Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Balážová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8P/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204946
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6616204946.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa V. V., C. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, odborom sociálnych vecí Lučenec, dieťa rodičov V. V., C. XX.XX.XXXX, D. S.
T., U.S. Y. XXX/XX, v súčasnosti T., U. Y. XXX/XX, štátnej občianky SR a Q. V., C. XX.XX.XXXX, D. S.
T., U.I. Y., v súčasnosti T., B. Č.. XX, štátneho občana SR o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 12C/13/2010-21 zo dňa 09.02.2010 vo výroku o
výživnom na maloletú V. V., C. XX.XX.XXXX tak, že otcovi Q. V., C. XX.XX.XXXX z n i ž u j e výživné
zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, od 01. mája 2016; výživné je splatné vždy do
15.dňa to ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného zo dňa 25.04.2016 zo sumy 100 Eur mesačne
na sumu zákonného výživného. Otec tvrdil, že je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie, je bez príjmu a nemá z čoho výživné platiť.

Matka nesúhlasila so znížením výživného z dôvodu, že má poznatky o tom (od rodičov otca), že bol 2
týždne v Rakúsku, lebo mu tam našli prácu. Okrem maloletej V. má vyživovaciu povinnosť k synovi D. S.,
C. XX.XX.XXXX, poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur mesačne, prídavok na dve neplnoleté
nezaopatrené deti 47,04 Eur mesačne a náhradné výživné vo výške 100 Eur mesačne. Žije v spoločnej
domácnosti s partnerom, ktorý je zamestnaný.
Matka v konaní tvrdila, že maloletá V. je žiačkou 3.triedy Súkromnej ZŠ L., preukázala výdavky ktoré
dieťaťu vznikajú, ktoré sa stravuje v šk.jedálni, navštevuje šk.klub aj ZUŠ odbor výtvarný. S dieťaťom je

v intervencii psychologičky, kvôli vážnym zdravotným problémom.

Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti otca dňa 06.05.2016 a podal písomnú správu
18.05.2016. Zistil, že žije sám v rodinnom dome vo svojom vlastníctve, ktorý pozostáva z 2 izieb,
kuchyne, sociálneho zariadenia, bez elektrickej energie a vody. V čase šetrenia bol v dome neporiadok,
špina, nedodržiavaná hygiena, otec žije ako bezdomovec, spí na zemi, dvere do domu sa nezamykajú.
Je nezamestnaný, neevidovaný ako uchádzač o zamestnania. Nesúhlasil so znížením výživného.

Dňa 10.05.2016 vykonal pohovor s matkou na ÚPSVaR Lučenec a zistil, že žije s partnerom, ktorý je
zamestnanýadosahujemesačnýpríjemokolo450Eur,v3-izbovombytevosobnomvlastníctvepartnera
matky. Byt pozostáva z predizby, obývacej izby, spálne, V. detskej izby, kuchyne, kúpeľne a toalety.Výdavky s užívaním bytu činia 250 Eur mesačne (nájomné, el. energia, plyn, internet, RTVS). Byt je
vykurovaný ústredným kúrením, otec na dieťa od 6/2015 neprispieva výživným. Matka uviedla, že na
dieťa má výdavky: 20 eur mesačne školné, 10 Eur mesačne šk.klub, 30 Eur mesačne strava, školné v

ZUŠ 180 Eur ročne, 20 Eur ročne triedny fond, strava mesačne okolo 100 Eur, 50 Eur na oblečenie a
obuv. Matka s dieťaťom navštevuje Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v
Lučenci z dôvodu, že naň negatívne vplýva styk s otcom.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, správy o prešetrení pomerov, oboznámením sa so

všetkými písomnými listinnými dôkazmi v súdnom spise, rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn.
12C/13/2010, výsluchom rodičov, kolízneho opatrovníka.

OstatnáúpravavýživnéhonamaloletédieťabolauskutočnenározsudkomOkresnéhosúduLučenecč.k.
12C/13/2010-21 dňa 09.02.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2010. Ním bolo manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, otcovi určené

výživné v sume 100 Eur mesačne a upravený jeho styk s maloletým dieťaťom.
V tej dobe malo dieťa takmer 4 roky, rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k nemu. Matka bola
zamestnaná, poberala čistú mzdu v sume 327,32 Eur, otec - živnostník, pracoval ako opatrovateľ v
Rakúsku, pre svojej potreby na dobu 6 týždňov si vyčleňoval sumu 1008 Eur.

Podľa § 154 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 81 odsek 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie

mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O.s.p.).

Podľa § 78 odsek 1, 2, 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie
výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženie výživného pre maloleté dieťa

za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre

výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách
medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré
priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New
Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa

článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného
Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľačlánku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby
sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným
zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je súd v
tomto konaní viazaný, vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu
medzi rodičmi a deťmi je záujem maloletého dieťaťa.

Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady
práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného
rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.

Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje
jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje

formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a
pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla
vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.

Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma

predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné
potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.

Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená

určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr.
smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská
vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť.
Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho
obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské

štúdium denného
smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou
rodičov je bezvýznamné.

Platná zákonná úprava, oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť

si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť
voči svojim nezaopatreným potomkom.

Od doby, keď súd naposledy rozhodoval o výške výživného na maloleté dieťa uplynula dlhá doba - 6
rokov a už len táto skutočnosť je dôvodom na záver súdu o podstatnej zmene pomerov, nielen u dieťaťa,

ale aj jeho rodičov. Dieťa vyrástlo, plní si povinnú školskú dochádzku, navštevuje 3.triedu Súkromnej
ZŠ Opatová a tiež Súkromnú základnú umeleckú školu. Rodičom sa podstatne zvýšili výdavky na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, lebo musia platiť školné 140 Eur ročne (základná škola), 40
Eur školné polročne (ZUŠ), 10 Eur mesačne školský klub, strava, hygienické potreby, ošatenie, obuv,
šk.potreby, kultúrne vyžitie.

Podstatne sa zmenili pomery u oboch rodičov. Matke pribudla vyživovacia povinnosť, poberá rodičovský
príspevok a žije s partnerom v jeho byte, ktorý je zamestnaný.
Otcovi sa zmenili pomery v tom, že je síce živnostník, ale podľa správy Daňového úradu Banská
Bystrica pobočka Lučenec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov FO za zdaňovacie obdobie 2015.
Je dlhodobo práceneschopný od 23.05.2016 (č.l. 33 spisu), dňa 12.05.2016 bol na Okresný súd Lučenec

pod sp.zn. 0Tp/27/2016 podaný návrh na jeho vzatie do väzby za nebezpečné vyhrážanie podľa § 360
ods. 1 a 2 Tr.zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. Otec do väzby vzatý nebol, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 13.05.2016.
Dňa 25.05.2016 Okresný súd Lučenec v konaní sp.zn. 0Tp/325/2016 udelil príkaz na skúmanie
duševného stavu otca.

Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 3T/207/2015-40 zo dňa 22.12.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť 11.01.2016 bol uznaný za vinného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Tr.zák. a podľa § 207 ods. 1 Tr.zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,
podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr.zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Trestným rozkazom bolo preukázané, že otec si neplní vyživovaciu
povinnosť za obdobie od 01.02.2015 do 15.12.2015 a dlhuje na výživnom sumu 700 Eur.

Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že došlo k podstatnej zmene pomerov u rodičov, ktorá sa
prejavuje poklesom ich životnej úrovne. Matke pribudla vyživovacia povinnosť a poberá rodičovský
príspevok, otec je síce živnostníkom, nepodal priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby, opatrovateľskú
činnosť nevykonáva, nemá žiaden príjem, žije pustovníckym životom v zanedbaných podmienkach,
pričom súd u neho nariadil skúmať jeho duševný stav.

Zo zák. ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva povinnosť rodičov prispievať na výživu maloletého
dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Dokazovaním súd zistil, že možnosti a schopnosti oboch rodičov sú v súčasnosti
(§ 154 ods. 1 O.s.p.) podstatne znížené oproti stavu v roku 2010 (keď bolo naposledy upravené výživné
na dieťa). Pokles ich životnej úrovne znamená, že na nej sa má právo podieľať maloleté dieťa (výdavky

vznikajúce návštevou súkromných škôl, ktoré dieťa navštevuje), podľa názoru súdu nezodpovedajú
aktuálnej životnej úrovni rodičov, mali by byť prehodnotené, zjavne sú v súčasnosti s prihliadnutím na
aktuálnu sociálnu situáciu oboch rodičov neudržateľné.

Súd vychádzal aj z ustanovení § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine, prihliadol na to, že o dieťa sa osobne

stará matka, ale aj na to, že otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť (hoci už bol za trestný čin
zanedbaniapovinnejvýživyprávoplatneodsúdený).Ztýchtodôvodovsúddospelkzáveru,ževdôsledku
poklesu životnej úrovne rodičov, ich možnosti a schopností uspokojovať len odôvodnené potreby dieťaťa
(nie všetky potreby) je v súčasnosti v možnostiach a schopnostiach otca (u ktorého súd skúma duševný
stav)platiťvýživnélenvminimálnomrozsahu,vsume30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené,

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je Zák. č. 601/2003
Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. Výživným od otca v tejto sume budú pokryté len
úplne nevyhnutné potreby dieťaťa, pričom ďalšie nevyhnutné potreby dieťaťa budú pokryté z výživného
od matky (tiež vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa), keďže je
poberateľkou rodičovského príspevku a pribudla jej vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu. Zníženie

výživného je dôvodné od 01.05.2016, keďže otec dlhodobo výživné neplatí a v súčasnosti nie je v jeho
možnostiach a schopnostiach, aby platil doteraz súdom určené výživné.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd rozhodol o splatnosti

výživného.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto
prípade (R V/1968).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza
14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne
v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

§ 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého

stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného

poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.