Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211677
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114211677.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaFiľakovskéhoasudcovJUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H.,
H. XX, zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov
163/66, p r o t i žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO:
35792752, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 4.2.2015 č.k. 11C 169/2014-29 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v sume 87,52 Eur a žalovaný je p o v i n
n ý ju uhradiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk alebo na účet JUDr. Igora Šafranka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka číslo
XXXXXXXXXX uzavretá medzi účastníkmi dňa 3.5.2013 je neplatná. Žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 401,65 Eur na účet jej právneho zástupcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.4.2014 domáhala

určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 3.5.2013. Žalobu
odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela úverovú zmluvu, ktorá obsahovala neprijateľné podmienky
(rozhodcovskú doložku, sankčné poplatky, revolving, dohodu o zrážkach zo mzdy a pod.). Tvrdila, že
súčasťou formulárovej zmluvy je aj napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný
požiadal jej zamestnávateľa o výkon zrážok zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu a bez odsúhlasenia
súdom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyňa považuje za rozporný s právom Európskej únie
a medzinárodnou zmluvou o fungovaní EÚ a preto ju považovala za neplatnú podľa § 39 Občianskeho

zákonníka(ďalejlen„OZ“).ZtohodôvodunavrhlapredložiťvecÚstavnémusúduSR,pripadneSúdnemu
dvoru EÚ. Poukázala na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje postihnúť majetok spotrebiteľa
vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore so zákonom a tým sa
tento inštitút dostáva do kontroverzie s právom EÚ a článkom 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou
zmluvou). Pokiaľ ide o právo EÚ poukázala na článok 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS, podľa ktorého
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a

aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Žalobkyňa následne citovala časti viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ,
v ktorých sa poukazuje na nerovnováhu v rámci kontraktácie na úkor spotrebiteľa a zdôvodňuje sa ex
offo ochrana spotrebiteľa.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu sa na pojednávanie
bez ospravedlnenia nedostavil, súd preto s použitím § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len „O.s.p.“) konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého účastníci uzavreli
dňa 3.5.2013 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Zmluvu najprv podpísala žalobkyňa 30.4.2013 s
vyplnením údajov v kolónke 5: údaje o požadovanom revolvingovom úvere - v ktorej sa uvádza výška

požadovaného úveru 510 Eur, splatnosť 42 splátok po 27,33 Eur mesačne, ročná úroková sadzba
70,03% a RPMN 70,03%. Žalovaný podpísal zmluvu 3.5.2013 a v kolónke 6 - údaje o schválenom
revolvingovomúvere-vypísalúdajeoschválenomúvere,ktorésútotožnéakovkolónke5okremRPMN,
kde sa uvádza 67,44%.

Súdu je z jeho činnosti známe, že žiadna písomná akceptácia návrhu žalovaného zo strany žalobkyne

v dôsledku iného údaju o RPMN neexistuje.

S totožnými dátumami bola uzavretá aj samostatná písomná dohoda o zrážkach zo mzdy, v ktorej sú
uvedení obaja účastníci, mesačné zrážky vo výške 27,33 Eur. V bode I. je konkretizovaná pohľadávka
žalovaného a to na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 510 Eur. V ďalšej vete sa uvádza, že

pohľadávka je tvorená úverom vrátane príslušenstva, prípadne zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými
pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú v súvislosti so zmluvou alebo jej dodatkom.

Žalobkyňa na pojednávaní prehlásila, že jej vôľou nebolo uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, ale k

podpísaniu tejto dohody bola prinútená tým spôsobom, že obchodný zástupca sa vyjadril tak, že úver
jej bude poskytnutý len po podpísaní predmetnej dohody.

Listom zo dňa 26.7.2013 žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne - M. v H. o výkon zrážok zo mzdy
na základe predloženej dohody s tým, že jeho pohľadávka ku dňu 26.7.2013 činí 1.120,67 Eur.

Uznesením č.k. 11C 169/2014-14 zo dňa 30.4.2014 súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal
žalovaného použiť predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy do právoplatného skončenia veci samej a
tento zákaz bol vyslovený aj zamestnávateľovi žalobkyne. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť
27.5.2014.

Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Ide o žalobu v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p., zo žaloby totiž nevyplýva, že by sa domáhala neplatnosti z dôvodu neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Pri žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je potrebné predovšetkým skúmať, či žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, čo žalobkyňa opomenula uviesť v žalobe. Napriek

tomu, vychádzajúc z obsahu žaloby, súd mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na
tejto určovacej žalobe. V príslušnej úverovej zmluve totiž chýbajú jej obligatórne náležitosti, pre ktoré sa
úver požaduje za bezúročný a bez poplatkov a napriek spornosti výšky pohľadávky žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa má teda
naliehavý právny záujem na určení jej neplatnosti, keďže žalovaný nebude môcť bez posúdenia jeho

pohľadávky (jej výšky) súdom vymáhať plnenie od žalobkyne, na ktoré nemá nárok a nebude tak môcť
siahať na jej majetok.

Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti dohody podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom, konkrétne právom
EÚ, s čím sa však súd nestotožnil. Žalobkyňa totiž nepreukázala, že by napadnutá dohoda bola v

priamom v rozpore s nejakou konkrétnou právnou normou. Odkaz na čl. 6 ods. 1 smernice rady 93/13/
EHS, ktorý len ukladá členským štátom EÚ zabezpečiť, aby neprimerané podmienky neboli záväzné
pre spotrebiteľov a teda jeho účelom je podnetovať členské štáty k prijatiu legislatívy pre ochranu
spotrebiteľov, rozhodne nemôže viesť k záveru o rozpore napadnutej dohody so zákonom. Pre súd bola
nepochopiteľná v tomto prípade citácia viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ týkajúcich sa skúmania

neprijateľných zmluvných podmienok ex offo. Nepochybne spomínaná argumentácia bola snahou
žalobkyne domôcť sa zmeny legislatívy týkajúcej sa dohody o zrážkach zo mzdy ohľadom spotrebiteľov
a preto požadovala, aby súd dal v tomto smere návrh na Ústavný súd SR, prípadne prejudiciálnu otázku
na Súdny dvor EÚ. V tomto konkrétnom prípade však súd dospel k záveru o absolútnej neplatnostinapadnutej dohody z iných dôvodov, a keďže v prípade absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie
je potrebná zmena žaloby, nakoľko súd je povinný ex offo túto otázku skúmať, podnetu žalobkyne
nevyhovel a spornú dohodu posúdil predovšetkým podľa § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon

sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nemala záujem uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, túto
dohodu jej nanútil obchodný zástupca žalovaného, ktorý poskytnutie úveru podmieňoval jej uzavretím.
Súd nemal dôvod neveriť tomuto tvrdeniu žalobkyne, výpoveď účastníka konania je totiž taktiež

dôkazným prostriedkom a v tomto prípade nebola spochybnená.

Žalobkyňa teda nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, absentuje u nej zhoda jej
vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a preto pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 OZ je
napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym úkonom.

Podľa názoru súdu však chýba aj ďalšia náležitosť právneho úkonu a to jeho určitosť. Atribút určitosti
musí byť naplnený vo vzťahu ku konkrétnemu právnemu úkonu a jeho obligatórnym náležitostiam.
Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 OZ musí obsahovať označenie jej účastníkov, identifikáciu
pohľadávky, výšku zrážok zo mzdy, ale aj platiteľa mzdy. Vyplýva to z toho, že v prípade dohody o
zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je

priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy t.j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť
platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné aj z toho dôvodu,
že platiteľ mzdy musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V danom prípade
nepochybne označenie platiteľa mzdy v napadnutej dohode chýba. Nie určito je však vymedzená aj
pohľadávka žalovaného v uvedenej dohode. Podľa názoru súdu navyše dohodou o zrážkach zo mzdy

môže byť zabezpečená iba peňažná pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa
plnenie splatné v budúcnosti (napr. výživné). V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia však
ešte neexitovala splatná pohľadávka žalovaného, ale navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito.
Určitá je len suma poskytnutého úveru (510 Eur) avšak predmetom dohody je aj nekonkretizované
príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky

a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy
rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo
mzdy. Dôkazom tohto záveru je napokon skutočnosť, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne
o výkon zrážok zo mzdy pre pohľadávku vo výške 1.120,67 Eur.

V súvislosti s výškou uplatnenej pohľadávky súd zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy je
predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej - úverovej
zmluve. Pokiaľ je teda úverová zmluva alebo jej časť neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo
mzdy. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že účastníci si dohodli úrok 70,03 % p.a. Priemerná úroková
sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom v máji

2013 činila len 15,96% p.a., čo súd zistil z internetovej stránky NBS.

Dohodnuté úroky teda takmer päťnásobne presahujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy už vo
viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s ohľadom
na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje
neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41 OZ ako to už bolo judikované, keďže ide o
neoddeliteľnú časť úverovej zmluvy.

Najvyšší súd SR v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 24.6.2012 uviedol: „Neprimeranou a preto odporujúcou
dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej
pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne

uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až
úžernícke úroky. V spomínanom prípade išlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých úroky presahovali
takmer 4 až 5,5násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.Navyše možno skonštatovať, že v úverovej zmluve chýbajú obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
f/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(v danom prípade od 1.1.2013 do 9.6.2013).

Zákonodarca totiž nepochybne pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ nemyslel
len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde
sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto
pri písm. f/ citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená

dátumovo, neprichádza do úvahy (rozsudok Krajského súdu Žilina 5Co 286/2014 zo dňa 27.5.2014).

Ďalšia chýbajúca náležitosť sa týka písm. c/ podľa ktorého musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a
iných poplatkov, teda nepostačuje ak je uvedená len suma predstavujúca ich súčet (rozsudok Krajského
súdu v Trnave 9Co 401/2012 zo dňa 6.8.2013).

V danom prípade však absentuje aj platná dohoda písomnou formou o výške RPMN, keďže tá bola
iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej (70,03%) a iná v akceptácii žalobcu (47,29%).
Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom,
či vznikla platná dohoda o RPMN. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 44 ods. 2 OZ, podľa
ktorého prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím

návrhu a považuje sa za nový návrh. Tak aj v danom prípade v dôsledku tejto zmeny RPMN bolo
potrebné vyjadrenie žalovaného v zmluve považovať za nový návrh, ktorý by však žalobkyňa musela
písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo (rozsudok Krajského súdu v Žiline v rozsudku
6Co 211/2014 zo dňa 29.5.2014).

Tieto chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujú dôsledok uvedený v § 11 ods. 1
písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa neho poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k/, r/ a y/.

Možno teda uzavrieť, že úver poskytnutý žalobkyni sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dohoda
o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru je preto v rozpore so zákonom (§ 39 OZ),
keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto aj z toho dôvodu je neplatná.

Úspešnej žalobkyni súd priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo

výške 401,65 Eur. Vykonané boli 4 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
žaloby, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a účasť na pojednávaní dňa 24.10.2014.
Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 61,87 Eur a
za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia činí 30,94 Eur s poukazom na § 13a ods. 2
citovanej vyhlášky. K uvedeným úkonom bol pripočítaný aj režijný paušál po 8,04 Eur s poukazom na §

16 ods. 3 vyhlášky. Žalobkyni bola priznaná aj náhrada hotových výdavkov jej právneho zástupcu a to
cestovné vlastným motorovým vozidlom na pojednávanie zo J. a späť - 120 km po 0,27 Eur/km = 32,40
Eur a napokon aj náhrada za premeškaný čas podľa § 17 ods. 1 vyhlášky za 4 polhodiny v súvislosti
s účasťou na pojednávaní po 13,40 Eur = 53,60 Eur. Priznaná náhrada trov konania tak predstavuje
odmenu advokáta vo výške 248,71 Eur, hotové výdavky 86 Eur a napokon 20% DPH podľa § 18 ods. 3

vyhlášky 66,94 Eur. Pri stanovení náhrady za použitie motorového vozidla súd vychádzal zo základnej
sadzby za 1 km jazdy podľa § 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 Eur/km. Náhrada za
spotrebované pohonné hmoty predstavuje 0,08 Eur/km (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6/3 = 5,2 litra/100km) 0,052
liter/km a pri cene nafty 1,499 Eur/liter = 0,08 Eur/km. Spolu základná náhrada za 1 km jazdy + náhrada
za spotrebované pohonné hmoty predstavuje po zaokrúhlení 0,27 Eur/km (0,183 + 0,08).

Žalovaný v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol,
alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Namietal, že súd pri svojich záveroch sa
žiadnymspôsobomnevyporiadalsozákonnýmiustanoveniami,ktoréurčujúakosamávykladaťpísomný
právny úkon, teda najmä s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Závery súdu o vôli žalobkyne pri uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy sú podľa názoru žalovaného
nielen v rozpore s jej výslovným prejavom ( za ktorý je bez pochýb potrebné považovať práve uzavretie
samotnej dohody). Z obsahu súdneho spisu a najmä tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by o obsahuuzatváranej dohody nevedela, mala k nej výhrady a podobne. Ak by žalobkyňa nechcela uzavrieť
predloženú zmluvu, mohla si finančné prostriedky obstarať inak - v banke, v inom nebankovom subjekte
a podobne.

Žalovaný považuje za nesporné, že žalobkyňa mala záujem získať finančné prostriedky a za týmto
účelom uzavrela zmluvu o revolvingovom úvere s obsahom, ktorý zodpovedá jej predloženému
vyhotoveniu. Tento záujem vyjadrila tým, že akceptovala predložený obsah zmluvy o revolvingovom
úvere, teda ten, ktorý zahŕňal aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

Súd dospel k nesprávnym záverom o tom, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nebolo zo strany
žalobkyne jej vôľou. To, že pri uzavretí zmluvy musela akceptovať predložený obsah zmluvy zahrňujúcej
aj dohodu o zrážkach zo mzdy nie je okolnosť, na základe ktorej by bolo možné závery súdu považovať
za správne. Ide len o skutočnosť vyjadrujúcu, že žalobkyňa si mala zvážiť a zvážila, či do vzťahu so
žalovaným vstúpi za podmienok, ktoré jej boli prezentované.

V ďalšej časti podaného odvolania žalovaný vyjadruje nesúhlas so závermi súdu prvého stupňa vo
vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pre neuvedenie platiteľa mzdy, neexistenciu splatnej
pohľadávky, či neurčitého vymedzenia príslušenstva. Napokon odvolateľ poukazuje na to, že súd
rozhodol v rozpore so zákonom, aj pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyne. Súd

nesprávne priznal náhradu trov právneho zastúpenia s plnou výškou tarifnej odmeny aj za návrh na
nariadenie predbežného opatrenia. Čo sa týka hotových výdavkov - cesta J. a späť je 2 x 54 km ( t.j.
108 km) a nie 120 km ako to uviedol súd. Priemerná cena nafty v decembri 2014 bola 1,22 Eur.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázala

na to, že žalovaný sám uvádza, že podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy bolo neoddeliteľnou
podmienkou získania finančných prostriedkov.

Uzavretie tejto dohody sa nedalo odmietnuť bez toho, aby jej bol úver napriek tomu poskytnutý. Žalovaný
sa mýli, ak uvádza, že súd jej priznal náhradu trov konania za úkon právnej služby - návrh na vydanie

predbežného opatrenia v plnej výške. K vyčísleným trovám konania bolo priložené potvrdenie o nákupe
nafty vo forme pokladničného bloku. Pri ceste zo J.a nastala nutnosť obchádzania obce R. R. pre
dezolátny stav vozovky cez mesto J., čo túto trasu predžuje na 66 km.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na

správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

K odvolacím námietkam žalovaného sa žiada uviesť nasledovné.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní výpoveďou žalobkyne zistil skutkový stav, podľa ktorého

žalobkyňa nemala záujem uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Túto dohodu jej nanútil obchodný
zástupca žalovaného, ktorý poskytnutie úveru podmieňoval jej uzavretím. Po takto zistenom skutkovom
stave bol súdom prvého stupňa vyslovený záver, že ak žalobkyňa nemala skutkovú vôľu uzavrieť dohodu
o zrážkach zo mzdy absentuje u nej zhoda jej vôle s prejavom. Pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka je preto napadnutá dohoda absolútne neplatným právnym úkonom.

Samotný žalovaný v podanom odvolaní výslovne uviedol, že žalobkyňa pri uzavretí zmluvy musela
akceptovať predložený obsah zmluvy zahrňujúcej aj dohodu o zrážkach zo mzdy.Ak teda nemala možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť a musela akceptovať predložený obsah
zmluvy zahrňujúcej aj dohodu o zrážkach zo mzdy, sú závery súdu prvého stupňa o absencii zhody vôle
žalobkyne s jej prejavom, podľa názoru odvolacieho súdu správne.

Za tohto stavu sa nebolo potrebné zaoberať námietky odvolateľa vo vzťahu k ďalším dôvodom
neplatnosti tejto dohody.

Správny je aj výrok súdu prvého stupňa o trovách konania.

Odvolací súd preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a z tohto titulu úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 87,52 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ( spísanie

vyjadrenia k odvolaniu) je 64,54 Eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.). Po pripočítaní
režijného paušálu za úkon vykonaný v roku 2015 vo výške 8,39 Eur a 20 % DPH v sume 14,59 Eur,
celkové trovy vynaložené žalobkyňou v odvolacom konaní dosiahli sumu 87,52 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.