Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/396/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109214089
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:2109214089.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členov

senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: C. Y., bytom J.. J. XXXX/
XX, M. proti žalovanému: Y. S., obch. meno: Milenko Čuljak - EUROTIM, miesto podnikania:
Bavlnárska 14, Trenčín, IČO 33 170 231, práv. zast. R.. M. T., advokát, R. 2, M., o zaplatenie 364 Eur,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 38Cb/169/2010-163 zo dňa 30.
mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 364 Eur
ako cenu za práce vykonané podľa zmluvy o dielo a nahradiť mu trovy konania vo výške 47,48 Eur
titulom cestovných nákladov a náhrady ušlej mzdy a vo výške 21,50 Eur titulom súdneho poplatku za
návrh. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 02.09.2008 uzatvorili žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný
ako objednávateľ zmluvu o dielo podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., na základe ktorej vykonal žalobca pre
žalovaného práce, ktorých dohodnutú cenu vyfakturoval žalobca faktúrou č. 002 v sume 390,- Eur, a
to za 30 hodín po 13,- Eur/hod.. Z vyjadrení účastníkov konania v priebehu konania, ako aj zo zápisu

pripojeného k faktúre č. 002 mal za preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného predmetné práce
iba v rozsahu 28 hodín, čo nerozporoval ani žalovaný v konaní. Vzhľadom
k tomu v zmysle § 546 ods. 1 a § 548 ods. 1 Obch. zák. zaviazal žalovaného na zaplatenie
zmluvne dohodnutej ceny prác za 28 hodín po 13,- Eur, teda spolu v sume 364,- Eur. Podľa názoru
prvostupňového súdu zmluva o dielo nepodmieňovala úhradu ceny diela predložením výkazu o
odpracovaných hodinách, ani predložením pracovného denníka, i keď fakturácia sa podľa čl. 5 bodu 5.1
zmluvy o dielo vykonávala na základe odsúhlasených mesačných výkazov o odpracovaných hodinách.

Naviac medzi účastníkmi konania nebol rozsah fakturovaných 28 hodín vykonaných prác sporný, preto
nebolo nevyhnutné, aby sa oboznámil s výkazom odpracovaných hodín žalobcu, a z tohto dôvodu
nevykonal dokazovanie výsluchom svedka K. na preukázanie odpracovaných hodín a na predloženie
výkazov o počte odpracovaných hodín, príp. iných záznamov o odpracovaných hodinách. Keďže
žalovaný v konaní namietal vady žalobcom vykonaných prác a podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní
dňa 25.04.2014, vzhľadom na negatívne skúsenosti so žalobcom, mu postačovalo, že žalobca prestal
zhotovovať dielo, a preto si nároky zo zodpovednosti za vady diela voči žalobcovi neuplatnil (nemal

záujem, aby sa žalobca vrátil na stavbu
a odstraňoval vady) a vady boli odstránené náhradným zhotoviteľom, ktorý bol následne zazmluvnený,
súd prvého stupňa považoval námietku žalovaného týkajúcu sa vád predmetného diela vo vzťahu
k predmetu konania za právne irelevantnú, lebo žalovaný neuniesol v konaní dôkazné bremeno anezdôvodnil, ani nepreukázal uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady diela v zmysle § 436 ods. 1,
resp. §437ods.1Obch.zák.,aaninepreukázalčibolazmluvaodielanímoznačenýmivadamiporušená
podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Preto ani nevykonal dokazovanie výsluchom svedka K. a

žalovaného za účelom preukázania existencie vád diela. Pokiaľ si žalovaný
v konaní proti žalobcovi uplatnil kompenzačnou námietkou náhradu škody v sume 111,52 Eur, z toho
sumu 40,- Eur titulom náhrady nákladov na ubytovanie žalobcu v W.
a sumu 71,50 Eur titulom náhrady nákladov spojených s prekladom listín z nemeckého jazyka do
slovenčiny a naopak v súvislosti s opitosťou a zranením žalobcu, súd prvého stupňa poukázal na

ustanovenie § 373 Obch. zák. v zmysle ktorého princíp objektívnej zodpovednosti za škodu spočíva
na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, ktorými sú: protiprávny úkon, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním. Konštatoval, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď vznik
škody v sume 111,52 Eur nepreukázal. Žalovaný totiž nepreukázal, že náklady v sume 111,52 Eur
skutočne vynaložil, teda uhradil, a tiež že tieto náklady boli vynaložené účelne

a efektívne. Žalovaný si uplatnil náhradu nákladov na ubytovanie žalobcu v sume 40,- Eur za mesiac.
Nezdôvodnil však, ani nepreukázal, nevyhnutnosť týchto nákladov, nie je zrejmé,
z akých dôvodov ich mal vynaložiť, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu, ten nebol ubytovaný počas celého
októbra 2008 a z vyjadrenia žalovaného možno predpokladať, že na pracovnú pozíciu žalobcu nastúpil
iný,následnezazmluvnenýzhotoviteľ.HocispoločnosťL.s.r.o.potvrdila,žeprežalovanéhopripravovala

predmetné zákazky v celkovej cene 71,52 Eur, z jej potvrdenia zo dňa 21.05.2013 nie je zrejmá
účelnosťaniefektívnosťtaktovynaloženýchnákladovniejezrejmé,akékonkrétnelistinybolipredmetom
zákaziek, a na základe čoho bola cena zákaziek stanovená. Nebola teda preukázaná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalobcu, a nie je zrejmé, či je žalovaným vyčíslená škoda
v sume 111,52 Eur následkom žalovaným označeného protiprávneho konania žalobcu.

V konaní taktiež nebolo riadne preukázané protiprávne konanie žalobcu, keďže nebolo preukázané ako,
kedy a kde sa úraz žalobcu stal, ani čo bolo jeho príčinou, okrem toho, že žalobca bol pod vplyvom
alkoholu.Súdprvéhostupňapretovyvodilzáver,ževkonanínebolapreukázanápohľadávkažalovaného
voči žalobcovi v sume 111,52 Eur spôsobilá na započítanie v zmysle § 580 Obč. zák. a § 358 Obch. zák,
preto vyhodnotil kompenzačnú námietku žalovaného ako nedôvodnú. Výrok o náhrade trov konania

odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených a
preukázaných trov za súdny poplatok z návrhu, náhradu cestovných nákladov a ušlej mzdy.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, že práce,
zaplatenia ktorých sa domáhal, riadne vykonal, resp. že ich vykonal bez vád. Zdôraznil, že faktúra s
vyúčtovaním ceny diela,
a výkaz o počte odpracovaných hodín, ktoré žalobca v konaní predložil, nie sú dokladmi o odovzdaní

a prevzatí diela. Žalobca bol povinný preukázať svoje tvrdenie o riadnom splnení záväzku a bol
povinný označiť a predložiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, a ak tak neurobil, neuniesol ani
bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu. Žalobca bol pritom povinný v zmysle článku 7.3 zmluvy o
dielo predkladať osobné denné výkazy o odpracovaných hodinách a o pracovnom postupe, a tiež bol
povinný predložiť zápis o odovzdaní a prevzatí podľa článku 7.4 zmluvy o dielo. Súd prvého stupňa

však paradoxne presunul dôkazné bremeno na neho, žalovaného, keď od neho požadoval preukázanie
vzniku zodpovednostného vzťahu, bez toho, aby žalobca preukázal riadne splnenie povinnosti vykonať
a odovzdať dielo. Výsluchom svedka K. ako priameho nadriadeného žalobcu mohlo dôjsť k preukázaniu
ním tvrdených skutočností, avšak prvostupňový súd tento dôkaz bez bližšieho odôvodnenia nevykonal,
hoci pôvodne tak mienil urobiť. Nevykonaním uvedeného dôkazu došlo k zásahu do jeho práva na

spravodlivý proces, naviac prvostupňový súd dostatočne nevysvetlil, prečo ním navrhnutý (a pôvodne
aj pripustený) dôkaz napokon nevykonal, keď sa mohli objasniť sporné skutočnosti. Výsluch svedka K..
J. by napokon prispel aj k objasneniu okolností, za ktorých došlo k vzniku škody na strane žalovaného
v súvislosti s protiprávnym a neprofesionálnym konaním žalobcu, ktorý v stave opilosti a v dôsledku
následného zranenia nebol schopný plniť si svoje pracovné povinnosti. Jemu, žalovanému tak vznikla

škoda nielen v súvislosti s preplatením žalobcovho ubytovania, ale aj v súvislosti s prekladateľskými
činnosťami,ktorébolpotrebnéprikomunikáciisnemeckýmiinštitúciamivsúvislostishradenímnákladov
za ošetrenie žalobcu. Prvostupňový súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu a jeho
rozhodnutie je nepresvedčivé a nepreskúmateľné, svojvoľné a zjavne neodôvodnené.Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a
že napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O.s.p. a zo zisteného
skutkového stavu vyvodil správny právny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dohodnutú

cenu za vykonané práce za 28 odpracovaných hodín po 13 Eur, spolu vo výške 364 Eur.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že prvostupňový súd nevykonal všetky dôkazy potrebné pre
zistenie skutkového stavu veci, keď nevypočul svedka K.. V. J. (zrejme mal na mysli K.. Y. J.) na
okolnosti, či žalobca dielo riadne dokončil, odvolací súd v súvislosti s námietkami žalovaného, ktorými

spochybňoval výkon prác žalobcu, poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že žalovaný namietal
vady diela bez toho, aby vedel, aké práce žalobca vlastne vykonával. Uvedenému nasvedčuje obsah
zápisnice o pojednávaní zo dňa 25.04.2014, keď žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
žalobcovi vytýkal vady zváračských prác - dielo malo podľa neho mať vadné zvary - hoci z ďalšieho
dokazovania vyplynulo, že žalobca zváračské práce vôbec nevykonával. Okrem tejto, podľa názoru

odvolacieho súdu zásadnej skutočnosti, nasvedčujúcej účelovosti tvrdenia žalovaného o vadách,
žalovaný nepreukázal ani ďalšie náležitosti v súvislosti s uplatnením nároku zo zodpovednosti za vady
diela. Súd prvého stupňa preto správne konštatoval, že za uvedenej situácie by bol výsluch svedka K..
Y. J. neúčelný, lebo počet odpracovaných 28 hodín nebol medzi účastníkmi sporný. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom prvostupňového súdu o tom, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno

o existencii vád diela spôsobených žalobcom a o tom, akým spôsobom ich žalovaný reklamoval, a aké
nároky zo zodpovednosti za vady si uplatnil, a to s poukazom na právnu úpravu obsiahnutú v § 564
a § 436 a § 437 Obch. zák. Pokiaľ žalovaný namietal proti žalobcovi pohľadávku na započítanie svoju
pohľadávku na náhradu škody vo výške
111,52 Eur, súd prvého stupňa dôvodne ustálil, že žalovaný neuniesol ani dôkazné bremeno o vzniku

tejto škody (teda o skutočnom vynaložení prostriedkov v tejto výške), ani o príčinnej súvislosti medzi jej
vznikom a údajným protiprávnym konaním žalobcu, ktoré taktiež nebolo náležite preukázané z hľadiska
plnenia si zmluvných povinností zo strany žalobcu (žalovaný nepreukázal, že žalobca požil alkoholické
nápojepočasrealizáciediela).Keďžežalovanýnespochybnilrelevantnýmspôsobomkvalitučimnožstvo
vykonaných prác, ani nepreukázal existenciu pohľadávky spôsobilej na započítanie s nárokom žalobcu,

záver súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi za vykonané práce je správny.

Odvolací súd z uvedených dôvodov potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. s tým, že v
podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.

Žalobcovi,ktorýbolvodvolacomkonaníúspešný,náhradatrovodvolaciehokonania nebolanepriznaná,
hoci podľa zásady úspechu vo veci by mu patrila (§ 224 ods. 1 O.s.p.,
§ 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca si však trovy nevyčíslil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a zo spisu mu žiadne trovy
odvolacieho konania nevyplývajú.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.