Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809201870
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3809201870.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a členov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky: MUDr. E. D., bytom H., J. P.
XXX/XX, proti odporcovi: OD ŠAFRÁN s.r.o., IČO: 36 624 179, so sídlom Banská Bystrica, Zvolenská
cesta14,ozaplatenie12.613,69EURspríslušenstvom,naodvolanieodporcuprotirozsudkuOkresného
súdu Prievidza zo dňa 26. januára 2016, č.k. 12C/96/2009 -93, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 12.613,69
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.983,27 EUR od 1.1.2007 do

zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 3.983,27 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia a vo výške 5 %
ročne zo sumy 3.983,27 EUR od 1.1.2009 do zaplatenia a nahradiť jej trovy právneho zastúpenia v sume
588,16 EUR a ostatné trovy v sume 756,50 EUR, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 12.613,69 EUR s príslušenstvom, titulom nájomného. Svoj návrh

odôvodnila tým, že je vlastníčkou budovy OD Šafrán v Prievidzi, súpisné číslo 7. Dňa 1.7.2004 uzavrela
navrhovateľka ako prenajímateľ Zmluvu o prenájme nebytových priestorov s odporcom, ktorou mu na
dobu neurčitú prenajala nebytové priestory v budove, a to na 1. poschodí za účelom prevádzkovania
predajne nábytku. Strany si dohodli nájomné vo výške 10.000,-SK mesačne, t.j. 120.000,-SK ročne. V
prepočte na menu euro 331,94 EUR mesačne, t.j. 3.983,27 EUR ročne. Nájomné bolo splatné do 31.12.
bežného roka bez faktúry a v hotovosti. Odporca ku dňu podania návrhu nezaplatil žiadne nájomné,

budovu užíva, hoci navrhovateľka od zmluvy odstúpila listom zo dňa 26.5.2008. Navrhovateľka sa
návrhom domáhala sumy 12.613,69 EUR, a to: nájomného za rok 2006 v sume 120.000,-SK, teda
3.983,27 EUR, nájomného za rok 2007 v sume 120.000,-SK, teda 3.983,27 EUR, nájomného, resp.
nároku z bezdôvodného obohatenia za rok 2008 v sume 120.000,-SK, teda 3.983,27 EUR a nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia za mesiace január a február 2009 v sume 20.000,-SK, teda
663,88 EUR. Zároveň sa domáhala aj úrokov z omeškania od splatnosti jednotlivého nájomného. Z

vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdila navrhovateľka. Okrem
skutkových tvrdení navrhovateľky z dokazovania ďalej vyplynulo, že ohľadom nájmu nehnuteľnosti,
zapísanej v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva číslo 544 pre katastrálne územie Prievidza, obec
Prievidza, a to Obchodný dom Šafrán, boli medzi účastníkmi uzavreté tri nájomné zmluvy. Predmetom
tohto konania bolo nájomné, resp. vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti po
skončení nájmu, na základe Zmluvy o prenájme nebytových priestorov, uzavretej medzi účastníkmi

dňa 1.7.2004. Predmetom zmluvy bol nájom obchodných priestorov na 1. poschodí obchodného domu.
Nájom trval od 1.7.2004 do odstúpenia od zmluvy navrhovateľkou dňa 26.5.2008. Odporca však užívaluvedené priestory aj po skončení nájmu a to aj v čase podania návrhu na súde, dňa 2.3.2009. Nájomné
za obdobie od 1.1.2006 až do odstúpenia od zmluvy neuhradil. Obrana odporcu spočívala len v tom, že
namietol, že navrhovateľka uzatvorila ďalšie nájomné zmluvy, ktorých platnosť je predmetom súdnych

konaní. Iné okolnosti odporca na spochybnenie žalovaného nároku neuviedol. Obmedzil sa len na
nekonkrétne tvrdenia, že navrhovateľka spôsobila odporcovi škodu, keď si na svoj účet previedla značné
sumy finančných prostriedkov, a že koná neustále proti záujmom odporcu. Súd dokazovaním zistil, že
dňa 31.8.2007 bola medzi navrhovateľkou ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom uzavretá
ďalšia nájomná zmluva, predmetom ktorej je nájom obchodných priestorov v Obchodnom dome Šafrán

v Prievidzi, na 2. poschodí, o výmere 126 m2. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú. Dňom 1.1.2005
je ďalej datovaná Zmluva o prenájme nehnuteľností, predmetom ktorej je nájom (celého) Obchodného
domu Šafrán na obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2099. Výška nájomného bola dohodnutá na 1,-SK na celú
dobu nájmu. Nájomné bolo splatné dňa 31.12.2099. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 17C/35/2013-104
zo dňa 24.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/711/2014 zo dňa
31.3.2015 súd zamietol návrh odporcu, ktorý smeroval proti navrhovateľke o určenie, že táto zmluva o

prenájme nehnuteľností trvá, ktorým sa zároveň domáhal určenia povinnosti plniť z uzavretej zmluvy.
Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom. Na základe uvedeného
súd konštatoval, že Zmluva o prenájme nebytových priestorov, uzavretá dňa 1.7.2004 nie je v kolízii
so Zmluvou o nájme zo dňa 31.8.2007, keďže táto sa týkala len prenájmu priestorov na 2. poschodí
Obchodného domu Šafran. Zároveň súd nemohol prihliadať na Zmluvu o prenájme nehnuteľností zo

dňa 1.1.2005, ktorá sa síce týkala nájmu celého objektu Obchodného domu Šafran a bola uzatvorené
neskôr ako zmluva zo dňa 1.7.2004, no bola neplatná. Na základe uvedeného súd vyhodnotil obranu
odporcu v tomto konaní ako nedôvodnú. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení okrem iného
vyplýva, že zmluva o nájme nebytových priestorov sa povinne uzatvára v písomnej forme, pričom jej
podstatné náležitosti upravuje zákon č. 116/1990 Zb. Súd konštatuje, že v danom prípade bola nájomná

zmluva písomne uzavretá. Výška a splatnosť nájomného a aj ostatné základné náležitosti boli v zmluve
riadne dohodnuté. Súd preto považoval Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, zo dňa 1.7.2004
za platnú. Zmluva zároveň obsahovala v Čl. 5 ustanovenie, ktoré umožňovalo navrhovateľke ako
zmluvnejstraneodtejtozmluvyodstúpiť.Navrhovateľkasavrámcižalovanéhonárokudomáhalaúhrady
nezaplateného nájmu za obdobie od 1.1.2006 do odstúpenia od zmluvy dňa 26.5.2008. A keďže odporca

užíval prenajaté priestory aj po skončení nájmu, domáhala sa navrhovateľka aj vydania bezdôvodného
obohatenia a to od skončenia nájomnej zmluvy až do konca mesiaca február 2009. Po zániku nájmu
užíval odporca predmetné nebytové priestory bez právneho dôvodu. Možno teda konštatovať, že
ich užívaním sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil. Výšku tohto bezdôvodného obohatenia
možno stotožniť s výškou nájomného za príslušné obdobie užívania nebytových priestorov po skončení

nájomnej zmluvy. Suma nájomného totiž predstavovala majetkový úbytok na strane navrhovateľky, resp.
sumu o ktorú sa majetok navrhovateľky nezväčšil na základe porušenia povinností odporcom. Odporca
je teda povinný toto bezdôvodné obohatenie navrhovateľke vydať. Výška žalovanej sumy zodpovedala
výške nezaplateného nájomného za obdobie od 1.1.2006 do 28.2.2009. Keďže odporca sa včasným
neuhradením nájomného a následne aj nevydaním bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania, je

povinný uhradiť navrhovateľke aj príslušný úrok z omeškania podľa splatnosti nájomného, t.j. vždy od
prvého dňa nasledujúceho kalendárneho roka. Súd vzhľadom na uvedené považoval uplatnený nárok
za preukázaný a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže navrhovateľka mala vo veci plný

úspech, súd jej v súlade s citovaným ustanovením priznal právo na plnú náhradu účelne vynaložených
trov konania. Trovy navrhovateľky pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume
756,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 588,16 EUR. Výška odmeny za jeden úkon právnej
služby je vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na opätovné prejednanie. V odvolaní namietal, že rozhodnutie
okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne vyhodnotených
dôkazov. Medzi navrhovateľkou a odporcom bola platne uzavretá nájomná zmluva o prenájme
nehnuteľnosti dňa 1.1.2005, v ktorej v článku 8 sa uvádza: ,, Prenajímateľ a nájomca sa dohodli, že

táto zmluva nahrádza všetky doposiaľ uzavreté zmluvy a dodatky o prenájme nebytových priestorov a
nehnuteľností, ktoré boli až do podpísania tejto zmluvy medzi nimi ako zmluvnými stranami uzavreté". Z
uvedeného vyplýva, že platnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom skončila
dňa 31.12.2004. Z toho dôvodu je návrh navrhovateľky nedôvodný. Tvrdenie navrhovateľky, že tátozmluva je neplatná je nedôvodné, lebo žiadny súd vo svojom výroku túto zmluvu nevyhlásil za neplatnú.
Odôvodnenia súdu, že nájomná zmluva zo dňa 01.01.2005 o prenájme nehnuteľnosti uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom je neplatná sú len v hypotetickej rovine, lebo výrok súdu, že táto nájomná

zmluva je neplatná neexistuje. Dňa 21.12.2007 podala navrhovateľka návrh na Okresaný súd Veľký Krtíš
o neexistencii nájomného pomeru a vypratanie, ktorý Okresný súd Veľký Krtíš odsunul na Okresný súd
Prievidza ako príslušný súd, ktorý toto konanie viedol pod spisovou značkou 11C/24/2008. Toto konanie
bolo ukončené platným rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.6.2013. Po preštudovaní
tohto spisu súd nájde všetky potrebné dôkazy, aby mohol správne právne posúdiť návrh navrhovateľky.

Poukázal a citoval posledný odsek na str. 9 rozsudku 11C/24/2008.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, v ktorom navrhla, aby odvolací súd
prvostupňový rozsudok ako správny potvrdil. Uviedla, že rozsudkom OS v Prievidzi pod sp. zn.
17C/35/2013-104, zo dňa 24.03.2014 a následne KS v Trenčíne zo dňa 31.03.2015, ktorý rozsudok
potvrdil, súd návrh podaný navrhovateľom OD ŠAFRAN s.r.o. zamietol. V tomto konaní sa navrhovateľ
domáhal proti odporcovi MAXMALL s.r.o., aby súd určil, že zmluva o prenájme nehnuteľností uzavretá

dňa1.1.2005medzinavrhovateľomakonájomcomaMarcelouJanovskou,predchádzajúcouvlastníčkou
nehnuteľností, teraz konateľkou odporcu, ako prenajímateľom existuje, je platná, pričom účastníci sú
ňou viazaní. Súd návrh v tejto časti zamietol, a to z dôvodu, že na takomto návrhu nebol daný naliehavý
právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP. Súd sa podrobne zaoberal tvrdeniami navrhovateľa aj odporcu
a jednoznačne týmto rozsudkom zo dňa 24.03.2014 rozhodol aj v druhej časti, že navrhovateľom

predloženú zmluvu treba považovať za neplatnú podľa § 34 v spojení s § 37 ods. 1 OZ.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.,
odvolací súd poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom

rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 12.613,69 EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 3.983,27 EUR od 1.1.2007 do zaplatenia, vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 3.983,27 EUR od 1.1.2008 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 3.983,27 EUR
od 1.1.2009 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil

z nich i správny právny záver. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa mal aj odvolací
súd za preukázané, že ohľadom nájmu nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností na Liste
vlastníctva číslo 544 pre katastrálne územie Prievidza, obec Prievidza, a to Obchodný dom Šafrán, boli
medzi účastníkmi uzavreté tri nájomné zmluvy, pritom predmetom tohto konania bolo nájomné, resp.
vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti po skončení nájmu, na základe Zmluvy

o prenájme nebytových priestorov, uzavretej medzi účastníkmi dňa 1.7.2004. Predmetom zmluvy bol
nájomobchodnýchpriestorovna1.poschodíobchodnéhodomuanájomtrvalod1.7.2004doodstúpenia
od zmluvy navrhovateľkou dňa 26.5.2008, avšak odporca užíval uvedené priestory aj po skončení nájmu
a to aj v čase podania návrhu na súde prvého stupňa, dňa 2.3.2009. Nájomné za obdobie od 1.1.2006
až do odstúpenia od zmluvy neuhradil.

Súd prvého stupňa dokazovaním zistil, že dňa 31.8.2007 bola medzi navrhovateľkou ako
prenajímateľomaodporcomakonájomcomuzavretáďalšianájomnázmluva,predmetomktorejjenájom
obchodných priestorov v Obchodnom dome Šafrán v Prievidzi, na 2. poschodí, o výmere 126 m2. Nájom
bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Dňom 1.1.2005 je ďalej datovaná Zmluva o prenájme nehnuteľností, predmetom ktorej je nájom (celého)
Obchodného domu Šafrán na obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2099. Výška nájomného bola dohodnutá
na 1,-SK na celú dobu nájmu. Nájomné bolo splatné dňa 31.12.2099. Rozsudkom Okresného súdu
Prievidza č.k. 17C/35/2013-104 zo dňa 24.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

sp.zn. 6Co/711/2014 zo dňa 31.3.2015 súd zamietol návrh odporcu, ktorý smeroval proti navrhovateľke
o určenie, že táto zmluva o prenájme nehnuteľností trvá, ktorým sa zároveň domáhal určenia povinnosti
plniť z uzavretej zmluvy. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom.Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa potom správne konštatoval, že Zmluva o prenájme
nebytových priestorov, uzavretá dňa 1.7.2004 nie je v kolízii so Zmluvou o nájme zo dňa 31.8.2007,
keďže táto sa týkala len prenájmu priestorov na 2. poschodí Obchodného domu Šafran a zároveň

správne uviedol, že nemohol prihliadať na Zmluvu o prenájme nehnuteľností zo dňa 1.1.2005, ktorá sa
síce týkala nájmu celého objektu Obchodného domu Šafran a bola uzatvorené neskôr ako zmluva zo
dňa 1.7.2004, no bola neplatná.

Následne súd prvého stupňa správne konštatoval, že v danom prípade bola nájomná zmluva písomne

uzavretá, výška a splatnosť nájomného a aj ostatné základné náležitosti boli v zmluve riadne dohodnuté,
preto súd prvého stupňa správne považoval Zmluvu o prenájme nebytových priestorov, zo dňa 1.7.2004
za platnú, pričom zmluva zároveň obsahovala v Čl. 5 ustanovenie, ktoré umožňovalo navrhovateľke ako
zmluvnej strane od tejto zmluvy odstúpiť.

Navrhovateľka sa v rámci žalovaného nároku domáhala úhrady nezaplateného nájmu za obdobie od

1.1.2006 do odstúpenia od zmluvy dňa 26.5.2008 a keďže odporca užíval prenajaté priestory aj po
skončení nájmu, domáhala sa navrhovateľka aj vydania bezdôvodného obohatenia a to od skončenia
nájomnej zmluvy až do konca mesiaca február 2009.

Po zániku nájmu užíval odporca predmetné nebytové priestory bez právneho dôvodu, preto možno teda

konštatovať, že ich užívaním sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil. Výšku tohto bezdôvodného
obohatenia možno aj podľa odvolacieho súdu stotožniť s výškou nájomného za príslušné obdobie
užívania nebytových priestorov po skončení nájomnej zmluvy. Suma nájomného totiž predstavovala
majetkový úbytok na strane navrhovateľky, resp. sumu o ktorú sa majetok navrhovateľky nezväčšil
na základe porušenia povinností odporcom. Odporca je teda povinný toto bezdôvodné obohatenie

navrhovateľke vydať.

Výška žalovanej sumy zodpovedala výške nezaplateného nájomného za obdobie od 1.1.2006
do 28.2.2009. Keďže odporca sa včasným neuhradením nájomného a následne aj nevydaním
bezdôvodného obohatenia dostal do omeškania, je povinný uhradiť navrhovateľke aj príslušný úrok z

omeškania podľa splatnosti nájomného, t.j. vždy od prvého dňa nasledujúceho kalendárneho roka.

Súd prvého stupňa správne vzhľadom na uvedené považoval uplatnený nárok za preukázaný a preto
správne návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Čo sa týka námietky odporcu, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola platne uzavretá nájomná
zmluva o prenájme nehnuteľnosti dňa 1.1.2005, preto platnosť nájomnej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľkou a odporcom, ktorá je predmetom tohto konania skončila dňa 31.12.2004, z toho dôvodu
je návrh navrhovateľky nedôvodný, lebo žiadny súd vo svojom výroku túto zmluvu nevyhlásil za
neplatnú, odvolací súd túto nepovažoval za dôvodnú, nakoľko rozsudkom Okresného súdu Prievidza

č.k. 17C/35/2013-104 zo dňa 24.3.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
6Co/711/2014 zo dňa 31.3.2015 súd zamietol návrh odporcu, ktorý smeroval proti navrhovateľke o
určenie, že táto zmluva o prenájme nehnuteľností trvá, ktorým sa zároveň domáhal určenia povinnosti
plniť z uzavretej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatným právnym
úkonom. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia odvolacieho súdu pritom vyplýva, že odvolací súd

súhlasí s okresným súdom, ktorý v rámci posudzovania žalobnej žiadosti na plnenie posudzoval otázku
platnosti zmluvy o prenájme nehnuteľnosti zo dňa 01.01.2005 uzavretú medzi ním a predchádzajúcou
vlastníčkou a dospel k záveru, že navrhovateľom predloženú zmluvu, o ktorú opiera svoj nárok, treba
považovať za neplatnú podľa § 34 v spojení s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre nedostatok
vôle na strane predchádzajúcej vlastníčky.

Súd prvého stupňa teda v predmetnej veci dostatočne zistil skutkový stav, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku i správne rozhodol, pričom dostatočne sa vysporiadal i s
námietkami uvádzanými odporcom v odvolaní, preto odvolací súd nepovažoval námietky odporcu za
opodstatnené a rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Zároveň podľa § 219 ods. 2 O.s.p vo zvyšku

poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa.O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a §
151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľke, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože táto si ju neuplatnila.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .