Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/303/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713203519
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5713203519.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: NWT a.s., so
sídlom nám. Míru 1217, 768 24 Hulín, okres Kroměříž, Česká republika, IČ: 634 69 511, zastúpeného
zástupcom Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Gajova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 918 187, proti žalovanému v 1/ rade: Pavel Hlaváč INPEX, s miestom podnikania 038 42 Rakovo
179, IČO: 47 018 771, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou, so
sídlom V. XX, XXX XX Y., žalovanej v 2/ rade: K. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX (pôvodne
podnikajúcej pod obchodným menom Iveta Hlaváčová INPEX, s miestom podnikania 038 42 Rakovo

110, IČO: 33 775 788 - podnikateľský subjekt má pozastavenú činnosť od 30.06.2014 do 30.06.2017),
v konaní o zaplatenie 4.298 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 18Cb/106/2013-296 zo dňa 20.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/106/2013-296 zo dňa 20.5.2015 p o t v r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Samostatným výrokom vyslovil, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia

poukázal na aplikáciu ust. § 451 ods. 1, 2, § 720 Občianskeho zákonníka, ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 6
ods. 1, 2, § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len
„zákon č. 116/1990 Zb."), § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení k 30.12.2011, § 676 ods. 2, §
489 Občianskeho zákonníka, § 476 ods. 1, § 477 ods. 1, 3, § 312, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a
vykonané dokazovanie. Konštatoval, že žalobca sa žalobou proti žalovanému v 1/ rade a žalovanej
v 2/ rade domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4.298 Eur, ktoré plnil podľa žalobcu

bez právneho titulu v prospech účtu žalovanej v 2/ rade. Vecnú legitimáciu žalovaného v 1/ rade a
žalovanejv2/radeodôvodnilztituluuzatvorenejzmluvyopredajipodnikumedzižalovanouv2/radeako
predávajúcou a žalovaným v 1/ rade ako kupujúcim. Okresný súd uzavrel, že na žalovaného v 1/ rade
prešiel žalobcom tvrdený záväzok z bezdôvodného obohatenia (ktorý bolo dôvodné v konaní preukázať)
postupom podľa § 477 ods. 1 Obchodného zákonníka, za ktorý podľa ust. § 477 ods. 3 Obchodného
zákonníka žalovaná v 2/ rade ručí.

Podľa okresného súdu v konaní bolo dôvodné preukazovať, či plnenie, ktoré uskutočnil žalobca v
prospech účtu žalovanej v 2/ rade vo výške 4.298 Eur dňa 27.11.2012, bolo bez právneho titulu. V
prípade preukázania tejto skutočnosti bol potom žalobca ako veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia
záväzku tak od žalovaného v 1/ rade, ako aj od žalovanej v 2/ rade. Okresný mal v konaní preukázanéuzatvorenie zmluvy o predaji podniku podľa ust. § 477 a nasl. Obchodného zákonníka, podľa ktorej
žalovaný v 1/ rade ako kupujúci nadobudol vlastnícke právo ku všetkým veciam, právam a majetkovým
hodnotám slúžiacim k prevádzkovaniu podniku žalovanej v 2/ rade ako predávajúcej, vrátane všetkých

pohľadávok a záväzkov súvisiacich s predávaným podnikom a vstúpil do všetkých práv a povinností
predávajúcej - žalovanej v 2/ rade, vrátane všetkých súdnych, správnych či iných konaní.

Okresný súd mal preukázané uzatvorenie Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.2011
(č.l. 180 spisu), (pred uzatvorením zmluvy o predaji podniku) medzi prenajímateľom Iveta Hlaváčová

INPEX, IČO: 33 775 788 a nájomcom Ján Vejčík AKDAR, IČO: 43 160 395, so súhlasom prenajímateľa
na prenechanie predmetu nájmu do podnájmu. Zmluva o podnájme medzi nájomcom a žalobcom ako
podnájomcom bola uzatvorená dňa 30.12.2011, s predmetom podnájmu totožným s predmetom nájmu,
t.j. nebytový priestor nachádzajúci sa v nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. C., v budove so súp.
č. XXX, nachádzajúcej sa v Obci Rakovo na pozemku postavenom na parcele 157/7 o výmere 150
m2 v prízemnom podlaží, vo vlastníctve K. Q., rod. L. v celosti. Zmluva o podnájme medzi žalobcom

ako podnájomcom a Ján Vejčík AKDAR, IČO: 43 160 395 bola uzatvorená na dobu určitú s účinnosťou
od 1.1.2012 na dobu 6 mesiacov. Výpoveďou svedka Jána Vejčíka na pojednávaní dňa 3.12.2014 (č.l.
196 spisu) a svedka R. na pojednávaní dňa 5.3.2015 (č.l. 254 spisu) mal okresný súd preukázané, že
zmluva o podnájme sa menila čo do trvania zmluvného vzťahu dvoma dodatkami. Nesporne žalobca ako
podnájomca užíval predmet podnájmu ešte v novembri 2012. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní

dňa 23.10.2014 vypovedal, že žalobca sa z týchto priestorov vysťahoval v priebehu mesiaca november
2012 a za tento mesiac neplatil nájomné za nebytové priestory, k čomu uviedol dôvod, že nedostal
faktúru. Podľa žalovaného v 1/ rade žalobca sa z prenajatých priestorov odsťahoval až začiatkom
decembra 2012. Okresný súd vychádzajúc z ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval,
že nakoľko žalobca ako podnájomca užíval aj po skončení podnájmu predmet podnájmu, obnovil sa

podnájomný vzťah za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná podnájomná zmluva pôvodne,
t.j. že žalobcovi vznikla zmluvná povinnosť na zaplatenie podnájmu aj za mesiac november 2012 vo
výške podľa dojednania čl. III. 15 Eur/m2/rok; pri prenajatej ploche 150 m2 predstavuje sumu 187,50 Eur
bez DPH, spolu s DPH predstavuje nájomné za mesiac november sumu 225 Eur. Okresný súd ustálil,
že žalobca v konaní nepreukázal tvrdenie, že nájom sa skončil už v priebehu mesiaca november, preto

mal zmluvnú povinnosť zaplatiť nájomné za obdobie trvania nájmu, ktorý trval aj v novembri 2012.

Vychádzajúc z výpovede svedka p. R. mal okresný súd preukázané tvrdenie žalovaných, že v
priestoroch, ktoré žalobca ako podnájomca užíval na základe podnájomnej zmluvy, iná prevádzka
nebola, žalobca už v období august - november 2012 mal namontovaný samostatne merač spotreby

el. energie a podľa tohto merača bola účtovaná spotrebovaná elektrická energia za uvedené obdobie
trvania nájmu podľa rozpisu spotrebovanej el. energie zo dňa 23.11.2012, ktorý tvoril prílohu faktúry č.
0122012 (č.l. 60 spisu), ktorú vystavil žalobcovi ako podnájomcovi Ján Vejčík AKDAR, IČO: 43 160 395.
V zmysle tohto rozpisu bola vyúčtovaná elektrická energia za spotrebu 1989,58 kWh za cenu 573 Eur
spolu s DPH. Potom spolu s nájmom za mesiac november 2012 vo výške 225 Eur, spolu vyúčtovaná

suma za nájom a odobratú el. energiu 798 Eur vo faktúre 0122012 bola suma účtovaná dôvodne. Právny
zástupca žalobcu vypovedal na pojednávaní dňa 23.10.2014, že žalobca uhradil dlžné nájomné za
mesiac september - október, za november nájomné neuhradil. V súlade s preukázanou skutočnosťou,
že podnájom trval aj v novembri 2012 (keďže žalobca nepreukázal opak) pri aplikácii ust. 676 ods.
2 Občianskeho zákonníka, vznikla zmluvná povinnosť žalobcu ako podnájomcu zaplatiť nájom aj za

mesiacnovember2012.Žalobcavkonanínepreukázalanenavrholvykonaťtakédokazovanie,ktorýmby
bola preukázaná ním tvrdená skutočnosť, že počas trvania zmluvného vzťahu zo Zmluvy o podnájme zo
dňa 30.12.2011 nespotreboval el. energiu, ako bola vyúčtovaná vo faktúre č. 0122012 v zmysle rozpisu
spotrebovanej el. energie zo dňa 23.11.2012 ako prílohy predmetnej faktúry, t.j. 1989,58 kWh. Tomuto
tvrdeniu žalobcu odporovala skutočnosť, že ako podnájomca mal namontovaný samostatný merač el.

energie, ktorá skutočnosť v konaní sporná nebola a bola potvrdená aj svedkom p. R., ktorý v rozhodnom
čase bol zamestnancom žalobcu a preukázateľne v čase užívania prenajatých priestorov žalobcom iný
subjekt uvedené priestory nevyužíval, ako o tom vypovedal žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade,
čo právny zástupca žalobcu nerozporoval. Pokiaľ právny zástupca žalobcu namietal doručenie faktúry
č. 0122012, okresný súd poukázal na výpoveď svedka Vejčíka na pojednávaní zo dňa 3.12.2014 o

doručení predmetnej faktúry žalobcovi a aj o doručení oznámenia o postúpení pohľadávky z tejto faktúry
na žalovanú v 2/ rade. Výpoveď predmetného svedka korešpondovala aj s listinami ako boli do spisu
doložené a e-mailovou komunikáciou z novembra 2012 (č.l. 207 spisu), ktorá sa práve týkala zaslania
bankového spojenia na úhradu faktúr za nájomné. Podľa tejto e-mailovej komunikácie nesporne bolauhradená faktúra č. 0122012 (č.l. 60 spisu) na sumu 4.298 Eur na účet, ktorý bol oznámený podľa
tejto komunikácie, čo dotvrdilo tú skutočnosť, že žalobca disponoval uvedenou faktúrou, keď práve tam
vyúčtovanú sumu uhradil na základe informácie o účte z e-mailových správ (č.l. 207-208 spisu). Táto

komunikácia zo dňa 27.11.2012 nasledovala po vystavení faktúry dňa 23.11.2012 a rovnako v ten deň
úhrada v zmysle vyúčtovania v predmetnej faktúre za situácie, keď v e-mailovej korešpondencii (č.l.
207-208 spisu) suma, akú má žalobca uhradiť, sa neuvádza. Okresný súd mal tak za preukázané, že
žalobca mal vedomosť, akú sumu má uhradiť práve z doručenej faktúry č. 0122012 (č.l. 60 spisu).

Okresný súd skonštatoval, že nájomca Ján Vejčík platne postúpil na žalovanú v 2/ rade Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.11.2012 svoju pohľadávku voči žalobcovi z predmetnej faktúry (č.
0122012), nakoľko nárok na zaplatenie nájomného za mesiac november 2012 bol dôvodný, ako aj nárok
na spotrebovanú energiu vyúčtovanú v zmysle rozpisu tvoriaceho prílohu faktúry. Nárok na vyúčtovanie
nájomného za mesiac november 2012 bol podľa zmluvného dojednania čl. III. bod 1. zmluvy o podnájme
a nárok na elektrickú energiu bol za skutočne spotrebovanú energiu žalobcom, nakoľko nesporne, podľa

zhodných vyjadrení účastníkov konania, žalobca užíval priestory podľa Zmluvy o podnájme zo dňa
30.12.2011 v období, za ktoré bola el. energia účtovaná.

Škoda vyúčtovaná vo faktúre č. 0122012 podľa výpovede svedka Vejčíka na pojednávaní dňa 3.12.2014
(č.l. 196 spisu) predstavuje sumu 1.000 Eur za zemné práce, ktorá bola podľa výdavkového a

pokladničného dokladu zo dňa 15.10.2012 (č.l. 203 spisu) v tejto deň zaplatená, ďalej škodu vo výške
2.500 Eur, vyúčtovanú vo faktúre č. 212006 (prílohová obálka na č.l. 202 spisu). Škoda v takom rozsahu
bola ku dňu rozhodovania okresného súdu preukázaná práve v súvislosti s opravou predmetu podnájmu,
súvisiacou s poškodením,
ktoré spôsobil žalobca na predmete podnájmu vo vlastníctve žalovanej v 2/ rade, ktorá potom

dôvodne vyúčtovala túto opravu ako majetkovú hodnotu, ktorú bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do pôvodného stavu, a to podľa vyúčtovania tejto opravy od dodávateľa tejto opravy
Milan Ondrašovič SARMO (č.l. 215 spisu) a ktorá bola zaplatená podľa účtovných dokladov na č.l.
216 a 217 spisu. Výpoveďou svedka Milana Ondrašoviča na pojednávaní dňa 7.5.2015 mal okresný
súd preukázané, že oprava ako bola vyúčtovaná a reálne zaplatená, bola riadne vykonaná a súvisela

práve so škodou spôsobenou prevádzkou žalobcu v zmysle ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd poukázal na to, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
sa nevyžaduje zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť. Predpokladom tejto zodpovednosti je
vznik škody prevádzkovou činnosťou uvedenou v § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka a existencia
príčinnej súvislosti medzi touto činnosťou a vzniknutou škodou, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi

sporná nebola.

Výpoveďami svedka p. Vejčíka na pojednávaní dňa 3.12.2014 a svedka p. R. na pojednávaní dňa
5.3.2015 mal okresný súd preukázané, že žalobca na pozemku vo vlastníctve žalovanej v 2/ rade
počas užívania predmetu podnájmu robil výkopové práve - studňu a pri ukončení užívania predmetu

podnájmu túto studňu neodstránil. Predmet podnájmu žalobca nesporne užíval v súvislosti so svojou
prevádzkovou činnosťou, s ktorou súviseli aj výkopové práce. Pri dôvodnej aplikácii ust. § 420a ods.
2 písm. a) Občianskeho zákonníka bola potom bez relevancie na zodpovednosť žalobcu za takto
spôsobenú škodu skutočnosť, namietaná právnym zástupcom žalobcu, že pozemok, na ktorom žalobca
robil výkopové práce, nebol predmetom podnájmu. Podľa okresného súdu preukázateľne žalobca

pozemok, na ktorom tieto výkopové práce robil, neuviedol do pôvodného stavu a zodpovedá za skutočnú
škodu, ktorú spôsobil prevádzkovou činnosťou ako podnájomca zmluvnému partnerovi zo zmluvy
o podnájme, ktorý za túto škodu zodpovedal žalovanej v 2/ rade z titulu zmluvného vzťahu a mal
zmluvnú aj zákonnú povinnosť (§ 682 Občianskeho zákonníka) vrátiť vec v stave zodpovedajúcom
dojednanému účelu užívania - účelu nájmu. V konaní nebol preukázaný právny titul pre vykonané zemné

práce - studňu. Škoda preukázaná vo výške 1.000 Eur za vykonané zemné práce tiež reprezentovala
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Ku
dňu rozhodovania okresného súdu bola preukázaná podľa účtovných dokladov (č.l. 203 spisu) zo dňa
15.10.2012, a aj reálne zaplatená dodávateľovi prác Peter Škorvan, IČO: 43 688 785, a to zmluvným
partnerom žalobcu - Ján Vejčík AKDAR. O túto sumu sa reálne zmenšil majetok Jána Vejčíka AKDAR

a vznikla mu skutočná škoda v tomto rozsahu. Rovnako škoda, za ktorú žalobca zodpovedal podľa
ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka v rozsahu 2.500 Eur, a to za opravu predmetu podnájmu
vonkajších a vnútorných priestorov na budove v Rakove č. 179, sklad č. 4, v rozsahu vyúčtovania
od dodávateľa vo faktúre č. 2012/011 (č.l. 215 spisu), táto bola v takomto rozsahu skutočne zaplatená,ako to vyplýva z účtovaných dokladov (č.l. 216-217 spisu). Suma 1.000 Eur za zaplatené zemné
práce a 2.500 Eur za opravu vonkajších a vnútorných priestorov bol tak skutočnou škodou a v tomto
rozsahu aj ako skutočná škoda uvedená aj vo vyúčtovaní podľa faktúry č. 0122012, spolu 3.500 Eur,

ktorá však už podľa okresného súdu nebola navýšená o príslušnú DPH. Okresný súd sa nestotožnil
s argumentáciou právneho zástupcu žalobcu, že škoda má predstavovať len základ dane bez DPH.
Okresný súd uviedol, že skutočná škoda znamená zmenšenie majetku poškodeného a za skutočnú
škodu je dôvodné považovať i náklady nevyhnuté k novému obstaraniu veci, teda náklady na opravu v
súvislosti so škodou, ktorú spôsobil žalobca. Súčasťou škody sú aj náklady spojené s odstraňovaním

škodových následkov, ako aj prípadné náklady potrebné na zistenie rozsahu škody. Preukázateľne
náklady na odstraňovanie škodovej udalosti boli v rozsahu 3.500 Eur, ako ich vyúčtoval Ján Vejčík
AKDAR vo faktúre č. 0122012, ktorý zodpovedal za škodu na predmete podnájmu vlastníkovi predmetu
zmluvy o podnájme, ktorý bol totožný s predmetom zmluvy o nájme, ktorú mal Ján Vejčík AKDAR
uzatvorenú so žalovanou v 2/ rade, a to vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému
spôsobu užívania veci a ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s

prihliadnutím na obvyklé opotrebenie podľa ust. § 682 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd konštatoval, že vyúčtovanie vo faktúre na č.l. 60 spisu vo vzťahu k žalobcovi bolo
dôvodné, nakoľko v čase vyúčtovania preukázateľne vznikol Jánovi Vejčíkovi nárok na dlžné nájomné
a spotrebovanú el. energiu v rozsahu 798 Eur, spôsobená škoda vo výške 3.500 Eur, zaplatená dňa

15.10.2012 (č.l. 203 spisu) a v rozsahu 2.500 Eur vyúčtovaná žalovanou v 2/ rade Jánovi Vejčíkovi
AKDAR vo faktúre č. 202006 zo dňa 20.11.2012, v súlade s faktúrou od dodávateľa opravy Ondrašovič
Milan, faktúra č. 2012/011. Žalovaná v 2/ rade započítala nárok na opravu z faktúry č. 2012006 proti
Ján Vejčík AKDAR Dohodou zo dňa 24.11.2012 (č.1. 206 spisu). V tejto súvislosti okresný súd uviedol,
že faktúrou č. 2012/011 zo dňa 19.11.2012 bola uhradená v rozsahu 1.323 Eur dňa 19.11.2012 (č.l.

217 spisu) a v rozsahu 1.177 dňa 12.12.2012. Pokiaľ zástupca žalobcu poukazoval, že dňa 12.12.2012
bola zaplatená zvyšná časť z vyúčtovania vo faktúre na č.l. 215 v rozsahu 1.177 Eur, okresný súd
poukázal na nevyhnutnosť opráv v rozsahu vyúčtovania vo faktúre č. 2012/011, ktoré boli potvrdené
aj výpoveďou svedka p. Milana Ondrašoviča, teda, že poškodenie, t.j. škoda v takomto rozsahu
skutočne existovala. Majetok poškodeného bol znehodnotený v uvedenom rozsahu ku dnu postúpenia

pohľadávky, a to zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi Ján Vejčík AKDAR a žalovanou v
2/rade.DôvodnýmtakbolozapočítaniepohľadávkyJánVejčíkAKDARprotižalovanejv2/radevzmysle
Dohody zo dňa 24.11.2012 (č.l. 59 spisu), keď pohľadávka Jána Vejčíka AKDAR vo výške 4.298 Eur
ako odplata za postúpenie, ktorú odplatu mala povinnosť zaplatiť žalovaná v 2/ rade Jánovi Vejčíkovi,
bola započítaná s pohľadávkami žalovanej v 2/ rade, okrem iného aj z faktúry č. 2012006 vo

výške 2.500 Eur z titulu vyúčtovania nároku na náhradu škody, čím Ján Vejčík AKDAR ako nájomca
si svoj záväzok vo vzťahu k prenajímateľovi - žalovanej v 2/ rade splnil, keď nárok na náhradu škody
vyúčtovaný vo faktúre č. 212006 proti nemu zanikol vzájomným zápočtom v zmysle Dohody o započítaní
(č.l. 59 spisu). Túto škodu, ktorá bola ku dňu rozhodovania okresného súdu preukázaná v plnej výške
výdavkovým a príjmovým pokladničným dokladom vo výške 1.000 Eur a faktúrou č. 2012/011 vo výške

2.500 Eur, spolu 3.500 Eur, vyúčtoval dôvodne svojmu zmluvnému partnerovi - podnájomcovi zo Zmluvy
o podnájme zo dňa 30.12.2011 a túto pohľadávku vyúčtovanú vo faktúre č. 0122012 ako existentnú
mohol postúpiť platne na žalovanú v 2/ rade v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá
predajom podniku prešla na žalovaného v 1/ rade.

Okresný súd uzavrel, že bol daný právny titul predmetnej pohľadávky vo vzťahu k žalobcovi a žalobca
plnil žalovanú sumu z právneho titulu ako dlh na nájomnom za mesiac november, za spotrebované
energie v rozsahu rozpisu týchto energií ako vyplývajúce z prílohy faktúry č. 0122012 a nároku na
náhradu škody. Z tohto záveru potom žalobca neplnil sumu 4.298 Eur na účet žalovanej v 2/ rade
dňa 27.11.2012 bez právneho dôvodu a na strane žalovanej v 2/ rade a následne predajom podniku

žalovanému v 1/ rade nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu, a teda nevzniklo bezdôvodné
obohatenie. Z uvedeného preto okresný súd návrh žalobcu zamietol. Podľa okresného súdu žalovaný
v 1/ rade preukázal obranu v tomto konaní, a to, že žalobca vyplatením sumy 4.298 Eur na účet na
žalovanej v 2/ rade neplnil bez právneho dôvodu. Ďalej vyslovil, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Žalobca namietal, že konajúci súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ust. § 205 ods. 2
písm. d) O.s.p. a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 205ods. 2 písm. f) O.s.p.. Podľa názoru žalobcu okresný súd nevzal do úvahy jeho tvrdenia o udalostiach zo
dňa 27.11.2012, keď zo strany žalovaného v 1/ rade bolo žalobcovi zabránené demontovať jeho vlastné
technologickézariadenie,nachádzajúcesavnebytovýchpriestorochvObciRakovoaodviesťhospäťdo

Českej republiky, z dôvodu nešpecifikovaných finančných podlžností, nakoľko nechcel riskovať finančné
straty spojené s márnou dopravou a organizáciou prepravy technologického zariadenia, uskutočnil
v rovnaký deň v prospech účtu č. 61352288/0900, vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., úhradu
požadovanej sumy 4.298 Eur, o ktorom sa, na základe e-mailu žalovaného v 1/ rade zo dňa 27.11.2012,
domnieval, že je bankovým účtom spoločnosti INPEX MT, s.r.o.. Následne, po posúdení celej záležitosti

dospel k záveru, že s touto spoločnosťou nikdy neuzatvoril žiadnu nájomnú či podnájomnú zmluvu,
nevstúpil do žiadneho právneho vzťahu a dospel k presvedčeniu, že uvedenú platbu uskutočnil bez
právneho titulu a omylom. Žalobca bol presvedčený, že zmluvný právny vzťah mal len s Jánom Vejčíkom
AKDAR, a teda nemal žiadny právny dôvod plniť nikomu inému akékoľvek finančné nároky. Žalobca
sa nestotožnil s vyhodnotením existencie pohľadávky z faktúry č. 0122012 a o jej platnom postúpení
z nájomcu Vejčík AKDAR na žalovanú v 2/ rade. Podľa žalobcu nájomca Vejčík AKDAR nemohol

mať voči žalobcovi dňa 23.11.2012 pohľadávku vo výške 3.581,67 Eur bez DPH, k tomu DPH 20%
716,33 Eur, spolu 4.298 Eur vrátane DPH. Pokiaľ ide o právne tituly fakturované údajnou faktúrou č.
0122012 nájomcu Vejčíka AKDAR zo dňa 23.11.2012, tak čo sa týka nájomného, žalobca nepopiera
nárok nájomcu Vejčíka AKDAR na nájomné, avšak toto by malo byť z pôvodnej výšky 187,50 Eur bez
DPH krátené najmenej o 1/10 - užívanie nebytových priestorov neskončilo na konci mesiaca november,

ale ku dňu 27.11.2012, teda malo byť znížené o sumu 18,75 Eur bez DPH. Čo sa týka elektrickej
energie žalobca nárok nájomcu Vejčíka AKDAR spochybnil a považoval ho za nepreukázaný, a to z
toho dôvodu, že v údajnom rozpise faktúry je uvedená spotreba 1.989,58 kWh v sadzbe 0,24 Eur/kWh,
teda vo výške 477,50 Eur + DPH, pričom nie je jasné, či ide o spotrebu za mesiac november alebo
ide o spotrebu za obdobie od 22.08.2012 do 23.11.2012, pričom ak by išlo o spotrebu za 23 dní, išlo

by o priemernú dennú spotrebu 86,503 kWh - čo je nárast priemernej dennej spotreby o 660,63%,
alebo ak by išlo o spotrebu za 94 dní, išlo by o priemernú dennú spotrebu 21,166 kWh - čo je nárast
priemernej dennej spotreby o 61,65% oproti fakturovanej priemernej dennej spotrebe v prvých ôsmych
mesiacoch trvania podnájomného vzťahu, čo je nedôveryhodné. Navyše, podľa výpovede svedka R.,
minimálne v mesiaci november 2012 neboli už nebytové priestory žalobcom využívané, a teda v nich

nebol žiaden odber elektrickej energie. Právna zástupkyňa žalovaného v 1/ rade predložila faktúry
spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., ktoré tieto ako dôkaz predstavovali spotrebu elektrickej
energie nielen v predmetných nebytových priestoroch, ale v celom areáli, resp. v celom objekte, tak
v období pred užívaním nebytových priestorov žalobcom i po užívaní nebytových priestorov žalobcom
bol v areáli žalovaného uskutočňovaný odber elektrickej energie v nezanedbateľnom rozsahu. Podľa

žalobcu, ak sa spočítajú odbery elektrickej energie fakturované nájomcom Vejčík AKDAR žalobcovi,
išlo o odbery vo výške 3.050,9 kWh + 1.989,58 kWh, čo spolu za obdobie od 01.01.2012 - 23.11.2012
predstavuje výšku 5.040,48 kWh. Z dôkazov predložených žalovanými vyplýva, že celková spotreba
v areáli za obdobie od 08.09.2011 do 31.12.2012 bola vo výške 5.185 kWh. Ak aj samotný žalovaný
musel odoberať elektrickú energiu v uvedenom období a keď sa prijme ako najnižší údaj denná spotreba

7,670 kWh, potom žalovaný v období od 08.09.2011 do 31.12.2012 musel mať spotrebu elektrickej
energie najmenej 3.681,60 kWh, a tým je nevierohodný údaj, že žalobca mal mať z celkovej odobratej
energie v areáli za obdobie od 08.09.2011 do 31.12.2012 spotrebu 5.040,48 kWh. Žalobca množstvo
elektrickej energie, ktoré mu bolo účtované, nemohol odobrať. Naviac, nájomca vykonával nelegálnu
činnosť, keď uskutočňoval dodávku elektriny bez príslušných povolení od Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví. Čo sa týka nároku na náhradu škody za zemné práce, tak tento nárok žalobca spochybnil a
považoval ho za v celom rozsahu nepreukázaný, rovnako, ako nárok na náhradu škody na budove.
V súvislosti s náhradou škody žalobca poukázal na to, že táto nie je ani v zmysle ust. § 2 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane z pridanej hodnoty, a teda v údajnej faktúre
suma vo výške 586,33 Eur je fakturovaná neoprávnene. V konaní nebolo objasnené, prečo nájomca

Vejčík AKDAR dňa 21.11.2012 vyzval žalobcu, aby splnil svoju povinnosť vrátiť predmet podnájmu
do pôvodného stavu, ak už dňa 15.10.2012, teda skôr, zaplatil Petrovi Škorvanovi za „zemné práce",
v ktorej súvislosti spochybňoval aj označenie výdavkového pokladničného dokladu. Zároveň žalobca
poukázal aj na to, že predmetom podnájmu boli výlučne nebytové priestory v budove a ak by žalobca
aj vykonal na nejakom pozemku vo vlastníctve žalovaného nejaké zemné práce, ktoré mali byť údajne

následne odstránené, čo spochybnil svedok R. na pojednávaní dňa 05.03.2015, tak škoda z takejto
činnosti mohla vzniknúť výlučne žalovanému a nie nájomcovi. Nájomca Vejčík AKDAR teda nemal
dňa 23.11.2012 voči žalobcovi pohľadávku na náhradu škody vo výške 1.000 Eur z faktického dôvodu
vykonania zemných prác a takúto náhradu škody ani nemohol vo faktúre 0122012 fakturovať. Čo sa týkafaktúry č. 0122012 zo dňa 23.11.2012, žalobca považoval za oprávnený len nárok na nájomné, avšak
vo výške zníženej o 18,75 Eur bez DPH, teda vo výške 168,75 Eur. Čo sa týka nároku na spotrebovanú
elektrickú energiu a náhradu škody, žalobca nespochybňuje ich právny dôvod, ale spochybňuje výšku

určenú nájomcom Vejčík AKDAR a považoval ju za nepreukázanú. Nárok na náhradu škody vzniknutej
na pozemku žalobca neuznal, keďže takáto škoda nájomcovi nevznikla. Ak teda nájomca Vejčík AKDAR
nemohol mať voči žalobcovi dňa 23.11.2012 pohľadávku vo výške spolu 4.298 Eur vrátane DPH,
nemohol takúto pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2012 platne postúpiť na
žalovanú v 2/ rade. Ak teda zmluvou o postúpení pohľadávky nemohla byť pohľadávka vo výške

spolu 4.298 Eur vrátane DPH platne postúpená na žalovanú v 2/ rade, potom žalovaný nemohol na
pojednávaní 23.10.2014 pohľadávku platne započítať voči pohľadávke žalobcu. Nárok žalovaného v 1/
rade považoval za pochybný a nepreukázaný. Žalobca mal za to, že pohľadávka z právnych dôvodov
(podnájomné/elektrická energia, náhrada škody) mohla existovať, ale jej výška nebola v novembri roku
2012ustálená.Žalobcazotrvalnatom,žemunájomcaVejčíkAKDARnikdynedoručilfaktúruč.0122012,
nikdy mu neoznámil postúpenie vyplývajúce z pohľadávky na žalovanú v 2/ rade, k čomu došlo až v

rámci konania pred súdom prvého stupňa. Žalobca ďalej poukázal na to, že uplatnenie jeho práva nebolo
prejavom svojvôle, ale výsledkom vyhodnotenia situácie, do ktorej sa dostal práve na základe prístupu
žalovaného v 1/ rade, ktorý vedel, kto je majiteľom bankového účtu a vedel, že žalobca bude svoj nárok
uplatňovať žalobou, napriek čomu ignoroval výzvu jeho právneho zástupcu. Žalobca mal za to, že v
čase úhrady sumy 4.298 Eur, teda 27.11.2012 nevedel, komu uvedenú sumu platí, nepoznal právny

dôvodov uvedenej pohľadávky, výšku jednotlivých pohľadávok v konaní uvedených právnych dôvodov,
tvrdených žalovanými, sa podľa neho ukázala ako pochybná, a preto mal za to, že plnil bez právneho
dôvodu. Čo sa týka následného započítania nároku žalovaného v 1/ rade voči nároku žalobcu zo dňa
23.10.2014, na to, aby žalovaný v 1/ rade mohol započítať svoj nárok, v prvom rade musí tento nárok
uznať. Z toho vyplýva, že žalovaný v 1/ rade uznal žalobný nárok žalobcu, a teda tento nárok bol v čase

podania žaloby dôvodný, pokiaľ ide o jeho právny dôvod a výšku. Žalobca však tvrdí, že pohľadávka
žalovaného preukázaná nebola. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade prostredníctvom právnej

zástupkyne. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu žalovaný v 1/ rade poukázal na ust. § 524 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 13 zákona č. 116/1990 Zb.. V prvom rade uviedol, že žalobca si svoju
povinnosť uviesť priestor do pôvodného stavu v zmysle ust. § 13 zákona č. 116/1990 Zb. nesplnil, a
to ani v čase ukončenia zmluvy o podnájme nebytových priestorov, ani ku dňu faktického opustenia
daných priestorov, na čo ho upozornil nájomca - p. Ján Vejčík AKDAR, a to písomnou formou, nie

žalovaným v 1/ rade. Tvrdenie, že žalobca uskutočnil platbu na účet bez právneho titulu, je nepravdivé.
Žalobcavedel,komuuvedenúplatbuplatí,pretožebolojasneazrozumiteľnenapísané,ktojevlastníkom
uvedeného bankového účtu, a to INPEX, t.j. žalovaná v 2/ rade, ktorá bola v danom čase vlastníčkou
uvedenéhoobjektu,čožalobcovibolozrejmézozneniapodnájomnejzmluvy.Žalobcavčaseuzatvorenia
podnájomnej zmluvy vedel, kto je vlastníkom nebytových priestorov, ako aj, že podľa zákona o nájme

a podnájme nebytových priestorov a dohody s vlastníkom bol potrebný súhlas vlastníka na poskytnutie
tohto objektu do podnájmu v prospech žalobcu. Pohľadávka, ktorá bola postúpená žalovanej v 2/ rade,
bola teda postúpená z existujúceho právneho titulu, ktorým bolo dlžné nájomné za november 2012
a energiu a nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcom na objekte, ktorý v danom čase vlastnila
žalovaná v 2/ rade. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.11.2012 prešli práva z pohľadávky na

žalovanúv2/rade.Čosatýkanestotožneniasažalobcusprávnymnázoromokresnéhosúduoexistencii
pohľadávky z faktúry č. 0122012 a o jej platnom postúpení, žalovaný v 1/ rade poukázal na ust. §
420aObčianskehozákonníkaauviedol,žedňa03.05.2012vybuchložalobcovitechnologickézariadenie
umiestnené v prenajatých nebytových priestoroch, čím boli poškodené nosné časti konštrukcie strechy a
došlo k zadechtovaniu stien budovy a konštrukcie budovy. Budova bola úplne nová, nikto pred žalobcom

uvedené nebytové priestory neužíval a ani nemal v prenájme. Opravu poškodených vonkajších a
vnútorných priestorov vykonal Milan Ondrašovič SARMO, ktorý predbežne vyúčtoval cenu za opravu
vo výške 2.500 Eur, ktorá bola v skutočnosti zaplatená, čo preukázali účtovné doklady. Okrem škody
spôsobenej v dôsledku výbuchu, žalobca poškodil nosné konštrukcie objektu tým, že zasahoval do
obvodových múrov prenajatého objektu, ako prechody cez steny v súvislosti s vedením vody, v súvislosti

s uskutočňovaním vykonávania skúšok technológie pyrolýzy aj výkopové práce (studňu) na pozemku v
blízkosti budovy. Po skončení prác p. Vejčík vyzval žalobcu, aby uviedol pozemok do pôvodného stavu.
Podľa žalovaného v 1/ rade je bezpredmetné tvrdenie žalobcu, že predmetom zmluvy o podnájme bol
len nebytový priestor a nie aj pozemok, keďže bolo preukázané, že žalobca na pozemku priľahlomk nebytovému priestoru vykopal studňu, ktorú používal v rámci svojej prevádzkovej činnosti, ktorú
skutočnosť žalobca nepopieral. P. Vejčík za vykonané zemné práce reálne zaplatil sumu vo výške 1.000
Eur, čo preukázal dokladom, a preto mu preukázateľne vznikla škoda. Túto sumu uhradil reálne Petrovi

Škorvanovi dňa 15.10.2012. Okresný súd teda správne skonštatoval preukázanie tejto škody za tým
účelom, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. Žalobca neuviedol do pôvodného stavu ani
budovu, ani pozemok a z objektu sa chcel vysťahovať bez toho, aby si splnil svoje povinnosti. Okresný
súd mal preukázané, že suma 1.000 Eur zaplatená za zemné práce a suma 2.500 Eur zaplatená za
opravu vonkajších a vnútorných priestorov, je skutočnou škodou, ktorá je vyúčtovaná aj vo vyúčtovaní

faktúryč.0122012.Žalovanýv1/radezároveňpoukázalnaskutočnosť,žepodľa„Dodatkuč.1KZmluve
o nájme nebytových priestorov" došlo k zmene zmluvy, a to článku II. ods. 1, a to týkajúcej sa doby
nájmu na dobu určitú do 30.09.2012. Žalobca zmluvu o podnájme nechcel predĺžiť po uplynutí
uvedeného dátumu, a to aj napriek tomu, že sa v uvedených priestoroch nachádzal nielen v mesiaci
október 2012, ale aj v mesiaci november 2012. Podnájom bol písomne dohodnutý len do 30.09.2012,
však k tomuto dňu neskončil, nakoľko žalobca priestory naďalej užíval, čo preukázala aj skutočnosť,

že sa žalobca z daných nebytových priestorov vysťahoval začiatkom decembra 2012, teda po uplynutí
dohodnutej doby podnájmu. Žalobca v podanom odvolaní nárok na nájomné nepoprel, avšak čo sa
týka jeho zníženia najmenej o 1/10, tak žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že žalobca na pojednávaní
konanom dňa 03.12.2014 uviedol: ...„Nájomné je v poriadku". Výšku nájomného teda žalobca podľa
žalovaného v 1/ rade nepopieral, aj svedok p. Vejčík vo výpovedi uviedol, že „je vyúčtovaných 665

Eur, v ktorej sume je zahrnutá aj elektrika, a predtým to bolo tak isto urobené". V prílohe faktúry bolo
podľa tvrdenia p. Vejčíka rozpísané, že nájomné za mesiac november 2012 predstavuje suma 225
Eur, zvyšok je za spotrebovanú energiu. Žalovaný v 1/ rade sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia
na strane 11 rozsudku. Čo sa týka spotrebovanej elektrickej energie, žalovaný v 1/ rade uviedol, že
táto bola vyúčtovaná v rozsahu, ako ju žalobca reálne spotreboval. Poukázal na výpoveď svedka R. na

pojednávaní dňa 05.03.2015, ktorý potvrdil, že sa vykonávali odpisy spotrebovanej elektrickej energie
a bol presvedčený, že pri ukončení zmluvného vzťahu sa urobil odpis. Potvrdil, že žalobca mal vlastný
elektromer, ktorý výlučne meral len pre neho. Ďalej p. R. na pojednávaní uviedol, že v predmetných
priestoroch mal zložené nejaké veci aj žalovaný v 1/ rade, ktorý ich tam len uskladňoval, avšak žiadnu
elektrickú energiu nebral. Z tohto vyplýva, že elektrickú energiu, ktorá sa v danom objekte odobrala,

mohol v podstate odobrať na takmer 100 % len žalobca, pretože iný subjekt tak, ako potvrdil i svedok p.
R.,satamnenachádzal.Žalobcažiadnymspôsobomnevyvrátilsvedeckúvýpoveďsvojhozamestnanca,
že v daných priestoroch bol len žalobca, a teda len on mohol odoberať el. energiu a taktiež na podporu
svojich tvrdení, že došlo k menšiemu odberu elektrickej energie, nepredložil odpis odberu energie hoci
mal namontovaný vlastný elektromer. Čo sa týka tvrdenia, že p. Vejčík AKDAR vykonával nelegálnu

činnosť, keď uskutočňoval dodávku elektriny bez príslušných povolení od Úradu, žalovaný v 1/ rade
uviedol, že toto tvrdenie sa ho žiadnym spôsobom nedotýka. Naviac, p. Vejčík neuskutočňoval dodávku,
len refakturoval odobraté množstvo, keďže dodávku uskutočňoval SES, a.s.. Podľa žalovaného v 1/ rade
žalobca v konaní nepreukázal ani nepredložil dôkazy, preukazujúce ním tvrdené skutočnosti. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté

hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/303/2015-340 zo dňa 23.05.2016 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku

žalobcoviažalovanémuv1/radeprostredníctvomichprávnychzástupcovažalovanejv2/radestým,že
podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia
krajského súdu dňa 21.06.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu
rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.Za viazanosti vyššie citovaným zákonným ustanovením bol rozsudok okresného súdu preskúmavaný
v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní (č.l. 312-320
spisu), za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom v zmysle § 213 ods. 1 O.s.p. zisteným

súdom prvého stupňa, keďže podľa obsahu písomných predvolaní, obsahu Zápisnice o pojednávaní
pred okresným súdom zo dňa 7.5.2015 (č.l. 277-286 spisu) vyplývalo vykonanie procesnej poučovacej
povinnosti prvostupňovým súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd poukazuje na vyššie citované ust. § 219 ods. 2
O.s.p., ktoré je základom rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže krajský súd sa stotožňuje so skutkovými,

ako aj právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k tomuto
výroku a v podrobnostiach na ne odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nebolo podľa
názoru krajského súdu potrebné, aby podrobné skutočnosti tak skutkového, ako aj právneho záveru,
ktoré boli uvedené v odôvodnení rozsudku okresného súdu, boli opätovne uvádzané v dôvodoch tohto
rozhodnutia krajského súdu, pretože zákonné ust. § 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby sa krajský súd ako

súd odvolací v odôvodnení obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia
okresného súdu, ktorý postup je v súlade aj s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo
dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj

požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového
súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného
súdneho konania".

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden

celok, potom k požiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je
postačujúce odkázať na závery rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len
vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu zvýrazniť a doplniť na zdôraznenie správnosti prvostupňového
rozhodnutia ďalšie dôvody tak, ako to vyplýva zo zákonného ust. § 219 ods. 2 O.s.p., čo je v zhode aj
s judikatúrou Ústavného súdu SR.

Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu
žalobcu v odvolaní majúcu pre vec podstatný význam, ktorý postup je v súlade s uznesením Ústavného
súdu SR II. ÚS 78/2005 zo dňa 16. marca 2005, podľa ktorého ...„súčasťou základného práva na
súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je

právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho poriadku).
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní". Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. júna 2004 ...„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces". Zo znenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003 vyplýva, že ...„všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali dovšetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces".

Odvolací súd v súvislosti s odvolaním žalobcu, k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného
súdu, a to k odvolacím dôvodom nedostatočne zisteného skutkového stavu a právneho zhodnotenia
uvádza, že tieto odvolacie dôvody neboli relevantné.

K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia
odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie
nevyhnutné pre posúdenie sporovej právnej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd za aplikácie
ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2
až 7 ust. § 213 O.s.p.. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup súdu upravený

Občianskym súdnym poriadkom, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
súdom a ich následnom hodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe
ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň
konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu
veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci občianskeho súdneho konania, pretože je

základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný
aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je
predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo
256/2012). Dopĺňa odvolací súd, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníka konania, procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania

implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných
prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS

329/04).

K správnemu postupu prvostupňového súdu poukazuje krajský súd na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 329/2004 z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný
súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným

spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného
procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže
dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces". Odvolací súd považuje ďalej za potrebné
zvýrazniť, že o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov sa vykonajú, rozhoduje súd a nie účastník konania.
Tento názor je v zhode i so záverom vysloveným v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, podľa ktorého „Dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania

sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z
pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". V tejto súvislosti k zhodnoteniu vykonanému
prvostupňovým súdom poukazuje odvolací súd na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
252/04 zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že

všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú
tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov".

Pokiaľ žalobca okrem iného namietal i spôsob, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, tak k
tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, že nebol relevantný, s poukazom aj k uzneseniu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy

hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten
- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993)". Zásada voľného
hodnotenia dôkazov podľa názoru krajského súdu dáva súdu právo v rámci vykonávaného dokazovania
priradiť tomu - ktorému dôkazu výpovednú hodnotu, prípadne dôkaznú silu. Pokiaľ pri priradení dôkaznej
sily okresný súd uvedie aj svoje zdôvodnenie, tak ani tento postup nebolo možné vyhodnotiť za postup

okresného súdu, ktorý by mal byť v rozpore so zákonom, a to Občianskym súdnym poriadkom o spôsobe
vykonávania dokazovania a hodnotenia dôkazov vykonaných pred okresným súdom. Krajský súd v
súhrne preto uvádza, že nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, ktorý namietal nesprávne hodnotenie
výsledkov vykonaného dokazovania. Naopak, krajský súd konštatuje, že pri vykonávaní dokazovania
postup okresného súdu bol v súlade s dôkaznou povinnosťou sporových strán, výsledky vykonaného

dokazovania boli hodnotené vo vzájomnej súvislosti.

Krajský súd k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu konštatuje, že okresný súd v
dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre spoľahlivé vyvodenie skutkového záveru.
Odvolací súd poukazuje na to, že racionálna úvaha konajúceho okresného súdu vychádzala z priebehu

konania a stavu dokazovania. Ani v uvedenom smere nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že by
došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Žalobca v podanom odvolaní namietal, že okresný súd nevzal do úvahy skutkové tvrdenia o udalostiach
zo dňa 27.11.2012, kedy zo strany žalovaného v 1/ rade bolo žalobcovi zabránené demontovať jeho

vlastné technologické zariadenie nachádzajúce sa v nebytových priestoroch v Obci Rakovo a odviesť
ho späť do Českej republiky, z ktorého dôvodu, nakoľko nechcel riskovať finančné straty, uskutočnil
v rovnaký deň v prospech účtu č. 61352288/0900 vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s. úhradu
požadovanej sumy 4.298 Eur, pričom sa domnieval, že ide o účet spoločnosti Inpex MT, s.r.o. s tým, že
po následnom posúdení veci dospel k záveru, že s touto spoločnosťou nikdy neuzatvoril žiadnu nájomnú

či podnájomnú zmluvu, a teda uvedenú platbu uskutočnil bez právneho titulu a omylom. Žalobca bol
presvedčený, že zmluvný právny vzťah má len s Jánom Vejčíkom AKDAR, a teda nemal žiadny právny
dôvod plniť nikomu inému akékoľvek finančné náhrady.

Zásadnou skutkovou a právnou otázkou, ktorú okresný súd v konaní riešil, bolo zhodnotenie či plnenie,

ktoré žalobca uskutočnil v prospech účtu žalovanej v 2/ rade vo výške 4.298 Eur zo dňa 27.11.2012, bolo
bez právneho dôvodu. K tejto zásadnej otázke okresný súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi,
výsluchmi navrhnutých svedkov. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa
30.12.2011 uzavrela žalovaná v 2/ rade s nájomcom Jánom Vejčíkom AKDAR, IČO: 43 160 395 Zmluvu
o nájme nebytových priestorov. V rámci tejto zmluvy bol vyjadrený súhlas prenajímateľa na prenechanie

predmetu nájmu do podnájmu. Následne dňa 30.12.2011 uzavrel žalobca s Jánom Vejčíkom AKDAR,
IČO: 43 160 395 zmluvu o podnájme, predmetom ktorej bol nebytový priestor k nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXX, k.ú. C., v budove so súp. č. XXX, v Obci Rakovo, parcela č. 157/7 o výmere 150
m2 ako zastavaná plocha. Predmetom podnájmu bol nebytový priestor č. 179, nachádzajúci sa v
prízemnom podlaží budovy o výmere 150 m2. Cena nájmu bola dohodnutá 15 Eur/m2/rok, ktorú sa

podnájomca zaviazal platiť v mesačných splátkach vopred, vždy do 14-teho dňa mesiaca na základe
faktúry vystavenej prenajímateľom. Rovnako sa zaviazal aj na zaplatenie ceny dodávanej elektrickej
energie. Zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 1.1.2012 na dobu určitú 6 mesiacov od dátumu vzniku
podnájmu. Medzi účastníkmi ďalej nebolo sporné, že zmluva o podnájme sa menila čo do trvania
zmluvného vzťahu, a to dvoma dodatkami s dátumom skončenia nájmu do 30.9.2012.

Žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade tvrdili a žalobca nespochybnil, že predmetný priestor užíval i po uplynutí
tohto dátumu, z čoho správne okresný súd uzavrel, že v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa obnovil podnájomný vzťah za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná podnájomná zmluva.
Medzi účastníkmi rovnako nebolo sporné, že žalobca uhradil dlžné nájomné za mesiac september,október 2012, za november nájomné neuhradil. Tieto skutočnosti ako vychádzajúce zo zhodných
vyjadrení účastníkov si ako nesporné osvojil odvolací súd podľa ust. § 120 ods. 3 v spojení s ust. §
153 ods. 1 O.s.p..

Žalovaný v 1/ rade a žalovaná v 2/ rade v rámci svojej obrany namietali, že k úhrade sumy 4.298 Eur
zo strany žalobcu nedošlo bez právneho dôvodu, ale išlo o úhradu pohľadávky pôvodne žalovanej v 2/
rade, ktorá na základe zmluvy o predaji podniku uzavretej so žalovaným v 1/ rade, prešla na žalovaného
v 1/ rade, ktorú získala žalovaná v 2/ rade na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej s Jánom

Vejčíkom AKDAR dňa 23.11.2012, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky Jána Vejčíka AKDAR
z faktúry č. 0122012 vystavenej dňa 23.11.2012, ktorou Ján Vejčík AKDAR vyúčtoval žalobcovi nájomné
nebytových priestorov za mesiac november 2012 celkom v sume 798 Eur a predbežnú sumu za škody,
ktoré boli spôsobené prevádzkou žalobcu v prenajatom priestore celkom v sume 3.500 Eur.

Žalobca v rámci konania pred prvostupňovým súdom nespochybnil základ vystavenej faktúry č.

0122012, čo sa týka nájomného, elektrickej energie a škody avšak vo vzťahu k týmto položkám
namietalichvýšku.ZároveňnamietalneplatnosťZmluvyopostúpenípohľadávkyuzavretejmedziJánom
Vejčíkom AKDAR a žalovanou v 2/ rade dňa 23.11.2012 tvrdiac, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy
subjekt Ján Vejčík AKDAR nemal voči žalobcovi pohľadávky celkom v sume 4.298 Eur, tieto neexistovali,
a preto nemohlo dôjsť k ich platnému postúpeniu.

V prvom rade, k otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, súhlasí odvolací súd s postupom
prvostupňového súdu, ktorý k zodpovedaniu tejto otázky a záveru o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti
žalobcom podanej žaloby vo väzbe na obranu žalovaných, ako prejudiciálnu riešil otázku platnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky a nároky z nej vyplývajúce. Súhlasí odvolací súd so záverom a

zhodnotením prvostupňového súdu, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy dňa 23.11.2012 medzi
Jánom Vejčíkom AKDAR a pôvodne žalovanou v 2/ rade došlo k jej platnému uzavretiu, vzhľadom k
tomu, že v konaní nebol dokázaný opak, a to, že pohľadávka p. Vejčíka v sume 4.298 Eur, pozostávajúca
z položiek: 1/ nájomné nebytových priestorov za mesiac november 2012 vrátane spotreby elektrickej
energie, 2/ škoda spôsobená prevádzkou v prenajatom priestore, ktoré boli predmetom vyúčtovania

faktúry č. 0122012, neexistovali. Tento záver krajského súdu vychádza zo zisteného skutkového stavu
prvostupňovým súdom.

Vo vzťahu k položke „nájomné" žalovaný v 1/ a žalovaná v 2/ rade v konaní tvrdili, že žalobca opustil
predmetný priestor začiatkom mesiaca december 2012, konkrétne dňa 4.12.2012. Právny zástupca

žalobcu do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 3.12.2014, konkrétne na č.l. 200 rub spisu uviedol: „nájomné
je v poriadku". Teda ak žalobca až v rámci záverečného stanoviska a v podanom odvolaní tvrdil
nesprávnu výšku účtovaného nájomného s tým, že predmetný priestor opustil dňa 27.12.2012, čo malo
byť pri určovaní výšky nájomného zohľadnené, toto tvrdenie bolo v rozpore s tvrdeniami poskytnutými
v prvostupňovom konaní. Zistený skutkový stav vykonaným dokazovaním bol dostatočný pre záver

okresného súdu, že nájomca užíval i predmetný nebytový priestor v mesiaci november 2012, čomu
korešpondoval s dôsledok vzniku povinnosti zaplatiť cenu dohodnutého nájomného, pričom žalobca
opak nedokázal.

Čo sa týka námietky nesprávne vyúčtovanej spotreby elektrickej energie vo faktúre č. 0122012 podľa

rozpisu na č.l. 205 spisu ako prílohy k tejto faktúre, stotožňuje sa krajský súd s postupom okresného
súdu, ktorý vychádzal z vykonaného dokazovania. Žalovaná v 2/ rade v konaní pred prvostupňovým
súdom tvrdila, že bol zvlášť namontovaný merač pre žalobcu, teda pre priestor, ktorý užíval a odber
sa odkonzultovával s pánom R., výkonným riaditeľom žalobcu. Svedok R. vo výpovedi do Zápisnice
o pojednávaní zo dňa 5.3.2015 (č.l. 254 - 259 spisu) potvrdil namontovanie merača pre žalobcu, keď

uviedol „bol zapísaný stav elektromera, ktorý výlučne meral odber elektrickej energie pre žalobcu, a
to pri jeho namontovaní a takisto bol zaznamenaný stav tohto elektromera aj pri ukončení zmluvného
vzťahu". Ďalej na otázku, či sa robili denné odpisy spotrebovanej energie uviedol, že ...„denné určite nie,
robili sa, myslím, mesačné odpisy, ale každopádne sa urobil odpis, keď sa ukončil zmluvný vzťah a došlo
k odmontovaniu elektromera". Svedok zároveň potvrdil, že areál mal svoju spotrebu, ale žalobca mal

svoj elektromer, ktorý meral výlučne pre neho. Čo sa týka odpisu energie na konci zmluvného vzťahu,
svedok uviedol, že odpis musí byť na firme žalobcu, tento odpis bol podpísaný pánom Vejčíkom, pánom
Hlaváčom a svedkom. Zároveň svedok potvrdil, že pokiaľ pán Hlaváč mal v predmetných priestoroch
zložené veci, tak na to energiu nebral a ani nebol dôvod, prečo by mal odoberať elektrickú energiu.Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu k výške vyúčtovanej spotreby elektrickej energie
uvádza, že ak svedok R. potvrdil tvrdenie žalovanej v 2/ rade, že bol namontovaný podružný osobitný
merač pre žalobcu, vo vzťahu ku ktorému sa robili odpisy, potom námietka nesprávnej výšky tejto

spotreby elektrickej energie bola zhodnotená ako nedôvodná. Krajský súd na doplnenie uvádza, že
samotná okolnosť, že vo faktúre č. 0122012 pán Vejčík oproti minulosti vystavovaným faktúram do
položky nájomného, zahrnul i položku elektrickej energie, ktorá bola osobitne rozpísaná v prílohe tejto
faktúry, a to v rozpise, tak práve len táto spoločná fakturácia bola bez vplyvu na výšku tejto položky
resp. jej nesprávnosť vychádzajúcu z rozpisu. Krajský súd súhlasí s vyjadrením žalovaného v 1/ rade

k námietke žalobcu, že pán Vejčík vykonával nelegálnu činnosť a uskutočňoval dodávku elektrickej
energie bez rozhodnutia Úradu o regulácii sieťových odvetví, že v tomto prípade pán Vejčík len v
zmysle podnájomnej zmluvy, jej článku III. prefakturoval odobratú cenu elektrickej energie na základe
vystavenej faktúry SSE, a.s., a preto predmetná námietka nebola rovnako zhodnotená ako dôvodná.
Vo vzťahu k žalobcom spochybneným údajom odberov elektrickej energie fakturovaných p. Vejčíkom,
s výpočtami ním uvádzanými v záverečnej reči a následne v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza,

že zhodnotenie skutkového stavu nie je námietkou skutkového stavu, to znamená, že pokiaľ žalobca
v prvostupňovom konaní relevantným spôsobom predmetné námietky neuviedol, potom za viazanosti
skutkovým stavom podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p., zisteným okresným súdom, s prihliadnutím splnenej
poučovacej povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., odvolací súd na tieto spochybnenia nemohol
prihliadať. Dodáva sa, že žalobca k tvrdeniu o nevieryhodnosti týchto údajov len odkázal na údaje vo

faktúrach vystavených SSE, a.s., avšak neoznačil a ani nedoložil žiadne dôkazy preukazujúce opak, t.j.
žekodberuelektrickejenergienedošlovrozsahuúčtovanomvofaktúreč.0122012vspojenísrozpisom.

K odvolaciemu dôvodu nepreukázanej výšky škody v sume 3.500 Eur odvolací súd poukazuje na
preukázané zistenia, z ktorých vyplývalo, že v predmete nájmu v súvislosti s umiestnením zariadenia

a prevádzkovou činnosťou žalobcu, boli vykonávané úpravy priestorov a vykopaná studňa, s čím
žalovaný v 1/ rade súhlasil, ako aj, že došlo k poškodeniu týchto priestorov, a to strechy z dôvodov
na strane žalobcu (menší výbuch). Z článku V. bod 4. zmluvy o podnájme vyplývala dohoda žalobcu a
prenajímateľa Jána Vejčíka AKDAR, IČO: 43 160 395, že vzťahy touto zmluvou výslovne neupravené, sa
riadia právom Slovenskej republiky, najmä príslušnými ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme

a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a ďalej všeobecne platnými právnymi
predpismi, najmä ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Z ust. § 13 zákona č. 116/1990 Zb. vyplýva,
že ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu, nájomca povinný vrátiť nebytový priestor
v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Napriek tomu, že zmluvné strany v
zmluve o podnájme výslovne nedohodli povinnosť nájomcu vrátiť nebytový priestor v pôvodnom stave,

odkázali na zákonnú úpravu, ktorou sa riadi predmetný zmluvný vzťah, z ktorej jednoznačne vyplýva
povinnosťnájomcuvrátiťnebytovýpriestorvstave,vakomhoprevzal,kčomunedošlo,čotvrdiližalovaní
v 1/ a v 2/ rade a potvrdili svedkova p. Vejčík a p. R.. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by
uskutočnil práce v súvislosti s odstránením tejto škody, naopak svedok R. potvrdil vyjadrenie žalovaného
v 1/ rade, že tieto opravy dá vykonať sám, pričom žalovaný vo vzťahu k svojmu nájomcovi pánovi

Vejčíkovi požadoval odstránenie škôd súvisiacich s používaním pozemku pre prevádzku žalobcu. Bolo
preukázané, že dňa 15.10.2012 Ján Vejčík firma AKDAR uhradil Petrovi Škorvanovi sumu 1.000 Eur
za práce súvisiace s odstránením škody v dôsledku prevádzkovej činnosti žalobcu na pozemku priamo
vo vlastníctve žalovanej v 2/ rade. Dňa 19.11.2012 bola p. Ondrašovičom vystavená faktúra č. 2012/11
na sumu 2500 Eur spolu s rozpisom prác opráv žalovanej v 2/ rade, ktoré reálne vykonanie opráv a

následné zaplatenie p. Ondrašovič potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi. Následne žalovaná v 2/ rade
uplatnila voči p. Vejčíkovi faktúrou č. 212006 nárok za zaplatenie opravy prenajatých priestorov, ktorá
faktúra bola vystavená dňa 20.11.2012. Teda najneskôr k 21.11.2012 existovala pohľadávka p. Vejčíka
voči žalobcovi z titulu náhrady škody, keďže bolo preukázané, že mal vedomosť nielen o škode, o tom,
kto za ňu zodpovedá, ale i o jej výške. Z uvedeného potom bolo nevyhnutné konštatovať existenciu

pohľadávky z titulu škody, ktorá mohla byť a bola predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej
medzi Jánom Vejčíkom AKDAR a žalovanou v 2/ rade dňa 23.11.2012.

K námietke, že suma 4.298 Eur nemohla byť predmetom započítania, odvolací súd poukazuje na obsah
Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov, uzavretej medzi žalovanou v 2/ rade a pánom Vejčíkom

firma AKDAR dňa 24.11.2012 (č.l. 206 spisu), na základe ktorej došlo k zániku pohľadávky Jána Vejčíka
AKDAR zo zmluvy o postúpení pohľadávok, t.j. odplaty za predmetnú zmluvu vo výške 4.298 Eur voči
pohľadávke pani Q., okrem iného za faktúru č. 212006 na sumu 2.500 Eur. Krajský súd uvádza, že
započítanie je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie, pričom ust. § 581 ods. 3 Občianskehozákonníka umožňuje zmluvne započítať akékoľvek pohľadávky, pokiaľ sa strany na tom dohodnú.
Jedinou podmienkou je, aby išlo o pohľadávky vzájomné, t.j. že nemusí ísť o plnenie rovnakého druhu,
dohoda sa môže týkať tak pohľadávok, ktoré v čase započítania existujú, ako aj pohľadávok, ktoré ešte

len vzniknú. Započítanie sa uskutočnilo v danom prípade zmluvou medzi p. Vejčíkom a žalovanou v 2/
rade, ktorým si vyrovnali vzájomné pohľadávky za podmienok, na ktorých sa dohodli. V tomto prípade
v rámci dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov došlo k zániku záväzku žalovanej v 2/
rade voči Jánovi Vejčíkovi titulom odplaty zo zmluvy o postúpení pohľadávok a k zániku o.i. aj záväzku
Jána Vejčíka AKDAR z faktúry č. 2012/06 na sumu 2.500 Eur vystavenej žalovanou v 2/ rade.

Pôvodne žalovaná v 2/ rade sa tak stala veriteľom pohľadávky z faktúry č. 0122012 celkom v sume
4.928 Eur na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá z titulu zmluvy o predaji podniku
prešla na žalovaného v 1/ rade. Dodáva krajský súd, že škoda uvedená vo vyúčtovaní č. 0122012 v
sume 3.500 Eur už nebola navýšená o DPH, keďže súčet sumy 3.500 Eur a 798 Eur predstavuje sumu
4.298 Eur, z čoho je zrejmé, že na predmetnú škodu už DPH účtovaná nebola. Z tohto dôvodu námietka

žalobcu, týkajúca sa nesprávne účtovanej DPH z nároku na náhradu škody, nebola dôvodná. Záver
prvostupňového súdu, že k plneniu žalobcu v sume 4.298 Eur nedošlo bez právneho dôvodu, ale z titulu
úhrady faktúry č. 0122012, a tým na strane žalovaného v 1/ rade nedošlo k bezdôvodnému obohateniu,
bol zhodnotený ako vecne správny.

Odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s rozsahom i vyhodnotením vykonaného dokazovania, keď okresný
súd predložené listinné dôkazy, výpovede svedkov Vejčíka, R. i výpovede žalobcu prostredníctvom
zástupcu, žalovaného v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade nevyhodnocoval izolovane, ale všetko vo vzájomnej
súvislosti. Krajský súd nezistil žiadne nedostatky a z tohto dôvodu vychádzal zo zisteného skutkového
stavu prvostupňovým súdom. K odvolacím dôvodom žalobcu je potrebné uviesť, že žalovaný v 1/ a

žalovaná v 2/ rade uniesli dôkazné bremeno v rámci svojej obrany, a to tak v hmotno-právnej, ako i
procesnej rovine, a bol to naopak následne žalobca, ktorý mal dôkaznú povinnosť preukázať opak, čo
sa mu však nepodarilo.

Zvýrazňuje krajský súd, že v sporovom konaní je práve pre dôkaznú povinnosť, ktorá je na účastníkoch

súdneho konania, aj procesná zodpovednosť účastníkov sporu za jeho výsledok, aj na základe
uvedeného krajský súd nezistil taký postup okresného súdu, nielen po procesnej, ale ani po hmotno-
právnej stránke, ktorým by bolo postupované v rozpore s hmotným právom. Okresný súd dôsledne
zisťoval skutkový stav v rozsahu návrhov účastníkov konania, tento aj správne právne posúdil.

Krajský súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa odchýlil od racionálnych a logických záverov okresného
súdu, a tým neboli dané dôvody ani na zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu,
v dôsledku čoho bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. §
219 ods. 1 O.s.p., pričom v podrobnostiach sa odkazuje na zdôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu
podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Výrok rozsudku krajského súdu, ktorým o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa,
vyplýva z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu
vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p.,
o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.