Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 5, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114233133
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114233133.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: MK Media, s.r.o., Martina Rázusa 1140, Žilina, IČO: 36 419 176, právne zast. Mgr.
Richard Karkó, advokát, Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, proti odporkyni: Ž. H., U.. XX.XX.XXXX,
R. D.Á. XXXX/XX, Ž., právne zast. JUDr. Michaela Řiháková Kojtálová, advokátka so sídlom Mariánske
námestie 50/29, Žilina, o zaplatenie 1.046.412,26 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 12.890,98 Eur na účet právneho

zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní XXC/XX/XXXX právny predchodca navrhovateľa sa domáhal voči D. H. ako odporcovi v rade 1/
a odporkyni tohto konania ako odporcovi v rade 2/ zaplatenia sumy 1.046.412,26 Eur s príslušenstvom,
avšakuznesenímzodňa10.09.2014bolnávrhvočiodporkynivrade2/vylúčenýnasamostatnékonanie,
ktoré je vedené pod č.k. XXC/XXX/XXXX.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom v rade 1/ mal uskutočniť odporca v rade 1/ výkup nehnuteľností v k.ú. R., k
čomu však nedošlo, pričom odporcovi v rade 1/ boli poskytnuté peňažné prostriedky za účelom úhrady

kúpnej ceny za vykúpené nehnuteľnosti, a to v rokoch 2000-2009 vo výške 1.563.412,26 Eur, z ktorej
nárok v súčasnosti činí vo výške žalovanej istiny. Tieto prostriedky boli poskytnuté odporcovi v rade 1/
počas trvania manželstva s odporkyňou v rade 2/, preto sa navrhovateľ domáha voči obidvom odporcom
ako manželom.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých
účastníkov konania a ich právnych zástupcov. Všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu
legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo
ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.

Podľa uvedenia právneho zástupcu navrhovateľa ide o solidárny záväzok a teda môžu si uplatňovať
svoj nárok či voči odporkyni alebo jej manželovi zvlášť alebo voči obidvom.Trval na tom, že záväzok je solidárny, pričom D. H. nadobudol finančné prostriedky za účelom výkupu
nehnuteľnosti, pričom ich mal použiť na vyplatenie kúpnej ceny, ale D..H. neposkytol žiadne protiplnenie.
Avšak k výkupu nedošlo a peniaze nevrátil. Ako dôkaz poukázal na mailovú korešpondenciu odporkyne,

ktorá mala uviesť, že je ochotná splácať dlh manžela po 500,- Eur mesačne - toto tvrdenie odporkyňa
poprela s tým, že ona to nepísala, keďže nevie robiť na PC a ak potrebuje niečo na PC vykonať, má
na to privolanú tretiu osobu, ktorá jej to robí.

Právna zástupkyňa odporkyne trvala na tom, že nebolo zatiaľ preukázané, že D. H. prevzal nejaké

finančné prostriedky od právneho predchodcu navrhovateľa za účelom výkupu nehnuteľností, ku
ktorému vraj nedošlo.
Má za to, že ak boli poskytnuté finančné prostriedky D..H., z ničoho nevyplýva, že by sa stali
bezpodielovým spoluvlastníctvom a teda že by ich boli povinní vydať obidvaja manželia.
Namietala pasívnu legitimáciu, nakoľko z ničoho nevyplýva, že by odporkyňa bola subjektom
akéhokoľvek záväzkového vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa a že by bola subjektom

nejakého solidárneho záväzku s jej manželom.
Má za to, že v danom prípade nejde o solidárny záväzok, pretože nejde o úkon, ktorého účastníčkou by
bola aj odporkyňa. Nešlo o úkon týkajúci sa spoločných vecí alebo o spoločný úkon oboch manželov.
Z ničoho nevyplýva žiadna skutočnosť, na základe ktorej by tvrdené poskytnuté finančné prostriedky
sa stali súčasťou ich bezpodielového spoluvlastníctva (ďalej len BSM). Ak aj boli poskytnuté finančné

prostriedky D..H., tieto nemohol nadobudnúť do svojho vlastníctva, či do BSM, nakoľko mali byť
predmetom záväzkového vzťahu medzi ním a právnym predchodcom navrhovateľa, ktorého odporkyňa
nebola účastníčkou. Uviedla, že daná pohľadávka jednak nebola preukázaná, jednak je sporná a je
predmetom incidenčného konania.
Teda namietala pasívnu legitimáciu odporkyne a následne aj to, že nejde o solidárny záväzok, vzniesla

aj námietku premlčania.

Odporkyňa uviedla, že nikdy neprevzala žiadne také finančné prostriedky, o akých tvrdí právny zástupca
navrhovateľa,aniichnevidelaadoprácemanželanezasahovala,venovalasasvojmubutikuajejmanžel
mal realitnú kanceláriu a nikdy si do práce nezasahovali.

Uviedla, že ani nedávala žiadny súhlas manželovi k nejakým takým aktivitám. Poukázala na to, že keby
mala takú sumu, ako tvrdí právny zástupca navrhovateľa, tak by neživorila, ako živorí a žila by niekde
inde a nešiel by dom do dražby a pod.

Za trvania manželstva môžu vzniknúť spoločné záväzky, kedy zodpovedajú manželia spoločne a

nerozdielne, ale môžu vzniknúť aj oddelené dlhy ako dlhy niektorého z manželov.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia súd má za to, že pokiaľ
vznikol nejaký záväzkový vzťah, tento vznikol iba medzi právnym predchodcom navrhovateľa a D. H. -

manželom odporkyne, pričom je dosť pravdepodobné, že vznikol v rámci jeho pracovných aktivít. Pokiaľ
prevzal nejaké finančné prostriedky, mali byť použité v rámci ich nejakej dohody, záväzku, avšak sám
navrhovateľ uviedol, že k tomu nedošlo a D..H. neposkytol žiadne protiplnenie, v dôsledku čoho sa mal
bezdôvodne obohatiť.
Je však nepochybné, že zmluvnou stranou takého ich vzťahu nebola aj odporkyňa, ktorá prehlásila,

že nemala o tom vedomosť, pričom ani žiadny súhlas nedala k takej aktivite, či prevzatiu finančných
prostriedkov.
Pokiaľ došlo k prevzatiu finančných prostriedkov D..H., bolo to ako súčasť jeho záväzku s právnym
predchodcom navrhovateľa, čo bolo len záležitosťou medzi nimi a odporkyňa k tomu nemala žiadnyvzťah len okrem toho, že je manželkou D..H.. avšak to neznamená, že sa automaticky stáva dlžníčkou,
či zmluvnou stranou.
Z ničoho nevyplýva, že by tieto finančné prostriedky sa stali súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva.

Pokiaľ ich D..H. prevzal a nevrátil ich, resp. ich nepoužil na dohodnutý účel a ponechal si ich, toto jednak
nebolo preukázané, avšak bez ohľadu na to v danej veci to ani nebolo potrebné, nakoľko nejedná sa o
súčasť BSM, resp. o záväzok obidvoch manželov.
Ak ich D..H. ako manžel odporkyne skutočne prevzal a mal určité povinnosti s tým spojené, bol povinný
len on tieto povinnosti splniť, resp. finančné prostriedky vrátiť späť. Ak nesplnil si svoju povinnosť, resp.

nevrátil finančné prostriedky, je nárok navrhovateľa daný len voči D..H., teda bol to výlučne jeho záväzok
a odporkyňa nebola jeho súčasťou, odporkyňa nebola zmluvnou stranou.
Podstatné je, že odporkyňa nebola zmluvnou stranou predmetného záväzkového vzťahu, ktorého
obsahomboliajpredmetnéfinančnéprostriedkyúdajneprevzatéD..H.zaúčelomvyplateniakúpnejceny
pri výkupe nehnuteľností. Pokiaľ ich D..H. skutočne prevzal, avšak nevykonal ďalšie svoje povinnosti a
finančné prostriedky si ponechal, možno hovoriť o bezdôvodnom obohatení D..H. na úkor veriteľa. To

však neznamená, že by sa obohatila aj odporkyňa, ktorá nebola ani zmluvnou stranou a podľa jej slov
ani nemala o tom vedomosť.
Súd poznamenáva, že je irelevantné prípadné uspokojenie pohľadávky veriteľa voči D..H. z majetku
BSM. Pokiaľ by malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky veriteľa z majetku BSM D..H. a jeho manželky,
to neznamená, že si veriteľ môže uplatňovať pohľadávku aj voči odporkyni. Tá zo záväzkového vzťahu

D..H.L. a jeho veriteľa nebola ničím viazaná, nevznikli jej z toho žiadne povinnosti.

Spoukazomnauvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,žeodporkyňaniejepasívnelegitimovanoupre
dané konanie, preto súd žalobný návrh voči nej zamietol. Vzhľadom na to súd sa ďalšími námietkami už
nezaoberal, nakoľko by to bolo nehospodárne a neefektívne, keďže nie je splnená podmienka konania

vecnej legitimácie.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Nakoľko súd návrh navrhovateľa zamietol, úspešným účastníkom v tomto konaní bola odporkyňa,
ktorej na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči
navrhovateľovi. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by odporkyni ako úspešnému

účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní.

Odporkyňa si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 05.06.2015 náhradu trov
konania - trov právneho zastúpenia spolu v sume 15.932,26 eur za 7 úkonov právnej služby: 1/ prevzatie
a príprava zastúpenia v sume 2.518,13 eur, 2/ pojednávanie dňa 05.09.2013 v sume 629,53 eur, 3/

odvolanie voči uzneseniu zo dňa 01.04.2014 v sume 1.259,07 eur, 4/ pojednávanie dňa 17.07.2014 v
sume 2.518,13 eur, 5/ odvolanie voči uzneseniu zo dňa 21.01.2015 v sume 1.259,07 eur, 6/ vyjadrenie
odporkyne zo dňa 03.06.2015 v sume 2.518,13 eur, 7/ pojednávanie dňa 05.06.2015 v sume 2.518,13
eur + režijné paušály + DPH.Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena

podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporkyňou uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal jej titulom trov
právneho zastúpenia sumu 12.890,98 eur, pozostávajúcu:

1.za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 23.01.2013 v sume 2.518,13 eur
podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81
eur + 20% DPH v sume 505,19 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 3.031,13 eur,
2.za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 05.09.2013 (odročené) v sume 629,53 eur podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. d), § 13a ods. 4 cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81
eur + 20% DPH v sume 127,47 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 764,81 eur,

3.za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 17.07.2014 v sume 2.518,13 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH v sume
505,23 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 3.031,40 eur,
4.za úkon právnej služby - vyjadrenie odporkyne zo dňa 03.06.2015 v sume 2.518,13 eur podľa § 10
ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur +

20% DPH v sume 505,30 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 3.031,82 eur,
5.za úkon právnej služby - pojednávanie dňa 05.06.2015 v sume 2.518,13 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH v sume
505,30 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 3.031,82 eur.

Súd nepriznal odporkyni odmenu za úkon právnej služby: odvolanie zo dňa 01.04.2014 voči uzneseniu
zo dňa 18.03.2014, ktorým bola odporkyni uložená poriadková pokuta. Ust. § 142 O.s.p. predpokladá
náhradu účelne vynaložených trov konania. Súd uznesením č.k. 18C/47/2012 zo dňa 18.03.2014
uložil odporkyni poriadkovú pokutu v zmysle ust. § 53 O.s.p., odporkyňa podala proti uzneseniu
odvolanie. Nie je možné spravodlivo požadovať od navrhovateľa náhradu týchto trov konania, nakoľko

navrhovateľ uvedené žiadnym spôsobom nezavinil a uvedené trovy konania sa ho žiadnym spôsobom
ani nedotýkajú.

Súd nepriznal odporkyni ani odmenu za úkon právnej služby: odvolanie zo dňa 21.01.2015 voči
uzneseniu č.k. 13C/305/2014-32 zo dňa 22.12.2014 (ktorým súd pripustil zmenu účastníka konania na

strane navrhovateľa v zmysle ust. § 92 O.s.p.). Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co/147/2015-101
zo dňa 21.04.2015 rozhodol tak, že odvolanie odporkyne odmietol. Teda odporkyňa nebola úspešná
ohľadne uvedeného odvolania, preto nie je možné spravodlivo žiadať od navrhovateľa, aby odporkyni
nahradil odmenu za tento úkon právnej služby.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporkyni trovy konania - trovy právneho
zastúpenia spolu v sume 12.890,98 eur, a to na účet právneho zástupcu odporkyne a to tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).