Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 30, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/591/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213449
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
14C/256/2012-22 zo dňa 24. októbra 2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 14C/256/2012-22
zo dňa 24. októbra 2013 zamietol žalobcovu žalobu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby bola žalovaná naviazaná zaplatiť mu
škodu vo výške 125,- Eur a náhradiť nemajetkovú ujmu vo výške 282,12 Eur. Žalobca uplatňoval svoj
nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe tej skutočnosti, že v konkrétnom
exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej lehote o žiadosti

súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane žalobcu na základe nesprávneho úradného
postupu súdu. Okresný súd ďalej uviedol, že v predmetnej exekučnej veci zistil, že v konaní, ktoré
bolo vedené na okresnom súde pod číslom 2Er/512/2011 oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 22.
februára 2011 a súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 16. marca 2011 na základe
exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s..
O žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 08. júna 2011 tak,
že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Okresný súd

dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v § 9 a 17 zákona č.
514/2003 Z. z., a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalej v odôvodnení uviedol, že exekučný súd
sa pri svojom rozhodovaní v predmetnej exekučnej veci nedopustil porušenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, pretože uvedené zákonné ustanovenie žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadostinavydaniepoverenianavykonanieexekúcieneukladá.Zákonnálehotav§44ods.2,druháveta
zákona č. 233/1995 (ďalej len Exekučný poriadok) určovala 15-dňovú lehotu len na vydanie písomného
poverenia exekútora, aby vykonal exekúciu. Okresný súd zistil, že v predmetnej exekučnej veci bolo

rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia pre exekútora vydané do 84 dní od doručenia
tejto žiadosti na súd, čo nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany exekučného
súdu. V závere okresný súd konštatoval, že v období, keď bola podávaná žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, boli na tunajší exekučný súd zo strany žalobcu postupne podávané hromadnépodania v zmysle Exekučného poriadku v iných exekučných veciach - a to v počtoch výrazne negatívne
ovplyvňujúcich plynulé vybavovanie exekučnej agendy exekučným súdom v zákonom stanovených
lehotách, pričom následkom toho došlo k mimoriadnej zaťaženosti tohto exekučného súdu. Keďže

žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, si trovy konania neuplatnila, a zo súdneho spisu nevyplývajú ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania v prospech žalovanej, súd jej právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby

odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní uviedol,
že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej ústavnej
sťažnosti, nesprávne aplikoval § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti
žalobcu meritórne rozhodol. Žalobca pritom v žiadosti zdôraznil, že trvá na osobnej účasti právneho

zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom
súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd
pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nemal
možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto
procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva

žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Ďalej namietal, že súd
vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny
založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu
štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej

škode, ktorá vznikla z titulu nákladov na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajkov
na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdavky spojené s vyhotovením urgencií,
na poštovné a telekomunikačné výdavky (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde). V
tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom
svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou

úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla.
Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Žalobca hodlal v konaní
pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a

neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamej,abytakmalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu z dôvodov

uvedených v odvolaní sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku pre správnosť jeho dôvodov a
nenašiel dôvod, aby sa od logických a presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku
odklonil a preto na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody vo výške
125.-Eur nemajetkovú ujmu vo výške 282,13 Eur, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym

úradnýmpostupomexekučnéhosúdu,ktorýmjeokresnýsúdvRimavskejSobotestým,žeexekučnýsúd
postupoval v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, keď vykonal opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím exekučný súd nelegálne vykonal opätovné
posúdenie bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Žalobca ďalej videl nesprávny úradný
postup v tom, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po

veľmi dlhej dobe.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 2Er/512/2011 vyplýva, že exekútor doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 16. marca 2011. Exekučný

súd skúmal exekučný titul podľa § 44 Exekučného poriadku. Následne rozhodnutím 2Er/512/2011-11
zo dňa 8.6.2011 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 2.8.2011. Exekučný súd exekúciu zastavil uznesením 2Er/512/2011-15 zo dňa
10.10.2011, pričom rozhodnutie o zastavení exekúcie sa stalo právoplatným 11.11.2011. Z obsahu spisu
súd zistil, že prvostupňový súd predložil odvolaciemu súdu spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

o ktorej bolo rozhodnuté tak, že konajúca sudkyňa nie je z prejednania a rozhodnutia veci vylúčená
(uznesenie 43NcC/102/2012-8 zo dňa 10.10.2012).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci nenariadil pojednávanie. Oznámenie o
mieste a čase vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu vyvesené 16. 10. 2013. Rozsudok bol

vyhlásený verejne dňa 24. 10. 2013. V súdnom spise sa nenachádza ani žalobcov návrh na prerušenie
konania a ani na zrušenie pojednávania.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúca

sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jej nadriadený
súd. Podstatná časť odvolacích námietok založených na tom, že v konaní došlo k vadám konania
tým, že postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom, keď prejednal vec v
neprítomnosti žalobcu napriek jeho žiadosti o zrušenie pojednávania a jeho návrhu na prerušenie
konania, neobstojí, pretože žalobca žiadne takéto návrhy v predmetnom konaní nepodal. Súd nenariadil

vo veci pojednávanie, pričom takýto postup bol v súlade s § 115a ods. 2 v spojení s § 200e ods. 1 O. s.
p., podľa ktorých v drobných sporoch, to znamená v sporoch, ktorých predmetom konania je čiastka nie

vyššia ako 1 000.-Eur, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať. Proti týmto záverom súdu žalobca
ani nič nenamietal. Nemohla obstáť ani námietka, že vada konania spočívala v tom, že vo veci

rozhodoval vylúčený sudca, keď o tom, že nie je vylúčený rozhodol nadriadený súd v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov. Podstatné je, že námietkou zaujatosti, ktorú podal žalobca
priamo v žalobe sa zaoberal v súlade s § 14 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku nadriadený súd
a rozhodol o tom, že konajúca sudkyňa nie je z prejednania a rozhodnutia veci vylúčená. To, že
žalobca s takýmto rozhodnutím nesúhlasí, nemá žiadny právny význam. Preto nemohla obstáť jeho

námietka, že rozhodoval vylúčený sudca. Aj keď je podkladom práva žalobcu na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu,
nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto neexistuje žiaden relevantný dôvod k tomu, aby bol
zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený. Zákonného sudcu, ktorý prejednávaa rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde, nemôže vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci
len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, mala byť žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie
NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval

vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca,
ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že
konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť z dôvodu porušenia jeho základného
práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny proces. Odvolaciemu súdu je aj z

iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6. 2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2.
2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé,
že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie
odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania
tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom zistené neboli, je námietka žalobcu o tom,
že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná. Odvolací súd preto žalobcovu námietku,

podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil ako nedôvodnú.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 2Er/512/2011. V súlade s obsahom
tohto spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vo veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnému Eve Dolinajovej, Tisovec pre vymoženie 10,58 Eur
doručená 16. marca 2011. Exekučný súd uznesením zo dňa 8. 6. 2011 žiadosť o udelenie poverenia
zamietol, proti čomu žalobca nepodal odvolanie. Následne bola exekúcia uznesením zo dňa 10.10.2011
zastavená.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu. Podstatné súd 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní
od doručenia žiadosti exekútora exekučnému súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku v znení

účinnom v čase začatia exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom 1.3.2011 súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v prípade že nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do
15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota neplatí,

ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Z predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre prípady, kedy je
návrh na začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v súlade so zákonom. Ak
však exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie
(pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV.ÚS 605/2012). V predmetnom
prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia doručenej mu 16. marca 2011
uznesením, ktorým bola žiadosť zamietnutá (t.j. nebol vydané poverenie) zo dňa 8. 6. 2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 2. 8. 2011. Rozhodnuté bolo teda pred uplynutím troch mesiacov od dôjdenia

návrhu súdu. Takýto postup je odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
predloženého exekučného titulu. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že bola splnená
podmienka nesprávneho úradného postupu nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom
exekučnom spise a zisteniam, ku ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.

Žalobcova námietka, že prvostupňový súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že žalobca bol povinný v zmysle § 79 ods. 2 O. s. p. k návrhu
pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny. Žalobca
žiadne dôkazy na výšku škody k žalobe nepripojil.

Odvolacie námietky, ktoré smerujú proti záverom súdu, že škoda nevznikla, resp. že náklady na správu
pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil sám dlžník, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom
dôkazov a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenie ako aj že nemal možnosť vyjadriťk tvrdeniam žalovaného, na základe ktorých súd rozhodoval, neobstoja, pretože nekorešpondujú s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie tak, ako vyplýva z jeho odôvodnenia
bolo založené na dôkazoch, ktoré navrhol vykonať žalobca a to obsahom exekučného spisu. Napadnuté

rozhodnutie bolo založené na tom, že v konaní nebolo preukázané, že bola splnená podmienka
zodpovednosti za škodu a to, že exekučný súd nesprávne právne postupoval.

K žalobcovým námietkám týkajúcim sa vykonania dokazovania a porušenia práva žalobcu na
kontradiktórny súdny proces je potrebné uviesť, že žalobca podal žalobu o náhradu škody a

nemajetkovej ujmy výška, ktorých nepresahovala čiastku 1 000.-Eur. Pre také prípady Občiansky
súdny poriadok upravuje taký postup súdu, ako je uvedené vyššie a teda rozhodnutie bez nariadenia
pojednávania. Bolo preto úlohou žalobcu, aby v takomto spore predložil všetky dôkazy, ktoré mal k
dispozícii súčasne so žalobou. Súd postupoval správne, keď vychádzal z dôkazov predložených a
navrhnutých žalobcom. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený,
keď súd zistil, že poverenie pre exekútora nebolo vydané v 15 dňovej lehote a napriek tomu žalobu o

náhradu škody zamietol. Podstatné v danom prípade bolo, že vo veci nebol predložený exekučný titul,
a preto nebolo možné rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote 15 dní. Žalobca si sám zavinil, keď žiadal
vykonanie exekúcie bez toho, aby disponoval exekučným titulom.

Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda, a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Bez splnenia
ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez toho, aby nebol
v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok vznik škody alebo

nemajetkovej ujmy, nie je dôvodom zaoberať sa výškou škody a ani príčinou súvislosťou medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny úradný postup v
konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za škodu, preto
okresný súd rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol.

Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.