Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Stanislava Semanová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/358/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615214737
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7615214737.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdSpišskáNováVes,samosudkyňaJUDr.StanislavaSemanová,vprávnejvecinavrhovateľa:
E. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, T., právne zastúpenom JUDr. Matejom Okálym, advokátom
so sídlom Hviezdoslavova 7, Spišská Nová Ves proti odporcovi: Ľ. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T., t.č.
Y. XXX, o výživné pre dospelé dieťa
r o z h o d o l :
Konanie o návrhu na určenie výživného zo strany odporcu na výživu navrhovateľa nad sumu 55,- Eur
mesačne od 6.8.2015 z a s t a v u j e .
Návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného a vzájomný návrh odporcu na zníženie výživného z a m i
e t a .
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.8.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu
prispievaťnajehovýživusumou80,-Eurmesačneod6.8.2015t.j.odpodanianávrhunazačatiekonania.
V návrhu uviedol, že od septembra 2015 bude študentom 4. ročníka T. v Q.. Žije v domácnosti s matkou
a sestrou, ktorá je študentkou vysokej školy. Do školy denne dochádza, na cestovné vydáva 50,- Eur
mesačne, kupovanie školských pomôcok stojí 30,- Eur mesačne. Okrem toho ošatenie, hygienické
potreby, knihy a ďalšie učebné pomôcky stoja priemerne 100,- Eur mesačne. Odporca prispieva na
jeho výživu sumou 30,- Eur mesačne, ktorá suma nepostačuje na uhrádzanie nevyhnutných výdavkov
a neodzrkadľuje ani možnosti odporcu.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že je žiakom 4. ročníka T. v Q.. Ubytovaný je od 1. ročníka na
internáte,zaktorýmesačneuhrádzapoplatok70,-Eur.Domovchodievakaždývíkend,cestovnéstojícca
50,- Eur. Na školské pomôcky, zošity a pod. minie priemerne mesačne 30,- Eur. Od 1. ročníka strednej
školy športuje, chodieva pravidelne na tréningy boxu, poplatok v klube uhrádza 25,- Eur mesačne. Jeho
zdravotný stav je dobrý. Zvýšené výdavky má v súvislosti so stužkovou, na ktorú je potrebné uhradiť
jednorazový poplatok 200,- Eur. Z toho 150,- Eur už uhradil. Jeho mamka je zamestnávaná v zahraničí
tak, ako v čase poslednej úpravy. Do dnešného pojednávanie sa jej nepodarilo zabezpečiť potvrdenie o
výške jej príjmu. Odporca na jeho výživu okrem 30,- Eur mesačne žiadnym iným spôsobom neprispieva.
Odporca nesúhlasil so zvýšením výživného. Uviedol, že od rozvodu manželstva s matkou navrhovateľa,
od navrhovateľa alebo od jeho sestry nedostal potvrdenie o tom, že navštevujú školu. Deti sa s ním
nekontaktujú, pri stretnutí navrhovateľ ho nepozdraví. Počas jeho hospitalizácie v nemocnici deti ho
neboli pozrieť. Pokiaľ deti neprejavujú úctu otcovi, nebude na ne platiť. Jeho príjmom je invalidný
dôchodok ktorý poberá na Slovensku a z Čiech. Býva u mojej mamy v jej 2 izbovom byte, na domácnosťmesačne dáva 200,- Eur. Celkové mesačné náklady na uvedený byt, mama uhrádza vo výške 150,-
resp. 200,- Eur mesačne. Príjmom jeho mamy je starobný dôchodok. V byte býva aj jeho brat, ktorý má
príjem len vo forme invalidného dôchodku cca 50,- Eur mesačne. Obedy a večere má v E. Y.. Vzhľadom
na zdravotný stav musí pravidelne užívať lieky, na ktoré dopláca cca 30,- Eur mesačne. Mesačne 3 krát
navštevuje lekára v Košiciach. Zo svojho príjmu spláca pôžičku, ktorú si vzala matka navrhovateľa a
ktorú bude splácať ešte cca 2 roky. Spoločne s matkou navrhovateľa predali rodinný dom a to za sumu
26 000,- Eur, ktorú si rozdelili na polovicu. Z toho on vyplatil peniaze mame za to, že investovala do
ich domu. Ostalo mu okolo 6000,- Eur, z čoho uhradil trovy právneho zastúpenia a nakúpil si nejaké
osobné veci pre seba. Žije u priateľky, resp. je u mamy a priateľku len navštevuje. Táto býva v 2 izbovom
byte, má 2 maloleté deti, je rozvedená. Vyživovaciu povinnosť má len k navrhovateľovi a jeho sestre.
Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to správou
Okresného úradu, katastrálny odbor Gelnica, správou Sociálnej poisťovne, potvrdením o návšteve
školy, poštovými poukážkami, faktúrou, platobnými dokladmi, rozhodnutím, správou T. N. Š. Q.,
upovedomením o začatí exekúcie, potvrdenkou, správou Českej správy sociálneho zabezpečenia,
správou Okresného riaditeľstva PZ Gelnica, kúpnou zmluvou, správou Daňového úradu Košice,
obsahom spisov tunajšieho súdu spis. zn. 4C/162/2013, 16P/220/2013, 15P/553/2013, 1C/23/2013 a
zistil tento skutkový stav:
Výživné zo strany odporcu pre navrhovateľa bolo naposledy určené rozhodnutím tunajšieho súdu sp.
zn. 15P/53/2013 zo dňa 8.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.12.2014, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/209/2014-65 zo dňa 27.11.2014. Týmto rozhodnutím bol v tom
čase maloletý navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať
na výživu navrhovateľa výživným vo výške 50,- eur mesačne. V čase tejto úpravy navrhovateľ bol už
študentom strednej školy v Košiciach. Odporca bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške 274,70
Eur mesačne a príjem z Českej republiky vo výške 47,- Eur mesačne. Matka navrhovateľa mala príjem
vo výške 525,- Eur. Obaja rodičia navrhovateľa mali v čase tejto úpravy vyživovaciu povinnosť aj k jeho
sestre študujúcej na vysokej škole.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16P/220/2013 zo dňa 18.3.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 7.1.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košicach sp. zn. 8CoP/216/2014-103 zo dňa
28.11.2014 bolo zistené, že odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa výživným vo výške
50,- eur mesačne počnúc od 1.1.2013 a zároveň bolo určené dlžné výživné zo strany odporcu pre
navrhovateľa za obdobie od 1.1.2013 do 31.3.2014 vo výške 750,- Eur, ktoré mu súd povolil splácať v
mesačných splátkach po 30,- Eur mesačne. Navrhovateľ v čase tejto úpravy navštevoval strednú školu,
počas pracovných dní bol ubytovaný na internáte v Košiciach. Priemerný čistý mesačný príjem matky
navrhovateľky činil 525,- Eur. Súd vychádzal z príjmu odporcu 321,70 Eur (274,70 Eur plus 47,- Eur)
mesačne Rodičia navrhovateľa mali okrem neho vyživovaciu povinnosť k už dospelej dcére.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4C/162/2013 zo dňa 13.6.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.2.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Co/83/2013-39 zo dňa 27.1.2014
bol odporca zaviazaný prispievať na výživu jeho dcéry Diany výživným v sume 40,- Eur mesačne. Príjem
odporcu v tom čase predstavoval 304,70 Eur (274,70 Eur plus 30,- Eur) mesačne, matka navrhovateľky
mala príjem vo výške 525,26 Eur mesačne.
Pod sp. zn. 1C/23/2013 bolo tunajším súdom vedené konanie o vylúčenie odporcu z užívania
nehnuteľnosti na návrh matky odporcu. Z obsahu spisu súd zistil, že uznesením sp. zn. 16C/116/2013-16
zo dňa 28.12.2012 bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa odporcovi nariadilo, aby dočasne
nevstupoval do rodinného domu v T. súpisné číslo XXX, nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XX
katastrálne územie T., postaveného na parcele č. XXX, ako aj na pozemok parcela č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a pozemok parcela číslo XXX - záhrady o výmere XXX m2.
Zároveň týmto predbežným opatrením bolo nariadené matke, aby v lehote 30 dní od doručenia tohto
uznesenia podala na súd návrh na začatie konania o obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva
odporcu k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V návrhu navrhovateľka uviedla, že odporcovo správanie
sa nezmenilo ani po opustení domácnosti, naopak zhoršilo sa. Poukázala na to, že v dôsledku správania
sa odporcu ona, aj deti, počas jeho prítomnosti zažívajú panický strach, že svoje vyhrážky zabitím aj
uskutoční. Konanie bolo ukončené uznesením zo dňa 19.8.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa12.9.2014, zastavením v dôsledku späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky. Z uvedeného uznesenia
je zrejme, že k späťvzatiu návrhu z jej strany došlo z dôvodu, že počas konania a to dňa 11.6.2014 došlo
k spoločnému odpredaju predmetných nehnuteľnosti.
Podľa potvrdenia o návšteve školy navrhovateľ je v školskom roku 2015/2016 žiakom 4. ročníka T. N.
Š. L. Q.. Zo správy školy, ktorú navrhovateľ navštevuje vyplýva, že počas pracovného týždňa býva
navrhovateľ na internáte, náklady na ubytovanie predstavujú 20,- Eur mesačne a náklady na stravu
priemerne 50,- Eur mesačne. Ďalšie náklady má navrhovateľ na nákup vhodnej obuvi, základných
písacích a rysovacích pomôcok spolu približne 100,- Eur. Navrhovateľ neprejavil záujem o účasť na
stužkovej slávnosti, škola nevie posúdiť či z finančných alebo iných dôvodov. Náklady na stužkovú
predstavujú približne 200,- Eur.
Matka navrhovateľa je zamestnaná v zahraničí. Podľa správy Daňového úradu Košice, kontaktné miesto
Gelnica, za rok 2014 matka navrhovateľa uviedla príjmy vo výške 8 440,- Eur, výdavky vo výške 5 108,85
Eur.
Odporca je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 280,60 Eur a dôchodku z Českej republike
poberá vo výške 34,52 Eur (938,-Kč) t.j. mesačne má spolu príjem vo výške 315,12 Eur. Odporca nie
je vlastníkom resp. spoluvlastníkom nehnuteľností v katastrálnych územiach spadajúcich do pôsobnosti
Okresného úradu, katastrálny odbor H.. Taktiež nie je vlastníkom resp. držiteľom motorového vozidla.
Dňa 11.6.2014 rodičia navrhovateľa uzavreli kúpnu zmluvu ako predávajúci o predaji nehnuteľnosti
zapísanýchnalistevlastníctvač.XXkatastrálneúzemieT..Predmetomprevodubolrodinnýdomsúpisné
číslo XXX stojaci na parcele Q.-A. Č.. XXX, ako aj na pozemok parcela č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2 a pozemok parcela číslo XXX - záhrady o výmere XXX m2. predmetné
nehnuteľnosti boli predané za dohodnutú kúpnu cenu 26 000,- Eur s tým, že každému z predávajúcich
bola v hotovosti vyplatená suma 13 000,- Eur.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania svoj návrh späť, a to sčasti, alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Zo strany navrhovateľa došlo v priebehu konania k čiastočnému späťvzatiu návrhu na začatie konania
a to čo do určenia výživného nad 55,- Eur mesačne od 6.8.2015. Odporca s čiastočným späťvzatím
návrhu nesúhlasil, poukázal na to, že on žiada výživné znížiť. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu
môže zabrániť zastaveniu konania len v prípade, že je podporený vážnymi dôvodmi. V danej veci
súd nepovažoval vyjadrenie odporcu za vážny dôvod pre nesúhlas s čiastočným späťvzatím návrhu
z dôvodu, že čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľ znížil sumu, ktorú od odporcu pôvodne
požadoval titulom výživného. Na základe uvedených skutočností, v súlade s citovaným ustanovením
súd preto konanie čiastočne zastavil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.Každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomeryjepovinnýplniťsvoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu,
prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkamirodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo k zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Predmetom konania je rozhodovanie o zmene výživného pre navrhovateľa na základe návrhu
navrhovateľa na zvýšenie výživného (po čiastočnom späťvzatí návrhu o 5,- Eur mesačne) a
vzájomného návrhu odporcu na zníženie výživného na minimálne zákonné výživné od podania návrhu
navrhovateľom, ktorý návrh odporca podal v priebehu konania.
Súd v konaní v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného pre navrhovateľa došlo
k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností, vzhľadom k okolnostiam aktuálneho
rozhodovania súdu o výživnom v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine a to porovnaním
nových pomerov s pôvodnými pomermi. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane
povinného, ale tiež na strane oprávneného a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ktoré sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o
výživnom taktiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej
domácnosti alebo nie, je zabezpečiť výživu svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji detí,
ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na
zvýšenie výživného, ako aj návrh odporcu na zníženie výživného sú nedôvodné.
Je nepochybné, že vyživovacia povinnosť rodičov voči navrhovateľovi stále trvá, keďže sa štúdiom
pripravuje na svoje budúce povolanie. Pokiaľ sa týka zmeny pomerov, táto ako už bolo uvedené, môže
byť dôvodom na zmenu výživného, len keď sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov
v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúcej úpravy.
K poslednej úprave výživného došlo u navrhovateľa v čase, keď bol ešte maloletý. Bol však vo veci
blízkom dospelosti a vzhľadom k tomu, že táto posledná úprava výživného nadobudla právoplatnosť
dňa 5.12.2014 (rozhodnuté tunajším súdom dňa 8.4.2014) nie je možné konštatovať z hľadiska plynutia
času a veku navrhovateľa, aby u neho došlo k výraznej zmene pomerov oproti predchádzajúcej úprave.
Navrhovateľjenaďalejštudentomstrednejškoly,ktorúnavštevovalajvčaseposlednejúpravy.Rovnako,
ako v predchádzajúcom ročníku, tak aj teraz je ubytovaný na internáte. Nebolo z jeho strany preukázané,
aby došlo k zvýšeniu mesačných úhrad v súvislosti s ubytovaním, cestovným resp. nákupom potrebných
školských potrieb. Pokiaľ sa týka nákladov na stužkovú, zo strany navrhovateľa nebolo tvrdené, ani
preukázané, aby sa tejto nezúčastnil len z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Pokiaľ sa týka
záľub navrhovateľa, športu sa navrhovateľ venuje od 1. ročníka strednej školy a teda ani v tomto smerezmena pomerov na jeho strane nenastala. Vzhľadom na čas poslednej úpravy výživného nie je možné
ani objektívne konštatovať nárast výšky životných nákladov
Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery nie len odporcu, ale oboch rodičov.
Matka navrhovateľa tak, ako v čase poslednej úpravy výživného, tak aj v súčasnej dobe pracuje v
zahraničí. Počet jej vyživovacích povinností sa nezmenil.
Uodporcutaktiežnedošlokzávažnejšímzmenámpomerov.Priposlednejúpravevýživnéhomalodporca
príjem vo forme invalidného dôchodku 274,70 Eur a dôchodku, ktorý poberá z Českej republiky 47,- eur
mesačne t.j. spolu 321,70 Eur mesačne. V súčasnej dobe je odporca poberateľom invalidného dôchodku
vo výške 280,60 Eur mesačne a má príjem z Českej republiky vo výške 34,70 Eur mesačne t.j. spolu
315,30 Eur mesačne. Počet vyživovacích povinností sa ani u odporcu nezmenil, okrem navrhovateľa
má vyživovaciu povinnosť aj k dcére Diane.
Pri rozhodovaní o výživnom sa súd zaoberal aj tým, že rodičia navrhovateľa, po rozhodnutí tunajšieho
súdu (pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku) a to dňa 11.6.2014 predali nehnuteľnosti patriace
do ich spoluvlastníctva a každý z nich získal sumu 13 000,- Eur. Súd má za to, že ani túto skutočnosť
nebolo možné vyhodnotiť ako závažnejšiu zmenu pomerov na strane odporcu, v dôsledku ktorej by
došlo k zvýšeniu výživného z jeho strany pre navrhovateľa. V prvom rade súd poukazuje na to, že taký
istý obnos získala aj matka navrhovateľa, ktorá má voči nemu taktiež vyživovaciu povinnosť. Súd však
poukazuje hlavne na ustanovenie § 62 Zákona o rodine, v zmysle ktorého obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z tohto ustanovenia je
zrejme, že súd pri rozhodovaní v čase poslednej úpravy musel vychádzať aj z majetkových pomerov
odporcu, ktorý už v čase predchádzajúcej úpravy bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľnosti, kde
od poslednej úpravy sa len zmenila forma tohto vlastníctva. Nemožno tak konštatovať, aby odporca
získal od poslednej úpravy nejaký nový majetok resp. príjem, na ktorý by bola možné prihliadnuť pri
rozhodovaní v tejto veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že v konaní nebol preukázaný dôvod na zmenu a to
zvýšenie, ani zníženie výživného zo strany odporcu pre navrhovateľa a preto návrh navrhovateľa na
zvýšenie a návrh odporcu na zníženie výživného zamietol.
Súd dodáva, že dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného neboli skutočnosti uvádzané
odporcom a to, že navrhovateľ o neho neprejavuje záujem ako o otca, nepozdraví sa mu a pod.
Je pravdou, že právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi.
Dobré mravy sú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, ktoré nie sú
presne definované, ale sú všeobecne akceptovateľné v spoločnosti ako mravné princípy. Súd ich preto
musí posudzovať konkrétne v každom individuálnom prípade. V prejednávanej veci je nesporné, že
vzťahy medzi účastníkmi nezodpovedajú vzťahom rodiča a dospelého dieťaťa. Narušenie ich vzťahov
malo pravdepodobne dôvod v rozporoch rodičov navrhovateľa. Správanie sa navrhovateľa vo vzťahu
k odporcovi súd nehodnotil ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že sa jedná s
najväčšou pravdepodobnosťou o reakciu na neprimerané správanie sa odporcu k navrhovateľovi, jeho
matke a sestre, čo bolo zistené oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1C/23/2013
a svedčí o tom aj neprimerané správanie sa odporcu počas súdnych pojednávaní.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže ani jeden z
účastníkov nemal v konaní úspech, ich náhradu účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne
v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považujeza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide
o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.