Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 20, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/504/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113224781
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113224781.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815
256, Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613
843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: J. N., nar. XX. H. XXXX, bytom X. X, V., zastúpený
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária Korytár, s.r.o., IČO: 47 243 279, Sladovnícka 13, Trnava,
IČO: 47 243 279 o 6.338,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Trnava z 20. mája 2015 č.k. 18C/487/2013-96 v znení jeho doplnenia dopĺňacím rozsudkom toho istého
súdu z 26. mája 2015 č.k. 18C/487/2013-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov
konania r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom v znení jeho doplnenia dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa I.

žalobu zamietol, II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 380 eur
a trov právneho zastúpenia v sume 2.442,49 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
a III. konanie v časti o 1.301,93 eur s 8,75%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 310,30 eur
od 3. apríla 2013 do zaplatenia zastavil. Toto svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil právne
poukazom na ust. § 489, § 588 a § 559 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov) a § 82 ods. 1 ZoE (zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o

zmene a doplnení niektorých zákonov) a vecne majúc z vykonaného dokazovania za preukázané, že
medzi žalobkyňou a žalovaným existoval právny vzťah založený Zmluvou o dodávke zemného plynu
z 9. marca 2007, na základe ktorého žalobkyňa dodávala žalovanému do odberného miesta V., K. X,
zemný plyn a žalovanému vznikla povinnosť za dodaný plyn zaplatiť dohodnutú odplatu, vyhodnotiac
takto realizované dodávky plynu síce za oprávnený odber, avšak jej nárok na zaplatenie odplaty (za
realizované dodávky plynu v rozsahu 20.163 m3 na toto odberné miesto v období od 19. júla 2011 do

18. júla 2012 v celkovej hodnote 5.321,30 eur) za úplne nedôvodný, pre údajnú objektívnu nemožnosť
zistiť množstvo dodaného plynu žalovanému pre poruchovosť určeného meradla. Rozhodnutie o trovách
konania odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne plným úspechom žalovaného
v konaní a vznikom mu nároku na náhradu trov konania v sume 380 eur za zaplatený súdny poplatok za
odpor voči platobnému rozkazu a trov právneho zastúpenia v sume 2.442,49 eur za 9 úkonov právnej

pomoci s príslušným režijným paušálom.

Proti tomuto rozhodnutiu v zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o trovách konania podala včas
odvolanie len žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu úplným vyhovením žalobe alebo návrhom na
jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, vytýkajúc súdu prvého stupňa
nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré skutočnosti mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, považujúc svoj nárok v konaní za riadne preukázaný listinnými
dôkazmi a to pokiaľ ide o existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorenouzmluvou a pokiaľ ide o nárok na zaplatenie odplaty skutočnou realizáciou dodávky plynu v rozsahu
zistenom nepoškodeným a funkčným meradlom (porucha na meradle nastala až o niekoľko mesiacov
neskôr). Záver súdu o nefunkčnosti meradla dodávaného zemného plynu žalovanému v období od 19.

júla 2011 do 18. júla 2012 považovala za nedôvodný, keďže k takémuto záveru nebolo možné dospieť
z vykonaného dokazovania a súd prvého stupňa nedôvodne len prevzal nepodložené tvrdenia o takejto
skutkovej okolnosti od žalovaného. V tejto súvislosti poukázala na to, že odplata za dodaný zemný
plyn bola žalovanému fakturovaná na základe odpočtu uskutočneného povereným zamestnancom
žalobkyne dňa 21. júna 2012, z ktorého bola na odbernom mieste zistená spotreba 20.163 m3, pričom

funkčnosť sporného meradla bola opätovne zisťovaná ohliadkou na odbernom mieste dňa 24. júla
2012, kedy bola zistená spotreba v rozsahu 20.225 m3. Meradlo bolo pri takejto ohliadke vyhodnotené
ako nepoškodené, bez existencie následkov zásahu do jeho funkčnosti nepovolanými osobami a bez
porušenia plomb so záverom, že registruje reálnu spotrebu (uvedenú v takomto písomnom zázname
o ohliadke), čo potvrdil aj žalovaný svojím podpisom na zápise o takejto ohliadke. Pokiaľ ide o vyšší
odber plynu v sledovanom období poukázala na to, že žalovaný využíval priestory nachádzajúce sa v

odbernom mieste na prevádzku penziónu a popri bežnom vykurovacom zariadení mal nainštalované
minimálne 2 zariadenia GAMAT spotrebúvajúce pri svojej vykurovacej činnosti zemný plyn. Okrem toho
ďalej namietala, že pokiaľ mal súd pochybnosti o skutočnom množstve dodaného plynu, mal vykonať
ďalšie dokazovanie za účelom zistenia reálnej spotreby plynu žalovaným a žalobkyni priznať žalovanú
pohľadávku (v rozsahu odplaty za skutočne dodaný plyn do odberného miesta) titulom bezdôvodného

obohatenia sa žalovaného na úkor žalobkyne.

Žalovaný odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v
sume 274,99 eur. Poprel tvrdenia žalobkyne, že by namietal úplnú nefunkčnosť meradla, keďže podľa

jeho názoru meradlo registrovalo spotrebu plynu, avšak nesprávne, z ktorého dôvodu potom keďže
žalobkyňa na preukázanie opodstatnenosti svojich nárokov nepredložila súdu iné dôkazy ako odpočet
z nehodnoverného meradla, bolo potrebné prijať záver o neunesení dôkazného bremena žalobkyne o
jej skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba, účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b) O.s.p. vec v medziach odvolania (zamietajúcej
časti rozhodnutia vo veci samej a rozhodnutia o trovách konania ako výroku závislého na napadnutom

výroku) a to podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez pojednávania (pretože tu nevznikla potreba dopĺňania ani
opakovania dokazovania a nebol tu ani iný verejný záujem vyžadujúci si nariadenie pojednávania) a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu
občianskeho procesného práva Slovenskej republiky je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného okrem zákonov i článkom

46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd,tohtoinakuverejnenéhovpríloheoznámeniaFederálnehoministerstvazahraničnýchvecíČSFR
č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por.
napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 alebo z 30. novembra

2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci
súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, teda Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008).
I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť
č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) a

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. 4Cdo 171/2005) teda za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia.Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského
civilného procesu vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci

vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto
ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s práve uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný

či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu (v prejednávanej veci o nedôvodnosti žaloby na zaplatenie odplaty za
reálne dodaný plyn) a jeho skutkovými zisteniami (opäť v prejednávanej veci o existencii reálnych
dodávokzemnéhoplynužalobkyňoužalovanémuvúčtovanomobdobíazmluvnejpovinnostižalovaného
za dodaný plyn zaplatiť dohodnutú odplatu), resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v
žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania

alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením
uvedeného práva účastníka konania je na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej aj účastníkovi
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia pre práve zvoleným spôsobom)

odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky
s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych alebo i mimoriadnych opravných prostriedkov) a
výskyt takejto vady zakladá sám osebe nielen dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s
ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ale tiež nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným druhým
z takýchto ustanovení.

Podľa názoru odvolacieho súdu potom vyššie priblíženou vadou bolo postihnuté i rozhodnutie pojaté do
napádaného rozsudku v prejednávanej veci, otázku správnosti ktorého urobila predmetom odvolacieho
konania žalobkyňa.

Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že súd prvého
stupňa pochybil, keď odôvodnenie jeho rozhodnutia je výrazne rozporné. Táto rozpornosť sa prejavuje
najmä v tom, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku síce konštatuje existenciu reálnych
dodávok zemného plynu žalobkyňou žalovanému v rozhodnom období od 19. júla 2011 do 18. júla
2012, ako aj existenciu zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni za dodaný zemný plyn do

dohodnutého odberného miesta a na druhej strane jej žalobu ktorou sa splnenia takejto povinnosti
žalovaným domáha v celom rozsahu zamieta, ako keby takáto povinnosť žalovanému nevznikla,
prípadne už v čase rozhodovania súdu právne neexistovala (napriek tomu, že z dokazovania vyplynulo,
že žalobkyňa žalovanému v rozhodnom období plyn dodala a tento jej odplatu za takto dodaný plyn v
celom rozsahu nezaplatil). Pokiaľ súd dospel k záveru, že žalobkyňa nedodala žalovanému množstvo

plynu uvedené v žalobe (ktorého odplata bola predmetom jej fakturácie fak. č. 7401154690), bolo
potrebné jej priznať odplatu len za skutočne dodané množstvo a to titulom jeho zmluvnej povinnosti za
dodanýplynzaplatiťdohodnutúodplatu(nievšaktitulombezdôvodnéhoobohateniasaakotonavrhovala
žalobkyňa vo svojom odvolaní), prípadne, ak nebolo možné zistiť skutočný odber plynu počas trvania
zistenej poruchy meradla, postupovať podľa podmienok dohodnutých pre takýto prípad v zmluve alebo

VOP žalobkyne (tu pozri 5.5 Obchodných podmienok za opakované dodávky plynu pre odberateľa plynu
v domácnosti). Zamietnutie žaloby by prišlo do úvahy len vtedy, ak by žalobkyňa nepreukázala žiadnu
dodávku plynu alebo len dodávku v takom rozsahu, ktorej cena bola žalovaným už uhradená.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci šlo tak o

príklad nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov, resp. existenciu extrémneho nesúladu
medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo
skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, v minulosti zakladajúcej samostatný
zrušovací dôvod (podľa § 221 ods. 1 písm. c) O.s.p. v znení platnom a účinnom do 31. augusta 2015
vrátane) a dnes podraditeľnej pod postupy súdu odnímajúce účastníkom reálnu možnosť konať pred

súdom (podľa už vyššie citovaného ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v znení platnom a účinnom
od 1. septembra 2005, v tejto súv. pre prípad záujmu por. i zákon č. 341/2005 Z.z.).Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, než v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny
dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na
rozhodujúce otázky v prvom stupni súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a

do tretice tiež vypravenie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave
v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.) rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f)
O.s.p. zrušiť a podľa odseku 2 rovnakého paragrafu i zákona vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa § 226 O.s.p. viazaný, v prípade potreby a aj v závislosti na prípadnej ďalšej procesnej aktivite
účastníkov, pri zotrvaní na závere o nefunkčnosti meradla v rozhodnom období, doplniť dokazovanie
obstaraním typového diagramu dodávky v zmysle v rozhodnom období platného prevádzkového
poriadku prevádzkovateľa distribučnej siete, prípadne doklady preukazujúce odber zemného plynu v
spornom odbernom mieste z predchádzajúceho roka ako aj dokazovanie za účelom zistenia prípadných

zmien v príkone a počte spotrebičov, podľa § 132 O.s.p., náležite zhodnotiť výsledky celého konania a
až následne opätovne rozhodnúť o veci (zohľadniac aj práva a povinnosti sporových strán plynúce im
z bodu 5.5 Obchodných podmienok za opakované dodávky plynu pre odberateľa plynu v domácnosti
žalobkyne platných a účinných v rozhodnom období) a o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 a 4 O.s.p.), to samozrejme i s vypravením nového rozhodnutia aj odôvodnením obsahujúcim patričné

odpovede na všetky významné otázky.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.