Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 6, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200314
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816200314.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance

Holding a.s. so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie č. 12, IČO 35 923 130, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, proti odporkyni: S. H., nar. X.X.XXXX, bytom Č. č. XX,
o zaplatenie 1039,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 12.1.2016 uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie 1039,59 eur s
úrokom z omeškania 8,75% ročne od 28.1.2013 do zaplatenia na tom základe, že požičal odporkyni

dňa 19.5.2011 sumu 1860,- eur, ktorú mala splácať v pravidelných splátkach po 31,- eur. Pôžičku riadne
nesplácala, preto navrhovateľ vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade dlhu.

Súd uznesením sp. zn. 15C/5/2016 zo dňa 18.4.2016 zastavil v konanie v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty 145,47 eur v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľom.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, neúčasť neospravedlnila, preto

súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke z 19.5. 2011, predžalobnou
upomienkou z 19.1.2013, doručenkou, písomným podaním navrhovateľa z 30.5.2016, prehľadom
splátok a úhrad, písomným vyjadrením matky odporkyne z 3.6.2016, na základe čoho zistil tento
skutkový stav:
Dňa 19.5.2011 uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník zmluvu o pôžičke, ktorej

predmetom bolo poskytnutie pôžičky 1000,- eur, pričom celková suma pôžičky bola určená na 1860,-
eur, výškou splátky 31,- eur, počtom splátok 60, termínom konečnej splatnosti 5/2016, celkové náklady
spotrebiteľa860,-eur, ročnouúrokovousadzbou 31,60%,RPMN31,60%,priemernouhodnotouRPMN
46,56%. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky platné od 1.10.2010.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa zaplatila dňa 20.6.2011 sumu 31,- eur, dňa 20.7.2011
sumu 31,- eur, dňa 20.8.2011 sumu 31,- eur, dňa 31.10. 2011 sumu 93,- eur, dňa 12.12.2011 sumu 155,-

eur, dňa 17.1.2012 sumu 31,- eur, dňa 21.2.2012 sumu 31,- eur, dňa 20.3.2012 sumu 31,- eur, dňa
17.4.2012 sumu 31,- eur, následne úver splácala nepravidelne a v rôznych sumách, naposledy uhradila
3,58 eur dňa 11.6.2014. Spolu zaplatila celkom 552,74 eur.Predžalobnou upomienkou z 19.1.2013 vyzýval navrhovateľ odporkyňu k zaplateniu všetkých splátok
jednorázovo s odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Celkovú istinu vo výške 1404,30 eur
mala odporkyňa zaplatiť do 3 dní od doručenia upomienky.

Navrhovateľ v písomnom podaní z 3.6.2016 uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje nezaplatenú
časť úveru, a to v časti istiny 894,12 eur, čo predstavuje dlžnú sumu ku dňu predčasnému ukončeniu
úverového vzťahu a ďalej zmluvné pokuty a poplatky, ktoré následne zobral späť. Poukázal na znenie
§ 2 písm. d/, § 11 ods. 1 písm. a/, § 25a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Vpredmetnejvecimásúdpreukázané,žeúčastníciuzavrelizmluvuospotrebiteľskomúvere,ktorájeako

typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože odporkyňa požiadala navrhovateľa o pôžičku
v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na
ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy
o úvere odporcovi ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu konala ako

fyzická osoba spotrebiteľ.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a berúc do
úvahy aj premlčanie práva navrhovateľa postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, súd návrh zamietol v celosti ako nedôvodný. Podľa zmluvy mala odporkyňa úver splatiť v

splátkach po 31,- eur v počte splátok 60 mesiacov a takto mala zaplatiť celkom navrhovateľovi sumu
1860,- V zmluve je uvedený len údaj o RPMN 31,60 %, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 31,60%,
iné náklady spojené so splatením pôžičky sa v zmluve nenachádzajú. Vychádzajúc z uvedeného je
potom zrejmé, že zmluva neobsahuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods.
2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený

údajom: 5/2016 , ale musí byť uvedený presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná
splatnosť úveru nastáva, tak, aby spotrebiteľ mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy
bude úver splatný. Rovnako nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu
splátok uvedený správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak,
ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k/citovaného zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti

mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné. V zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady,
ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom poskytnúť /§ 9 ods. 2 písm. j citovaného zákona/,
zmluva poskytuje len údaj o celkovej sumy pôžičky, čo je nesprávny údaj, pretože pôžička je v sume
1000,- eur, pretože celkové náklady spotrebiteľa sú 860 eur a suma 1860,- eur predstavuje sumu aj
s navýšením; správne mal veriteľ vyjadriť celkové náklady spojené s úverom tak, ako predpokladá §

9 ods. 2 písm. j/ zákona a § 19 ods. 2 zákona/. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1
písm. a,b / citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda odporkyňa obdržala
pôžičku 1000,- eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov odporkyňa a preukázateľne uhradila
sumu 552,74 eur, bola by povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu 447,26 eur. Súd sa nestotožňuje
s výkladom § 11 odst. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tak, ako ho vykladá

právny zástupca navrhovateľa, a teda, že pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné
naplniť všetky predpoklady vymenované v tomto ustanovení. Vychádzajúc zo súdnej praxe a aj účelu
uvedeného ustanovenia podľa názoru súdu, chýbajúca aj len jedna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere má za následok to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Výkladom ad absurdum by
sa mohlo dôjsť k záveru, že i keď by zmluva nemala písomnú formu a zároveň by mala iné náležitosti,

bola by uzavretá platne, pretože len jeden nedostatok zmluvy nečiní úver bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd
udáva, že vyhlásenie dlžníka, že odporca ako dlžník je riadne s nimi oboznámený nemôže požívať
právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými

zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach odporcu ako
dlžníka. Sú formulované výrazne menším až nečitateľným písmom ako sú ustanovenia zmluvy na
prednej strane a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ
mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptáciezmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 OZ
a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporca ako dlžník svojim
podpisom nemá inú možnosť len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli

výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané.

Súd však posudzoval právo navrhovateľa s prihliadnutím na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa i z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak ako
bolo dohodnuté sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej

doby od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním návrhu,
t.j. splatné ku dňu 12.1.2013, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva,
že odporkyňa uhrádzal a splátky len spočiatku, za mesiace august, september, október 2011 splátky
riadne neuhradila, následne prestala riadne splácať mesiacom jún 2012 a následne bola v omeškaní.
Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá pritom na máj 2016. Vzhľadom na dátum podania návrhu
12.1. 2016 do úvahy prichádzajú len nepremlčané splátky splatné ku dňu 1.1.2013 do konečnej

splatnosti do mája 2016, pretože všetky ostatné sa premlčali v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka
uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti vždy k 20.dňu v mesiaci.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z
19.1.2013 , kedy bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac október, november,
december 2012, pričom bola v omeškaní aj s predchádzajúcimi mesiacmi. Veriteľ musí pri zosplatnení
dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka
začína plynúť premlčacia doba pri využití práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou

nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v októbri 2012 a nie samotným
vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením odporcovi /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/.
Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky,
pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú
využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula v októbri 2012 a pokiaľ navrhovateľ podal

návrh dňa 12.1.2016, je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva
na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní
splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od
nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky
na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá

vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť
zročnosťou nesplnene splátky, v danej veci splatnej v októbri 2012.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešná odporkyňa,
ktorá trovy konania neuplatnila, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
tunaj. súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.