Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/327/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213966
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412213966.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov
senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, zo
dňa 28. januára 2015, č.k. 4C/114/2012-153, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa
23.01.2015 a zamietol návrh; ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody v sume 175,- € a nemajetkovú ujmu v sume 276,16 €;
náhradu škody v sume 175,- € a nemajetkovú ujmu v sume 276,16 €; náhradu škody v sume 175,- € a
nemajetkovú ujmu v sume 387,24 €; náhradu škody v sume 175,- € a nemajetkovú ujmu v sume 442,56
€; náhradu škody v sume 175,- € a nemajetkovú ujmu v sume 608,52 €; náhradu škody v sume 175,-
€ a nemajetkovú ujmu v sume 1.770,24 €; náhradu škody v sume 175,- € a nemajetkovú ujmu v sume
995,76 €; náhradu škody v sume 175,- € a nemajetkovú ujmu v sume 995,66 €; náhradu škody v sume
175,- € a nemajetkovú ujmu v sume 1.051,08 €; podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; v konaniach pôvodne vedených pod sp.zn. 4C 114/2012,
4C 115/2012, 4C 116/2012, 4C 117/2012, 4C 118/2012, 4C 119/2012, 4C 120/2012, 4C 121/2012 a 4C
122/2012, spojených na spoločné konanie uznesením zo dňa 22.02.04.2013 č.k. 4C 114/2012-21; a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom
na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 23Er/8011/2008 v prospech navrhovateľa ako oprávneného
proti povinnému Z. E., pre vymoženie sumy 27.600,- Sk s príslušenstvom, rozhodol súd o návrhu
navrhovateľa na zmenu exekútora; podanom dňa 14.10.2009, až po vyčíslení trov exekúcie pôvodným
súdnym exekútorom na výzvu súdu a po zaslaní exekučného spisu konajúcemu súdu dňa 08.12.2009;
uznesením zo dňa 16.03.2010. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn.
23Er/9156/2008 v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému F. Š., pre vymoženie sumy
19.440,- Sk s príslušenstvom, rozhodol súd o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora; podanom dňa
20.07.2009 až po vyčíslení trov exekúcie pôvodným súdnym exekútorom na výzvu súdu a po zaslaní
exekučného spisu konajúcemu súdu dňa 19.10.2009; uznesením zo dňa 05.01.2010. V exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 23Er/8894/2008 v prospech navrhovateľa
ako oprávneného proti povinnému Z. K., pre vymoženie sumy 39.360,- Sk s príslušenstvom, rozhodol

súd o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora; podanom dňa 22.02.2010, až po vyčíslení trov
exekúcie pôvodným súdnym exekútorom na výzvu súdu a po zaslaní exekučného spisu konajúcemu
súdu dňa 23.04.2010; uznesením zo dňa 08.09.2010. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Malacky pod sp.zn. 23Er/2478/2008 v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému K. Š.,
pre vymoženie sumy 36.160,- Sk s príslušenstvom, rozhodol súd o návrhu navrhovateľa na zmenu
exekútora; podanom dňa 22.02.2010, až po vyčíslení trov exekúcie pôvodným súdnym exekútorom
na výzvu súdu a po zaslaní exekučného spisu konajúcemu súdu dňa 23.04.2010; uznesením zo dňa
06.11.2010. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 23Er/3016/2008
v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému V.Y. A., pre vymoženie sumy 18.280,-
Sk s príslušenstvom, rozhodol súd o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora; podanom dňa
22.02.2010, až po vyčíslení trov exekúcie pôvodným súdnym exekútorom na výzvu súdu a po zaslaní
exekučného spisu konajúcemu súdu dňa 07.05.2010; uznesením zo dňa 17.08.2010. V exekučnom
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 37Er/1801/2005 v prospech navrhovateľa
ako oprávneného proti povinnému F. X., pre vymoženie sumy 12.360,- Sk s príslušenstvom, rozhodol
súd o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora; podanom dňa 20.07.2009, až po vyčíslení trov
exekúcie pôvodným súdnym exekútorom na výzvu súdu a po zaslaní exekučného spisu konajúcemu
súdu dňa 19.10.2009; uznesením zo dňa 26.03.2012. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp.zn. 37Er/851/2006 v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému Z.
Z., pre vymoženie sumy 18.000,- Sk s príslušenstvom, rozhodol súd o návrhu navrhovateľa na zmenu
exekútora; podanom dňa 06.10.2010, až po vyčíslení trov exekúcie pôvodným súdnym exekútorom
na výzvu súdu a po zaslaní exekučného spisu konajúcemu súdu dňa 22.12.2010; uznesením zo dňa
28.03.2012. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 37Er/1590/2006
v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnej L. S., pre vymoženie sumy 5.640,- Sk s
príslušenstvom, rozhodol súd o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora; podanom dňa 06.10.2010 ;
uznesením zo dňa 29.03.2012. V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn.
23Er/8148/2008 v prospech navrhovateľa ako oprávneného proti povinnej Z. Z., pre vymoženie sumy
19.920,- Sk s príslušenstvom, rozhodol súd o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora; podanom dňa
06.10.2010, až po vyčíslení trov exekúcie pôvodným súdnym exekútorom na výzvu súdu a po zaslaní
exekučného spisu konajúcemu súdu dňa 27.10.2010; uznesením zo dňa 03.05.2012. Takto ustálený
skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, 2, 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1 § 9 ods. 1, 2, 4, §
15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z., § 44 ods. 7,8 Exekučného
poriadku a dospel k záveru, že exekučné súdy rozhodli o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho
exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, avšak pri posudzovaní činnosti, resp.
nečinnosti exekučného súdu odo dňa doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora do zaslania výzvy
pôvodnému súdnemu exekútorovi na vrátenie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie a od vrátenia
exekučného spisu do vydania rozhodnutia o zmene exekútora, prihliadol aj na nečinnosť navrhovateľa,
ktorý nevyužil žiadny účinný prostriedok nápravy odstrániť údajné prieťahy v exekučných konaniach a
na základe uvedeného konštatoval, že nemožno automaticky vyvodiť záver, že zo strany exekučného
súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pretože nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa
považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov s poukazom na judikatúru
Ústavného súdu SR (II.ÚS 57/01, I.ÚS 46/01, I.ÚS 66/02). Ďalej uviedol že súd v konaní o náhradu škody
z titulu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, nie
je oprávnený zisťovať ani deklarovať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
keď túto činnosť má v kompetencii ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti alebo predseda súdu
na základe sťažnosti na prieťahy, ale súd je povinný vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, príp. z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
SR o ústavnej sťažnosti. Navrhovateľ žiadne takéto rozhodnutie ani vybavenie sťažnosti nepredložil, a
teda nepreukázal, že by exekučný súd v exekučných konaniach nesprávne úradne postupoval. Nebola
teda v konaní preukázaná existencia prvého predpokladu pre priznanie nároku na náhradu škody
spôsobenej exekučným súdom pri výkone verejnej moci, a to existencia nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľ nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy, keď v súvislosti s nerozhodnutím o zmene
exekútora v zákonom stanovenej lehote nemohlo dôjsť ku vzniku žiadnej materiálnej škody, pretože
pôvodný exekútor mal pokračovať vo vymáhaní pohľadávky. Vzhľadom na nesplnenie podmienky
nesprávneho úradného postupu exekučných súdov nie je splnená ani ďalšia podmienka, a to existencia
príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom. Zamietnutie návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania odôvodnil tým, že nie je daný dôvod na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretože dospel k záveru, že už zo samotného odôvodnenia jeho
návrhu vyplýva, že prejudiciálne otázky, ktoré SR - Ministerstvo spravodlivosti SR navrhla predložiť
Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na OS Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010 majú mať „zásadný význam,
pretože pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu
exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol
právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu“. Poukázal na to, že konanie v tejto právnej veci sa
vzťahuje na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu
nerozhodnutím o zmene exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, a nie o škodu vzniknutú
úradným postupom pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku.
V uvedenom konaní preto nejde o riešenie takej otázky, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie
súdu, pretože vecne nesúvisí s konaním v tejto právnej veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v
konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho posúdenia veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového súdu v
prejednávanej veci došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu
a súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
(odročenie) pojednávania napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu)
na pojednávaní vedenom nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť
vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a
ani k dôkazom, ktoré vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal
dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie
je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva na
zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu
na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu; ktorému bola
vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie; je potrebné z konania vylúčiť, pričom na uvedenom nič
nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol.
Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s
vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok, z ktorého nie je zrejmé, na základe akej
úvahy dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že mu majetková škoda a nemajetková ujma
nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a to aj s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť,
keď prvostupňový súd síce porušenie práva zistil, avšak ho nekonštatoval a na tejto chybe „postavil“
svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že
v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody, ktorú presne špecifikoval na základe účtovnej
agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií,
nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na pojednávaní preukázať aj predložením znaleckého
posudku, ktorého vypracovanie by zabezpečil, avšak prvostupňový súd dokazovanie neprípustne skrátil
iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu,
že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré boli v jeho právnej sfére vyvolané
nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu, a ktoré jasne a zrozumiteľne opísal v
podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za
porušenie práva. Uviedol, že podáva odvolanie aj proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania a namietal, že meritórne rozhodnutie súd prvého stupňa vydal predčasne, keď v čase vydania
meritórneho rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného
odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa všetko dokazovanie potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa, ktorým
sa domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj
na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu (§ 120 ods. 1, 4
O.s.p.) zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. a dospel k správnym
skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci
neboli naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom orgánom štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1, 2, 3,
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19
ods. 1, zákona č. 514/2003 Z.z., § 44 ods. 7,8 Exekučného poriadku; svoje dôvody, pre ktoré návrhu
na navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu Okresného súdu Malacky
a Okresného súdu Bratislava IV v uvedených exekučných konaniach aj dostatočne v súlade s § 157
ods. 2 odôvodnil, pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, podstatnými pre
právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil
opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom
konania, a preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania
navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa
z hľadiska ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.
V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia (§ 212
ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonom
stanovené podmienky pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. do právoplatného
skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR Súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
7C/6/2010, keď v uvedenom konaní sa nerieši taká otázka, ktorá by mohla mať význam pre rozhodnutie
súdu, pričom správne súd prvého stupňa konštatoval, že uvedené konanie nesúvisí s konaním v tejto
veci.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdnom konaní v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to:
1/ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup súdu,
3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal splnenie
všetkých zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik škody, nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce vznik skutočnej škody a samotný paušálny výpočet údajných nákladov spojených s
uplatnením práv, vyplývajúcich mu z exekučného titulu v predmetnom exekučnom konaní vznik škody
nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia navrhovateľa, že nemohol
pred rozhodnutím súdu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva predložiť listinné dôkazy, ktoré by
preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody), ktoré mienil predložiť až na pojednávaní; ktorého
sa nezúčastnil, keď; navrhovateľ mal od podania návrhu dostatok času a príležitostí predložiť, prípadne
aspoň označiť dôkazy na preukázanie vzniku škody.

Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, či nemajetkovú ujmu, okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej
súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.

Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru i v tom, že navrhovateľ v preskúmavanej veci nepreukázal
ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľovi ním tvrdené náklady (vznik
ktorých ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v exekučných konaniach o návrhu na zmenu
exekútora rozhodol skôr.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,
že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 28.01.2015 v jeho neprítomnosti, odvolací
súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, boli na
toto pojednávanie riadne predvolaní už v mesiaci november 2014, pojednávania sa nezúčastnili a ani
nepožiadali z dôležitého dôvodu o jeho odročenie; pričom o nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej
sudkyne rozhodol Krajský súd v Bratislave; a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods.
2 O.s.p.) na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 28.01.2015 v jeho neprítomnosti.

Nedôvodná je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o
námietkach zaujatosti vznesenej navrhovateľom vo všetkých konaniach, ktoré boli spojené na spoločné
konanie uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 22.04.2013, bolo rozhodnuté nadriadeným súdom tak,
že zákonná sudkyňa JUDr. Jozefína Králová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.

Súdu prvého stupňa teda nemožno vytknúť žiadne procesné pochybenie ani pochybenie pri skutkovom
a právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v konaniach vedených na Okresnom
súde Bratislava IV a Okresnom súde Malacky, pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd
prvého stupňa sa v rámci predmetného konania vyporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami
uvádzanými v podanom návrhu a svoje rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou,
pričom svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky
navrhovateľa považovať za opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v
odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §
151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.