Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214209983
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2214209983.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členov

senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska
kancelária Erasmus Legal, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: N.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, S. G., o zaplatenie sumy 1.156,88 eur s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 9C/321/2014-40 zo dňa
25. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovýsúd zamietol návrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalzaplateniažalovanejistiny1.156,88
eur s prísl., keď tvrdil, že odporca porušil zmluvné podmienky zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru. Navrhovateľ a odporca dňa 12.12.2010 uzavreli písomnú úverovú zmluvu č. 4012059913.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 880,20 eur. Navrhovateľ odporcovi úver v
dohodnutej výške poskytol. Odporca sa zaviazal poskytnutý a čerpaný úver splácať vždy do 15 - teho
dňa tohto ktorého mesiaca v 18 - tich mesačných splátkach po 74,02 eur. Odporca však úver nesplácal

riadne a včas. Odporca neuhradil žiadnu čiastku. Podľa udania navrhovateľa (čl. 24 v spise) sa stal
zročný celý dlh z dôvodu omeškania so splácaním úveru (splátka č. 3) dňa 25.10.2011 (výzva k splateniu
celého úveru sa nachádza na čl. 15 v spise). Zo splátkového kalendára (čl. 4 v spise) vyplýva, že dátum
splatnosti prvej neuhradenej splátky bol 25.03.2011.Vzhľadom na vyššie uvedené, a vzhľadom na to,
že dňa 25.11.2011 sa stal zročný celý dlh (čl. 15 + 24 v spise) a s poukazom na § 103 OZ premlčacia
lehota ohľadne celého zosplatneného dlhu začala plynúť od 25.03.2011 a uplynula 25.03.2014. návrh
bol podaný 19.05.2014. vzhľadom na uvedené súd má za to, že celý návrh navrhovateľa je premlčaný.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. - odporcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne nevznikli.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcuzdôvodu:-podľaust.§205ods.2písm.a)O.s.p.,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221
ods. 1 písm. h) - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav; podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., nakoľko

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; podľa ust. § 205
ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav; podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ sa nestotožňuje s posudzovaním premlčania ex
officio podľa § 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOS“) ani v zmysle

lehôt podľa Občianskeho zákonníka. Poukázal na § 5b ZOS, ktorý bol do ZOS doplnený novelou
č. 102/2014 Z.z., na právny názor Okresného súdu Levice uvedený v rozsudku zo dňa 25.07.2014,
sp. zn. 5C/20/2013, s ktorým sa navrhovateľ v plnej miere stotožňuje. Premlčanie ako civilnoprávny
inštitút má hmotnoprávny charakter. ... Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nepriamo
novelizovalo práve uvedené ustanovenie § 100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, vo vzťahu

k spotrebiteľským zmluvám. Táto nepriama novela od základu zmenila spôsob aplikácie premlčania.
Tým, že súdu stanovila povinnosť na premlčanie prihliadať aj bez návrhu, teda bez námietky dlžníka,
resp. povinnej osoby, z neho fakticky urobila preklúziu. Aby výklad ustanovenia § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa bol systematicky súladný s úpravou premlčania v iných zákonoch, ... je potrebné ust. §
5b Zákona o ochrane spotrebiteľa považovať za normu hmotného práva, pretože jeho aplikáciou dôjde
k zásahu do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov. Pri takomto ustálení si povahy ust. § 5b Zákona o

ochranespotrebiteľajepotompotrebnéaplikovaťhozhľadiskajehočasovejpôsobnostitak,abynedošlo
k porušeniu princípu zákazu retroaktivity právnej normy (zákaz pravej retroaktivity). Bez existencie
prechodnýchustanovenívzákoneč.102/2014Z.z.ktomutoustanoveniubudepotompotrebnéaplikovať
ho len na tie právne vzťahy, ktoré vznikli po jeho účinnosti, teda len na tie zmluvy, resp. právne vzťahy
založené z iného ako zmluvného dôvodu, ktoré vznikli po 01.05.2014. Právny vzťah z úverovej zmluvy,

z ktorej nároky sú premetom tohto konania vznikol 12.12.2010, a preto by prvostupňový súd nemal
posudzovať v tomto prípade premlčanie jednotlivých nárokov ex officio. Predmetná úverová zmluva je
zmluva uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka je predmetná Úverová zmluva tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Právny
vzťah medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (Obchodný zákonník je lex

specialis k Občianskemu zákonníku). Nakoľko ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, na predmetnú
úverovú zmluvu je potrebné aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len ako „ZSÚ“) a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ktoré však neupravujú premlčanie. Má za to, že v danom prípade
nemôže byť na inštitút premlčania aplikovaný Občiansky zákonník ani s ohľadom na ust. § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.“ Znenie
tohto ustanovenia je časťou právnej obce považované za akýsi „materiálny korektív“. Aj napriek tomu,
že judikatúra sa prikláňa skôr k výkladu, že všetky pôvodne dispozitívne ustanovenia Občianskeho

zákonníka sú jednostranne kogentné a je možné sa od nich odchýliť iba v prospech spotrebiteľa,
smernice na ochranu spotrebiteľa hovoria skôr v prospech výkladu považujúceho iba právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv za jednostranne kogentnú (t.j. § 52 - 60 a § 612 -627 O.z.) (porovnaj CSACH,
Kristián. Štandardné zmluvy. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. 331 s.). Zákonodarca nemal v úmysle určiť
jednostrannú kogentnosť Občianskeho zákonníka en bloc (teda aj pri premlčaní), ale len jednostrannú

kogentnosť úpravy spotrebiteľských zmlúv (§§ 52 až 54 O.z., prípadne ustanovenie o spotrebiteľskej
kúpnej zmluve §§ 612 až 627 O.z.). S poukazom na vyššie uvedená má za to, že otázka premlčania má
byť v danom prípade posudzovaná v režime Obchodného zákonníka s primeranou aplikáciou ust. § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh navrhovateľa na vydanie platobného rozsahu bol podaný na súd
prvého stupňa pred uplynutím premlčacej lehoty (návrh bol na súd podaný dňa 19.5.2014), na základe

čoho považuje úvahy o premlčaní nároku za nedôvodné. Z ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že navrhovateľ mohol uplatniť právo vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka (t.j. právo
na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania odporcu so zaplatením splátky, pričom toto právo mohol uplatniť len ak naň odporcu
upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy však už nie je jednoznačné, od akej udalosti

treba túto lehotu počítať. Navrhovateľ má však za to, že musí uplynúť minimálne 15 dní odo dňa, keď
navrhovateľ upozornil odporcu na to, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa kedy
má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky resp. do dňa, kedy ju má spotrebiteľ uhradiť. Uvedené vyplýva
aj z konštantnej rozhodovacej praxe ostatných slovenských súdov. S poukazom na vyššie uvedené
má navrhovateľ za to, že pri uplatňovaní svojho nároku na zaplatenie celej pohľadávky, ktorú eviduje

voči odporcovi, postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 565
Občianskeho zákonníka, nakoľko navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie celej dlžnej sumy až po
uplynutí troch mesiacov odo dňa omeškania so zaplatením splátky a zároveň odo dňa, kedy bol odporca
vyzvaný na zaplatenie celej dlžnej sumy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu uplynuloviac ako 15 dní. Má za to, že až naplnením spomínaných zákonných ustanovení mohol navrhovateľ
prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde a teda premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako naplnením
zákonných podmienok vyžadovaných od veriteľa - navrhovateľa. S poukazom na vyššie uvedené je

preto nesporné, že k splatnosti celej zvyšnej časti úveru došlo dňa 25.10.2011 (v splátkovom kalendári
položka „stav k zosplatneniu“). S poukazom na vyššie citované ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka
a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak premlčacia lehota začala plynúť od 15. dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru, t. j. 15. dňa odo dňa 25.10.2011, t. j. dňom 8.11.2011, a táto je v zmysle ust. §
397 Obchodného zákonníka (v spojení s vyššie citovaným rozhodnutím NS SR) 4 - ročná. Aj keby si

však uplatnili 3 - ročnú premlčaciu lehotu (s čím v zmysle vyššie uvedeného navrhovateľ nesúhlasí),
nebola by pohľadávka premlčaná. Z uvedeného je zrejmé, že k premlčaniu nárokov uvedených v žalobe
v tomto konaní nedošlo. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nedostatočne zistil skutkový stav, na právny vzťah aplikoval nesprávne právne
normy a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je v
časti nepreskúmateľné. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok prvého stupňa v celom rozsahu zrušil

a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zmenil a vyhovel návrhu navrhovateľa zo dňa 13.05.2014, vrátane uplatnených
trov prvostupňového konania. Zároveň si týmto uplatňuje trovy odvolacieho konania pozostávajúce zo
súdneho poplatku za podanie odvolania vo výške vyrubenej súdom a z trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní vo výške 83,34 eur s DPH.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli
súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu
v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru,

že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p..

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody, s prihliadnutím
na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené podmienky

pre nepriznanie žalobou uplatneného nároku navrhovateľovi z dôvodu jeho premlčania.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec
i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne
odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu navrhovateľovi.

Odvolací súd sa predovšetkým sústredil na vyriešenie otázky nastolenej odvolateľom, či ust. § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa... zavedené novelou zákona č. 102/2014 Z.z., je možné
podľa navrhovateľa retroaktívne aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou, teda
pred dňom 01.05.2014, pričom dospel k rovnakému záveru ako súd prvostupňový, že áno.

Zodpovedanie tejto otázky súvisí s časovou pôsobnosťou právnych noriem. Rozdiel medzi časovou
pôsobnosťou hmotnoprávnych a procesných noriem pritom nie je zásadný, pravidlom je, že právna
norma reguluje spoločenské vzťahy dopredu a nie spätne. V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda

aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a to bez ohľadu na to, že je obsiahnuté v hmotnoprávnom
predpise. Keďže zároveň táto norma neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej
pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak
teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarcanestanovil osobitný právny režim intertemporality, má súd prihliadať na premlčanie ex officio vo všetkých
ajprednadobudnutímúčinnostitohtoustanoveniazačatýchkonaniachpodliehajúcichpodhypotézutejto
právnej normy. Vzhľadom na to prvostupňový súd, ktorý vo veci preskúmavaným rozsudkom rozhodol

po účinnosti novelizovaného znenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol
účinnosť dňom 01.05.2014) správne ex offo citované ustanovenie zohľadnil a v konaní aplikoval.

V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 po novelizácii
zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu

na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Preto sa súd prvého stupňa správne vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku, ak dospel

k záveru, že nárok navrhovateľa je premlčaný. Podľa vyjadrenia navrhovateľa sa stal zročný celý dlh z
dôvodu omeškania so splácaním úveru (splátka č. 3) dňa 25.10.2011 (výzva k splateniu celého úveru sa
nachádza na čl. 15 v spise). Zo splátkového kalendára (čl. 4 v spise) vyplýva, že dátum splatnosti prvej
neuhradenej splátky bol 25.03.2011. Vzhľadom na vyššie uvedené, a vzhľadom na to, že dňa 25.11.2011
sa stal zročný celý dlh (čl. 15 + 24 v spise) a s poukazom na § 103 OZ premlčacia lehota ohľadne celého

zosplatneného dlhu začala plynúť od 25.03.2011 a uplynula 25.03.2014. návrh bol podaný 19.05.2014.
vzhľadom na uvedené súd má za to, že celý návrh navrhovateľa je premlčaný. Preto bol správne návrh
zamietnutý.

Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
pretože úspešný odporca mal právo na náhradu trov konanie, no nežiadal si ju a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.