Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215203029
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6215203029.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS,
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného splnomocnenou
advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., so sídlom Advokátskej kancelárie Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, proti povinnému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu 979 01 Rimavská

Sobota, Kálmana Mikszatha 268, pod spisovou značkou Ex 1836/2015, pre vymoženie 327,42 Eur istiny
s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 8Er/297/2015-37 zo
dňa 29.09.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolanímnapadnutýmuznesenímokresnýsúdakosúdexekučnýzamietolžiadosťsúdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), v nadväznosti
na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania Zmluvy o úvere
č. 7818606808 zo dňa 22. 7. 2008. Okresný súd zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným z predmetnej zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzťah a konštatoval,
že rozhodcovská doložka obsiahnutá v Zmluve o úvere zo na 22.07.2008, čl. 10.2. Všeobecných

obchodných podmienok, nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do
všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Okresný súd mal za
zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade
vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za
účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto rozhodcovská doložka, reálne vopred
vzdáva práva na účinnú procesnú obranu pred všeobecným súdom, pričom rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým
podmienkam poskytovania úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. Exekučný súd v odôvodnení
rozhodnutia právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka. Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul bola absolútne
neplatnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku toho exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne
nevykonateľný, a absencia tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu
exekúcie a tým aj vydaniu poverenia pre súdneho exekútora.

Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote

odvolanie. V odvolaní uviedol, že sa domnieva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané
na základe nesprávneho právneho posúdenia. Okresný súd ako exekučný súd predovšetkým neboloprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky a prekročil zákonný limit pre skúmanie
žiadosti o vydanie poverenia, ktorý pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z
povahy veci nemožno priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti,

než akou v prospech interpretácie ustanovenia § 37 ZoRK svedčia jazykové, logické, axiologické a
systematické dôvody. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd a oprávnený
tak namieta prekážku rozsúdenej veci, ktorá bráni tomu, aby opätovne bola vec exekučným súdom
posúdená. Z dôvodu nerešpektovania prekážky „res iudicata“ konaním súdu došlo podľa oprávneného
k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR. V rámci skúmania a posudzovania zákonných predpokladov

pre vydanie poverenia pre súdneho exekútora nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú
správnosť(skutkovéaprávnezávery)rozsudkuvšeobecnéhosúdu,anirozsudkurozhodcovskéhosúdu.
Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s., bol povinný postupovať v súlade so zákonom č.
483/2001 Z.z. o bankách. Ustanovenie § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh
na uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú

ponuku, pričom rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. Oprávnený
ďalej namietal, že v dôsledku neprávnej aplikácie ustanovenia § 53 ods. 4. Občianskeho zákonníka,
porušením § 153 ods. 1 O.s.p. a absencie akýchkoľvek dôvodov pre právne závery uvedené v
rozhodnutí, považuje rozhodnutie exekučného súdu za arbitrárne, také ktorým sa oprávnenému odňala
možnosť konať pred súdom. Zároveň sa súd prvého stupňa podľa oprávneného nijako nevysporiadal s

odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa, nijako nezdôvodnil tento odlišný
postup. Súd sa taktiež nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej
veci dokázala náležite naplánovať, ak by konanie prebiehalo na „štátnom“ súde. Oprávnený ďalej
v odvolaní uviedol, že konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím
možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa uprel oprávnenému

právo byť účastným na konaní, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený
taktiež namietal aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ súdom
prvého stupňa. Uviedol, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu
EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je
aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona

je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade nie interpretačný. Oprávnený namietal taktiež porušenie
zásady právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkov a právne obdobných
veciach poverenia vydávajú i zamietajú. Postupom súdu došlo podľa oprávneného k neprijateľnému
zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom a naopak oprávnenému súd znemožnil uplatniť svoje
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku. Oprávnený na podporu svojho stanoviska citoval z viacerých rozhodnutí a nálezov Ústavného
súdu SR. V závere odvolania oprávnený zdôraznil, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.,
zriaďovateľ súdu, ktorý vydal exekučný titul, je členom záujmového združenia zapísaného v zozname
vedenom MS SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 001 v súlade s
ust. § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie

okresného súdu zmenil tak, že vydá poverenie pre súdneho exekútora, prípadne aby rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením §
212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,O.s.p.“) a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonná sudkyňa predložila vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka
konania nemieni vyhovieť.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní

uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah,
na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.Vychádzajúc z dikcie zákonných ustanovení Exekučného poriadku (§ 44 ods. 2) je zrejmé, že súd
je povinný, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, obzvlášť však pred vydaním poverenia pre
súdneho exekútora, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej
právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom,
neobstojí. Uvedené zákonné ustanovenia poskytujú exekučnému súdu zákonné zmocnenie v tomto

rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh účastníka konania alebo
aj bez návrhu) s tým, že v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, musí exekučný súd na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj
adekvátne procesne zareagovať. Vyslovený právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v
judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so
skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách vyslovil, že vnútroštátny súd má aj vo fáze

výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve
o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu
určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 Smernice Rady
93/13EHSavprípadekladnejodpovedejeúlohouuvedenéhosúduvyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztoho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto

podmienkou. Odvolací súd poznamenáva, že totožný právny názor vyplýva aj z konštantnej judikatúry
a početných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR v obdobných exekučných
veciach (napr. sp. zn. 3MCdo 11/2010 z 26.09.2011, 3Cdo 146/2011 z dňa 13.10.2011). Ústavný súd SR
výslovne judikoval, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 11. 2011,
č. k. I. ÚS 456¬/2011-19)
Odvolací súd s poukazom na obsah odôvodnenia rozhodnutia exekučného súdu v konkrétnej veci
odmieta argument odvolateľa poukazujúci na neprípustnosť aplikácie uvedenej Smernice Rady ES

a judikatúry Súdneho dvora ES, ktorý nie je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho
názoru súdu zásadný, nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval predovšetkým vnútroštátnu právnu
úpravu dotýkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa a na unijné právo poukázal
len podporne.

Neobstoja ani odvolacie dôvody oprávneného spochybňujúce postup súdu prvého stupňa s akcentom
na údajné porušenie ústavne garantovaných práv oprávneného, ako účastníka konania, na spravodlivý
súdny proces a na zachovávanie zásady rovnosti pred súdom. Exekučný súd k právnemu záveru o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných
dôkazov predložených samotným oprávneným; odvolací súd tak poznamenáva, že všetky skutočnosti

potrebné pre právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi oprávneným a povinným sú zrejmé z obsahu
predloženej zmluvy o úvere a Všeobecných obchodných podmienok a nie je tak možné konštatovať
porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného, ako účastníka konania. Rovnako
nemá žiadne zákonné opodstatnenie argument oprávneného, že sa exekučný súd vo svojom rozhodnutí
nijako nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa. Rozhodnutia

súdov toho istého stupňa nie sú pre súd totožného stupňa žiadnym spôsobom právne záväzné, naopak,
ako už odvolací súd zdôraznil, judikatúra tak Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky v otázke oprávnenosti (v zmysle citovaného rozhodnutia ÚS SR č. k. I. ÚS 456¬/2011-19
dokoncapovinnosti)exekučnéhosúduskúmaťplatnosťazákonnosťvydaniarozhodcovskéhorozsudku,
ako exekučného titulu v exekúcii, je ustálená a jednoznačná a táto je pre súd 1. stupňa, ako judikatúra

súdov vyššieho stupňa, právne smerodajná.

Návrhom datovaným dňa 15.03.2015 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol Rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovskéhosúduzriadenéhopriRozhodcovskej,arbitrážnejamediačnej,a.s.sosídlomvBratislave

spisovej značky: PW-A/0114/0031 zo dňa 30.04.2014. Základný právny rámec nároku priznaného
rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere
č. 7818606808 zo dňa 22.07.2008, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Poštovej
banky, a. s. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahompredmetnej zmluvy, ako aj Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky, a. s. upravujúcich
rozhodcovskú doložku v čl. 10.2.2, vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z
relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako

spotrebiteľský vzťah a následne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje
rozhodnutie zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v
súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora ES (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05,
C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany
práv spotrebiteľa.

Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva zo Všeobecných obchodných
podmienok, konkrétne z čl. 10.2.2, upravujúceho rozhodcovskú doložku, podľa ktorého v prípade vzniku
sporu a nedosiahnutia dohody sa zmluvné strany „dohodli“, že akékoľvek vzájomné spory vyplývajúce
zo zmluvy o úvere alebo súvisiace s ňou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere,
budú riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, správne exekučný súd právne posúdil ako neprijateľnú

a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Takéto dojednanie celkom zjavne spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa,
ktorý sa takouto „dohodou“ vopred vzdal svojho ústavného práva na spravodlivý súdny proces pred
nezávislým všeobecným súdom. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému

absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním. Neobstojí ani argumentácia oprávneného, že povinnosť bánk ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy obsahovala osobitná právna
norma, konkrétne ustanovenie § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 o bankách. Bolo povinnosťou dodávateľa
dôsledne rešpektovať okrem osobitnej právnej normy upravujúcej postavenie, práva a povinnosti bánk,

aj ustanovenia osobitných právnych noriem, upravujúcich a zabezpečujúcich ochranu práv spotrebiteľa.
Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto zmluvného dojednania je skutočnosť, že
táto podmienka celkom zjavne nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ tak
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy, a teda aj obsah rozhodcovskej doložky,
vopred ovplyvniť.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.