Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 9, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/549/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315216185
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315216185.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci

žalobcu: P.. Q. P., A.. XX.X.XXXX, T. X, W., zastúpená: JUDr. Slavomíra Šmátralová, advokátka, Letná
567/4, Šaľa, proti žalovanému: Slovenská republika, správca Slovenský pozemkový fond, Búdková 36,
Bratislava, o určenie vlastníckeho práva vydržaním, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným na tunajší súd prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala,
aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených Okresným úradom L., katastrálnym

odborom na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie S., parcely registra „E“, parcela č. XXXX/X o
výmere XXXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X o výmere XXXX - zastavané
plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela č.
XXXX/XXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a uplatnila si náhradu trov konania.

Návrh podala na tom skutkovom základe, že sa stala vlastníčkou nehnuteľností vo výmere 50 ha a
túto začala užívať ako vlastníčka na základe uplatneného reštitučného nároku na základe Rozhodnutia

MPaV SR - Pozemkový úrad L., č. j. XXX/XX z 23. decembra 1992, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 25. januára 1993. V roku 2012 navrhovateľka zistila na základe geometrického plánu,
že nie je vlastníčkou parcely č. XXXX/X o výmere XXXXX m2 vedenej na pozemnoknižnej vložke
č. XXX, ktorá bola vždy organickou súčasťou poľnohospodárskej usadlosti F.e, ktorú vlastnili jej
právni predchodcovia až do vyvlastnenia. Od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia MPaV SR -
Pozemkového úradu Galanta sa navrhovateľka k dotknutej nehnuteľnosti správala ako k vlastnej, platila
daň z nehnuteľností dokonca ju prenajala na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy. Po právnej stránke

návrh odôvodnila podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku / ďalej len O.s.p. /, v zmysle
ktorého žiadala zosúladiť skutočný stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti, § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka / ďalej len O. Z. /.

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu s poukazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/130/2007 a nepreukázania splnenia
podmienok vydržania podľa § 134 O. Z.

Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul navrhovateľku, právnu zástupkyňu
navrhovateľky, zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to schválením dohody o
vydaní veci, Rozhodnutím Pozemkového úradu v L. č. j. XX/XX-F., opravou nesprávneho rozhodnutia,majetkovou podstatou číslo vložky XXX, výpisom z katastra nehnuteľností - pozemková kniha, kópiou
z mapy pozemkového katastra, Konceptom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,
zápisnicou o prevzatí majetku bývalého vlastníka Y. P. Q. F., Zápisnicou z 18. novembra 1993 spísanou

na Obecnom úrade v S.i, Znaleckým posudkom z 5. apríla 1993 č. XX/XX, Zmluvou o prenájme
poľnohospodárskej pôdy z 26. septembra 1993, geometrickým plánom číslo XX/XXXX, vyjadrením
Slovenského pozemkového fondu - Bratislava, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, dodatkom k žiadosti
o vyjadrenie k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXX, uplatnením
nároku navrhovateľky na vrátenie nehnuteľností, Zápisnicou spísanou 20. septembra 1993 z konania o

nariadení urýchleného usporiadania vlastníckych a užívateľských vzťahov k pôde.

Právna zástupkyňa navrhovateľky žiadala návrhu vyhovieť, pričom poukázala na naliehavý právny
záujem s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. júla
2008 a splnením všetkých podmienok vydržania, pričom navrhovateľka vstúpila do držby 25. januára
1993 na základe právoplatného a vykonateľného Rozhodnutia MPaV SR - Pozemkový úrad L. a v

prípade nestotožnenia sa súdu s týmto názorom, navrhovateľke bola sporná nehnuteľnosť vyčlenená
do užívania na základe Zápisnice z 20. septembra 1993. Poukázala na správanie navrhovateľky,
ktorá spornú nehnuteľnosť prenajala v dobrej viere, že je jej vlastníčkou, ktorá je poľnohospodárskou
pôdou. Navrhovateľka chcela vec riešiť prostredníctvom ROEP - u, ktorý jej oznámil, že o vydržaní
vlastníckeho práva nie je možné rozhodnúť, pretože si podala žiadosť u odporcu na vyjadrenie sa k

vydržaniu. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľka nemá právne vzdelanie, je laikom v oblasti práv
k nehnuteľnostiam a v jej prípade išlo o ospravedlniteľný právny omyl spočívajúci v neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych
následkov.Vrámcireštitúciinepožiadalaovydanienehnuteľnosti,avšakotejtoskutočnostisadozvedela
v roku 2012, keď požiadala o zameranie nehnuteľnosti z dôvodu využitia spornej nehnuteľnosti na iný

účel ako ju využívala dovtedy.

Navrhovateľka potvrdila, že v roku 1992 jej reštitučnými rozhodnutiami boli vrátené pozemky, ktoré
užívali jej právni predchodcovia. Na parcele tvoriacej predmet tohto konania stál rodinný dom, kde sa
narodila a má k nemu citový vzťah. Bola presvedčená, že na základe rozhodnutia jej boli vrátené všetky

nehnuteľnosti, až v roku 2012 zistila, že sporné nehnuteľnosti jej neboli vrátené. Nehnuteľnosť ako svoju
vlastnú užíva, platí dane a plní si všetky povinnosti vyplývajúce z vlastníctva. Na nehnuteľnosť uzatvorila
nájomnú zmluvu. Potvrdila, že situáciu chcela riešiť prostredníctvom ROEP - u, pričom pracovníci jej
povedali, že vec musí riešiť cez Pozemkový fond. Obrátila sa na G.. W., ktorá jej potvrdila, že vec musí
riešiť cez pozemkový fond.

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Nebola naplnená podmienka dobromyseľnosti v tom, že jej nehnuteľnosť
patrí, keď pri zachovaní bežnej opatrnosti, ktorú je možné pri opatrnosti očakávať, navrhovateľka mohla
zistiť, že nehnuteľnosť nie je zapísaná v jej prospech na liste vlastníctva, o vydanie nehnuteľnosti

nepožiadala a nebola jej vydaná. Zápisnica z 20. septembra 1993 nemôže byť spôsobilá založiť
vlastnícke právo a nemôže byť domnelým nadobúdacím titulom. Zápisnica mohla potvrdzovať
dobromyseľnosť navrhovateľky, len v prípade, ak by vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti existoval
nadobúdací titul. Zmluva o prenájme nepreukazuje nakladanie s vecou ako vlastnou, lebo nie je zrejmé,
za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy, zmluva neobsahuje presnú špecifikáciu predmetu nájmu,

pričom odkazuje len na prílohu, ktorá nie je známa a predmetom prenájmu sú poľnohospodárske
pozemky, pričom sporná nehnuteľnosť je evidovaná ako zastavané plochy a nádvoria. Nakoniec
navrhovateľka nepreukázala naliehavý právny záujem na podaní návrhu.

Navrhovateľka písomnou žiadosťou z 21. apríla 1992 si uplatnila nárok na vrátenie nehnuteľností,

ktorých vlastníkom bol jej otec , po ktorom sa stala zákonnou dedičkou s uvedením konkrétnych parciel,
pozemkovej vložky a výmery. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SR - Pozemkový úrad L. vydalo
23. decembra 1992 rozhodnutie č. j. XXX/XX, na základe ktorého boli navrhovateľke vydané pozemky o
výmere XXX XXX m2, takmer XX M.a a v ostatnej časti pozemkový úrad dohodu o vydaní nehnuteľností
neschválil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 25. januára 1993. Pozemkový úrad

v L. 16. mája 1994 č. j. XX/XX-F. vydalo rozhodnutie, ktorým navrhovateľke vydalo nehnuteľnosti v
katastrálnom území P., okrem iného vo vložke číslo XXX s presným vymedzením parcelných čísle,
kultúrou, výmerou, podielom a vydanou výmerou o rozlohe spolu X XX XX ha.Z pozemnoknižnej vložky č. XXX vyplýva, že parcela č. XXXX/X o výmere XXXXX m2 bola súčasťou
poľnohospodárskej usadlosti F., ktorú vlastnili právni predchodcovia navrhovateľky.
Zo Zápisnice o prevzatí majetku bývalého vlastníka Y. P. Q. F. z 5. mája 1949 vyplýva, že právny

predchodca navrhovateľky musel odovzdať majetok ležiaci v katastrálnej obci P.o vo výmere role .....
cca XX ha a zastavané plochy ........ I. X M.. V zápisnici je uvedené „ poľnohospodárske nehnuteľnosti
nebolo možné bližšie označiť, nakoľko na preberanom majetku nie sú žiadne zápisy k dispozícii a
jednak nie je tieto možné zistiť z pozemkových kníh, poneváč z majetkovej podstaty bolo za dobu
okupácie značné množstvo pozemkov rozparceľovaných a tieto parcelácie nie sú vo vložkách označené,

poťažne odpísané. Majetok je doteraz vedený na vlastníka E. C., W..“ To znamená, že zo zápisnice
presne nevyplýva, v akej rozlohe a ktoré konkrétne nehnuteľnosti boli odovzdané zo strany právneho
predchodcu navrhovateľky.

Zo zápisnice z 18. novembra 1993 spísanej na Obecnom úrade v S. vyplýva, Ž. Ľ. P. Y. F. F. potvrdili
objektovú sústavu usadlosti z obdobia rokov 1945 - 1949, ktorá pozostávala z obytného domu, školy,

domu služobníctva, maštali pre kone, pálenice, sušiarne, sýpky, obytného baraku, maštale pre ošípané
s tým, že z uvedených objektov sú identifikovateľné, len dom služobníctva č. XXX, škola č. XXX a obytný
dom. Z tvrdenia navrhovateľky a predloženého Znaleckého posudku č. XX/XX vypracovaného znalcom
D. D.Č. vyplýva, že súčasťou objektovej sústavy patril aj obytný dom, ktorý stál na parcele č. XXXX/X,
v ktorom bývali rodičia navrhovateľky. V súčasnej dome dom neexistuje.

Navrhovateľka 26. septembra 1993 uzatvorila s G.. D. W. Zmluvu o prenájme poľnohospodárskej pôdy
v celkovej výmere 48 + 2 ha podľa prílohy bez bližšej identifikácie parcelných čísel, výmery a bez
predloženia prílohy za nájomné vo výške 1 800,-Sk za 1 ha pôdy.

Po vypracovaní Geometrického plánu č. XX/XXXX z 1. augusta 2012 navrhovateľka zistila, že parcela č.
XXXX/X nebola zahrnutá do reštitučného nároku a je vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľka sa z tohto
dôvodu obrátila na Slovenský pozemkový fond - Bratislava o vydanie vyjadrenia k osvedčeniu o vydržaní
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Slovenský pozemkový fond - Bratislava listom zo 17. júla
2014oznámilnavrhovateľke,žesivrámcireštitučnéhokonanianeuplatnilanároknavráteniepredmetnej

nehnuteľnosti. Pozemkový úrad L.a v rámci Rozhodnutia č. j. XXX/XX z 23. decembra 1992, resp. i v
následných rozhodnutiach neschválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom žiadosti . Z uvedeného dôvodu by parcela č. XXXX/X bola nad rámec uvedených rozhodnutí.
Okrem iného uviedol, že v danom prípade neboli hodnoverným spôsobom splnené predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva formou vydržania, a to nadobúdací titul a dobromyseľnosť.

Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd právne uzatvára vec :

Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba /§ 129 ods.
1 O.Z./.

Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená /§ 130 ods. 1 O.Z./.

Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o
hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť /§ 134 ods. 1 O.Z./.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125) /
§ 134 ods. 2 O.Z./.

Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem /§ 80 písm. c/ O.s.p./.

V danom prípade navrhovateľka podala určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ O.s.p. V prípade
úspechu v konaní navrhovateľka musela preukázať naliehavý právny záujem na podaní návrhu, v

opačnom prípade by súd návrh zamietol bez meritórneho prejednania veci. Naliehavý právny záujem
je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez
tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Účastníci konania v tejto otázke zaujali rozdielne
stanovisko, pričom poukazovali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súduSlovenskej republiky. V tomto smere súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. II. ÚS 137/08 z 1. júla 2008, v zmysle ktorého „ taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 80 písm.
c/ Občianskeho súdneho poriadku, ktorá vo svojich dôsledkoch znemožňuje poskytnutie súdnej ochrany

postupom podľa tretej, resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v otázke patriacej do primárnej
právomoci všeobecných súdov, je popretím samej podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj
obdobného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Účastník konania má právo na to, aby platnosť sporného občianskoprávneho úkonu

posúdil všeobecný súd podľa tretej, resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku „. Súd sa zhoduje
s vysloveným názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože navrhovateľka nemá inú možnosť
domôcť sa svojho práva s poukazom aj na stanovisko Slovenského pozemkového fondu - Bratislava,
ktorý odporučil navrhovateľku na súdne konanie s uplatnením práva o vydržanie spornej nehnuteľnosti.
V opačnom prípade by súd odoprel súdnu ochranu navrhovateľke. Naliehavý právny záujem spočíva
v odstránení nezhody medzi skutočným stavom so stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti a v

odstránení právnej neistoty.

Navrhovateľka sa domáhala určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností presne určenej vo výrokovej časti
návrhu. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona / ex lege /,
pri splnení zákonom požadovaných predpokladov:

a/ spôsobilý predmet vydržania
b/ držba musí byť oprávnená
c/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.

Subjektom vydržania môže byť fyzická, právnická osoba, ale aj štát, pokiaľ je subjektom
občianskoprávnych vzťahov. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov
vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydražiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej
doby. Pri uplatňovaní inštitútu vydržania je potrebné rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej
úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. decembra 1950, potom

obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 1. januára 1951 do 31. marca 1964,
obdobie platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od. 1. apríla 1964 so zreteľom na jeho novely,
najmä zákon č. 131/1982 Zb., účinný od 1. apríla 1983 a zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 1. januára
1992. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do 1. apríla 1983
neupravoval. Až novela O. Z. v § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou

započítaniačasupredchádzajúcejdržbypred1.aprílom1983stým,žetentočassaneskončilskôrnež1.
apríla 1984 / § 865 ods. 3 /. Vydržacia doba pri nehnuteľnostiach je desať rokov. Spôsobilým predmetom
vydržania je podľa zákona všetko, čo možno držať a aj vydržať. teda, čo môže takýmto spôsobom
nadobudnúť každý občan. Môže to byť nehnuteľnosť, ale aj hnuteľnosť. Z vydržania sú vylúčené, len
veci, ktoré môže vlastniť štát - nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a

v vodné toky / článok 4 Ústavy /. V danom prípade predmetom vydržania je nehnuteľnosť , ktorá je
spôsobilým predmetom vydržania. Oprávnenou držbou je treba rozumieť držbu veci vo vedomí, že som
vlastníkom držanej veci. Oprávnenou držbou sa rozumie držba veci, pri ktorej je držiteľ vzhľadom na
všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že vec drží ako jemu vlastnícky patriacu. Nestačí jeho subjektívne
presvedčenie, ale táto jeho dobrá viera v tom, že mu vec patrí, musí byť založená na objektívnych

okolnostiach. Držbou sa nerozumie faktické užívanie veci výhradne držiteľom, ale je možné, že vec ako
svoju zverí inému - napr. dá ju do užívania na základe nájomnej zmluvy. Navrhovateľka odôvodňovala
vstup do držby na základe Rozhodnutia z 25. januára 1993, resp. na základe Zápisnice z 20. septembra
1993, ktorá údajne tvorí prílohu Nájomnej zmluvy z 27. septembra 1993. V tomto prípade navrhovateľka
vstúpila do držby a užívania spornej nehnuteľnosti najneskôr 20. septembra 1993 a vydržacia doba

uplynula 20. septembra 2003. V tomto smere súd uvádza, že nadobúdací titul musí byť pri vstupe do
držby, aby bolo možné považovať držbu za oprávnenú. Nadobúdací titul pri nehnuteľnostiach musí byť
vždy písomný, najmä v prípade, ak sa nehnuteľnosť nadobúda zmluvou. Nie je možné vydržať vec
len samotnou držbou veci bez právneho titulu. Nadobúdací titul nemusí byť platný, ale musí existovať /
kúpna zmluva, dohoda o vyporiadaní spoluvlastníctva, darovacia zmluva, zmluva o dielo a pod,. /.

Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej
viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera / dobromyseľnosť / je podľa platnej úpravy daná „ so
zreteľom na všetky okolnosti „. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. V prípade, žezmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní opatrnosti vedieť, alebo ak to
výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že titul je,
stane sa oprávneným držiteľom pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do

súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym / uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 28. marca 2011 sp. zn. 5 Cdo 87/2010 /. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie
svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne,
a nie iba zo subjektívneho hľadiska, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú
možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol

mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno
hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný
omyl je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti,
ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Vzhľadom na
všeobecne / aj v oblasti súkromného práva m/ uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat / neznalosť
zákona neospravedlňuje /, vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci

z neznalosti zákona, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, keď
znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

Navrhovateľka v rámci reštitučného zákona si uplatnila žiadosťou z 21. apríla 1992 reštitučný nárok na
vrátenie nehnuteľnosti po právnom predchodcovi zapísané okrem iného v pozemnoknižnej vložke č.

XXX s uvedením parcelného čísla, výmery v ha, m2. Pri uvedení týchto údajov navrhovateľka, resp.
človek, ktorý jej radil musela vychádzať z pozemnoknižnej vložky č. XXX, v ktorej sa uvedené parcelné
č. nehnuteľností tvoriace predmet tohto konania nachádzajú, ktorá skutočnosť vyplýva z predloženej
majetkovej podstaty číslo vložky XXX. Je nepochopiteľné, prečo navrhovateľka pri zaobstaraní si údajov
pre napísanie žiadosti o vydanie nehnuteľností si neuplatnila nárok aj o predmetnú nehnuteľnosť. Súd

sa môže len domnievať, či to nebolo z dôvodu rozlohy pozemku, keď pri vydaní veci, mohli byť vydané
nehnuteľnosti do XX ha a predmetná nehnuteľnosť je o rozlohe XX XXX m2. Keďže navrhovateľka
nepožiadala o vydanie nehnuteľnosti táto nebola predmetom rozhodnutia o vydaní nehnuteľnosti,
v ktorom rozhodnutí sú presne vymedzené pozemky s uvedením č. vložky, parcelného čísla, kultúry,
výmery v m2, vydávanej výmery, podielu a katastrálneho územia o rozlohe spolu XXX XXX m2, teda

takmer XX ha. V tomto smere treba pripomenúť rozlohu nehnuteľností tvoriacich predmet konania,
ktorá je vo výmere XX XXX m2, takmer X ha. Pri tvrdení navrhovateľky, že pri doručení rozhodnutia si
nevšimla, že predmetom vydania nehnuteľností nie je parcela tvoriaca predmet konania, je ťažko uveriť,
že navrhovateľka si nevšimla alebo neuvedomila, že predmetná parcela nie je predmetom vydania. V
prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľka pri uplatnení nároku na vrátenie nehnuteľností, ktorých

vlastníkom bol jej otec z 21. apríla 1992 si neuplatnila vrátenie nehnuteľnosti evidovanej vo vložke
836, z ktorej je zrejmé, že jej právny predchodca bol vlastníkom parcely č. XXXX/X, kde je vyznačená
nadstavba, údajne ku ktorej mala citový vzťah. Tiež z Rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a
výživy Slovenskej republiky - Pozemkový úrad Galanta z 23. decembra 1992 je zrejmé, že predmetom
dohody o vydaní nehnuteľnosti nebola parcela č. 2061/1, vedená v pozemnoknižnej vložke č. XXX a teda

táto parcela jej nemohla byť vydaná. Z predmetného rozhodnutia je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré majú
charakter zastavanej plochy, boli navrhovateľke vydané vo výmere XXXX m2 a z údajov zistiteľných z
vložky č. XXX je zistiteľné, že nehnuteľnosti zastavané obytným domom boli vydané vo výmere XXX
m2 s tým, že pôvodná parcela č. XXXX/X mala výmeru takmer X ha prepočítanú na m2 XXXXX,XXXX.
Okrem toho navrhovateľka pri uplatnení práva podľa reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov
predložila oprávnenému orgánu Znalecký posudok č. 28/93 vypracovaný znalcom D. D., z ktorého
vyplýva, že zastavaná plocha pre zistenie ceny bola ocenená o rozlohe XXX m2, ktorú tvoril obytný
dom, maštale pre hovädzí dobytok, maštaľ pre kone, maštaľ pre ošípané, kurín, škola, ploty, sýpka,
sušiareň, pálenica, teda jedná sa nehnuteľností opísané svedkami Ľ. P. Y. F. F., ktorí potvrdili objektovú

sústavu usadlosti z obdobia rokov 1945 - 1949. Z týchto skutočností súd uzatvára, že navrhovateľka
pri bežnej opatrnosti musela zistiť rozdiel medzi výmerou, ktorú nadobudla a skutočne zastavanou
plochou. Podľa názoru súdu, zoberúc do úvahy tvrdenie navrhovateľky, že je ťažké sa orientovať v
pozemnoknižných vložkách, pozemkových mapách, v danom prípade bol zistiteľný fakt, že vydaná
výmera zastavanej plochy XXXX m2 nemôže zodpovedať výmere uvedenej v pozemnoknižnej vložke

a jednak faktickému stavu, ktorý navrhovateľka podľa jej tvrdenia poznala. Súd nesúhlasí s názorom
navrhovateľky, že sa jednalo v danom prípade o ospravedlniteľný omyl, z dôvodu, že navrhovateľka
poznala faktické umiestnenie parciel, ale v konečnom dôsledku aj z dôvodu, že nepožiadala o vydanie
pozemku vedeného v pozemnoknižnej vložke, o ktorom vedela, že bol konfiškovaný, že na ňom bolpostavený rodinný dom obývaný jej právnymi predchodcami. Omylu sa dalo predísť pri zachovaní bežnej
opatrnosti porovnaním súpisu parciel obsiahnutých v pozemnoknižnej vložke.

Podľanázorusúdunavrhovateľkanepreukázalaaninadobúdacítitul,ktorýjesúčasťoudobromyseľnosti,
ako jednej z požiadaviek pri vydržaní. Navrhovateľka, ako nadobúdací titul uvádzala Rozhodnutie
Pozemkového úradu Galanta č. j. XXX/XX z 23. decembra 1992, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.
januára 1993. Predmetné rozhodnutie nemôže byť nadobúdacím titulom, pretože je z neho zrejmé, že
v ňom uvedená výmera parciel, ktoré boli zastavanými plochami nezodpovedá rozsahu zastavaných

plôch, ako ich užívali jej právni predchodcovia. Obytný dom bol postavený na parcele č. XXXX/1, ktorá
navrhovateľke nebola vydaná, a okrem toho je potrebné zdôrazniť, že o vrátenie tejto parcely, ani
nepožiadala. Z najväčšou pravdepodobnosťou, navrhovateľka si uvedomovala túto skutočnosť, keď
na základe vyjadrenia z 30. novembra 2015, ako nadobúdací titul uviedla Zápisnicu z 20. septembra
1993, ktorá mala byť aj prílohou k uzatvorenej Nájomnej zmluvy z 27. septembra 1963. Navrhovateľka
na základe zápisnice mala vstúpiť do dobromyseľnej držby a užívania spornej nehnuteľnosti od

20. septembra 1993. Zápisnica napísaná 20. septembra 1993 z konania o nariadení urýchleného
usporiadania vlastníckych a užívateľských vzťahov k pôde nemôže byť nadobúdacím titulom, na základe
ktorého by navrhovateľka vstúpila do držby, pretože v v zápisnici sú uvedené jednotlivé parcelné čísla
bez výmery s uvedením výmery XX XXXX m2 s poukazom na Rozhodnutie pozemkového úradu v
Galanteč.j.XXX/XX,tedanavrhovateľkamuselavedieť,žeobsahomzápisnicesúpozemky,ktoréjejboli

vydané na základe schválenej dohody. V tomto smere súd poukazuje na uzatvorenú nájomnú zmluvu,
ktorá je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že neobsahuje presnú špecifikáciu predmetu nájmu s
uvedením konkrétnych nehnuteľností, výmery, ale len celková výmera XX + X ha podľa Rozhodnutia
Pozemkového úradu č. j. XXX/XX z 23. decembra 1992.

V danom prípade treba mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo
dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje.
Základným rozlišujúcim kritérium je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti,
ktorú možno od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky
ovláda, patria. Súd v tomto smere poukazuje na R 8/1991, podľa ktorého tvrdenie držiteľa o tom, že mu

vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Navrhovateľke sa
počas konania nepodarilo súdu predložiť, dôkazy preukazujúce tvrdenie ohľadne oprávnenej držby.
Navrhovateľka tvrdila, že po celú vydržaciu dobu, resp. nájomca prenajatých nehnuteľností platí daňovú
povinnosť. Ani jedným dôkazom túto skutočnosť nepotvrdila.

Neoprávnený držiteľ nemôže nadobudnúť vec do vlastníctva vydržaním, z ktorého dôvodu súd návrh
zamietol.

Odporca v konaní mal plný úspech podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a patrí mu náhrada trov konania, ktorú si
odporca neuplatnil a súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.