Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/127/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810206213
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5810206213.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci žalobkýň: 1/ H. W., rod.
J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, T., 2/ E. C., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, 3/ S.
Q., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX, 4/ A. T., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX,
žalobkyne 1/ až 4/ v konaní právne zastúpené JUDr. Slavomírom Bachyncom, advokátom, so sídlom
N. XXX, proti žalovaným: 1/ O. Z., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, A. J., 2/ U. J.,
rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX, 3/ K. I., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. C. XXX,
4/ S. Q., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, Z., žalované 1/ až 4/ v konaní právne zastúpené

JUDr. Ivanom Ilavským, advokátom, so sídlom M. H. XXXX/XX, A. J., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkýň 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného
súdu Námestovo č. k. 8C/229/2010-410 zo dňa 29. októbra 2015,

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku IV., ktorým žalobkyniam 1/ až 4/ a žalovaným 2/ až 4/ uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej 1/, každá sumu po 2.268,72 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku sa rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol vo výroku I. tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníčok
konania k rodinnému domu súp. č. XXX na parcele č. 1826, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX k.ú. V. C.,
obec Oravské Veselé, zrušil a výrokom II. prikázal v celosti do vlastníctva žalovanej 1/, ktorú zároveň
výrokom III. zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyniam 1/, 2/, 3/, 4/ a žalovaným 2/, 3/ a 4/, každej po
3.971,50 eur z titulu primeranej náhrady do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV.
uložil žalobkyniam 1/, 2/,3/ 4/ a žalovaným 2/, 3/, 4/ povinnosť zaplatiť žalovanej 1/, každá sumu 2.268,72
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. rozhodol o trovách konania tak, že o nich

rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Prvostupňový súd konštatoval, že rešpektujúc záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva určené ustanovením § 142 ods. 1 OZ zrušil podielové spoluvlastníctvo a vyporiadal ho
spôsobom uvedeným vo výroku prvostupňového rozsudku. Poukázal na to, že nedeliteľnosť sporného
domu vyplýva z jeho stavebnotechnického vyhotovenia keďže sa jedná o štandardný, klasický rodinný
dom určený na bývanie jednej rodiny, čo potvrdila aj klasifikácia znalca v znaleckom posudku. Vzhľadom
na zhodu účastníčok a záujem žalovanej 1/ o nadobudnutie spornej nehnuteľnosti prichádzala potom

do úvahy podľa okresného súdu v poradí druhá alternatíva vyporiadania spoluvlastníctva vo forme
prikázania domu za primeranú náhradu do jej vlastníctva. I napriek zhodnej veľkosti podielov mal
okresný súd za to, že hľadisko účelného využitia veci svedčí žalovanej 1/, ktorá dom pomerne zásadne
zrenovovala, a ktorá ho v podstate sama so svojou rodinou fakticky užíva ako víkendový. K otázke výškyprimeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa viackrát vyjadrovala judikatúra
súdov (viď najmä stanovisko Občianskoprávneho kolégia NS SR, publikované pod R 43/1997), ktorá
je v súčasnosti konštantnou v tom, že primeranú náhradu treba ponímať ako hodnotový ekvivalent

vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola
predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Primeranosť
náhrady závisí nielen od vlastností veci, ale aj od záujmu o ňu - od dopytu a ponuky v danom mieste
a čase, a teda musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by bolo možné vec
predať. Preto pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu do vlastníctva

jednému či viacerým spoluvlastníkom sa vždy vychádza z trhovej ceny veci v stave, v akom je ku dňu
rozhodovaniasúdu(§154ods.1O.s.p.).Takátocenajezákladompreurčenievýškyprimeranejnáhrady
pre odstupujúcich spoluvlastníkov. Investujúci spoluvlastník má možnosť návrhom alebo vzájomným
návrhom požadovať zaplatenie určitej čiastky od ostatných spoluvlastníkov titulom zhodnotenia, o čom
súd rozhodne samostatným výrokom v meritórnom rozhodnutí, ktorým vyporiada spoluvlastníctvo.
Pre určenie výšky primeranej náhrady podľa okresného súdu je rozhodujúcou súčasná trhová hodnota,

ktorou znalec určil ako súčasnú všeobecnú hodnotu sporného domu na čiastku 31.771,96 eur. Znalecký
posudok úplne presvedčivo bez zohľadnenia subjektívnych predstáv účastníčok dáva objektívnu
odpoveď na otázku, za akú cenu možno zrealizovať predaj či kúpu porovnateľného rodinného domu.
Okresný súd tu nemohol vychádzať z čiastky navrhovanej žalovanou stranou, pretože ako už bolo
uvedené, rozhodujúci je stav veci a jej hodnota v čase vyporiadania. Podľa okresného súdu potom

žalobkyne dôvodne vzhľadom na veľkosť svojich podielov (2/16) požadovali od žalovanej 1/ náhradu
po 3.500,- eur za odstúpenie svojich podielov, pričom im priznal viac než požadovali (po 3.971,50 eur),
pretože ide o konanie, v rámci ktorého z ustanovenia § 142 ods. 1 OZ vyplýva spôsob vyrovnania
vzťahu účastníčok. Primeranú náhradu okresný súd prisúdil aj žalovaným 2/, 3/ a 4/, hoci náhradu za
odstupujúci podiel voči žalovanej 1/ nepožadovali vychádzajúc jednak z možnosti prisúdiť viac (teda

toho, čo žiadané nebolo) a jednak z toho, že v rámci vyporiadania okresný súd vykonal aj vyporiadanie
nároku súvisiaceho s likvidáciou spoluvlastníctva (investície), t.j. tzv. širšie vyporiadanie, titulom ktorého
vzniklažalovaným2/,3/a4/povinnosťzaplatiťžalovanej1/jehopomernúnáhradu.Okresnýsúdzastáva
názor, že by sa javilo nespravodlivým, aby žalované 2/, 3/ 4/ boli zaviazané na pomernú náhradu
vložených investícií bez toho, aby im vznikol nárok na primeranú náhradu za ich odstupujúci podiel.

Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva možno previesť ako vyporiadanie v širšom slova zmysle,
a to na základe návrhu účastníka, alebo vzájomného návrhu. Preto o takomto návrhu požadujúcom
zaplatenieurčitejčiastkyzdôvoduširšiehovysporiadaniajevždytrebarozhodnúťsamostatnýmvýrokom
rozsudku, nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Základom pre to, aby určitý nárok mohol byť
vysporiadaný v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, je, že ide o majetkové právo

(nárok), ktoré vzniklo medzi účastníkmi v súvislosti s existenciou ich podielového spoluvlastníctva k veci
a ak zrušením podielového spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov je na takto vzniknutom práve
dotknutý.
Podľa okresného súdu z hľadiska povahy nárokov je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutnú
opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi

v bežných záležitostiach a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými ostatní spoluvlastníci
vyslovili súhlas alebo, ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. V prípade
ak ostatní spoluvlastníci súhlasia s nákladmi vynaloženými jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na
vec, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným
spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov. Podľa okresného súdu bolo potrebné tiež

zistiť, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov.
Ak boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa
však domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením
ich podielov v dôsledku vynaloženej investície, ide o rozdiel medzi cenou pred investíciou a po
jej vynaložení. S prihliadnutím na takéto rozlíšenie teda ide buď o majetkové právo investujúceho

spoluvlastníka uplatňované voči ostatným spoluvlastníkom, alebo o právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Investície akéhokoľvek druhu vykonané jedným zo spoluvlastníkov so súhlasom ostatných
nepredstavujú ich bezdôvodné obohatenie, a preto sú splatné už za trvania spoluvlastníctva a nie až
po jeho zrušení.
Ďalej okresný súd konštatoval, že žalovaná 1/ si nároky súvisiace s likvidáciou investícii uplatnila

dňa 31.10.2011 (na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu). K dohode o rekonštrukcii a s
vynaložením nákladov medzi spoluvlastníkmi nedošlo. Vychádzajúc z výpovede znalca, okresný súd
medzinevyhnutnúopravuaúdržbuaniebežnúzáležitosť,zaradilodstránenietrhlinyvobvodovommúre,
odstránenie narušenia komína, prípojky vody vrátane nového polyetylenového potrubia zo záchytnéhoprameňa do vodojemu a z vodojemu do rodinného domu a s tým súvisiace výkopové práce, zásyp,
obsyp, montáž, zhotovenie žumpy, odkop rodinného domu s odvodnením, zasypanie štrkom, čím
sa zabránilo podmývaniu základov, oprava trhliny, ktorá nevykazuje znaky postupného narúšania,

zhotovenie nového komína nad strechou z podstrešného priestoru, čím sa zabránilo zatekaniu, očistenie
strechy od hrdze. Špecifikovanými opravami a úpravami sa zabránilo zdevastovaniu rodinného domu,
pretože prestalo sadanie a zatekanie do podkrovného priestoru a zvýšila sa životnosť krytiny, a
preto ich možno považovať za nevyhnutné. Nevyhnutými opravami a úpravami došlo k zhodnoteniu
podielov ostatných spoluvlastníkov v dôsledku investícií vynaložených žalovanou 1/ a zároveň k vzniku

ich bezdôvodného obohatenia. Žalovanej 1/ tak vznikol nárok na jeho vydanie v rozsahu rozdielu
medzi cenou nehnuteľnosti pred investíciou a po jej vynaložení. Trhová cena rodinného domu pred
rekonštrukciou bola 13.622,22 eur a po rekonštrukcii 31.736,36 eur (z trhovej ceny 31.771,96 eur bola
odčítaná suma 35,60 eur vynaložená na vonkajšie schodisko, čo nie je nevyhnutná úprava). Rozdiel
predstavuje sumu 18.149,74 eur, z ktorej na zhodnotený podiel ostatných spoluvlastníčok pripadá
2.268,72 eur. Na túto sumu titulom likvidácie vložených investícii zaviazal žalobkyne 1/, 2/, 3/, 4/ a

žalované 2/, 3/ a 4/. Rozsah takého zhodnotenia rodinného domu (ako vyplýva z výpovede znalca
dovtedy problematického a po rekonštrukcii výborného) považoval okresný súd za primeraný hodnotový
ekvivalent zodpovedajúci napokon aj záverom znaleckého posudku, ktorý ocenil rekonštrukčné práce
medzi nimi aj tie, ktoré neboli nevyhnutými sumou 24.744,01 eur. Podľa okresného súdu pre začiatok
plynutia vydania bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih vynaloženia nákladov na nevyhnutnú

opravu či údržbu. V posudzovanom prípade k nevyhnutných opravám či údržbám došlo v priebehu
rokov 2009 až 2010 s tým, že k zakúpeniu materiálu došlo v roku 2008. Dvojročná lehota začala
plynúť 01.01.2009 a uplynula 31.12.2011. Žalovaná 1/ si nárok uplatnila na pojednávaní 31.10.2011, t.j.
včas. Námietka premlčania tohto nároku vznesená stranou žalobkýň bola vyhodnotená ako nedôvodná.
Ostatné opravy a úpravy, ustálené vo výške 6.594,27 eur (rozdiel medzi rozpočtom 24.744,01 eur

a nevyhnutými opravami a úpravami 18 149,74 eur) neboli nevyhnutými, a preto ani záležitosťou nie
bežnou, naviac vykonanou bez súhlasu niektorých spoluvlastníkov (žalobkýň), preto je povinná ich
žalovaná 1/ znášať sama.
O trovách konania okresný súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. tak, že rozhodnutie
o trovách konania vyhradil na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti výroku IV. rozsudku prvostupňového súdu, ktorým zaviazal žalobkyne 1/, 2/, 3/, 4/ a žalované 2/,
3/, 4/ k povinnosti zaplatiť žalovanej 1/, každá sumu po 2.268,72 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, podali v zákonom stanovenej lehote žalobkyne odvolanie. Namietali, že hodnota stavebných
prác nebola zo strany žalovanej 1/ ako oprávnenej plnenie prijať, nebola preukázaná relevantným

spôsobom. Dôkazy opierala o svoje tvrdenia, ktoré boli natoľko spochybnené, že jej nároku nebolo
možné vyhovieť. Stanovenie hodnoty stavebných prác znalcom nemohol súd akceptovať z toho dôvodu,
že nebol oprávnený sa k tejto problematike vyjadrovať a ani oceňovať hodnotu prevedených prác.
Z toho dôvodu nebolo možné akceptovať ani priložený rozpočet svedka O. F.. Rozpočtár reálne
nezisťoval a nepremeriaval skutočne vykonané práce a pri stanovení ceny nevychádzal z predložených

materiálov. Takýmto spôsobom nemohli určiť hodnotu vykonaných prác, ale ani následné zhodnotenie
nehnuteľnosti, pretože vychádzali z nepresne zisteného skutkového stavu. Poukázal tiež na to, že v roku
2011 si uplatňovali nárok na investície vo výške 10.000,- eur, pričom veci na pokladničných bločkoch
boli aj za žiarovky, štetce, lustre a iný spotrebný materiál. Zvyšok nároku si uplatnili až na pojednávaní
dňa 05.03.2014. Napriek tomu ich súd nárok uznal. Namietali tiež, že financie na úpravu a opravy

domu poskytla zo životných úspor žalovaná 2/, čo vyplýva z výsluchu žalovaných. Žalobkyne ani nedali
akýkoľvek súhlas na investície do rodičovského domu, pričom namietali akékoľvek práce jednak ústne
od roku 2008 a jednak písomne v roku 2010. Za nevyhnutné úpravy podľa odvolateliek nie je možné
považovať akékoľvek ďalšie stavebné úpravy či opravy, ktoré mali byť vykonané a boli uvedené v
rozpočte. Poukázali tiež na to, že žalovaná 1/ užívala rodinný dom výlučne, pričom tento poskytovala na

občasný nájom tretím osobám, na ktorú skutočnosť poukázali dňa 30.03.2015 s tým, že preukázali, že
zisk z nájmu z podobnej nehnuteľnosti sa pohybuje vo výške 200,- eur mesačne. Ak teda žalovaná ako
užívateľka nemala súhlas ostatných spoluvlastníčok na prenájom, došlo z jej strany k bezdôvodnému
obohateniu, pričom ak mal súd pochybnosti o tomto nároku, mal ho vylúčiť na samostatné konanie.

K odvolaniu sa vyjadrili žalované 1/, 2/, 3/, 4/ cestou právneho zástupcu tak, že v roku 2008 bol
pozemok pod domom a okolo domu nevyporiadaný. Z toho vyplýva, že predajnosť bez pozemku
a jeho hodnota je veľmi nízka. Z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že rekonštrukciu vykonávala
žalovaná 1/. Znalec a svedok jednoznačne uviedli nevyhnutnosť rekonštrukčných prác na zachovanierodinného domu, pričom znalec svoj posudok dostatočne obhájil. Súhlas žalobkýň na vykonanie prác
bol daný konkludentne a písomne sa ozvali až po úplnom vykonaní nevyhnutných rekonštrukčných prác
na dome, ktorú otázku však prvostupňový súd jednoznačne vyporiadal a potvrdil. Ďalej vo vyjadrení

uviedli tiež, že skutočnosti ohľadne nájmu tretím osobám sa nezakladajú na pravde, keďže na ich
preukázanie nepredložili žalobkyne 1/, 2/, 3/, 4/ žiadny relevantný dôkaz. Navyše žalovaná 1/ od roku
2008 nevyužívala, ale vykonávala nevyhnutné rekonštrukčné práce. Preto rozhodnutie okresného súdu
bolo správne. Z obsahu odvolania nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by obsahovali niektorý z dôvodov
uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 O. s. p..

K podanému odvolaniu sa vyjadrila aj žalovaná 1/, ktorá uviedla, že rekonštrukciu vykonávala na vlastné
náklady a nie je ochotná ju zaplatiť znova. Každá zo sestier o prebiehajúce rekonštrukcii vedela, a preto
mohli výhrady predniesť priamo jej, alebo mohli podať sťažnosť na stavebný úrad, čo sa však nestalo.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe

podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., (teda čo do výroku IV., ktorým
okresný súd zaviazal žalobkyne 1/, 2/, 3/, 4/ a žalované 2/, 3/, 4/ k povinnosti zaplatiť žalovanej 1/,
každá sumu po 2.268,72 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku) a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý
rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p.. Ostatných výrokov

rozsudku sa odvolací súd nedotkol, keďže neboli odvolaním napadnuté.

Podľaustanovenia§219ods.1O.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiepotvrdí,akjevovýrokuvecnesprávne.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného

ustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie
ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré
sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za
použitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom sa len na

zvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a
okolnosti.UvedenýpostupazáverkrajskéhosúdujeajvsúladesuznesenímÚstavnéhosúduSRsp.zn.
IV. ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a
odvolaciehosúdunemožnoposudzovaťizolovane,pretožeprvostupňovéaodvolaciekonaniezhľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny

názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných
súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli
vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada

voľného hodnotenia dôkazov.

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou vyporiadania
podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle, ktoré zodpovedá záverom znaleckého dokazovania.
Pokiaľ ide o námietku žalobkýň ohľadne nemožnosti akceptovania stanovenia hodnoty stavebných

prác znalcom Ing. Žochňákom a svedkom F., odvolací konštatuje, že v priebehu konania neboli
namietané závery znaleckého posudku, vrátane jeho doplnku. Naopak, odvolací súd konštatuje (č.l. 286
spisu), že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že právny zástupca žalobkýň síce navrhoval v rámci
svojho prednesu kontrolné znalecké dokazovanie, avšak na tomto svojom návrhu netrval a súhlasils takým postupom, aby bolo ohodnotenie investícií doplnené pôvodným znalcom Ing. Žochňákom.
Ani na poslednom pojednávaní nedošlo k procesnému návrhu na doplnenie dokazovania znalcom.
Pokiaľ tieto skutočnosti neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa do vyhlásenia uznesenia o

skončení dokazovania a odvolateľky boli riadne poučené v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.,
nemožno na tieto skutočnosti prihliadať. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku odvolateliek
ohľadne prenájmu predmetného rodinného domu tretím osobám, keďže takýto nárok nebol riadnym
procesným spôsobom vznesený. Okrem toho sa odvolací súd nestotožnil s argumentáciou odvolateliek
ohľadne uplatnenia nároku na investície po uplynutí premlčacej doby s tým, že prvostupňový súd sa

s touto otázkou vyporiadal náležitým spôsobom, na ktoré závery odkazuje odvolací súd. Z hľadiska
plynutia premlčacej doby nie je významné, kedy bola procesne zmenená výška uplatneného nároku na
zohľadnenie investícií.

Odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy,

ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Naopak, rozsudok vyčerpávajúcim spôsobom
zodpovedal všetky právne relevantné otázky, ktoré súviseli s uplatneným nárokom. Pri výklade aplikácie
právnych predpisov sa prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich

účel ani podstatu, a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Je výlučne na
ťarchu odvolateliek, že vo vzťahu k žiadnemu z vecných argumentov, na ktorých okresný súd založil
svoje meritórne rozhodnutie, nepredložili relevantnú protiargumentáciu. Nakoľko odvolacie dôvody boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento

potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd z dôvodu postupu okresného súdu podľa §
151 ods. 3 O. s. p., v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ak to
zákonpripúšťavlehotedvochmesiacovoddoručeniaodvolaciehosúduoprávnenémusubjektunasúde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).