Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, July 14, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/215/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109215620
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7109215620.25

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I, samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou, v právnej veci navrhovateľa: P. Š.,
L.. XX.XX.XXXX, J. XX, T., zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, Floriánska 16, Košice,
proti odporcovi: W.. C. Š., L.. X.XX.XXXX, G. XX, T., zastúpenému JUDr. Petrom Čurillom, advokátom,
Hlavná 11, Prešov, o zvýšenie výživného pre dospelé dieťa takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zvýšenie výživného od 30.5.2014 do budúcna z a s t a v u j e.

Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2009 do 29.5.2014 vo výške 2.981,46 eur j e odporca p o v i n n ý
uhradiť navrhovateľovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Účastníci s ú p o v i n n í nahradiť štátu na účet súdu trovy, a to vo výške každý po 16,50 eur, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Svojím návrhom, doručeným súdu dňa 29.6.2009, sa navrhovateľ domáhal zmeny rozsudku tunajšieho
súdu zo dňa 23.1.2007 č.k. P 118/98-458 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
24.11.2008 č.k. 7CoP/213/2007 tak, že súd zvýši výživného zo strany odporcu na navrhovateľa zo

sumy 4.000 Sk na 390 eur mesačne od 1.7.2009 do budúcna, ktoré je odporca povinný platiť k rukám
navrhovateľa vopred vždy do 15. dňa v mesiaci.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.10.2011 sp.zn. 17C/215/2009-434 tak, že konanie v časti o

zvýšenie výživného o 100 eur mesačne, od 1.7.2009 do budúcna zastavil a zvýšil povinnosť odporcu
platiť výživné pre navrhovateľa zo sumy 132,78 eur na 208 eur, čím zmenil rozsudok tunajšieho súdu
zo dňa 23.1.2007, č.k. P 118/98-458 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.11.2008,
č.k. 7CoP 213/2007. Taktiež zaviazal odporcu na zaplatenie dlžného výživného za obdobie od 1.7.2009
do 30.9.2011 vo výške 2.030,94 eur a v zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že o trovách konania súd
rozhodne samostatným uznesením.

Na základe odvolaní účastníkov Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.6.2012 zrušil rozsudok
v napadnutých výrokoch o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľovi, dlžnom výživnom,
zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.

Súd vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 3.7.2014 sp.zn. 17C/215/2009-789 tak, že konanie

v časti o zvýšenie výživného o 100 eur mesačne od 1.7.2009 do budúcna zastavil a zvýšil vyživovaciu
povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zo sumy 132,78 eur na 215 eur počnúc od 1.7.2009 do budúcnaso splatnosťou vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred, a tým zmenil rozsudok Okresného
súdu Košice I z 23.1.2007 sp.zn. P/118/98-458 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
z 24.11.2008 sp.zn. 7Cop/213/2007. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2009 do 30.6.2014 vo výške

4.933,20 eur odporcovi uložil uhradiť do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti súd návrh zamietol s tým, že trovách konania pozostávajúcich z trov štátu ako aj trov účastníkov
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Na základe odvolania odporcu Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok preskúmal a rozsudkom

sp.zn. 7Co/67/2014-838 z 29.4.2015 potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného do
29.5.2014 a zrušil rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 30.5.2014 a v rozsahu
zrušenia vrátil vec na ďalšie konania.

Súd po vrátení veci zistil, že navrhovateľ ukončil štúdium dňom 29.5.2014. Odporca pravidelne, aj
po 29.5.2014 každý mesiac vrátane júla 2015 uhrádzal navrhovateľovi výživné vo výške 132,78 eur

mesačne.

Navrhovateľ zobral návrh v časti o zvýšenie výživného od 30.5.2014 do budúcna v spojení s dlžným
výživným za toto obdobie späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Odporca s čiastočným späťvzatím
návrhu súhlasil. Žiadal započítať uhradené výživné oproti dlžnému výživnému. Žiadal priznať náhradu

trov konania s poukazom na to, že navrhovateľ neuviedol skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo
veci, t.j. že ukončil vysokoškolské štúdium.

Podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať počas konania späť návrh na jeho začatie a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak
dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne

o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa so súhlasom odporcu, súd v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami konanie v späťvzatej časti zastavil.

Súd rozsudkom z 3.7.2014 zvýšil výživné odporcu na navrhovateľa zo sumy 132,78 eura mesačne na
sumu 215 eur mesačne počnúc od 1.7.2009 do budúcna, pričom konanie o zvýšenie výživného od
30.5.2014 do budúcna súd zastavil. Počas celého konania až júla 2015 odporca uhrádzal navrhovateľovi
výživné vo výške 132,78 eur mesačne. Dlžné výživné teda predstavuje neuhradené výživné za obdobie

od 1.7.2009 do 29.5.2014, t.j. 215 eur x 58 mesiacov (12.470 eur) + 215eur/31dníx29 dní (201,13 eur)
- 73 mesiacov x 132,78 eur (9.692,94 eur), t.j. 2.978,19 eur.

Súd v súlade s ust. § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. povolil odporcovi s prihliadnutím na jeho finančnú
situáciu uhradiť dlžné výživné do 30 dní, čo je vzhľadom na dátum začatia konania a výšku dlžnej sumy

primerané obdobie.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 146 ods. 2 ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný
uhradiť trovy konania odporca.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ pôvodným

návrhom žiadal zvýšiť výživné zo sumy 132,78 eur na 390 eur mesačne od 1.7.2009 do budúcna,
následne svojími čiastočnými späťvzatiami v časti výživného 100 eur do budúcna od 1.7.2009 a v časti
o zvýšenie výživného od 30.5.2014 do budúcna procesne zavinil čiastočné zastavenia konania, i keď
je nutné uznať, že v čase podávania návrhu mu nemuseli resp. nemohli byť dôvody späťvzatí (pomeryodporcu, presný dátum ukončenia štúdia) známe. Napokon výživné bolo zvýšené len na sumu 215
eur, teda návrh bol aj po úprave petitu na zvýšenie výživného zo sumy 132,78 na sumu 290 eur len
zčasti dôvodný, navrhovateľ len čiastočne úspešný, preto súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Podľa 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, aj v
konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda aj v tých konaniach,
ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov alebo v ktorých účastníci požívajú zo zákona osobné
oslobodenie od súdnych poplatkov.

Vzhľadom na výsledok konania a skutočnosť, že u žiadneho účastníka neboli preukázané predpoklady
na oslobodenie od súdnych poplatkov súd rozhodol, že obaja účastníci sú povinní nahradiť štátu trovy
konania, ktorý vznikli náhradou vecných nákladov Centrálnemu depozitárovi cenných papierov SR a.s.,
za poskytnutie informácie vo výške 33 eur predbežne zo štátnych prostriedkov na základe uznesenia
súdu zo dňa 7.11.2011, a to každý v polovici, t.j. po 16,50 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti.
Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za
posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku (§ 162 ods. 2 O.s.p.). Pri rozsudkoch predbežne
vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia (§ 162 ods. 1 O.s.p.).