Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 20, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/335/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115220974
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115220974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa: X.

V. L., L.. C.. I.., L. L. T. X, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: R. Ď., W.. XX.X.XXXX, F. XXX XX F. XXX, Š.
I. L., o zaplatenie 150,13 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 102,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 1,60 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 11,99 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 19,37 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 37,97 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy
31,40 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 5,99 eur titulom
náhrady pomernej časti zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu a v sume 21,79 eur titulom

náhrady pomernej časti trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 22.6.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 13.7.2015 sa
navrhovateľdomáhalvydaniasúdnehorozhodnutia,ktorýmbyodporcovibolauloženápovinnosťzaplatiť
musumu150,13eurspolusúrokmizomeškaniavovýške8,75%ročne:zosumy1,60eurod26.10.2012
do zaplatenia, zo sumy 11,99 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 19,37 eur od 26.12.2012 do
zaplatenia, zo sumy 37,97 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 31,40 eur
od 26.2.2013 do zaplatenia a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 47,80 eur od 26.11.2013 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13
Bratislava, IČO: 0035763469 (ďalej len postupca) na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca
uzatvoril s odporcom zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe
zmluvy postupca poskytol odporcovi telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok

stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval odporcovi cenu za
poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca
vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi nasledovné pohľadávky vofaktúrach: č. 7210454665 znejúca na sumu 1,60 eur splatná dňa 25.10.2012, č. 7211508153 znejúca
na sumu 11,99 eur splatná dňa 25.11.2012, č. 7212587382 znejúca na sumu 19,37 eur splatná dňa
25.12.2012, č. 7300204249 znejúca na sumu 37,97 eur splatná dňa 25.1.2013, č. 7301315597 znejúca

na sumu 31,40 eur splatná dňa 25.2.2013 a č. 7311780046 znejúca na sumu 47,80 eur splatná dňa
25.11.2013. Rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený v pripojených faktúrach. Faktúry
sú očíslované variabilnými symbolmi. Odporca ku dňu spísania návrhu neuhradil odo dňa postúpenia
pohľadávky nič z dlžnej sumy. Uplatnená pohľadávka vo výške 150,13 eur nebola ku dňu spísania
návrhu uhradená. S odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej navrhovateľ uviedol,

že na základe uvedených platieb vyčísľuje úroky z omeškania ku dňu spísania návrhu nasledovne: vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 1,60 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 11,99 eur od 26.11.2012
do zaplatenia, zo sumy 19,37 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 37,97 eur od 26.1.2013 do
zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 31,40 eur od 26.2.2013 do zaplatenia a vo výške 5,25 %
ročne zo sumy 47,80 eur od 26.11.2013.
Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli doručené ukladaním v súdnom spise, v súdom

určenej lehote písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo
veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur

(ďalej len "drobné spory").
Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 20.6.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli dňa 24.5.2016.

Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.
Spoločnosť Slovak Telekom, a. s., (ďalej len „ST“) ako Podnik a odporca ako Účastník uzavreli dňa
2.10.2012 zmluvu o pripojení, ktorým sa ST zaviazal aktivovať odporcovi program služieb. ST odporcovi

poskytol balíček služieb na dobu viazanosti 24 mesiacov. Odporca sa v dodatku zaviazal riadne a včas
platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v
súlade so zmluvou o pripojení, VP, platným Cenníkom služieb.
ST ako Podnik a odporca ako Účastník uzavreli dňa 2.10.2012 dodatok k zmluve o pripojení, ktorým
sa ST zaviazal aktivovať odporcovi program služieb „Program Naj 200“. Odporca sa v dodatku zaviazal

riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje
povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP, platným Cenníkom služieb a týmto dodatkom [bod 1
písm. b) dodatku].
V bode 3 dodatku odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o aktiváciu alebo
zmenu programu služieb na program služieb s nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program

služieb - Program Naj 200.
V bode 4 dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b) tohto Dodatku, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je
Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej
pokuty nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením

povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný nahradiť Podniku
náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.
Podľa bodu 5 dodatku bol tento dodatok platný a účinný dňom jeho podpísania zmluvnými stranami. Bol
uzatvorený na dobu určitú, a to na dobu viazanosti 24 mesiacov.Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST faktúrami: č. 7210454665 zo dňa
8.10.2012 splatnou dňa 25.10.2012 znejúcou na sumu 1,60 eur, č. 7211508153 zo dňa 8.11.2012
splatnou dňa 25.11.2012 znejúcou na sumu 11,99 eur, č. 7212587382 zo dňa 8.12.2012 splatnou dňa

25.12.2012 znejúcou na sumu 19,37 eur, č. 7300204249 zo dňa 8.1.2013 splatnou dňa 25.1.2013
znejúcou na sumu 37,97 eur a č. 7301315597 zo dňa 8.2.2013 splatnou dňa 25.2.2013 znejúcou na
sumu 31,40 eur, vyúčtovala odporcovi cenu služieb poskytnutých podľa zmluvy o pripojení a platného
Cenníka za obdobie od 08.09.2012 do 07.02.2013.
Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST faktúrou č. 7311780046 zo dňa

8.11.2013 splatnou dňa 25.11.2013 vyúčtovala odporcovi sumu 47,80 eur ako zmluvnú pokutu.
Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou ST ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom dňa 20.11.2014 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu voči odporcovi,
vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr na navrhovateľa.
Súd považoval za medzi účastníkmi nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporca neuhradil nič z dlžnej
sumy. Vzhľadom k tomu, že v konaní nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, že by

odporca vykonal nejaké úhrady dlžnej sumy, súd vychádzal z tohto skutkového tvrdenia navrhovateľa.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právona úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ust. § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to

povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní

verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods.
2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a
lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach
týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,
[napríklad zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom

(autorský zákon) v znení neskorších predpisov] 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä
lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku
pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie
o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných
služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie

dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v
telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné
údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať
aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v
nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie

za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia
a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady
nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa

uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov
podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity
siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ust. § 44 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, údaje uvedené v
odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane

všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo
v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných
služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie
na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniťalebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych
číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a
možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade

fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania
služby.
Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.568/2007Z.z.,spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z., spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010
do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10 a po účinnosti
zákona č. 106/2014 Z. z. dňa 01.06.2014 § 53 ods. 11), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľaust.§53aods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.161/2011Z.z.účinnomod01.07.2010,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd

uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,

ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,

s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od
01.01.1992, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o

8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj

za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.
Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov navrhovateľ tieto uplatňoval ako nárok na

zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb, ktoré odporcovi poskytol jeho právny
predchodca ST na základe zmluvy o pripojení.
Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi ST a odporcom vznikol záväzkovo-
právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. uzavretej zmluvy o pripojení.
Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy ST zodpovedala povinnosť odporcu uhradiť cenu

týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu zo zľavou.
Súd mal tak za preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vznikol voči odporcovi nárok
na zaplatenie poskytnutých služieb v súlade so zmluvou o pripojení, VP, Cenníkom a vyššie uvedenými
faktúrami,vovýške102,33eur.Súdtakztohtodôvoduaspoukazomnavyššieuvedenépostúpenietejtopohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie
sumy 102,33 eur, a to vzhľadom na to, ako už bolo uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia
navrhovateľa, že odporca doposiaľ navrhovateľovi túto sumu neuhradil.

Právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške
stanovenej zákonom zo sumy 102,33 eur, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 1,60
eur od 26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 11,99 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 19,37 eur

od 26.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 37,97 eur od 26.1.2013 do zaplatenia a vo výške 5,75 %
ročne zo sumy 31,40 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, mal za to, že odporca sa dostal do omeškania s
platením ceny za poskytnuté služby, t. j. celkovo sumy 102,33 eur, prvým dňom po splatnosti jednotlivých
faktúr,ktorýmiprávnypredchodcanavrhovateľavyúčtovalodporcovicenuposkytnutýchslužiebvzmysle
uzavretejzmluvyopripojení.Včaseprvéhodňaomeškaniaodporcusozaplatenímfaktúrč.7210454665
(resp. 7211508153, č. 7212587382, č. 7300204249 a č. 7301315597), t. j. ku dňu 26.10.2012 (resp.

26.11.2012, 26.12.2012, 26.1.2013 a 26.2.2013) bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75 %
ročne (súd má o tomto vedomosť zo svojej činnosti; § 121 O.s.p.). Právnemu predchodcovi navrhovateľa
tak vzniklo v zmysle už cit. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1,60 eur
od 26.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11,99 eur od 26.11.2012 do zaplatenia,

vo výške 8,75 % ročne zo sumy 19,37 eur od 26.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 37,97 eur od 26.1.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 31,40 eur od 26.2.2013
do zaplatenia. Následne s postúpenou pohľadávok prešlo na navrhovateľa v súlade s ust. § 524 ods.
2 Občianskeho zákonníka aj príslušenstvo, teda aj právo jeho právneho predchodcu voči odporcovi na
zaplatenie úrokov z omeškania v uvedenom rozsahu.

Natomtomiesteďalejpovažujesúdzapotrebnéuviesť,žejeprirozhodovaníviazanýžalobnýmnávrhom
(ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako
požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi
nemôžeuložiťinúakonavrhovateľomnavrhovanúpovinnosť),alebonemôženavrhovateľovipriznaťsíce
požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Zároveň

súd poukazuje na znenie ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p., teda na to, že navrhovateľ v návrhu
je povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako
aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. o značiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho
skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov
v konaní) z navrhovateľom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré

neboli navrhovateľom produkované a na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok,
avšak uplatnený na základe iného navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu.
S poukazom na uvedené súd viazaný skutkovým vymedzením žalovaného nároku na zaplatenie sumy
47,80 eur konštatuje, že navrhovateľ si aj tento nárok uplatňoval ako pohľadávku, ktorá na neho prešla
postúpení z ST, na zaplatenie ceny služieb poskytnutých ST odporcovi na základe predmetnej zmluvy

o pripojení. Ako vyplýva z predloženej faktúry č. 7311780046 ST odporcovi touto faktúrou nevyúčtovala
cenu poskytnutých služieb, ale zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ si však takýto nárok návrhom na začatie konania neuplatnil, a preto súd s poukazom na ust.
§ 153 ods. 2 O.s.p. už len z tohto dôvodu návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 47,80 eur s príslušnými
úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 47,80 eur od 26.11.2013 do zaplatenia vyhovieť

nemohol a tento zamietol.
Odhliadnuc od tohto dôvodu zamietnutia návrhu navrhovateľa v uvedenej časti súd považoval pre
úplnosť odôvodnenia svojho rozhodnutia sa zaoberať dôvodnosťou postúpenej pohľadávky (aj keď nie
navrhovateľom skutkovo uplatnenej) na zaplatenie sumy 47,80 eur ako zmluvnej pokuty podľa ust. §
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Aj keď navrhovateľ neoznačil zmluvné dojednanie, na základe ktorého tento nárok uplatňoval voči
odporcovi jeho právny predchodca ST (čo je pochopiteľné, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si návrhom
takýto nárok neuplatnil), je nepochybné, že to bolo na základe ust. bodu 4 vyššie zmieneného dodatku
k zmluve o pripojení zo dňa 1.10.2012, a to z dôvodu, že odporca nedodržal dobu viazanosti.
Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právne vzťahy medzi ST a odporcom

založené predmetnou zmluvou o pripojení v znení jej dodatku bez akýchkoľvek pochybností dopadá
úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.)
zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHSz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských

zmlúv.TotostanoviskojepodporenéajrozsudkomEurópskehosúdnehodvoraz27.06.2000vspojených
prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti
Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis
Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané

podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6
Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer
čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným
zmluvným podmienkam.
Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné

(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje

absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo
strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá

možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná
dodávateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou
ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie
zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a

použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd sa tak zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, na základe
ktorej ST uplatňoval voči odporcovi (vyúčtoval mu) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 47,80
eur.
V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
zmluvnej podmienky uvedenej v dotknutom ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi

ST a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú
zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi
zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných
strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka
považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby

spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť
svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom
formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom
procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok
sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu

korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53
ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. V konaní však
takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute najavo nevyšiel (neuniesol
dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje
vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so

spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže
opak).
Akovyplývaz§544Občianskehozákonníka,účastnícisimôžupreprípadporušeniapovinnostidojednať
zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy.Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či
spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže

však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v
rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade ST tak zásadne zmluvnou pokutou vo výške 47,80 eur s poukazom na jej zakotvenie
v ust. bodu 4 dodatku, ktorého kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre odporcu na jednej
strane získať zľavu z ceny poskytovaných služieb po dobu 24 mesiacov a na druhej strane pre

právneho predchodcu navrhovateľa získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s
určitosťou zabezpečoval poskytnutie určitých benefitov odporcovi spočívajúcich práve v zľave z ceny
poskytovaných služieb.
(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v
súčasnosti v znení ust. § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka (v čase uzavretia zmluvy § 53 ods.
10). Toto ustanovenie totiž transponuje cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla

1993. Z výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva
pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa
okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase
pouzavretízmluvy.Aktedasúdhodnotíprijateľnosťzmluvnejpodmienkyvčasejejkontraktácie,nemôže
mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na

(ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje
aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou
neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí
sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením
a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že takto
dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k
zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti podľa bodu 1 písm. b) dodatku

k zmluve o pripojení, počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku
doby viazanosti, alebo aj na jej konci, a to v rovnakej výške bez ohľadu na intenzitu porušenia
zmluvnej povinnosti odporcom (resp. iným spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe). V prípade posudzovanej zmluvnej
podmienky by tak bol odporca (resp. iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom

navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu
v rovnakej výške 47,80 eur aj v prípade, že by svoje zmluvné povinnosti, na ktorých porušenie sa
zmluvná pokuta viazala, porušil v samotnom závere doby viazanosti, pričom v predchádzajúcom období
si svoje povinnosti plnil riadne a včas a súčasne by intenzita porušenia tejto povinnosti odporcu z
hľadiskapeňažnéhovyjadreniabolabeznajmenšíchpochybnostívzjavnomnepomerekvýškezmluvnej

pokuty. Na tomto závere súdu nemôže nič meniť ani prípadná argumentácia, že právny predchodca
navrhovateľa si v takomto prípade (už mu vzniknuté) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatňoval.
Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§
53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka]spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), ktorá je tak

absolútne neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatného zmluvného
dojednania tak by nebolo možné navrhovateľovi priznať plnenie zo zmluvnej pokuty, ak by si bol aj
návrhom na začatie konania takýto nárok uplatnil.
Súd skutočne už len na záver poukazuje v kontexte znenia cit. ust. § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, že Okresný súd Žilina nepriznal právnemu predchodcovi navrhovateľa ST plnenie na základe

významovo totožných zmluvných podmienok, ktoré považoval za neprijateľné podľa ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom zo svojej činnosti má vedomosť (§ 121 O.s.p.), že tomu tak bolo v
rozsudku č. k. 6C/205/2006-89 zo dňa 02.03.2007 (potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
5Co/118/2007-123zodňa27.05.2008),vrozsudkuč.k.6C/186/2012-48zodňa28.09.2012(potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/67/2013-104 zo dňa 30.08.2013).

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ sa návrhom domáhal celkovo priznania sumy 150,13 eur s prísl.. 100%- ným úspechom
navrhovateľa by tak bolo priznanie tejto sumy. Navrhovateľ bol však v konaní iba čiastočne úspešný.

Jeho úspech spočíva v priznaní sumy 102,33 eur. Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 47,80
eur, v ktorej časti bol návrh navrhovateľa druhou vetou výroku rozsudku zamietnutý, bol navrhovateľ
neúspešný.

Z uvedeného je zrejmé, že z celkovo požadovanej sumy 150,13eur (100%), úspech navrhovateľa činí

priznanie sumy 102,33 eur, čo je 68,16 % z celku a neúspech navrhovateľa činí nepriznanie sumy 47,80
eur, čo je 31,84 % z celku.

Z tohto je jednoznačné, že navrhovateľ bol v konaní úspešnejším účastníkom, kde čistý úspech
navrhovateľa predstavuje 36,32 % (t.j. 68,16 % mínus 31,84 %). Navrhovateľovi preto prináleží právo
na náhradu trov konania v rozsahu 36,32 %.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania spočívajúce v náhrade zaplateného súdneho poplatku za návrh
na začatie konania v sume 16,50 eur a náhrade trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby
v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.), a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia;
2. písomné podanie na súd vo veci samej - návrh na začatie konania;

Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok a priznal mu proti odporcovi náhradu trov konania a trov

právneho zastúpenia v rozsahu 36,32 %, vychádzajúc z vyššie konštatovaného a z dikcie ustanovenia
§ 142 ods. 2. Z uplatnenej sumy trov konania mu priznal nasledovné sumy:

a/ náhrada súdneho poplatku vo výške 5,99 eur (t.j. 16,50 eur x 36,32 %).

b/ náhrada trov právneho zastúpenia a režijného paušálu za:

1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §
10 ods. 1 vyhl., 6,03 eur (t.j. 16,60 eur x 36,32 %), režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 3,05
eur (t.j. 8,39 eur x 36,32 %), spolu 9,08 eur;

2. úkon právnej služby: podanie návrhu na súd- návrh na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c)
v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 6,03 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl., vo výške
3,05 eur, spolu 9,08 eur;

c/ náhrady DPH z :

odmien a náhrad podľa §§ 14 až 16 vyhl. v sume 3,63 eur (20 % zo sumy 18,16 eur), a to v súlade s
ustanovením § 18 ods. 3 vyhl., nakoľko z priloženého osvedčenia o registrácii mal súd preukázané, že
právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH pričom sadzba DPH je vo výške 20 %.

Trovy právneho zastúpenia spolu 21,79 eur.

Celkové trovy konania, ktoré je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi, činia sumu 27,78 eur a
pozostávajú z náhrady pomernej časti súdneho poplatku v sume 5,99 eur a z náhrady pomernej časti
trov právneho zastúpenia v sume 21,79 eur.

Súd tak uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom náhrady pomernej časti
súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 5,99 eur a titulom náhrady pomernej časti trov
právneho zastúpenia v sume 21,79 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám jeho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 149 ods.1

O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom

len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.