniu vzniku
škôd na majetku osôb.

K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu a nedostatočnom súdnom
prieskume predmetnej veci žalovaný uviedol, že to, či je rozhodnutie správneho orgánu vecne
správne, účelné alebo ekonomické je predmetom súdneho preskúmavacieho konania len v súvislosti
so skúmaním jeho zákonnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/95/2007 zo dňa 30.01.2008 a taktiež na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva.

IV.Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení

s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 40 ods. 1 až 3 zákona o ochrane prírody, zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom,
vybraným druhom rastlín a vybraným druhom živočíchov (§ 34 až 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody,
ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie

starostlivosti o chránené druhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy;
ustanovenia odsekov 2 a 4 sa použijú rovnako. Zákaz činnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a/ (zákaz
vykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu), § 35 ods. 1 písm. d/ a ods. 2 písm. d/ neplatí, ak ide o činnosť
súvisiacu s vykonávaním činnosti, ktorá
a) bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom sa v konaní preukázalo, že
činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého druhu a zároveň

b) na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu nebude mať negatívny vplyv
na predmet ochrany dotknutého územia a v prípade územia podľa § 28 ani na priaznivý stav predmetu
jeho ochrany.

Orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z podmienok ochrany

chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to len v prípade,
že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov; ak ide o
druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov povoľuje
ministerstvo pôdohospodárstva.

Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,

c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov

alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na

preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

V súlade s ustanovením § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný
len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.Pre postup podľa § 40 ods. 2, 3 písm. c/ zákona o ochrane prírody je v každom konkrétnom
prípade nevyhnutné zistiť nielen neexistenciu inej alternatívy riešenia problému premnoženia medveďa
hnedého než len povolením odstrelu jedného jedinca, tak aby nebola ohrozená jeho populácia ale tiež

preukázanie, že správny orgán koná v záujme verejnej bezpečnosti ľudí.

Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že žiadateľ - Sankt Hubert,
a.s., Liptovský Ján, požiadal o výnimku z ustanovení § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody za účelom
odstrelu jedného kusu chráneného živočícha medveďa hnedého v rámci regulačného lovu medveďa

hnedého v roku 2013 v poľovnom revíri Ďumbier a k žiadosti priložil List obce Liptovský Ján zo dňa
21.03.2013, predmetom ktorého je žiadosť o zníženie stavu medveďa hnedého v Jánskej doline.

Rozhodnutím č. 5040/2013-2.2 zo dňa 25.06.2013 Ministerstvo životného prostredia SR povolilo
výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a f/ zákona o ochrane prírody. Výnimkou
povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v chránenom poľovnom

revíri Ďumbier, držať ho a prepravovať. Predmetným rozhodnutím Ministerstvo životného prostredia SR
zároveňstanovilopodmienkyrozhodnutiavzmysle§82ods.12zákonaoochraneprírody(špecifikované
v predmetnom rozhodnutí). Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu rozklad.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 6684/2013-1.10 (39/2013-rozkl.) zo dňa 28.08.2013 zamietol

rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5040/2013-2.2
zo dňa 25.06.2013 potvrdil.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu je možné zistiť konkrétne skutočnosti o premnožení
medveďa hnedého, tým aj o ohrození človeka, v predmetnej lokalite a to konkrétne zo správy ŠOP SR

zo dňa 13.05.2013.

V administratívnom spise je založené aj stanovisko Správy NAPANT zo dňa 09.05.2013 o tom, aká
je skladba súčasnej populácie medveďa hnedého na území poľovného revíru Ďumbier. Z ich obsahu
vyplýva, že ide o oblasť s najväčšou hustotou populácie medveďov v Nízkych Tatrách, ale aj na

Slovensku, a preto v tomto území každoročne dochádza k prenikaniu niekoľkých jedincov do blízkosti
obývaných objektov s vysokým rizikom konfliktov s človekom.

Odvolaciemu súdu je zrejmé, že odborníci ŠOP SR, či poľovníckych združení majú konkrétne
skúsenosti, ktoré ich oprávnene vedú ku konštatovaniu o premnoženosti medveďa hnedého nielen na

území Slovenskej republiky, ale i v konkrétnej lokalite.

Z týchto dôvodov nespochybňujúc závery, znalosti a zistenia žalovaného a jeho odborných orgánov,
odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, prihliadol aj na skutočnosť, že v danom prípade prišlo v
priebehu konania k realizácii povolenej výnimky a to dňa 11.11.2013.

Odvolací súd na záver konštatuje, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 správneho poriadku
o tom, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa
pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť
jeho doplnenie, nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa

§ 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené
osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou
zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií,
zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. V tomto smere žalovaný pochybil, avšak v kontexte

uplynutia časovej platnosti výnimky, považuje senát najvyššieho súdu v tejto veci uvedené pochybenie
za takú vadu, ktorá by vo veci nemohla privodiť iný výsledok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku
rozhodnutia.

Pre úplnosť a taktiež vzhľadom na rozdielnu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu v tejto otázke,
odvolací súd má za potrebné vyjadriť sa k uplynutiu časovej platnosti udelenej výnimky na odstrel
medveďa hnedého. Z administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutie žalovaného v spojení sprvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2013. Časová
pôsobnosť rozhodnutia o udelení súhlasu bola obmedzená do 30.11.2013.

Rozhodnutie žalovaného podľa odvolacieho súdu spĺňa atribúty rozhodnutia vymedzeného v § 247
ods. 2 O.s.p., bolo vydané v inštančnom postupe, ktorý pre jeho vydanie zákon upravuje a nadobudlo
právoplatnosť.

Odvolací súd je toho názoru, že predpokladom vykonateľnosti časovej pôsobnosti rozhodnutia

žalovaného bolo nadobudnutie právoplatnosti samotného rozhodnutia. Len rozhodnutie, proti ktorému
sa nemožno odvolať je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné ak proti nemu nemožno podať
odvolanie (§ 52 ods. 1, 2 Správneho poriadku). Včas podané odvolanie má odkladný účinok (§ 55 ods.
1 Správneho poriadku).

Časová platnosť výnimky bola v napadnutom rozhodnutí stanovená tak, že začala plynúť odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a jej platnosť trvala do 30.11.2013. Rozhodnutie žalovaného
nadobudlo právoplatnosť pred uplynutím časovej platnosti udelenej výnimky a podľa názoru
odvolacieho súdu samotné uplynutie časovej platnosti výnimky nemá za následok „anulovanie“ účinkov
právoplatnosti rozhodnutia žalovaného a vylúčenie rozhodnutia žalovaného zo súdneho prieskumu.

Spoukazomnauvedenézáveryaskutkovézistenia,akoaj sodkazomnadôvodyobsiahnutévrozsudku
krajského súdu, podľa § 219 ods. 2 O.s.p., prihliadnuc na uplynutie časovej platnosti výnimky v tomto
prípade, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že

neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.