Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114218416.3

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevprávnejvecižalobcu:BLTelecomcollection,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej14,811
08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpený: Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o.,
so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: F. J., nar.: XX.XX.XXXX,
bytom: N. 437, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a
ochranaspotrebiteľov„POS",sosídlomNám.Legionárov5,Prešov,IČO:42343828,právnezastúpený:

Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
v konaní o zaplatenie 419,67- Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 13C 166/2014-68, zo dňa 11.12.2015 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak,
že vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhrada trov prvostupňového konania vo výške 131,34-
Eur a žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti

tohto uznesenia.

Vedľajšiemu účastníkovi sa p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania vo výške 27,23- Eur a
žalobca je p o v i n n ý ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
28,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 14,- Eur od 18.07.2011 do zaplatenia
a zo sumy 14,- € od 18.09.2011 do zaplatenia a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zistil skutkový stav, v ktorom sa žalobca pôvodne žalobou
doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 419,67- Eur z titulu neuhradených faktúr spolu s úrokom z
omeškania a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu
spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytnutie elektronickej komunikačnej služby, za ktorú mal žalovaný zaplatiť, avšak keďže cenu za

riadne poskytnuté služby nezaplatil, porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v spojení so všeobecnými
podmienkami.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení. Právny predchodca žalobcu na
základe zmluvy o pripojení umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby a ich cenu vyčíslil
v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka. Vzhľadom na to, že žalovaný cenu poskytnutých služieb

vyúčtovanú predloženými faktúrami splatnými dňa 17.07.2011 a 17.09.2011 právnemu predchodcovi
žalobcunezaplatilajevomeškanísplnenímsvojhopeňažnéhodlhu,aprávnypredchodcažalobcusvojupohľadávku voči žalovanému postúpil žalobcovi, tento nárok žalobcu nebol v konaní nijako spochybnený
a súd nezistil žiadne oslabenie nároku alebo iný zákonný dôvod, ktorý by bránil uplatniť alebo priznať
žalobcovi plnenie ceny za služby voči žalovanému, súd posúdil návrh žalobcu v tejto časti ako dôvodný

a žalovanému uložil povinnosť na jej úhradu spolu s úrokmi z omeškania z dlžnej sumy uplatnenými
v súlade so zákonom. V zostávajúcej časti súd považoval žalobu za nedôvodnú a návrh v tejto časti
zamietol.Uviedol,žefaktúrounasumu391,67-€sosplatnosťou17.10.2011vyúčtovalpoložkyoznačené
ako Y. L. pokuta a pokuta za Y. box, diaľkový ovládač, za kartu a za ostatné príslušenstvo z čoho je
zrejmé,žežalobcatoutofaktúrounevyúčtovalcenuslužieb,ktorejúhradysapodľažalobyvtomtokonaní

domáhal, čo vylúčilo jeho skutkové tvrdenie o práve na úhradu ceny za poskytnuté služby.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 podľa pomeru úspechu účastníkov
v konaní, keď žalobca bol v konaní pomerne neúspešnejší a na ich náhradu nemá právo a pomerne
úspešnejší žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Pokiaľ ide o trovy vedľajšieho účastníka, ktorý vstúpil do konania na podporu žalovaného, súd rozhodol
rovnako podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vzhľadom na to, že žalovaný, popri ktorom sa konania zúčastnil, a
od ktorého postavenia svoj úspech odvodzuje, mal vo veci úspech len čiastočný. Náhradu trov konania
si uplatnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, ktorému súd prvého stupňa náhradu trov konania
nepriznal z dôvodu, že nepovažoval tieto trovy za potrebné pre účelné bránenie práv žalovanej. Súd

ex offo prihliada na neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách a v tejto
súvislosti samozrejme aj aplikuje ustanovenia § 53a ods. 1 OZ.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku týkajúceho sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol uznesenie zmeniť a priznať

mu vzniknuté trovy. Vedľajšieho účastníka poukázal na skutočnosť, že bol úspešný v celom rozsahu,
nakoľko vstúpil do konania vo vzťahu k uplatňovaným zmluvným pokutám. Do konania vstúpil na
podporu spotrebiteľa, teda len v rozsahu, v ktorom sú žalobcom porušované jeho spotrebiteľské
práva. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na judikatúru Krajského súdu v Prešove a rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo/16/2014, zo dňa 29.09.2015 a na nález Ústavného súdu SR,

sp. zn. IV ÚS 84/2014, zo dňa 23.05.2014, ktoré sa zaoberali pojmom „účelný“ a účelné vynaložené
trovy konania. Podľa vedľajšieho účastníka žalobca podáva na súdy SR masovo formulárové žaloby
proti spotrebiteľom, ktorými v mnohých prípadoch, uplatňuje plnenie z neprijateľných a teda absolútne
neplatných zmluvných podmienok. Práve účasť vedľajšieho účastníka v takýchto konaniach zabezpečila
ochranu spotrebiteľov pred plneniami z neprijateľných zmluvných podmienok. Vzhľadom na skutočnosť,

že žalobca v časti, v ktorej vedľajší účastník vstúpil do konania nebol úspešný preukázal vedľajší
účastník nárok vedľajšieho účastníka na priznanie náhrady trov v zmysle § 146 ods. 1 O.s.p..

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol odmietnuť odvolanie vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v zmysle zásad upravených v ust. § 212 O.s.p. preskúmal
rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, podanou žalobou sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 419,67- Eur s prísl. Žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 391,67- Eur
a neuhradené elektronické, telekomunikačné služby v hodnote 28,- Eur s prísl.

Po začatí sporu Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľov „POS“, so sídlom v Prešove vstúpilo ako
vedľajší účastník na strane žalovaného do tohto konania. Stalo sa tak písomným podaním doručeným
prvostupňovému súdu dňa 17.07.2014, kedy vedľajší účastník oznámil vstup do konania podľa §
93 ods. 2 O.s.p. a požiadal o zaslanie žaloby s prílohami. Ďalším úkonom realizovaným vedľajším
účastníkom bolo vyjadrenie sa k veci samej podaním doručeným dňa 21.01.2015 s oznámením, že do

konania vstupuje iba ohľadom samostatného nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca
namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, avšak súd prvého stupňa pripustil je vstup Uznesením
č. k. 13C/166/2014-29 zo dňa 13.11.2014. V ďalšom priebehu konania súd prvého stupňa žalobe včasti neuhradených elektronických telekomunikačných služieb v hodnote 28,- Eur s prísl. vyhovel a v
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v danom konaní teda uplatňoval dva samostatné nároky, zaplatenie poskytnutých
elektronických telekomunikačných služieb v sume 28,- Eur s prísl. a zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
391,67- Eur s prísl. Tieto nároky vyplývajú z rozličného skutkového základu a aj právneho posúdenia,
pričom oba nároky mohli byť predmetom samostatných žalôb. Vedľajší účastník rozporoval len nárok na
zaplatenie žiadanej zmluvnej pokuty a nenamietal dôvodnosť, ako aj rozsah žalobcom poskytovaných

a dodaných elektronických telekomunikačných služieb vo vzťahu k žalovanému.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov vo všeobecnosti platí zásada pomeru úspechu

účastníkov. Z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. plynie, že v prípade, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
súdnáhradutrovpomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnyzúčastníkovnemánanáhradutrovprávo.

Vzhľadom na uvedené a výsledok predmetného konania bolo potrebné o trovách konania vo vzťahu
medzi žalobcom a vedľajším účastníkom rozhodovať podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a to aj v nadväznosti

na ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. Ako už bolo uvádzané, vedľajší účastník nenamietal nárok žalobcu
čo do dlhu za poskytnuté služby, dôvodne však namietal nárok na zmluvnú pokutu a práve vo vzťahu k
zmluvnej pokute sa účinne prejavilo konanie vedľajšieho účastníka, ktorý účelne bránil žalovaného pred
požiadavkami žalobcu, ktorý ich uplatňoval v rozpore s hmotným právom (§ 53a OZ). Vedľajší účastník
teda vstúpil do konania v presne vymedzenej časti, ktorá bola dokonca samostatne žalovateľná. Vedľajší

účastník má pritom v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z § 93 ods. 4 O.s.p.,
pričom tento právny predpis v § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého
si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť aj advokát.

Odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov konania v súlade s ust. § 142

ods. 1 O.s.p.. Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že podľa § 93 ods.
4 O.s.p. má rovnaké práva a povinností ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Z obsahu spisu
nepochybne vyplýva, že vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zaujal postoj k žalobe navrhovateľa v
časti zmluvnej pokuty.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom

81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda

zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania...., tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Ide síce o problém zavinenia konania, ale niet dôvodu popierať tento
sankčný aspekt aj pri viac-menej svojvoľnom podávaní návrhov na priznanie nedovoleného plnenia.Dôležitá je pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu

a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v
reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu).

Vedľajší účastník vstúpil do konania a úspešne argumentoval v prospech žalovaného.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom

zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Čo sa týka názoru súdu prvého stupňa, že trovy vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
nepovažoval za potrebné pre účelné bránenie práv odvolací súd ešte poznamenáva, že tento vedľajší
účastník inicioval a podporoval ochranu proti uplatnenému nároku a bol argumentačne úspešný.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky, ktorá bola predmetom konania v sume 391,67- Eur vedľajšiemu

účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 131,34- Eur. Trovy
konania pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vedľajšieho účastníka za tri úkony právnej služby
(prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa k žalobnému návrhu a vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu)
vo výške po 28,21- Eur (§ 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Zb.), ako aj z režijného paušálu za tri úkony právnej
pomoci v sume 8,04- Eur a 2x 8,39- € (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) a z 20% DPH vo výške 21,89- €.

Poukazujúc na tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
žalobcom a vedľajším účastníkom zmenil (§ 220 O.s.p.) a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov
prvostupňového konania v už uvádzanej výške 131,34- Eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,
podľa ktorého v danom prípade žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, žalovaný si
náhradu trov neuplatnil, avšak naproti tomu vedľajší účastník bol v odvolacom konaní úspešný, preto
mu odvolací súd priznal vyčíslenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 27,23- Eur (podľa § 13a
ods. 2 písm. b) vyhlášky 1/2 sadzby za úkon právnej pomoci, t. j. 14,11- Eur + režijný paušál á 8,58- Eur

+ 20% DPH vo výške 4,54- Eur = 27,23- Eur) a k jej úhradu zaviazal žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.