Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 25, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/226/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712216671
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1712216671.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich
Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4 proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy,

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania sa zamieta.

Návrh navrhovateľa sa zamieta.

Navrhovateľovi sa náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie sumy 125,00 eur titulom majetkovej škody a sumy 275,00 eur titulom nemajetkovej ujmy.

Podaním doručeným súdu dňa 23.05.2016 navrhovateľ žiadal, aby súd konanie prerušil, a to do
právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní

vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Návrh odôvodnil tým, že zodpovedanie
prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010,
ktorého účastníkmi sú navrhovateľ i odporca v tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní
zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie
správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného
titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu. Odporkyňa navrhla položiť nasledovné
prejudiciálne otázky:

1/ Či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe
rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie?
2/ Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred

vyčerpaním možnosti odporkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
3/ V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje odporkyňa, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jejabsolútnu nečinnosť odporkyne a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy
umožnených právom členského štátu?
4/ Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je odporkyňou

uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
5/ Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?

V zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 pís. c) O. s. p. predstavuje fakultatívny dôvod na prerušenie konania, ak sa
v inom konaní rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie vo veci samej a je výlučne na

posúdení súdu, či v konkrétnom konaní je na prerušenie konania dôvod.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa predložila Súdnemu dvoru Európskej únie
na zodpovedanie vyššie uvedené prejudiciálne otázky, ktorých zodpovedanie má pre ďalší priebeh a
rozhodnutie v konaní zásadný význam, súd jeho návrhu na prerušenie predmetného konania nevyhovel.

Súd vykonal dokazovanie a z návrhu zistil, že navrhovateľ žiada, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie 125,00 eur majetkovej škody a 275,00 eur nemajetkovej ujmy v zmysle zák. č. 514/2003 Z.
z. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.

Navrhovateľ v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom
podľa ust. 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Navrhovateľ ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX Y. P.. Súdny exekútor
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie na Okresný súd Pezinok a požiadal o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 01.06.2011. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Navrhovateľ k navrhnutému dôkazu
poukazuje, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisu príslušného návrhu
na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu. Podľa navrhovateľa

opísaný postup exekučného súdu hodnotí navrhovateľ ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť,
ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej
dobe. Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu

majetkovej škody ako aj nemajetkovej škody v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne, žalobcovi vznikla
majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca

pomocou informačných systémov sumu 70,00 eur, na udržanie a správu informačného systému
sumu 40,00 eur, na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu na
poštovné a telekomunikačné údaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,00 eur. Navrhovateľ celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v

období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na konanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu
125,00 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov,
a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Navrhovateľ
zároveň žiadal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednania veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenúnesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa navrhovateľa
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní
spojené so zásahom do majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené

legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k zániku povinného,
- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným,

- neskorým ukončením procedúr exekučným súdom k insolvencii povinného.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby v jeho veci sa
rozhodovalopodľarelevantnejprávnejnormy,ktorámôžemaťzákladvplatnomprávnomporiadku,alebo
v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Súčasne má každý právo
na to, aby sa jeho vecou vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva,

že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa zistený stav môže použiť ústavne
súladne interpretovaná platná a účinná právna úprava. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich

konečné vymoženie pohľadávky sumu 275,00 eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným
pomerom 55,00 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Navrhovateľ postupoval v
súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o
predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa však do podania návrhu na žiadosť
pozitívne nereagovala.

Z vyjadrenia odporkyne súd zistil, že z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., je žaloba navrhovateľa
neopodstatnená. Odporkyňa vzniesla procesné námietky, v ktorých poukázala na zmätočnosť podania
- návrhu vo veci, že navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec

existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody nemajetkovej ujmy atď. a uviedol
len časť dôkazov s odkazom na exekučný spis. V skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd,
napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Odporkyňa poukazuje na to, že prvé žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody zo dňa 23.04.2012 jej boli doručené dňa 23. 04.
2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná už v mesiaci september 2012, je zrejmé, že

navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Preto odporkyňa namieta, že žaloba
bola podaná na súd predčasne. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, ktoré adresovala navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovania o náhradu škody, bola jej doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadne informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy

na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy,
kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú škodu, uviesť, či boli podané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy, ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce ohrozenie práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňoval vznik
nemajetkovej ujmy, navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných

žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok, ktorého prerokovanie sám
požiadal. Odporkyňa k nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutia žiadosti o udelenie poverenia
exekútorovi po 15-dňovej lehote uviedla, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil dôkazy potrebné pre
posúdenie povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote podľa ustanovenia § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. Samotný navrhovateľ uvádza znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného od 01. 06. 2011, z ktorého vyplýva, že lehota 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie
poverení exekútora neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je príslušné odvolanie. Z toho vyplýva, že ak bola
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01. 06. 2011 nárok navrhovateľa

je v tejto časti neopodstatnený. V závere poukázala na to, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti
o vydanie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie
na základe exekučného titulu.Zamietnutím žiadosti o pridelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-dňovej lehote možno
chápať dvomi spôsobmi. Jednak namietaným postupom môže byť samotný spôsob rozhodnutia
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj skutočnosť, že k vykonaniu

rozhodnutia malo dôjsť po zákonnej lehote. Odporkyňa sa vyjadrila k nesprávnemu úradnému postupu,
ktorý má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že takýto formálny
postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Pojem nesprávny
úradný postup nemá legálnu definíciu v súlade s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť
ako porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie

účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo
s ňou nesúvisí, našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Teda akýkoľvek postup súdu
(zahrňujúci napr., právne posúdenie veci, záver o tom, že je oprávnený preskúmať exekučný titul,
zistenie skutkového stavu, výber aplikácia a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav),
ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym úradným
postupom na účely zákona č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradnýmpostupomjepretovylúčená.Znavrhovateľomprednesenýchskutkovýchokolnostíjezrejmé,že
nemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím.Totižpodľaustanovenia
§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhodujeonáhradeškody,jeviazanýrozhodnutímtohtoorgánu.Zustanovenia§44ods.2Exekučného
poriadku vyplýva, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenia nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola

konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Pri existencii prieťahoch v konaní v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č 514/2003 Z. z.,
súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie

prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania
sťažností na prieťahy, žiadosti o preverenia vybavenia sťažností na prieťahy v právnom rozhodnutí
vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si
vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania, a teda odporca vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažuje
existenciu prieťahu v konaní za preukázanú. Odporkyňa poukázala na tú skutočnosť, že otázku, či v

konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle § čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd. K materiálnej škode, keď
navrhovateľ sa domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume 125,00 eur, odporkyňa poukazuje
na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., že sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Preto pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, je

nevyhnutné preukázať existenciu škody, podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, možno považovať za hypotetické. Skutočnú škodu je potrebné preukázať
tak, aby bolo možné preskúmanie tohto nároku, čo v tomto prípade je znemožnené. K nemajetkovej
ujme odporkyňa poukázala, že pri právnickej osobe nie je možné použiť spôsob jej výpočtu, ktoré použil
navrhovateľ a z návrhu nevyplýva ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by mala byť poskytnutá jej

náhrada v peniazoch.

Zo spisu Okresného súdu Pezinok 8Er/86/2011 súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa ako
oprávneného proti Y. P. ako povinnému, bola podaná žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na Okresný súd Pezinok dňa 08.02.2011. Právnym titulom exekúcie bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11176/10 zo dňa 24.11.2010. Dňa 25.03.2011 bola súdu na základe
výzvy súdu doručená opravená zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom ako aj opravená žiadosť o
udelenie poverenia. Dňa 27.05.2011 bola súdu doručená sťažnosť oprávneného na prieťahy v konaní.
Uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 8Er/86/2011-19 zo dňa 30.05.2011 bola žiadosť súdnehoexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti 0,25 % úroku z omeškania denne
zamietnutá. Dňa 01.06.2011 bolo vo zvyšnej časti vydané poverenie na vykonanie exekúcie.

Na termín pojednávania dňa 25.05.2016 sa účastníci konania nedostavili. Odporkyňa svoju neúčasť
ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti na základe
listinných dôkazov. Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním zo dňa 23.05.2016 navrhol
konanie prerušiť do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť
odporkyňa v konaní o náhradu škody pre porušenie práva EÚ prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 7C/6/2010.

Vzmysle§101ods.1,2O.s.p.účastnícisúpovinníprispieťktomu,abysadosiaholúčelkonania,najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na
pokyny súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
nedostaví na pojednávanie a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať

v neprítomnosti takéhoto účastníka. Prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. S
poukazom na vyššie uvedené, súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania, vec prejednal a
prihliadol na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8Er/86/2011
a zistil, že navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinného Y. P. s označením
Okresného súdu Pezinok č. EX 783/2011 bez uvedenia spisovej značky tohto súdneho konania. Nie

sú uvedené dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa
navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz.

V zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 460/1992 Zb. štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
V zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. kto tvrdí, že bol na svojich
právach ukrátený, rozhodnutím orgánom verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal

zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom.

V zmysle čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. podmienky a podrobnosti o
súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
V zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zák. č. 46/1992 Zb. každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V zmysle § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku
v tom čase platnom), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

V zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul).
V zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do 15 dní od doručenia
žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu,alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

V zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zodpovednosti podľa ods. 1 sa

nemožno zbaviť.
V zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje a j porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosti
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah

do práv, právo chránených záujmov fyzický osôb a právnických osôb.
V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

V zmysle § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov možno charakterizovať ako činnosť súdu, pri
ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonnosti a dôležitosti
pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a rozhodnutí. Na
vyhodnotenie dôkazov potom nadväzuje zistenie jednotlivých relevantných skutkových okolností, ktoré
sú v danej veci významné a ktoré spolu tvoria skutkový základ pre rozhodnutie súdu.

VdanomprípadenavrhovateľnapreukázaniesvojichtvrdenívnávrhuoznačilakodôkazspisOkresného
súdu Pezinok bez konkretizácie, ktorá z listín v spise sa nachádzajúcich, má byť vykonaná ako dôkaz.
Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, či použil prostriedok nápravy, t. j. že podal sťažnosť na
prieťahy v konaní. Navrhovateľ si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, nepreukázal svoje vyššie uvedené

tvrdenia ohľadne omeškania súdu, nepreukázal ani vznik uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej
ujmy, pretože samé tvrdenie navrhovateľa nie je dôkazom, na základe ktorého by súd mohol rozhodnúť
vo veci bez toho, aby nevykonal dôkazy preukazujúce nárok navrhovateľa. Súd poukazuje aj na tú
skutočnosť, že tvrdenia navrhovateľa k návrhu sú všeobecné. V danom prípade navrhovateľ neuniesol
svoje dôkazné bremeno a ani povinnosť tvrdenia, na základe ktorého by mohol súd dospieť k takým

skutkovým zisteniam, že navrhovateľ má nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Vzhľadom na pasívny postup navrhovateľa, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľa nebol

v konaní úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Pezinok.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. .

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.