Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/762/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3100899966
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3100899966.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov 1/ R.. arch. V. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., W. námestie č. XX, št. občana SR, 4/ N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - N.,
N. XXX/XX, Xa/ F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. I. XX, Xb/ G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W.
I.. XX, 5/ B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., W. I.. XX, zastúpených R.. arch. V. W. proti odporcom 1/

E. SK, a.s., so sídlom G., L. č. 8, R. XX XXX XXX, zastúpenému V.. J. O., advokátom so sídlom Z. Z.,
HT. XX, 2/ W. G., so sídlom G., W. I., R.: XX XXX XXX, zastúpenému Q. B. Y., S. XX, R.: XX XXX XXX,
3/ M. B. s.r.o., so sídlom G., N. XXXX, R.: XX XXX XXX, zastúpenému V.. V. T., advokátom so sídlom
G. G., M. R. O. XX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku T.
súdu Trenčín, č. k. 8C/537/2000-492 zo dňa 29. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) určil, že kúpna zmluva č. XX/XX,
uzavretá medzi predávajúcim - W. G. a kupujúcim - E., spol. s r.o. dňa XX.XX.XXXX, je neplatná
(výrok I.), návrh vo vzťahu k odporcovi 3/ zamietol (výrok II.), odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť
spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 1/ náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného
súdneho poplatku XX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, (výrok III.), odporcom 1/, 2/

uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke 4/ náhradu trov konania spočívajúcu v
náhrade zaplateného súdneho poplatku XX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok
IV.), odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi 4a/ náhradu trov
konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku XX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok V.), odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi
4b/ náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku XX,XX eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.), odporcom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne

navrhovateľovi 5/ náhradu trov konania spočívajúcu v náhrade zaplateného súdneho poplatku XX,XX
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VII.), navrhovateľom 1/, 4/, 4a/, 4b/ a 5/ uložil
povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcovi 3/ náhradu trov konania spočívajúcu v trovách
právneho zastúpenia XXX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VIII.). V odôvodnení
uviedol, že s ohľadom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. sa v prvom rade zaoberal otázkou, či navrhovatelia
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení a dospel k záveru, že v danom prípade je daný

naliehavý právny záujem na určení, že kúpna zmluva uzavretá medzi odporcami 1/ a 2/ je neplatná,
nakoľko v prípade, ak by súd návrhu navrhovateľov vyhovel, by sa právne postavenie navrhovateľov
zmenilo. V posudzovanej veci navrhovatelia vystupujú v postavení nájomcov bytov v bytovom dome,ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa v konaní domáhajú. Navrhovatelia by aj
po prípadnom úspechu v konaní naďalej zostali iba v postavení nájomcov vlastníka domu a nestali by sa
vlastníkmi obývaných bytov, avšak zohľadnil skutočnosť, že predávajúcim domu súpisné č. XX, v ktorom

sa byty navrhovateľov nachádzajú, bolo W. G., (odporca 2/) , ktoré je právnickou osobou, ktorá podľa §
1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy i v
aktuálnomznenísamostatnehospodárisvlastnýmmajetkom.Majetkomodporcu2/bolkudňu uzavretia
kúpnej zmluvy XX.XX.XXXX nepochybne i dom súpisné č. XX a pozemok parc. č. XXXX, zapísané v tom
čase na LV č. 1, k.ú. G.. T. je pri nakladaní so svojim majetkom - na rozdiel od bežnej právnickej osoby

- obmedzovaná jednak viacerými špeciálnymi právnymi predpismi (napr. zákona č. XXX/XXXX Zb. o
obecnom zriadení a zákona č. XXX/XXXX Zb. majetku obcí a ďalšie) a jednak všeobecnou zásadou
(vyjadrenou napokon i v § 7 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v aktuálnom znení i v znení
účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy) hospodárenia s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej
občanov. Z uvedeného vyvodil rozdiel medzi právnym postavením nájomcu bytu, ktorého vlastníkom
je obec a nájomcu bytu, ktorého vlastníkom je právnická osoba - podnikateľ, ktorý je pri hospodárení a

nakladaní so svojim majetkom obmedzovaný nesporne v menšom rozsahu, pretože ustanovenia vyššie
spomenutých špeciálnych právnych predpisov sa ho nedotýkajú. Okrem toho vlastník bytu - právnická
osoba, podnikateľ, nemá žiadnu všeobecnú povinnosť aktívne konať na rozvoj a prospech občanov
obce,resp.svojichnájomcovtak,akojetomuuprávnickejosoby-obce.Napodporusvojejargumentácie
poukázal aj na názor odvolacieho súdu, vyslovený v (síce zrušenom) rozsudku č. k. 19Co/49/2008-201

zo dňa 24.04.2008, podľa ktorého existencia tejto procesnej podmienky bola preukázaná, pretože
požadovaným určením sa odstráni právna neistota navrhovateľov. K otázke aktívnej legitimácie, ktorá
s otázkou naliehavého právneho záujmu úzko súvisí, uviedol, že navrhovatelia 1/ a 5/ sú pôvodnými
nájomcami bytov v bytovom dome súpisné J.rý bol predmetom prevodu na základe spornej kúpnej
zmluvy č. XX/XX zo dňa 18.12.1997, navrhovatelia 4/, 4a/ a 4b/ sú právnymi nástupcami (dedičmi) po

pôvodnom navrhovateľovi 4/ E. B., ktorý zomrel v priebehu tohto súdneho konania, a ktorý bol taktiež
pôvodným nájomcom bytu v bytovom dome súpisné č. XX, z ktorého právneho vzťahu odvodzujú svoju
aktívnu vecnú legitimáciu a tak zastával názor, že nájomcovia bytov v bytovom dome súpisné č. XX,
ktorý bol pôvodne vo vlastníctve mesta - odporcu 2/, a majú naliehavý právny záujem na požadovanom
určení,majúajaktívnuvecnúlegitimáciuvkonaní.Nepovažovalzavýznamné,žekupujúciodporca1/dal

navrhovateľom 1/, 4a/ a 4b/ výpoveď z nájmu predmetného bytu, pretože ak by súd vyhovel ich návrhu v
tomto konaní, predmetná výpoveď by bola taktiež absolútne neplatným právnym úkonom. V tomto smere
-sohľadomnanámietkuodporcu1/,ženavrhovateľom1/,4a/a4b/ bolazjehostranydoručenávýpoveď
z nájmu bytu, ktorú v prekluzívnej lehote 3 mesiacov nenapadli na súde podľa § 711 ods. 6 Občianskeho
zákonníka - poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 20.11.2013 sp. zn. III. ÚS 565/2013, z

ktorého vyplynulo, že v žiadnom prípade nevyužitie procesného práva nájomcu podľa § 711 ods. 6
Občianskeho zákonníka nemôže znamenať, že absolútne neplatná výpoveď sa márnym uplynutím tam
uvedenej prekluzívnej lehoty konvaliduje a výpoveď poznačená závažnými vadami vôle či jej prejavu
sa takto stáva právne existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi následkami, ktorý názor
potvrdzuje aj ustálená judikatúra všeobecných súdov napr. uznesenie Najvyššieho súdu z 25. novembra

2008 v konaní sp. zn. 2 Cdo 262/2007. Zohľadnil, že výpovede z nájmu bytu boli navrhovateľom 1/, 4a/
a 4b/ doručené a konania na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/55/2005 a sp. zn. 22C/140/2010,
ktorých predmetom je neplatnosť výpovede z nájmu bytu od odporcu 1/ pre navrhovateľa 1/ a vypratanie
bytu navrhovateľmi 4a/ a 4b/, prebiehali i v čase rozhodovania Krajského súdu v Trenčíne i Najvyššieho
súdu SR, ktoré súdy nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov nekonštatovali. Navrhovatelia 1/,

4a/ a 4b/ v predmetných konaniach od počiatku spochybňujú platnosť výpovedí z nájmu bytov práve z
dôvodu tvrdenej neplatnosti kúpnej zmluvy č. 63/97 zo dňa 18.12.1997. Taktiež prihliadol na skutočnosť,
ženavrhovatelia1/a5/bytyužívajú,navrhovatelia4a/a4b/taknečiniazdôvodu,žeodporca1/byt,ktorý
užívali, vypratal sám svojpomocne bez akéhokoľvek rozhodnutia súdu a tento im znemožnil užívať. Vo
vzťahu k odporcovi 3/ súd návrh zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keď odporca 3/

nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom sporných nehnuteľností a nebol ani účastníkom napadnutej kúpnej
zmluvy. Vo vzťahu k aplikácii zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov dospel
k záveru, že dom súpisné č. XX bol ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/XX bytovým domom ( § 2
ods. 2 zákona ) a jednotlivé byty v ňom sa nachádzajúce bytmi podľa § 2 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, a teda na vec je nutné podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona prednostne

aplikovať ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. I keby tomu tak ale nebolo,
poukázal na znenie § 24 cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č.
XX/XX, podľa ktorého ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú
charakter bytového domu. Pokiaľ sa teda v dome súpisné č. XX nachádzalo ku dňu uzavretia kúpnejzmluvy č. XX/XX X bytových jednotiek a X nebytový priestor, prednostná aplikácia ustanovení zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v danej veci je nevyhnutná. Dospel tak k záveru, že kúpna
zmluva č. XX/XX zo dňa 18.12.1997 je pre rozpor s ust. § 29 ods. 5 v spojení s § 18 ods. 1 zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy č. XX/
XX podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko zákon obmedzil prevoditeľnosť domov len na
taxatívne uvedené subjekty a odporca 1/ preukázateľne nebol špecifickým subjektom, vymedzeným v §
29 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej
zmluvy č. XX/XX, na ktoré výlučne mohol odporca 1/ ako jeden zo subjektov, špecifikovaný v § 18 ods.

1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy
č. XX/XX, dom súpisné č. XX previesť. Uviedol, že súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania, o
ktorých rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. za použitia vyhlášky č. XXX/XXXX Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb .

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie odporca 1/ a odporca 2/. Odporca 1/ v

podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že pri uplatnenom nároku nie je jednoznačne vyriešená
otázka naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c) O.s.p., ktorá sa posudzuje prednostne pred
meritórnym prejednaním veci. Zastával názor, že existenciu naliehavého právneho záujmu navrhovatelia
nielenže nepreukázali na základe svojich tvrdení, ale súd prvého stupňa, pokiaľ ju sám vyvodil zo

skutkových zistení, ju riadnym spôsobom neodôvodnil. Záver súdu, že navrhovatelia by zostali aj
naďalej nájomcami a nie vlastníkmi obývaných bytov, s dôrazom, že predávajúcim bolo mesto G., je pre
posúdenie naliehavého právneho záujmu nedostatočný a neodkrýva úvahy súdu, aký význam prikladá
tejto skutočnosti v súvislosti s právnym posudzovaním. Pokiaľ súd naznačil istú pozíciu mesta G., potom
by mala byť dokončená jeho úvaha, aby toto postavenie malo nielen skutkovo, ale aj z hľadiska právneho

posúdenia tvrdený význam. Vyslovil pochybnosť, že takto navrhovatelia nikdy naliehavý právny záujem
neodôvodňovali. Uviedol, že nie je zrejmý skutočný význam úvahy súdu o tom, že obec je pri nakladaní
so svojím majetkom na rozdiel od bežnej právnickej osoby obmedzovaná jednak viacerými špeciálnymi
právnymi predpismi a jednak všeobecnou zásadou hospodárenia s majetkom obce v prospech rozvoja
obce a jej občanov vo vzťahu k žalovanému nároku „neplatnosti zmluvy“. Zdôraznil, že zvolená ochrana

navrhovateľov pri neplatnosti zmluvy neumožní priamo dostať do hmotnoprávneho vzťahu mesto G.,
aby z neho mohli požadovať splnenie nimi tvrdených povinností. Bez ohľadu na výsledok tohto konania
sa totiž právne postavenie evidenčného vlastníka nezmení, takýto rozsudok na postavenie odporcu v
katastri nehnuteľností nemá žiadny dopad. Tiež platí, že neplatnosť zmluvy je predpokladom a môže
sa riešiť len ako prejudiciálna otázka pri takej právnej ochrane, ktorá by vyvolala zmenu evidenčného

vlastníka. Takúto zmenu neplatnosť zmluvy nikdy nevyvolá. Uplatnený nárok teda nemá relevantný
dopad na právne postavenie navrhovateľov a nebude mať ani dopad na ich užívacie práva ani dopad na
prípadné uplatnenie vlastníckych práv podľa zákonného postupu. K otázke aktívnej vecnej legitimácie
uviedol, že nie je vylúčené, že predmetom určovacieho petitu bude tvrdený právny vzťah medzi
navrhovateľom a odporcom aj keď účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je objektom určenia

navrhovateľ nie je, lebo tento vzťah sa týka tretích osôb. Práve preto je toto povolené len výnimočne,
musí byť preukázané v čom a v akom rozsahu môže navrhovateľ vstupovať do hmotnoprávneho vzťahu
tretích osôb a výnimočnosť musí byť odôvodnená presným pomenovaním týchto dôvodov, ktoré musia
byť premietnuté do zvolenej právnej ochrany. Vecná legitimácia navrhovateľov v prípade dôvodnej
výnimočnosti vstupu do hmotnoprávneho vzťahu založeného zmluvou cez neplatnosť v zásade nie je

vylúčená, pokiaľ by u každého jednotlivo existoval konkrétny dôvod na vstup navrhovateľov do tohto
hmotnoprávnehovzťahutretíchosôb,čopreukázanénebolo.Poukázalnanázorvyslovenývzrušujúcom
uznesení odvolacieho súdu zo dňa 02.07.2011, v ktorom bolo vyslovené, že vecná legitimácia musí
existovať v čase vyhlásenia rozsudku, teda ju musíme skúmať ku dňu 29.05.2015. Jej skúmanie závisí
od skutkových zistení v akom právnom postavení sa jednotlivo (individuálne) každý z navrhovateľov vo

vzťahu k oprávneniu z nájmu nachádzal. Pokiaľ navrhovateľovi 1/ bola daná výpoveď, zanikol nájomný
vzťah. Navrhovateľka 4/ sa svojho nároku vzdala, nikdy nebola nájomníkom bytu. Vecná legitimácia tejto
účastníčky je vylúčená. Vo vzťahu k navrhovateľom 4a/ a 4b/ nie je daná vecná legitimácia, nakoľko
ich právny vzťah k bytu zanikol, navrhovateľ 5/ býva v predmetnom byte, jeho nájomný vzťah trvá,
ale vzťahujú sa k nemu námietky naliehavého právneho záujmu a jeho neexistencie, ktoré smerujú k

nesprávne zvolenej právnej ochrane.

Navrhovateľ 2/ v podanom odvolaní zhodne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci v otázke existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov
na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy. Zdôraznil, že posúdenie existencie naliehavého právneho
záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre navrhovateľov počas konania

znamenalo nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, čo navrhovatelia videli v tom, že pokiaľ kúpna
zmluva bude určená za neplatnú od svojho začiatku, bude táto skutočnosť podkladom pre zápis vkladu
vlastníckeho práva k bytom navrhovateľov. Nakoľko určovacie žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. majú
v zásade len preventívnu funkciu, žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné

sa domáhať ochrany o splnení povinností podľa § 80 písm. b) O.s.p.. Navrhovatelia aj po vyslovení
neplatnosti kúpnej zmluvy zostanú v postavení nájomcov vlastníka domu a nestanú sa vlastníkmi
obývaných bytov. Pokiaľ požadované určenie má charakter prejudiciálnej otázky k inému sporu , nie
je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. S poukazom na konštantnú judikatúru zastával
názor, že navrhovatelia nezvolili správny procesný prostriedok ochrany svojich práv, preto mal súd návrh
navrhovateľov zamietnuť, keďže výrokom súdu o neplatnosti kúpnej zmluvy sa neodstráni spornosť, ale

vyvolá sa ďalšie konanie. Zastával názor, že určovací výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy neznamená pre
navrhovateľov bez ďalšieho konania zmenu v ich právnom postavení. Úspech navrhovateľov v konaní
neznamená vznik nároku na prevod bytov a zápis vkladu vlastníckeho práva, ale zakladá len ich právo
podať žiadosť o uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, alebo žalobu o splnenie povinnosti
previesť byty do ich vlastníctva.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ a odporcu 2/ potvrdili, že v prípade potreby
majú záujem podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, aby vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, o
ktorú je spor, sa stalo opätovne W. G., od ktorého majú záujem odkúpiť byty, ktoré majú v nájme. Majú
evidentný záujem zmeniť súčasný právny vzťah neistoty. Rozsudok súdu prvého stupňa považujú za

vecne správy a preto navrhujú, aby bol krajským súdom potvrdený.

Vyjadrenie k odvolaniu bolo navrhovateľmi doplnené podaním zo dňa 25.05.2016, z ktorého vyplýva,
že navrhovatelia podali na okresný súd žalobu o určenie vlastníckeho práva a žiadali, aby súd určil, že
vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. G., parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X

je W. G.. Zotrvali na tom, že majú záujem o odkúpenie bytov od W. G. s tým, že odporca v druhom rade
doposiaľ neakceptoval ich žiadosti o odkúpenie bytov - vyplnené dotazníky s tým, že môže tak urobiť
až keď bude právoplatným rozhodnutím súdu určené vlastníctvo odporcu v druhom rade k predmetným
nehnuteľnostiam.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Vo veci bolo rozhodnuté bez
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky
vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa, súd prvého
stupňa sa s týmito riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal a tieto preto nemohli privodiť
zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré
by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p., na ktoré odkazuje. K odvolacím
námietkam uvádza:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v tomto zákonnom ustanovení. V prejednávanej veci odporcovia v prvom a

druhomradevytýkajúsúduprvéhostupňa,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci, čím uplatňujú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky odporcov, týkajúce sa nesprávneho
právneho posúdenia veci, nie sú dôvodné.

Navrhovatelia uplatnili v danej veci určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Citované zákonné ustanovenie pripúšťa návrh smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je,

alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako
podmienka úspešnosti návrhu o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených
záujmov práve určovacím návrhom. Ak návrh na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa
neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo, ak má navrhovateľ inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú
situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný.

V niektorých prípadoch však možno návrh na určenie považovať za procesne prípustný aj napriek
existencii možnosti navrhovateľa domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medziiným ide o prípady, v
ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v iných
veciach. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným
určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy
účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie.

V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde je pomocou

nej možné eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave
nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne
prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, prostredníctvom ktorej možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

Súd prvého stupňa sa otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, t. j. otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby dôsledne zaoberal a
dôvodne dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v posudzovanej veci
daný.

Odvolací súd súhlasí s námietkou odvolateľov, že otázka naliehavého právneho záujmu ako predpoklad
meritórneho posúdenia veci musí byť vyriešená prednostne, lebo len v prípade, ak je podmienka
žalovateľnosti splnená, možno ohrozenému právu poskytnúť súdnu ochranu. V posudzovanom prípade
otázka danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bola opakovane riešená. S
výnimkou rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 07.11.2007 (prvé rozhodnutie vo veci samej), kedy súd

zamietol návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, súdy vo všetkých ďalších rozhodnutiach
vrátane rozhodnutia najvyššieho súdu , ktorý konal o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora,
vychádzali z danosti naliehavého právneho záujmu (danosť naliehavého právneho záujmu zhodne
konštatovali) a meritórne vec posudzovali. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí vyslovene zaujal
právne stanovisko k hmotnoprávnemu posúdeniu veci - (ne)platnosti kúpnej zmluvy -čím možno podľa

teórie práva dospieť k jednoznačnému záveru, že vychádzal z existencie naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. V opačnom prípade by totiž nebolo prípustné zaoberať sa vecným posúdením.
Nebol by daný dôvod posudzovať vec z hľadiska (ne)existencie dôvodov zakladajúcich neplatnosť
kúpnej zmluvy.

V súčasnosti podľa výpisu z listu z vlastníctva č. XXX, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemku
parc.č.XXXX/X, parc.č.XXXX/X, parc.č.XXXX/X,parc.č.XXXX/Xzastavanéplochyanádvoriaadom
súpisnéč.XXpostavenýnaparc.č.XXXX/X,k.ú.G.jezapísanénaodporcuvprvomrade.Navrhovatelia
sa určovacou žalobou domáhajú určenia, že kúpna zmluva č. XX/XX uzavretá medzi predávajúcim W.
G. a kupujúcim E. spol. s.r.o. dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Navrhovatelia ako nájomcovia bytu mienia

dosiahnuť stav, aby im pôvodný vlastník domu (bytu) umožnil prevod bytu podľa zákona č. XXX/
XXXX Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko ich prednostné právo nájomcov na
prevod bytu nebolo doposiaľ rešpektované. Dôvodia, že predmetná zmluva je neplatná pre rozpor so
zákonom (zákonom č. XXX/XXXXZ.z).Pokiaľ ide o otázku naliehavého právneho záujmu, odvolací súd zotrváva na názore o existencii
naliehavého právneho záujmu v posudzovanej veci. E. názor, že doterajšiemu nájomcovi nemožno

uprieť právo žalovať určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou zmluvou sa nehnuteľnosť dostala do sféry
subjektu - právnickej osobe, na ktorú sa nevzťahovala povinnosť s nájomcom bytu uzavrieť zmluvu o
prevode vlastníctva bytu za podmienok stanovených v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov (§ 29a ods. 1). Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa zastáva názor, že
naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy môže mať aj nájomca bytu v dome, zvlášť

v prípade ak je pre tohto nájomcu požadované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy významné v súvislosti
s predpokladaným (očakávaným) prevodom bytu do jeho vlastníctva podľa zákona o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov. Posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy resp. určenie neplatnosti žiadanej kúpnej
zmluvy môže vyvolať také právne následky, za ktorých zostane navrhovateľom (nájomcom bytov)
zachované právo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu doterajšiemu nájomcovi, preto nie
je možné nepripustiť žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretie ktorej spôsobilo stratu

prednostného práva na uzavretie zmluvy o prevode bytu. Neopodstatnená je preto námietka odvolateľov
(odvolateľa 1/), že súd prvého stupňa pripísal pri právnom posúdení veci význam tomu, že pôvodným
vlastníkom domu súpisné č. XX a zároveň účastníkom kúpnej zmluvy bolo Mesto G. (odporca 2/), ktoré
má vo vzťahu k nájomcom bytom rozdielne právne postavenie ako obchodná spoločnosť založená bez
účasti štátu (odporca 1/).

V súvislosti s naliehavým právnym záujmom nemožno prehliadnuť, že navrhovateľom bolo odopreté
prednostné právo na odkúpenie bytu, nakoľko bytový dom bol odpredaný subjektu, ktorého
nezaväzovala povinnosť previesť byty do vlastníctva nájomcov bytov, preto odvolací súd zastáva
názor, že za daných okolností je správne zvolenou procesnou obranou navrhovateľov žaloba o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy.

Námietky odporcu 1/ v podanom odvolaní smerovali aj k aktívnej vecnej legitimácii. Odporca 1/ uviedol,
že podľa právnej teórie a súdnej praxe nie je vylúčené, že predmetom určovacieho petitu bude tvrdený
právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aj keď účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je

objektom určenia, žalobca nie je, lebo tento vzťah sa týka tretích osôb. Uviedol, že vecná legitimácia
žalobcov v prípade dôvodnej výnimočnosti vstupu do hmotnoprávneho vzťahu (založeného zmluvou)
cez neplatnosť v zásade vylúčená nie je, pokiaľ by u každého jednotlivo existoval konkrétny dôvod
na vstup žalobcov do tohto hmotnoprávneho vzťahu. Zastával názor, že v danom prípade tento dôvod
preukázaný nebol. Vo vzťahu k jednotlivým navrhovateľom uviedol, že navrhovateľovi 1/ bola daná

výpoveď, ktorá uplynula, čím nájomný vzťah zanikol. Navrhovateľka 4/ sa svojho nároku vzdala, nikdy
nebola nájomkyňou bytu, navrhovatelia 4a/ a 4b/ boli účastníkmi konania (sp. zn. 21C/55/2005 na
Okresnom súde G.) o vypratanie bytu, ktoré skončilo späťvzatím žaloby z dôvodu vypratania bytu, čo má
za následok zánik akéhokoľvek právneho vzťahu vo vzťahu nájmu, ak by aj bol existoval. Navrhovateľ
5/ v predmetnom byte býva, jeho nájomný vzťah trvá.

Vecnú legitimáciou v konaní o určenie či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten kto je
účastníkom právneho vzťahu, alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo jeho právnej sféry sa právny
vzťah, alebo právo týka. Všeobecne teda platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je, alebo nie je má popri účastníkovi právneho vzťahu aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto

vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právne postavenie.

Je nepochybné, že navrhovateľmi zvolený právny spôsob ochrany svojich práv smeruje k dosiahnutiu
prevodu vlastníctva bytu. Oprávneným k prevodu vlastníctva bytu (za splnenia podmienok stanovených
v zákone. č. 182/1993 Z. z.) je nájomca bytu. V dôsledku žiadosti o odkúpenie bytu (vyplnené dotazníky),

má nájomca právo legitímne očakávať a teda spoliehať sa na to, že dosiahne želaný výsledok, uzavretie
zmluvy o prevode bytu. Pokiaľ namietaný právny vzťah (určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) sa týka jeho
právnej sféry, hoci nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu (kúpnej zmluvy), je daná jeho aktívna
vecná legitimácia.

Z obsahu spisu niet pochýb o tom, že všetci navrhovatelia (1/, 4/, 4a/, 4b/, 5/) vyplnili dotazníky k prevodu
bytov do vlastníctva, tieto doručili W. úradu v G. s tým, že odporca 2/ navrhovateľom ako nájomcom
bytov oznámil, že vzhľadom na to, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti - bytov na W. námestí č. XX vG., doručené dotazníky neakceptuje. Samotný odporca v druhom rade (na rozdiel od odporcu v prvom
rade) navrhovateľov považuje za nájomcov predmetných bytov.

Odvolací súd nesúhlasí s argumentáciou odporcu 1/, že navrhovateľom (navrhovateľovi 1/, 4/, 4a/,
4b/) nájomný vzťah zanikol, či už z dôvodu výpovede nájmu, alebo z dôvodu vzdania sa nájomného
vzťahu resp. vypratania bytu, čo považuje za zánik akéhokoľvek právneho vzťahu vo vzťahu k nájmu,
aj v prípade ak by bol existoval. Navrhovatelia 1/, 5/ sú pôvodnými nájomcami bytov v predmetnom
bytovom dome. Navrhovatelia 4/, 4a/ a 4b/ sú právnymi nástupcami po pôvodnom navrhovateľovi, ktorý

v priebehu súdneho konania zomrel a bol pôvodným nájomcom predmetného bytu. Pokiaľ odporca 1/
vypovedal nájom bytu vo vzťahu k navrhovateľovi 1/, 4a/ a 4b/, absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy
(ktorú týmto rozhodnutím súd konštatuje) má za následok, že výpoveď od počiatku právne neexistuje.
Zhodný názor ,podporený rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 565/2013 zo dňa 20.11.2013,
zaujal vo svojom rozhodnutí aj prvostupňový súd. Vo vzťahu k navrhovateľke 4/ je vyjadrenie v podanom
odvolaní nepravdivé, navrhovateľka 4/ sa nároku nevzdala, byt neužíva len vzhľadom na súdne spory

a snahu odporcu 1/ o jej vysťahovanie ( podanie navrhovateľky 4/ zo dňa 29.05.2014).

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní procesne úspešným navrhovateľom vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho

konania proti odporcom, ktorí úspech vo veci nemali (§ 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Navrhovatelia
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), preto im náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .