Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, June 14, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Er/373/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210204288
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4210204288.10

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného: A.. E. R., nar. X.X.XXXX, R. XX, X., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, proti
povinnej: H. P.Á., nar. XX.X.XXXX, R. XX, X., o vymoženie 410,34 eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
o námietkach povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie,

r o z h o d o l :

I. Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.3.2010 sa oprávnený voči
povinnej domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 410,34 eur a trov exekúcie na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 6C/92/2002-230 zo dňa 18.4.2007.

Okresný súd Komárno vydal dňa 3.10.2012 v znení opravy z 13.12.2012 poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5401 075998 pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabó na vymoženie sumy 410,38
eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 181,34 eur od 1.1.2001 do zaplatenia, spolu
s 15,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 229,04 eur od 1.1.2002 do zaplatenia a trov exekúcie.

Súd uznesením č. k. 13Er/373/2010-40 zo dňa 13.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoE/82/2014-74 zo dňa 28.8.2014,
vyhlásil predmetnú exekúciu v časti o vymoženie sumy prevyšujúcej sumu 410,34 eur a v časti o
vymoženie 15,50 % úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 229,- eur za neprípustnú a
v uvedenej časti exekúciu zastavil.

Po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie (dňa 10.8.2015) povinná doručila súdnemu exekútorovi
námietky proti trovám exekúcie dňa 14.8.2015 a následne námietky proti exekúcii dňa 24.8.2015. V
podaných námietkach proti trovám exekúcie povinná namietala, že doručené upovedomenie o začatí
exekúcie je nejasné, neprehľadné a nepreskúmateľné v celom rozsahu, vrátane trov exekúcie. Podľa
tvrdenia povinnej návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a
postupom, dôkazom čoho je ďalší postup v rozpore s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky,

resp. aj nečinnosť súdneho exekútora. Preto voči takto uplatňovaným nárokom vznáša aj námietku
premlčania, ktorú navyše zapríčinil sám oprávnený. Upovedomenie o začatí exekúcie označila za paakt,
ktorý odporuje zákonu, resp. aj viacerým zákonným ustanoveniam, na ktorý sa z úradnej povinnosti
neprihliada. Začatá exekúcia nezodpovedá podanému návrhu, pričom poukázala na to, že exekútor je
návrhom na vykonanie exekúcie viazaný, ďalšie následky vyplývajú zo zákona. Trovy exekútora preto
neuznáva a navrhuje ich vyúčtovať navrhovateľovi v plnom rozsahu. Súčasne oznámila, že v zmysle

poučenia a v zákonnej lehote podá ďalšie námietky proti exekúcii, vzhľadom aj na to, že osobitosti
predmetného prípadu museli byť súdu známe z vlastnej činnosti (§ 121 O.s.p.) a exekútor mal zákonnúmožnosť ako aj povinnosť ich zistiť, a to pred odoslaním upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe
uvedeného navrhla, aby predmetnú exekúciu súd zastavil podľa § 57 s poukazom na § 58 Exekučného
poriadku.

V námietkach proti exekúcii povinná opätovne poukázala na dôvody skôr podaných námietok, s tým, že
upovedomenie o začatí exekúcie je nejasné, neprehľadné a nepreskúmateľné v celom rozsahu vrátane
trovexekúcie.Povinnáuviedla,žeupovedomenieozačatíexekúciejejbolozaslanépouplynutívšetkých
prekluzívnych lehôt. V upovedomení nebol uvedený žiadny spôsob výpočtu, ani predpokladaný spôsob

vykonania exekúcie, čím bol uskutočnený neoprávnený zásah do osobného a rodinného života povinnej,
vrátane aj iných garantovaných práv. Návrh na vykonanie exekúcie bol podľa povinnej podaný zákonu
nezodpovedajúcim spôsobom a postupom, o čom svedčí aj ďalší postup v rozpore s platným právnym
poriadkom SR, resp. aj nečinnosť samotného exekútora. Preto voči takto uplatňovaným nárokom vznáša
aj námietku premlčania. Povinná ďalej uviedla, že napriek návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
12.2.2010 bola exekúcia začatá až dňa 14.7.2015, hoci exekútor je viazaný návrhom na vykonanie

exekúcie. Poukázala na trestné konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 1T/19/2003,
v ktorom bol brat povinnej právoplatne odsúdený a pohľadávky povinnej ako poškodenej neboli dodnes
uspokojené, hoci boli uplatnené v trestnom konaní a sú predmetom aj osobitných súdnych konaní. Tak
súdny exekútor, ako aj súd mali mať z vlastnej činnosti vedomosť o uvedených skutočnostiach, preto
podľa povinnej nemalo byť vydané ani poverenie na vykonanie exekúcie. Nezaplatením prednostných

pohľadávok zo strany brata on sám zapríčinil, že nemohlo dôjsť k uspokojeniu nárokov, voči ktorým
aj touto cestou vznáša ako povinná námietku premlčania. Neuznáva ani žiadne trovy ani iné prípadné
súvisiace poplatky, ktoré navrhla vyúčtovať „navrhovateľovi“ v plnom rozsahu. Vzniknutý stav vyvolal
a zapríčinil sám oprávnený. Poznamenala, že nikým a nikdy nebola vyzvaná na splnenie dlhu a
navrhovateľaninepredložilžiadnydôkaza„premlčal“inéskutočnosti.Inakpovedané-klamalasústavne

klame aj tým, že uvedie iba časť vecí, ktoré mu vyhovujú a takto bolo zahájené aj predmetné exekučné
konanie. V závere povinná poukázala na nesprávny úradný postup a nezákonnosť rozhodnutí vo veci
a následnú ich nulitnosť, vzhľadom aj na to, že osobitosti predmetného prípadu súdu museli byť známe
z vlastnej činnosti (§121 O.s.p.) a exekútor mal zákonnú možnosť ako aj povinnosť ich zistiť, a to po
podaní návrhu ale najmä pred odoslaním upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe uvedeného

žiadala exekúciu zastaviť s poukazom na §57 a 58 EP a navrhovateľa zaviazať na zaplatenie všetkých
trov a poplatkov.

Súdny exekútor námietky povinnej proti trovám exekúcie doručil súdu dňa 19.8.2015 a priložil aj
upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.7.2015 a fotokópiu doručenky preukazujúcu prevzatie

upovedomenia o začatí exekúcie povinnou dňa 10.8.2015. Zároveň uviedol, že upovedomenie o začatí
exekúcie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti.
Spôsob vypočítania trov exekúcie je podrobne opísaný v upovedomení o začatí exekúcie, výška trov
exekúcie je jednoznačne a zrozumiteľne určená a vypočítaná ku dňu vydania upovedomenia. Súdny
exekútor odmietol akékoľvek obvinenie povinnej ohľadom nečinnosti exekútora, keďže upovedomenie

o začatí exekúcie bolo vydané až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu č. k.
13Er/373/2010-79 zo dňa 11.5.2015, ktorým bol zamietnutý návrh povinnej na zastavenie exekúcie a
na prerušenie konania.

Súdny exekútor predložil súdu obe námietky povinnej dňa 17.9.2015, o ktorých súd prostredníctvom

súdneho úradníka rozhodol uznesením č.k.13Er/373/2010-93 dňa 21.9.2015. Predmetné uznesenie
súdu napadla povinná odvolaním doručeným súdu dňa 2.11.2015, v ktorom sa domáhala, aby odvolací
súd nesprávne, neúplné, nezákonné, nejasné, nepravdivé a svojvoľné uznesenie vydané nad rámec
právneho poriadku Slovenskej republiky zrušil v celom rozsahu a predmetné exekučné konanie
zastavil v plnom rozsahu. Svoje odvolanie povinná odôvodnila všetkými zákonnými ustanoveniami

§ 205 a 205a O.s.p., ku ktorým uviedla, že exekučný súd v predmetnej veci vydal rozhodnutie v
rozpore so skutočným stavom, keď nerešpektuje podané námietky povinnej a odporuje zákonu. Podľa
povinnej došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci s vyvodením nesprávnych právnych záverov.
Osobitne poukázala na to, že začatá exekúcia podanému návrhu oprávneného nezodpovedá. Odmietla
akékoľvek skomolenie a nepresnosti pri poukazovaní na ňou vznesené námietky, ktoré sú v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia jednostranne zdeformované bez zabezpečenia rovnosti v konaní tvrdeniami,
ktoré skutočnému stavu veci nezodpovedajú. Namietla, že súd sám odstraňoval nedostatky návrhu čím
jednostranne došlo k zvýhodneniu oprávneného. Podľa povinnej exekučný súd tiež skúma, či došlo k
zániku judikovaného práva, t.j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. V danom prípade však súdneskúmal nič. V ďalšom poukázala na § 110 OZ a uviedla, že predmetom exekučného titulu sú údajné
pohľadávky, ktoré sú jednoznačne kvalifikované § 107 OZ, teda za daného stavu a okolností ďalší postup
vyplývazozákona,čosúduaexekútorovimuselobyťznámezvlastnejčinnosti.Ajvzhľadomnauvedené

začatá exekúcia nezodpovedá podanému návrhu zo dňa 12.2.2010. Podľa povinnej, súdu vyplývajú
povinnosti zo zákona, ktoré v danom prípade neboli splnené v súvislosti s podanými námietkami, a to
ani za stavu, keď súd môže exekúciu zastaviť aj z vlastnej činnosti. Medzi prípady zastavenia exekúcie
patrí aj dôvod zastavenia vyplývajúci z § 57 ods. 1 písm. g) EP, t.j. ak je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu
nemožno vykonať. Takým dôvodom je podľa povinnej premlčanie pohľadávky s príslušenstvom, ktorá

bola exekučným titulom priznaná. Uplatnenie námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno
povinnému uprieť. Ďalej povinná namietla, že sa s ňou od začiatku konania nekonalo v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, čím došlo k porušeniu rovnosti účastníkov v konaní, ako aj rovnosti
zbraní s následným odňatím práv účastníčky konania v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. Poukázala tiež
na Dohovor o ochrane základných práv a ľudských slobôd, v súlade s ktorým musí byť každé súdne
konanie. Keďže v tomto konaní súd naďalej pokračuje napriek vzneseným námietkam, povinná považuje

celé konanie za úmyselne nezákonné a ako také je potrebné ho z úradnej povinnosti, resp. zo zákona
zastaviť v celom rozsahu. V závere poukázala na svoje prechádzajúce písomné podania, na spisový
materiál, ako aj na platný právny poriadok Slovenskej republiky vrátane medzinárodných dohovorov a
zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Na podporu svojich tvrdení povinná poukázala príkladom
na niektoré nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací

súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a exekučné konanie zastavil.

Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam je prípustné
odvolanie.

Podľa§202ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(O.s.p.)odvolanieniejeprípustnéaniprotiuzneseniu
v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202 O.s.p.), rozhodnutie sa

podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Vzhľadom na to, že proti uzneseniu, ktorým sa námietky proti exekúcii a trovám exekúcie zamietli, nie
je v zmysle vyššie citovaných ustanovení prípustné odvolanie, súd postupoval v zmysle poslednej vety
§ 374 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého sa uznesenie vyššieho súdneho úradníka podaním odvolania ruší a

o návrhu opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len "EP"), povinný môže vzniesť u exekútora povereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia

jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa
namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

V exekučnom konaní sa súd v rámci podaných námietok zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po
vzniku exekučného titulu a ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti,
prípadne pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Okolnosti, ku ktorým dôjde ešte pred vydaním
exekučného titulu, zásadne nemožno uplatniť, pretože povinný ich mal namietať v pôvodnom konaní, v
ktorom súd rozhoduje podľa stavu platného ku dňu vydania exekučného titulu. Ich relevancia sa končí

vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Inštitút námietok neslúži
ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Súd skúma, či po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú
tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom,
pretože sa vykonáva len to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v

základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,
ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému
subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Exekučný súd
skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.

V danej veci je exekučným titulom právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Krajského súdu
v Nitre č. k. 5Co/301/2006-260 zo dňa 18.4.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2007 a
vykonateľnosť dňa 18.6.2007. Ide o rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti,
ktoré exekučný titul má spĺňať, aby mohol byť podkladom pre výkon exekúcie. Na splnenie povinnosti
uloženej v danom prípade povinnej uvedeným exekučným titulom povinná nemusela byť oprávneným
osobitne vyzvaná, keď z predloženého titulu jednoznačne vyplýva, že povinná mala povinnosť plniť

oprávnenému do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16.3.2010 sa proti
povinnej začalo exekučné konanie. K námietke povinnej, že súd s ňou nekonal od začiatku konania
v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky súd uvádza, že povinný sa o začatí exekúcie

dozvedá až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Potom prvým úkonom procesnej obrany,
ktorý povinnému v exekučnom konaní patrí, je podanie námietok, po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie.

Vzhľadom na to, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie povinnosť uložená povinnej

vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre splnená nebola, návrh bol podaný dôvodne a
opodstatnene. Nakoľko exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 18.6.2007, dňa 18.6.2007 začala
v zmysle § 110 ods. 1 OZ oprávnenému plynúť desaťročná premlčacia lehota na uplatnenie predmetnej
pohľadávky návrhom na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. V uvedenej 10-ročnej lehote
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, a to dňa 16.3.2010. Nárok oprávneného uplatniť si

právo priznané exekučným titulom teda nebol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie premlčaný.
Oprávnený, ak sa chce vyhnúť úspešnému uplatneniu námietky premlčania zo strany povinného, musí
o vykonanie exekúcie požiadať návrhom na jej vykonanie v rámci 10-ročnej lehoty. Pohľadávka pritom
nemusí byť v tejto lehote aj vymožená. Zákon totiž neurčuje súdnemu exekútorovi žiadne časové
obmedzenie trvania exekúcie, resp. lehotu na konečné vymoženie pohľadávky. Dĺžka exekúcie je

preto individuálna a závisí od viacerých faktorov, napr. zisťovanie majetkových pomerov povinného,
spolupráca s exekútorom atď.

Súd tiež poznamenáva, že k hmotnoprávnym dôsledkom začatia exekučného konania patrí prerušenie
plynutia premlčacích lehôt uvedených v § 110 až 114 Občianskeho zákonníka. Uvedená premlčacia

lehota teda oprávnenému po podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohla uplynúť.

Po doručení návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, súdny exekútor požiadal tunajší súd dňa
9.4.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K povinnej uvádzanej skutočnosti, že súd
sám odstraňoval nedostatky návrhu na začatie exekúcie súd uvádza, že výzvou doručenou právnemu

zástupcovi po doručení žiadosti o udelenie poverenia súd vyzval oprávneného, aby nedostatky návrhu
odstránil sám. Vzhľadom na to, že oprávnený tak v určenej lehote neurobil, súd žiadosť o udelenie
poverenia v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní zamietol
uznesením č.k.13Er/373/2010-15 z 15.2.2012. Uvedeným konaním, keď preskúmaním podaného
návrhu a naň nadväzujúcej žiadosti súdneho exekútora súd žiadosť v časti zamietol, nemohlo dôjsť k

jednoznačnému zvýhodneniu oprávneného ako tvrdí povinná. Cieľom tejto kontrolnej činnosti súdu bolo
práve zabezpečiť dodržiavanie príslušných zákonných ustanovení Exekučného poriadku, aby exekúcia
mohla byť vykonaná v súlade so zákonom a exekučným titulom. Čiastočným zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia tak došlo k zníženiu súdnym exekútorom vymáhanej sumy.

Po právoplatnosti uznesenia, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora v časti o vymoženie trov právneho
zastúpenia vo výške 56,06 eur zamietnutá, súd v zmysle § 44 EP dňa 3.10.2012 poveril oprávneným
označeného exekútora vykonaním exekúcie. Týmto momentom sa už začaté konanie dostalo do štádia
vykonávania exekúcie (§36 ods. 2 EP).Vzmysle§47EPexekútorpoverenývykonanímexekúcieupovedomípovinnéhoaoprávnenéhoozačatí
exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie. O začatí exekúcie a

o spôsobe jej vykonania upovedomí povinného pred vydaním exekučného príkazu. Súd preskúmajúc
súdnym exekútorom vydané upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 14.7.2015 zistil, že toto obsahuje
náležitosti v zmysle ustanovenia § 48 EP, t.j. označenie účastníkov konania, pohľadávku určenú na
vymoženie, tiež exekučný titul, predbežné trovy a ďalšie trovy exekúcie, taktiež poučenie o možnosti
dobrovoľného plnenia, podania námietok a lehoty na ich podanie. Súd dodáva, že z dikcie ustanovenia

§ 47 ods. 1 EP jednoznačne vyplýva, že v upovedomení o začatí exekúcie nemusí exekútor nevyhnutne
určiť i spôsob jej vykonania, ten môže určiť až v upovedomení o spôsobe vykonania exekúcie. Súdny
exekútor určuje spôsob vykonania exekúcie, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak a exekútor môže
vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi.

Povinná v podaných námietkach proti exekúcii neuviedla žiadne relevantné okolnosti, ktoré by nastali

po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. by bránili jeho vymáhateľnosti,
pričom takouto okolnosťou nie je ani povinnou uvádzaná skutočnosť, že oprávnený bol v trestnom
konaní právoplatne odsúdený, resp. že pohľadávky povinnej voči oprávnenému nie sú uhradené, ktoré
skutočnosti nemajú vplyv na priebeh predmetnej exekúcie. Z uvedených dôvodov súd námietkam
povinnej proti exekúcii nemohol vyhovieť. Keďže nemal preukázané ani žiadne dôvody, pre ktoré by bola

exekúcia neprípustná, rozhodol tak, že námietky povinnej proti exekúcii ako nedôvodné zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov, platnej a účinnej od 1.1.2009 (ďalej len "vyhláška"), základom na
určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je

výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však
33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky, ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona,
patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä

cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len "EP") účastník konania môže vzniesť u exekútora do
troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach

rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné
odvolanie.

Podľa § 201 ods. 4 EP toto rozhodnutie je vykonateľné, len čo bolo doručené exekútorovi poverenému
vykonaním exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 EP exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.Súdny exekútor si podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa
14.7.2015 vyčíslil predbežné trovy exekúcie ku dňu 14.7.2015 vo výške 160,92 eur, t.j. 10 % odmena
vo výške 131,- eur, 20 % DPH z odmeny vo výške 26,20 eur, náhrada hotových výdavkov - poštovné

vo výške 3,72 eur s DPH a 10 % odmena z úrokov z omeškania od 15.7.2015 a 20 % DPH z uvedenej
odmeny. Súdny exekútor zároveň upozornil povinnú, že ak dlh nesplní v určenej lehote, trovy exekúcie
budú vyššie, t.j. 317,52 eur, t.j. 20 % odmena vo výške 261,50 eur, 20 % DPH z odmeny vo výške 52,30
eur, hotové výdavky - poštovné vo výške 3,72 eur s DPH a 20 % odmena z úroku z omeškania od
15.7.2015 a 20 % DPH z uvedenej odmeny, pričom takto vyčíslené trovy exekúcie by mohli byť aj vyššie.

Zvýšiť by sa mohli najmä o výdavky poštovného, cestovného a pod. Predbežne ich súdny exekútor
vyčíslil vo výške 40,- eur.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že predbežné trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom vo
výške 160,92 eur s DPH + 10 % odmena z úroku z omeškania počnúc 15.7.2015 a 20 % DPH z uvedenej
odmeny,bolivyčíslenévsúladesvyhláškouMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyč.288/1995

Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčíslil
odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času
vyčíslil len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Pre prípad
nesplnenia dlhu povinnou v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vyčíslil súdny
exekútor trovy exekúcie v súlade s § 5 ods. 1 vyhlášky, t.j. vo výške 20% zo základu na jej určenie.

Súdny exekútor presne špecifikoval predbežné trovy exekúcie, uviedol, z akých položiek pozostávajú
predbežné trovy exekúcie ako aj spôsob ich výpočtu. Taktiež uviedol, čo tvorí základ na určenie odmeny
súdnehoexekútorazavýkonexekučnejčinnostipriexekúciinapeňažnéplnenie,t.j.výškapohľadávkyku
dňu 14.7.2015 (istina vo výške 410,34 eur, príslušenstvo pohľadávky vo výške 38,39 eur pozostávajúce

z trov právneho zastúpenia vo výške 21,89 eur, súdneho poplatku za žiadosť o udelenie poverenia
vo výške 16,50 eur; úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1.1.2001 zo sumy 181,34 eur do
14.7.2015 a úroku z omeškania vo výške 15,5 % ročne od 1.1.2002 zo sumy 229,- eur do 14.7.2015).

Na základe uvedeného súd považoval podané námietky povinnej proti trovám exekúcie za

neopodstatnené, keďže tieto si súdny exekútor v zmysle vyššie uvedeného vyčíslil správne. S poukazom
na uvedené súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovieť nemohol a rozhodol o nich tak, ako
je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (202 ods. 2 O.s.p.)