Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/594/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212992
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
14C/192/2012-24 dňa 24. októbra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdRimavskáSobota(ďalejlen„okresnýsúd“)napadnutýmrozhodnutímč.k.14C/192/2012-24
zo dňa 24. októbra 2013 zamietol žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil, že
žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Rimavská Sobota a následne rozsudkom zaviazal žalovanú na zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy. Žalobca uplatňoval svoj nárok na náhradu škody a na náhradu nemajetkovej ujmy

na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-
dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane žalobcu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu súdu. Okresný súd ďalej uviedol, že v predmetnej exekučnej veci zistil,
že v konaní, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod číslom 2Er/73/2010 oprávnený podal návrh na
exekúciu dňa 29. decembra 2009 a súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 20. januára
2010. Exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s.. O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa

06. septembra 2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Ďalej v odôvodnení okresný súd uviedol, že exekučný súd sa pri svojom rozhodovaní v
predmetnej exekučnej veci nedopustil porušenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože uvedené
zákonné ustanovenie žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie neukladá. Zákonná lehota v § 44 ods. 2, druhá veta Exekučného poriadku
určovala 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného poverenia exekútora, aby vykonal exekúciu.
Nesprávnym úradným postupom nebolo skúmané, či predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok

bol vydaný v spotrebiteľskej veci na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, pretože išlo o postup podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z.). V tejto súvislosti rozhodnutie oprel aj o
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Cdo/1/2012 a 6Cdo/135/2012. Prvostupňový
súd uzavrel, že v rámci exekučného konania nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu pri rozhodovanío žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý by zakladal právo
žalobcu na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu. Okresný súd preto návrh žalobu v plnom
rozsahu zamietol. Keďže žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, si trovy konania neuplatnila a zo

súdneho spisu nevyplývajú ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech žalovanej,
súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní namietal,

že sa súd nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti,nesprávneaplikovalust.§101ods.2O.s.p.aviedolpojednávanie,naktoromzaneprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom

súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal
možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva
žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že súd

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny
založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu
štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej
škode, ktorá vznikla ako náklady na udržiavanie a správu informačného systému a ako výdavky na

administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdavky spojené s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdavky (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V
tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom
svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrálne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla.

Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamej,abytakmalpriestornavrhnúťalebopredložiť

ďalšie dôkazy.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby
odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní uviedol,
že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.

Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti,nesprávneaplikovalust.§101ods.2O.s.p.aviedolpojednávanie,naktoromzaneprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd

pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal
možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva
žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že
súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie

je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len
listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného
postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o
majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií,

na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V
tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom
svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrálne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla.Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie

neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predložil ako dôkaz o vzniku škody Znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na

žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. V
konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik
škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a
škodou.Žalobcatiežnamietal,žeakbolsúdudoručenývčasepredchádzajúcomnariadenémusúdnemu
pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej
otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom

verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku pre správnosť jeho dôvodov a
nenašiel dôvod, aby sa od logických a presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku

odklonil a preto na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody vo výške
785,76 Eur nemajetkovú ujmu vo výške 157,15 Eur, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym
úradnýmpostupomexekučnéhosúdu,ktorýmjeokresnýsúdvRimavskejSobotestým,žeexekučnýsúd

postupoval v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, keď vykonal opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím exekučný súd nelegálne vykonal opätovné
posúdenie bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Žalobca ďalej videl nesprávny úradný
postup v tom, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po
veľmi dlhej dobe.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 2Er/73/2010 vyplýva, že exekútor doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 20.1.2010. Exekučný súdskúmal exekučný titul podľa § 44 Exekučného poriadku. Zisťoval, či ide o exekučný titul vydaný v
spotrebiteľskej veci, následne rozhodnutím 2Er/73/2010-10 zo dňa 6.9.2010 žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.7.2011. Exekučný súd exekúciu

zastavil uznesením 2Er/73/2010-45 zo dňa 7.10.2011, pričom rozhodnutie o zastavení exekúcie sa stalo
právoplatným 22.7.2011. Z obsahu spisu súd zistil, že prvostupňový súd predložil odvolaciemu súdu
spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti, o ktorej bolo o námietke zaujatosti, o ktorej bolo rozhodnuté
tak, že konajúca sudkyňa nie je z prejednania a rozhodnutia veci vylúčená (uznesenie 24NcC/403/2012
zo dňa 10.10.2012).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci nenariadil pojednávanie. Oznámenie o
mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené 16. 10. 2013. Rozsudok bol
vyhlásený verejne dňa 24. 10. 2013. V súdnom spise sa nenachádza ani žalobcov návrh na prerušenie
konania a ani na zrušenie pojednávania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúca
sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jej nadriadený súd.
Podstatná časť odvolacích námietok založených na tom, že v konaní došlo k vadám konania tým, že
postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v neprítomnosti

žalobcu napriek jeho žiadosti o zrušenie pojednávania a jeho návrhu na prerušenie konania, neobstojí,
pretože ide o tvrdenia nepravdivé. Súd nenariadil vo veci pojednávanie, pričom takýto postup bol v
súlade s § 115a ods. 2 v spojení s § 200e ods. 1 O. s. p., podľa ktorých v drobných sporoch, to
znamená v sporoch, ktorých predmetom konania je čiastka nie vyššia ako 1 000.-Eur, pojednávanie
nie je potrebné nariaďovať. Proti týmto záverom súdu žalobca ani nič nenamietal. Nemohla obstáť ani

námietka, že vada konania spočívala v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o tom, že nie je
vylúčený rozhodol nadriadený súd v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov.
Podstatné je, že námietkou zaujatosti, ktorú podal žalobca priamo v žalobe sa zaoberal v súlade s § 14
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku nadriadený súd a rozhodol o tom, že konajúca sudkyňa nie je z
prejednania a rozhodnutia veci vylúčená. To, že žalobca s takýmto rozhodnutím nesúhlasí, nemá žiadny

právny význam. Preto nemohla obstáť jeho námietka, že rozhodoval vylúčený sudca.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 2Er/73/2010. V súlade s obsahom
tohto spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vo veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnému Júliusovi Šerešovi pre vymoženie 376,39 Eur
doručená 20. januára 2010. Exekučný súd si vyžiadal od rozhodcovského súdu kompletný spisový
materiál, o čom upovedomil exekútora 10. 2. 2010. Exekučný súd uznesením zo dňa 6.9.2010 žiadosť o
udelenie poverenia zamietol, proti čomu žalobca podal odvolanie. Následne bola exekúcia uznesením
2Er/73/2010-45 zo dňa 7.10.2011 zastavená.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu. Podstatné súd 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní

od doručenia žiadosti exekútora exekučnému súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku v znení
účinnom v čase začatia exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom 1.3.2011 súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v prípade že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do

15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Z predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre prípady, kedy je
návrh na začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v súlade so zákonom. Ak

však exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie
(pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV.ÚS 605/2012). V predmetnom
prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia doručenej mu 20. septembra 2012uznesením, ktorým bola žiadosť zamietnutá (t.j. nebol vydané poverenie) zo dňa 6.9.2010, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 22.7.2011. Takýto postup je odôvodnený potrebou skúmania formálnej a
materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu. Najmä v takom prípade, ako v predmetnej

veci, keď exekútor k svojej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pripojil ako tvrdený
exekučný titul rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bez toho, aby zároveň pripojil rozhodcovskú
zmluvu, na základe ktorej by mohol byť predmetný rozsudok Rozhodcovského súdu exekučným titulom.
Potom bolo úlohou exekučného súdu skúmať, či mu bol alebo nebol predložený exekučný titul. Nie
nepodstatnou je aj skutočnosť, že žalobca sám iniciuje veľké množstvo exekučných konaní pred

okresným súdom a za takej situácie je akceptovateľná. predmetná lehota v ktorej bolo rozhodnuté. Z
uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že bola splnená podmienka nesprávneho úradného
postupu nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku
ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.

Žalobcova námietka, že prvostupňový súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu

vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že žalobca bol povinný v zmysle § 79 ods. 2 O. s. p. k návrhu
pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Žalobca
žiadne dôkazy na výšku škody k žalobe nepripojil.

Odvolacie námietky, ktoré smerujú proti záverom súdu, že škoda nevznikla, resp. že náklady na správu
pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil sám dlžník, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom
dôkazov a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenie ako aj že nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, na základe ktorých súd rozhodoval, neobstoja, pretože nekorešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie tak, ako vyplýva z jeho odôvodnenia

bolo založené na dôkazoch, ktoré navrhol vykonať žalobca a to obsahom exekučného spisu. Napadnuté
rozhodnutie bolo založené na tom, že v konaní nebolo preukázané, že bola splnená podmienka
zodpovednosti za škodu a to, že exekučný súd nesprávne právne postupoval.

K žalobcovým námietkám týkajúcim sa vykonania dokazovania a porušenia práva žalobcu na

kontradiktórny súdny proces je potrebné uviesť, že žalobca podal žalobu o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy výška, ktorých nepresahovala čiastku 1 000.-Eur. Pre také prípady Občiansky
súdny poriadok upravuje taký postup súdu, ako je uvedené vyššie a teda rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania. Bolo preto úlohou žalobcu, aby v takomto spore predložil všetky dôkazy, ktoré mal k
dispozícii súčasne so žalobou. Súd postupoval správne, keď vychádzal z dôkazov predložených a

navrhnutých žalobcom. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený,
keď súd zistil, že poverenie pre exekútora nebolo vydané v 15 dňovej lehote a napriek tomu žalobu
o náhradu škody zamietol. Podstatné v danom prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný
titul, a preto nebolo možné rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote 15 dní. Žalobca si sám zavinil,
keď žiadal vykonanie exekúcie bez toho, aby disponoval exekučným titulom. Rozhodcovský rozsudok

v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. má pre účastníkov účinky ako
právoplatný rozsudok. Podľa predmetného zákona to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským
súdom v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia
rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe
dohody medzi účastníkmi sporu rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol

alebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnousúčasťouprieskumuzisťovanie,čibolrozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo
doložky k inej zmluve. Žalobca v predmetnom exekučnom konaní nepredložil súčasne s predkladaným
rozhodcovským rozsudkom aj rozhodcovskú zmluvu tak, aby exekučný súd mohol posúdiť bez ďalšieho,
či išlo o exekučný titul. To znamená, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe právomoci

založenej dohodou strán sporu.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.