Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/379/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109236325
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109236325.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobkyne:

E. S., F.. X.X.XXXX, T. P., S. X, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4
proti žalovanému: S. R., F.. X.X.XXXX, T. P., C. X, zast. JUDr. Mariánom Prievozníkom, PhD., advokátom
so sídlom v Košiciach, Krmanova 1 v konaní o zaplatenie 64.694,30 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh v časti o zaplatenie 109,87 € z a m i e t a .

O trovách konania a trovách právneho zastúpenia rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2009 žiadala, aby bol žalovaný povinný zaplatiť sumu
vo výške 64.694,30 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 18.5.2009 do zaplatenia.

Súčasne si uplatnila náhradu trov konania.

Žalovaný sa k podanému návrhu vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním
doručeným súdu dňa 9.2.2002. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov
konania.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 12.12.2012 sp. zn. 11C/379/2009 rozhodol tak, že žalobu

zamietol. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu JUDr.
Mariána Prievozníka, advokáta.

Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 21.11.2013 sp. zn. 2Co/111/2013 potvrdil rozsudok vo výroku
o zamietnutí žaloby o zaplatenie 64.584,43 € s príslušenstvom. V ostatnej časti zrušil rozsudok a v

rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé na základe akých skutkových zistení a na
základe akých úvah dospel k záverom, že suma 109,87 €, ktorú žalobkyňa zaplatila na základe rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2008 advokátke žalobcu, v danom prípade u žalobkyne
predstavuje škodu.

Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že zotrváva aj v časti o zaplatenie sumy 109,87 € na podanom
návrhu a úhrady uvedenej dlžnej sumy sa domáha titulom náhrady škody, keďže bola spôsobená
žalovaným z dôvodu neplatnosti právneho úkonu.Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že suma 109,87 € je náhrada trov konania
žalobcovi D. U. v konaní o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv k bytovému družstvu a o
určenie nájomcu bytu a členov družstva vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 45C/15/2006.

Vo vzťahu k tejto sume platí obdobne to, čo vo vzťahu k zostávajúcej časti žaloby, ktorá bola právoplatne
zamietnutá. Žalovaný sa nedopustil žiadneho konania ani porušenia právnej povinnosti voči žalobkyni.
Ak žalovaná nadobudla neexistujúce členské práva k bytovému družstvu od prevodcu Q. Š., resp. T. T.,
títo dvaja sú tými subjektmi, ktoré sa na jej úkor bezdôvodne obohatili prijatím dohodnutej odplaty, a ktoré
jej spôsobili škodu v podobe nákladov, ktoré vyplynuli z uzatvorenia tejto neplatnej zmluvy. Žalovaný so

žalobkyňou žiadnu zmluvu neuzatváral. Žalobkyňa sa na pojednávaní dňa 29.5.2012 vyjadrila, že od
uvedených osôb požaduje v súdnom konaní na Okresnom súde Košice II zaplatenie určitej sumy. Suma
109,87 € by mala byť súčasťou uplatneného nároku. To isté platí vo vzťahu k Stavebnému bytovému
družstvu Košice IV, ktoré zodpovedá žalobkyni za bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatí odplaty
za prevod vlastníctva bytu, ktorého vlastníčkou sa žalobkyňa nestala a zároveň aj za škodu, ktorá jej bola
spôsobená tým, že zmluva bola neplatná. Žalovaný na žalobkyňu žiadne vlastnícke právo nepreviedol

a nemal o takomto prevode ani vedomosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho
úkonu podľa názoru žalobcu môžu niesť len osoby, ktoré takéto právne úkony robili, žalovaný však
v tomto prípade nie je účastníkom žiadneho právneho úkonu vo vzťahu k žalobkyni, ktorú osobne
prvýkrát videl na pojednávaní. Žalovaný nebol ani účastníkom predmetného konania, v rámci ktorého
bola žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy. Pri osobe, ktorá nie je účastníkom právneho úkonu,

absentuje okrem porušenia právnej povinnosti aj akékoľvek zavinenie, pretože nemôže existovať jeho
vedomostná ani vôľová zložka. Z uvedeného dôvodu preto navrhuje návrh aj v časti sumy 109,87 €
zamietnuť.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že bola vlastníčkou 1-izbového bytu č. 29 nachádzajúceho sa R. P., F.

R. K. Č.. X a podielovou spoluvlastníčkou spoločných častí a zariadení domu. Byt nadobudla od SBD
IV, A. R. P.Š. na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 29.9.2003.

Členstvo v družstve nadobudla dohodou o prevode členských práv a povinností zo dňa 24.9.2001 od Q.
Š., F.. X.X.XXXX, F. U. XX I. nájomná zmluva medzi ňou a družstvom bola uzavretá na dobu neurčitú

dňa 10.10.2001. Uzavretie dohody o prevode členských práv a povinností sprostredkovala realitná
kancelária L. S. - T. T., P.. Q. Š. dohodu o prevode členských práv a povinností nepodpísal osobne, ale
prostredníctvomsplnomocnencap.Z.T.,F..XX.XX.XXXX,ktorémuplnomocenstvoudelildňa24.8.2001.
Za nadobudnutie členských práv a povinností v družstve spojených s 1-izbovým bytom č. 29 na Važeckej
7uhradilasumu400.000,-Skp.T.T.,zktorejonazaplatilakúpnucenuzaprevodprávvovýške350.000,-

Sk Z. T. dňa 24.9.2001.

O skutočnosti, že sa pôvodný člen družstva a nájomca bytu D. U. domáha vyslovenia neplatnosti
právneho úkonu, zmlúv o prevode družstevného bytu sa dozvedela až dňa 31.5.2006, keď bola
Okresným súdom Košice II uznesením sp. zn. 45C/15/2003 vyzvaná, aby sa vyjadrila k návrhu na

vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. O neplatnosti právneho úkonu prevodu družstevného bytu č. XX
F. R. X boli vedené nasledovné konania: na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30C/891/01, trestné
konanie na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 7T/35/2004, na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
45C/15/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, ktorý potvrdil výroky Okresného súdu
Košice II vo veci 45C/15/2006.

Dňa 26.10.2007 podala trestné oznámenie, ktoré bolo odložené, nakoľko trestné stíhanie z dôvodu
premlčania nie je prípustné. Trestné oznámenie podávala na realitných maklérov p. T., R. I. T.Ď..

Následne bola právnou zástupkyňou D. U. vyzvaná k vyprataniu bytu, pričom každý deň bola osobnými

výzvami D. U. atakovaná k vráteniu bytu. Byt dňa 2.7.2007 vrátila SBD IV Košice ako jeho vlastníkovi.

Medzi tým bola nútená si zabezpečiť iný byt, do ktorého sa presťahovala. Na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 18.5.2009, nadobudla do vlastníctva 1-izbový byt č. XX na S. X R. P. Z. S. P., za ktorý zaplatila kúpnu
cenu vo výške 39.832 €. Všeobecná hodnota bytu bola stanovená znaleckým posudkom znalkyňou O..

I. P. vo výške 43.400 €. Finančné prostriedky získala od SLSP a.s. zmluvou o splátkovom úvere zo dňa
18.5.2009. Úver jej bol poskytnutý vo výške 40.000 € s úrokom 6,4 % v deň uzavretia úverovej zmluvy,
ktorý spláca mesačne 187 mesiacov po 342,60 € mesačne s mesačnou splátkou poplatku za správuúveru 2,99 €. Za vyhotovenia znaleckého posudku uhradila 90 € a na základe rozsudku Krajského súdu
v Košiciach uhradila JUDr. Jane Kupcovej advokátke trovy právneho zastúpenia vo výške 109,87 €.

Svojho nároku sa domáha z titulu náhrady škody spočívajúcej v sume splátkového úveru, ktorý je
povinná vrátiť vo výške 64.494,43 €, náklady na zhotovenie znaleckého posudku vo výške 90 € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 109,87 €.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že so žalovaným sa nikdy nestretla, žalovanému žiadne peniaze nevyplatila.

Uviedla,žezabytzaplatilafinančnéprostriedkyrealitnejkanceláriiL.S.,T.T..Vráteniapeňazísadomáha
aj od T. T. aj od Q. Š.. Konania sú vedené na Okresnom súde Košice II.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňu predtým nikdy nevidel. K predmetu konania uviedol,
že byt na R. kúpil od p. U. formou zámeny, s tým, že on mal dostať od neho garzónku s doplatkom.
Počas prevodu na družstve si to rozmyslel, zamlčal žalovanému, že je schizofrenik, až keď urobili úkony

na družstve ukázal chorobopis, z ktorého sa žalovaný dozvedel, že trpí duševnou poruchou. Žalovaný
uviedol, že výmenou bytu nič nezískal, zaplatil iba nedoplatky za U. a ostatné poplatky. Byt mal byť pre
jeho svokru E. T. s tým, že ona mala dať žalovanému 3-izbový byt. Vzhľadom k tomu, že U. zamlčal
všetky tieto skutočnosti, E. T. s tým nesúhlasila a chcela sa bytu zbaviť, preto ho previedla na Š., ktorého
poznala. Nie je pravdou, že by Š. bol bezdomovec, pretože býva na I. K. R. P.O.. Prevod bol urobený

bezodplatne. O ďalších prevodoch žalovaný nemá vedomosť. Za chybu, ktorú urobil, si odpykal trest
podľa jeho názoru neprávom.

Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 30C/891/01 bolo zistené, že išlo o konanie o
vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcom vo veci bol D. U., F.. XX.XX.XXXX a žalovaným v 1.

rade S. R., v 2. rade E. T.. Súd rozhodol rozsudkom zo dňa 5.11.2002 tak, že určil, že dohoda o prevode
členských práv a povinností v SBD Košice IV uzavretá 17.6.2001 medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade
je neplatná. Žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietol. Súčasne rozhodol o trovách konania.

Z pripojenej fotokópie rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 45C/15/2006 bolo zistené, že išlo o

konanie o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcom v uvedenej veci bol D. U., F.. XX.XX.XXXX,
žalovaným v 1. rade E. T., v 2. rade Q. Š., F.. X.X.XXXX, v 3. rade E. S., F.. X.X.XXXX a v 4. rade
SBD IV, A.Č. X, P.. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 12.11.2007 určil, že dohoda o prevode
členských práv v SBD IV Košice zo dňa 15.8.2001 uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným
v 2. rade je neplatná. Určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností v SBD IV Košice zo dňa

24.9.2001 uzatvorená medzi žalovaným v 2. rade a žalovanou v 3. rade je neplatná. Určil, že zmluva
o prevode vlastníctva družstevného bytu č. V-XXXX/XXXX, vklad povolený dňa 7.7.2004 uzatvorená
medzi žalovanou v 3. rade a žalovaným v 4. rade je neplatná. Určil, že žalobca D. U., F.. XX.XX.XXXX
je nájomcom bytu č. 29, poschodie II, vchod 7, v obytnom dome súpisné číslo XXXX, R. 7, P. v správe
SBD II Košice a výlučným členom družstva. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 3Co/56/2008 zo dňa 7.10.2008 potvrdil rozsudok vo výrokoch
o určení rozsudok súdu prvého stupňa.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/35/2004 zo dňa 20.4.2006 bolo zistené, že obžalovaný

S. R., F.. X.X.XXXX a S. E., F.. XX.X.XXXX boli uznaní vinní, že spoločným konaním v úmysle
získať finančné prostriedky, uviedli do omylu poškodeného D. U. tým spôsobom, že pri uzatvorení
ústnej dohody v júni 2001 v P. na ulici R. Č.. X mu prisľúbili zabezpečiť bližšie neurčenú garzónku
s doplatkom 200.000,- Sk výmenou za 1-izbový byt na ulici R. Č.. X, 2. poschodie v P.Š., k čomu
poškodený dňa 14.6.2001 pod zámienkou podpisu listiny týkajúcej sa výmeny bytu na notárskom

úrade D.. E.. P. podpísal na odporúčanie S. R. I. S. E.Á. splnomocnenie pre S. R. na zastupovanie
poškodeného pri prevode členských práv k jeho bytu na ul. R. Č.. X R. P.. Obžalovaný S. R. následne na
základe uvedeného splnomocnenia predmetný byt previedol na tretiu osobu, pričom sľúbenú garzónku
s doplatkom 200.000,- Sk poškodenému nezabezpečil, čím poškodenému D. U. takto spôsobili škodu
vo výške 360.000,- Sk. Spoločným konaním teda na škodu cudzieho majetku seba alebo iných obohatili

tým, že uviedli niekoho do omylu alebo využili niečí omyl a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu
škodu a tým spáchali trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva. Okresným súdom Košice I bol
za to obžalovaný S. R. odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, pričom
výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. V odôvodnení rozsudkuOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.7T/35/2004bolozistené,žepoškodenéhoD.U.súdvzmysle§229ods.
1 Trestného poriadku s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych,
pretože pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie konanie, ktoré by

presiahlo potreby trestného stíhania.

Z pripojenej kúpnej zmluvy predloženou žalobkyňou bolo zistené, že žalobkyňa ako kupujúca nadobudla
od predávajúceho S. P. byt č. XX na 4. poschodí pozostávajúci z 2 obytných miestností a príslušenstva
na ulici S. X R. P., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, S.

X,X,X, spoluvlastnícky podiel na pozemku, parc. č. XXXX, zastavané plochy, parc. č. XXXX a zastavané
plochy a nádvoria parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej
cene nehnuteľnosti vo výške 39.832 €. Kúpnu zmluvu zmluvné strany podpísali dňa 18.5.2009.

Žalobkyňa predložila súdu zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretú so Slovenskou
sporiteľňou a.s. predmetom zmluvy o úvere je poskytnutie splátkového úveru vo výške 40.000 €. Počet

splátok 187, výška splátky istiny 342,60 €, poplatok za správu úveru 2,99 € mesačne.

Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že svojho nároku sa domáha titulom náhrady
škody. Zákonnými predpokladmi vzniku škody sú protiprávny úkon ( protiprávnosť úkonov
bola preukázaná právoplatne v ukončených súdnych konaniach ), vznik škody tak isto, príčinná súvislosť

medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Žalobkyňa má za to, že zavinenie žalovaného
bolo tak isto v súdnom konaní preukázané, keď bol žalovaný za uvedený skutok uznaný vinným a
Okresným súdom Košice I aj právoplatne odsúdený. Príčinnú súvislosť preukazuje tým, že ku škode
žalobkyne došlo výlučne následkom protiprávneho úkonu žalovaného. Ak by nebol protiprávny úkon
žalovaného, nedošlo by ku škode žalobkyni. Na základe uvedeného, preto sa domáha náhrady škody

spočívajúcej zo sumy splátkového úveru, ktorú je povinná SLSP a.s. vrátiť vo výške 64.494,43 €, náklady
na zhotovenie znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyňou O.. I. P. zo dňa 13.5.2009 vo výške 90 €,
na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2008 uhradila JUDr. Jane Kupcovej,
advokátke trovy právneho zastúpenia vo výške 109,87 €.

Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú v celom
rozsahu. Z popísaného skutkového deja, na ktorom je postavená žaloba je zrejmé, že nie sú ani nemôžu
byť naplnené základné predpoklady zodpovednosti žalovaného za údajnú škodu. Tými predpokladmi sú
porušenie právnej povinnosti, škoda a príčinná súvislosť.

Žalovaný predovšetkým poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto konania vôbec nie je náhrada
škody spôsobenej trestným činom, ako to v žalobe nesprávne a nepravdivo uvádza žalobkyňa, keď
tvrdí, že ako navrhovateľka je oslobodená od súdneho poplatku v zmysle zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení. Škoda spôsobená trestným činom ako následok protiprávneho konania
páchateľa je súčasťou objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, to znamená, že konkrétna

výška škody a osoba poškodeného musí byť v odsudzujúcom rozsudku opísaná ako súčasť skutku, za
ktorý bol obžalovaný odsúdený. Žalovaná sama vo svojej žalobe uvádza, že žalovaný bol odsúdený za
spôsobenie škody vo výške 360.000,- Sk poškodenému D. U.. V odsudzujúcom rozsudku Okresného
súdu Košice I sp. zn. 7T/35/2004 sa vôbec nespomína, že by bola nejaká škoda spôsobená žalobkyni,
ktorá si svoj nárok v trestnom konaní neuplatnila a ktorej samostatné trestné oznámenie podané na

žalovaného bolo príslušným orgánom odmietnuté.

Z uvedeného teda vyplýva, že predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu založený na spáchanie
trestného činu nie je naplnený, nakoľko žalovaný sa nedopustil žiadneho trestného činu vo vzťahu k
žalobkyni. V tejto súvislosti osobitne zdôrazňuje, že súd v občianskom súdnom konaní nemôže ako

predbežnú otázku posúdiť to, či bol spáchaný trestný čin aj voči žalobkyni, ale je viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov, pričom musí vychádzať z faktu, že trestné oznámenie žalobkyne bolo uznesením
Č.: Z.-Z.-P.-XXXX odložené.

Nad rámec spáchania trestného činu, ktorý nebol spáchaný na žalobkyni sa v žalobe neuvádza ani jedna

konkrétna právna povinnosť, ktorú mal žalovaný porušiť ako predpoklad jeho zodpovednosti za škodu.
Podľa názoru žalovaného sa žalobkyňa snaží vyťažiť zo skutočnosti, že bol odsúdený za trestný čin,
majetkový prospech, na ktorý nemá žiadny nárok.Ďalej uviedol, že je potrebné zaoberať sa otázkou, aké právne úkony ( dohody, zmluvy) boli uzatvorené,
kto bol ich účastníkom, čo bolo dôvodom ich neplatnosti, kto za túto neplatnosť zodpovedá a čo bolo
jej právnym následkom.

Predovšetkým zdôrazňuje to, že žalovaný nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobkyňou, resp.
s ňou neuzatvoril žiadny právny úkon. Neplatný právny úkon - dohoda o prevode členských práv v
bytovom družstve bol uzatvorený medzi prevodcom Q. Š. a žalobkyňou ako nadobúdateľkou. Akékoľvek
zodpovednostné vzťahy je žalobkyňa povinná uplatňovať voči prevodcovi na základe uvedenej dohody,

nie voči žalovanému. Dohoda o prevode členských práv v bytovom družstve nebola postihnutá inou
vadou než tou, že prevodca na žalobkyňu previedol viac práv než sám mal, keďže aj on sám nadobudol
členské práva na základe neplatného právneho úkonu. Za túto vadu zodpovedá žalobkyni výlučne
prevodca Q. Š., ktorý ako prevodca pri uzatváraní kúpnej zmluvy vychádzal z predpokladu, že je riadnym
držiteľom týchto práv. Ak sa Q. Š. nestal riadnym držiteľom členských práv, môže si škodu uplatňovať
opätovne len u svojho právneho predchodcu t.j. u E. T.. Žalovaný bol v právnom vzťahu výlučne J. E. T.,

ktorej dňa 15.8.2001 previedol členské práva a povinností v bytovom družstve. Ona jediná je oprávnená
uplatňovať voči nemu akékoľvek právo vyplývajúce z neplatnosti právneho úkonu.

Právny úkon - dohoda o prevode vlastníctva družstevného bytu č. R.-XXXX/XXXX bol uzatvorený
medzi prevodcom SBD Košice IV a žalovanou ako nadobúdateľkou. Žalovaný nebol účastníkom ani

tohto právneho úkonu. Z hľadiska zodpovednosti spôsobilá neplatnosť právneho úkonu žalobkyňa,
keď u nej neboli splnené podmienky prevodu družstevného bytu do osobného vlastníctva. Z vyššie
uvedeného vyvodzuje záver, že žalovaný nemôže zodpovedať za neplatnosť právnych úkonov, ktorých
nebol účastníkom. Právny úkon je prejavom vôle osôb, ktoré tento právny úkon robia. Žalovaný zo
svojej pozície nemal žiadnu možnosť ovplyvniť prejavy vôle účastníkov uvedených neplatných právnych

úkonov.

Žalovaný ďalej uvádza, že na základe neplatnosti právneho úkonu vznikla povinnosť vrátiť si navzájom
poskytnuté plnenia, ktoré sa stávajú v zmysle § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením. Žalovaný
na základe neplatných právnych úkonov neposkytol ani neprijal riadne plnenie. Opätovne sa jedná o

dvojstranné právne vzťahy medzi účastníkmi právneho úkonu, pričom sa predpokladá, že strany si
vzájomné plnenia vrátili. Ak nie, majú tak urobiť a táto vec ide úplne mimo žalovaného.

Žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že si zobrala úver vo výške 40.000 € a uhradila platby spojené
s úverom kvôli tomu, že si kúpila byt v hodnote 39.832 €. Z toho je zrejmé, že jej majetok sa vôbec

nezmenšil, resp. žiadna majetková ujma jej nevznikla. Na jednej strane sa jej majetok zväčšil o byt,
na druhej strane vznikol záväzok zodpovedajúci zväčšeniu tohto majetku, keďže byt nebol zakúpený z
jej vlastných zdrojov. Žalobkyňa má vlastne v pláne na základe tejto žaloby si ponechať nadobudnuté
aktíva - byt vo svojom osobnom vlastníctve, pričom splácanie pasív by chcela preniesť na žalovaného,
čo je nezmysel, pretože takto by sa jej majetok len zväčšil a nejednalo by sa teda o kompenzáciu

predchádzajúceho úbytku. Za to, aký byt si žalobkyňa kúpila, či si ho platila z vlastných alebo požičaných
peňazí, aké úroky jej boli v súvislosti s tým poskytnuté a aké náklady zaplatila za kúpu bytu, nenesie
žalovaný právnu zodpovednosť. Zo žiadneho právneho predpisu ani zmluvného dojednania medzi
účastníkmi nevyplýva právna povinnosť žalovaného poskytnúť alebo zabezpečiť žalobkyni bývanie.

Žalobkyňa v podanej žalobe nepreukázala žiadnu príčinnú súvislosť medzi tým, že žalovaný v minulosti
spáchal trestný čin voči poškodenému D. U., medzi určením neplatnosti právnych úkonov súdom a
medzi následkom spočívajúcim v tom, že si kúpila byt. Byt si predsa mohla kúpiť bez akejkoľvek príčiny
súvisiacej s týmto prípadom, len za účelom bývania. Ak by pripustili argumentáciu žalobkyne, že si
muselakúpiťinýbyt,pretožeopredchádzajúciprišlavďakažalovanému,taktoistéjemožnékonštatovať

aj opačne o tom, že tento predchádzajúci byt vôbec nadobudla vďaka žalovanému. Žalovaný ju mohol
pripraviť tak maximálne o to, čo jej predtým sám zabezpečil.

Aj keď nebol naplnený v podstate ani jeden predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu, žalovaný
namieta aj to, že údajná škoda nemôže byť ani sčasti pokrytá jeho zavinením. Zavinenie bez ohľadu

na to, či v podobe úmyslu alebo nedbanlivosti, predpokladá minimálne existenciu vedomostnej stránky,
t.j. žalovaný by musel vedieť o tom, že svojim konaním môže spôsobiť škodu. Takúto vedomosť však
mohol mať výlučne vo vzťahu k osobe, ktorej on sám členské práva prevádzal, t.j. voči p. E. T.. To,
komu táto nadobúdateľka ďalej previedla členské práva a povinnosti v bytovom družstve, prípadne čosa neskôr stalo s týmto bytom, však už presahuje vedomostnú stránku žalobcu, nehovoriac o vôľovej
zložke zavinenia.

Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Povinnosť nahradiť škodu je osobitným právnym dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu.

Dôvodom vzniku tohto záväzku je protiprávne konanie škodcu. Obsahom tohto záväzkového vzťahu
je povinnosť subjektu, ktorý škodu spôsobil inému (škodca) ju nahradiť a právo subjektu, ktorému
bola škoda spôsobená (poškodený) uplatniť právnu náhradu škody. Ustanovenie § 420 OZ vymedzuje
všeobecné podmienky zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu porušením právnej povinnosti
možno uplatňovať: a/ ak došlo k porušeniu právnej povinnosti (protiprávnemu úkonu), b/ v dôsledku
konania škodcu vznikla škoda, c/ existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou

škodou, d/ škoda bola spôsobená zavineným konaním škodcu (išlo o úmysel alebo nedbanlivosť na
strane toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil).

Protiprávnosť úkonu spočíva v jeho rozpore s objektívnym právom, teda s právnym poriadkom, ktorý je
jednotnou kategóriou. Protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí. Na to, aby sa úkon mohol

kvalifikovať ako protiprávny, zákon požaduje porušenie právnej povinnosti, ktorá je uložená fyzickej a
právnickej osobe. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z
iných právnych skutočností.

Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Škoda sa v právnom

zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia.

Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z

celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre
zodpovednosť za škodu. Najskôr teda zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva,
potom existencia príčin škody. So zreteľom na konkrétnu škodu sa zisťuje, či niektorá z tejto skutočnosti
bola príčinou vzniku škody, a či skutočne škodu spôsobila.

Zavinenie je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú
škodu. Ide o psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a ku škode. Tento vzťah je
vyjadriteľný buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá či nevedomá nedbanlivosť.
Zavinenieakopsychickývzťahmusízahŕňaťvšetkyznakypríslušnejskutkovejpodstaty,tedaprotiprávny
úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi.

Všeobecná zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné
zavinenie. To znamená, že poškodený musí preukázať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že
škoda a jej výška sú príčinné súvislosti s týmto porušením. Naproti tomu dôkazné bremeno smerujúce
k vyvráteniu domnienky viny znáša škodca, ktorý ak sa chce exkulpovať musí preukázať, že na škode

z porušenia právnej povinnosti nenesie vinu.

Škodu v zmysle ust. § 442 OZ možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a/ nastala v
majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, c/ je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, najmä peňažného. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového

stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré by bolo možné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

V danom prípade sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 64.494,43 € s príslušenstvom z titulu náhrady
škody. Škodu, ktorú si takto vyčíslila spočívala zo sumy splátkového úveru vo výške 64.494,43 €,

náklady za zhotovenie znaleckého posudku vo výške 90 € a trovy právneho zastúpenia vyplatené JUDr.
Jane Kupcovej, advokátke, v zmysle rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/56/2008 vo
výške 109,87 €. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že ku dňu 30.1.2002 bola členkou družstva a
nájomkyňou bytu nachádzajúceho sa v Košiciach, R. č. 7 žalobkyňa t.j. E. S.. K uvedenému bytu sažalobkyňa dostala na základe týchto skutočností: pôvodným členom družstva a nájomcom predmetného
bytu bol D. U., pôvodne mal užívacie právo spoločne s manželkou U. až do 11.2.1998, kedy bola
spísaná dohoda rozvedených manželov s tým, že výlučným členom a nájomcom bytu sa stal D. U.. D.

U. splnomocnil žalovaného t.j. S. R. k prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu, ktoré
členské práva boli prevedené na E. T. a následne táto členské práva previedla na Q. Š. prostredníctvom
splnomocnenca Z. T. bol následne realizovaný prevod Q. Š. na E. S.. Keďže Okresný súd Košice II v
konaniach už právoplatne skončených určil, že právne úkony boli postihnuté absolútnou neplatnosťou,
určil, že D. U. je nájomcom bytu č. XX, poschodie 2. vchod 7 v obytnom dome, R. X, P. a výlučným

členom družstva. Žalobkyňa svoj nárok titulom náhrady škody uplatňuje voči žalovanému z dôvodu,
že predmetný byt, ktorý nadobudla na základe neplatných právnych úkonov musela vrátiť a následne
si musela zabezpečiť nový byt, do ktorého sa presťahovala. Byt nadobudla na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 18.5.2009 za kúpnu cenu 39.832 €. Finančné prostriedky získala od SLSP a.s. zmluvou o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 18.5.2009. Úver bol poskytnutý vo výške 40.000,- € s
úrokom 6,40 %, deň uzavretia úverovej zmluvy, ktorý bude splácať 187 mesiacov v splátkach po 342,60

€ mesačne spolu so splátkou poplatku za správu úveru vo výške 2,99 €, takto celkovo musí zaplatiť
žalobkyňa z poskytnutého úveru 64.494,43 €. Žalobkyňa je toho názoru, že žalovaný svojim konaním
jej spôsobil škodu, ktorú si v tomto konaní uplatňuje.

Z pripojených listinných dokladov a vykonaného dokazovania je súd toho názoru, že nebola splnená

ani jedna z podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným porušením právnej povinnosti.
Predovšetkým poukazuje na to, že v trestnom konaní bol síce žalovaný odsúdený, avšak poškodeným
v uvedenom konaní bol D. U., ktorý bol následne odkázaný na občianskoprávne konanie. Z uvedeného
teda vyplýva, že žalovaný sa nedopustil žiadneho trestného činu vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa
podala síce na žalovaného trestné oznámenie z titulu, že bol spáchaný trestný čin, avšak orgány

činné v trestnom konaní trestné oznámenie žalobkyne uznesením odložili. Ďalej poukazuje aj na to, že
žalovaný nebol v žiadnom právnom vzťahu so žalobkyňou, resp. s ňou neuzatvoril žiadny právny úkon.
Neplatný právny úkon, dohodu o prevode členských práv v bytovom družstve bol uzatvorený medzi
prevodcom Q. Š. a žalobkyňou ako nadobúdateľkou. Z pripojených listinných dokladov a rozsudkov
bolo zistené, že prevodca na žalobkyňu previedol viac práv než sám mal, keďže aj tento nadobudol

členské práva na základe neplatného právneho úkonu. Q. Š. ako prevodca pri uzatváraní kúpnej zmluvy
vychádzal z predpokladu, že je riadnym držiteľom práv. Žalovaný bol v právnom vzťahu výlučne s
E. T., ktorej dňa 15.8.2001 previedol členské práva a povinnosti v bytovom družstve. Právny úkon -
dohoda o prevode vlastníctva družstevného bytu bol uzatvorený medzi prevodcom SBD Košice IV a
žalobkyňou ako nadobúdateľkou. Žalovaný nebol účastníkom ani tohto právneho úkonu. Žalovaný teda

nenesie zodpovednosť za neplatnosť právnych úkonov, ktorých nebol účastníkom. Právne úkony sú
prejavom vôle osôb, ktoré tento právny úkon robia. Žalovaný nemal žiadnu možnosť ovplyvniť prejavy
vôle účastníkov uvedených neplatných právnych úkonov.

Žalobkyňa si škodu vyčíslila vo výške 64.694,30 €, pričom táto suma pozostávala z úveru, ktorý si

zobrala, platby spojené s úverom, platba za vypracovaný znalecký posudok a trovy konania, ktoré
musela vyplatiť advokátke. Z vykonaného dokazovania nebolo zistené, že by došlo k zmenšeniu majetku
žalobkyni, nakoľko táto nadobudla byt do svojho vlastníctva.

V ďalšom žalobkyňa nepreukázala že by sa žalovaný dopustil konania alebo porušenia právnej

povinnostivočinej,akžalovanánadobudlaneexistujúcečlensképrávakbytovémudružstvuodprevodcu
Q.Š.,resp.T.T..Tietoosobysanajejúkorbezdôvodneobohatili.Žalovanýsožalobkyňoužiadnuzmluvu
neuzatváral, zodpovednosť za škodu spôsobenú neplatnosťou právneho úkonu môžu niesť len osoby,
ktoré takéto právne úkony robili. Žalovaný v danom prípade nie je účastníkom žiadneho právneho úkonu
vo vzťahu k žalobkyni a ani nebol účastníkom predmetného konania, v rámci ktorého bola žalobkyni

uložená povinnosť nahradiť trovy vo výške 109,87 €. Z uvedeného dôvodu je súd toho názoru, že
žalovaný žalobkyni nespôsobil túto škodu vo výške, ktorej sa zaplatenia sa domáha. Z uvedeného
dôvodu preto návrh aj v časti o zaplatenie sumy 109,87 € zamietol ako nedôvodný.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov

konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.O trovách konania a trovách právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne
po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.