Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 19, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215203123
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8215203123.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti povinnému F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XX, Z. J., o vymoženie 507,76 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3Er 176/2015
- 10 zo dňa 11.06.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 103, § 104 ods. 2, § 159 ods. 1, 3 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Zo spisu sp. zn. 2Er 438/2099 zistil,
že o návrhu oprávneného, ktorým sa domáhal vydania poverenia na vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 05119/09 zo dňa 10.06.2009 bolo rozhodnuté uznesením č.

k. 2Er 438/2009 - 21 zo dňa 19.11.2012 tak, že súd exekúciu zastavil. Rozhodnutie bolo potvrdené
uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2CoE 108/2013 - 53 zo dňa 27.06.2013. Z dôvodu procesnej
prekážky, ktorú nie je možné odstrániť (res iudicata) súd konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto fáze
exekučného konania exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvého stupňa o návrhu na vydanie

poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol o zastavení exekúcie. Exekučný
súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p.,
pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo
uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z., aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom
predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje

len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda
zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje lenproces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku
rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne
neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Navrhol,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel podľa § 374 ods. 4 O.s.p..
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o
veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je súd viazaný.
Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto
posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že
prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť,

a preto konanie zastaví.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného

konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104
ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne
špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné
konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Prekážka rozhodnutej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom
konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného

titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia.
Nárok oprávneného na zákonným spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom
exekučného konania. Ak teda k zastaveniu exekúcie došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie
možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku

rozhodnutej veci. V exekučnom konaní rozhoduje súd za súčasnej aplikácie prvej až piatej časti
O.s.p., ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa vo veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova.

Oprávnený zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho predpisu (Občiansky
súdny poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok). Je zrejmé, že vzhľadom na
znenie § 83 O. s. p., podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo nasúde iné konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu prekážky skôr
začatého konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného poriadku,
podľa ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné

konanie; ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým exekútorom,
exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch sa exekučné
konanie zastaví. Vzhľadom k tomu, že súdne konanie zásadne začína dňom doručenia návrhu na
začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O. s. p.) a exekučné konanie začína dňom doručenia návrhu
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný okamih

začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v
exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie
exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na
rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade
prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti exekučného konania do popredia

nevystupujú (nie je rozhodujúce kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné
tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní
sa prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p. aplikuje ustanovenie § 159 ods. 3
O.s.p.. Obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil napríklad spôsobilosť byť účastníkom
exekučného konania, čo však neznamená, že v exekučnom konaní možno konať s oprávneným alebo

povinným, ktorý nemá právnu subjektivitu, a podobne. Preto nie je správny názor oprávneného, že
exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), pretože i keď má
exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter, právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci tvorí
prekážku veci rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec, s výnimkou tvorenou rozhodnutiami založenými
výlučne na procesných dôvodoch (napríklad zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy

exekúcie, na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného).

V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti
totožnému povinnému a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako
nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res

iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Súd prvého stupňa preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) a z dôvodu tejto (negatívnej) procesnej prekážky nebol povinný rozhodovať o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť
ani k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom.

Vzhľadomktomu,ževtomtoexekučnomkonanísaoprávnenýdomáhavykonaniaexekúcienapodklade
toho istého exekučného titulu, ktorý bol skorším rozhodnutím vyhlásený za nespôsobilý exekučný titul
z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky, odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého ako vecne
správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný. Povinnému trovy v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli, preto odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 251 ods. 4
O.s.p. účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.