Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4T/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010535
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Lapšanský

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615010535.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudcom JUDr. Jánom Lapšanským na hlavnom pojednávaní dňa

20.1. 2016 v trestnej veci obžalovaného G. T. takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
G. T., L.. XX.X.XXXX E. T., P. J. T., A.. K. XXX/X,
P.. Č.. E. Ú. L. E. P. M. D. E. T. - Š.,

j e v i n n ý

z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

dňa 31. októbra 2014 v ranných hodinách, v T., po predchádzajúcej ústnej dohode a prísľube vybavenia
zamestnania pre C. J. S. C. D. na farme v O., prevzal pred rodinným domom s adresou A.. K. Č..
XXX/X hotovosť v sume 400.- eur z rúk C. J. za vybavenie zamestnania, pričom už v čase prevzatia

finančnej hotovosti bol prinajmenšom uzrozumený s tým, že žiadne zamestnanie im nevybaví a peniaze
v odovzdanej výške nevráti, čím takto poškodenému C. J., L.. X.X.XXXX, J. E. B., A.. Ž.Á. Č.. XXX/XX
spôsobil škodu vo výške 400.- eur,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu.

Z a t o s a

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona a § 37 písm. m)

Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je povinný zaplatiť poškodenému C. J.T., L.. X.X.XXXX E. G., J.
E. B., A.. Ž. Č.. XXX/XX náhradu škody vo výške 400.- eur. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný G. T. na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2015 vyhlásil, že je nevinný. V prípravnom konaní,
ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že od C. J. dňa 31.10.2014 prevzal iba 100.- eur ako zálohu

na pohonné hmoty, na krytie nákladov spojených s cestou do O.. Účelom cesty do O. bolo získanie
informácie
od jeho bývalého zamestnávateľa o možnosti zamestnania C. J. S. C. D. na farme, na ktorej aj on v
minulosti pracoval. Dohodli si aj termín odchodu, ktorý nemohol dodržať pre osobné problémy. Ďalší
termínodchoduužneorganizoval,pretožesamupoškodenízačalivyhrážaťapožadovaťvráteniepeňazí
v sume 500.- eur. Stretli sa neskôr na čerpacej stanici v T., kde im ponúkol vrátenie poskytnutých 100.-

eur, ktoré odmietli prevziať s tým, že ešte počkajú. Po ďalších hrozbách, ktoré mu poslali mobilným
telefónom, prestal mať záujem o cestu do O.. Poprel, že by od C. J.T. prevzal 400.- eur ako odmenu za
sprostredkovanie zamestnania, pretože im nesľúbil vybaviť konkrétnu prácu.

Svedok C. D. uviedol, že s obžalovaným sa zoznámil počas výkonu trestu odňatia slobody. Bol to

obžalovaný, ktorý ho telefonicky oslovil a spýtal sa ho, či nemá záujem o prácu v O., na farme pri
koňoch. Spomenul aj platové podmienky, ktoré sa mu javili ako výhodné a preto o prácu prejavil
záujem. Obžalovaný počas telefonického rozhovoru mu spomenul, že má na stretnutí predložiť rodný
list, občiansky preukaz a kartu poistenca. O tejto ponuke sa zmienil aj svojmu priateľovi C. J., ktorý tiež
prejavil záujem o prácu v O., hoci v tom čase bol zamestnaný. S obžalovaným sa stretli v reštaurácii

vo E. B., na ktoré stretnutie obžalovaný prišiel so svojím bratom a malým dievčaťom, kým oni prišli na
stretnutie aj s I. D., J. C. D.. Počas tohto stretnutia im obžalovaný vysvetlil, čo je pracovnou náplňou
na farme a aké sú podmienky ubytovania. Zároveň ich požiadal o vyplatenie 200.- eur na každého, čo
mala byť odmena za vybavenie pracovného povolenia v O.. Obžalovaný počas tohto stretnutia určil aj
termín odchodu. Keďže peniaze u seba nemali, dohodli sa, že mu 400.- eur prinesú na druhý deň do

T.. Na druhý deň aj skutočne do T. vycestovali s C. J. a obžalovanému pred jeho rodinným domom C.
J. odovzdal 400.- eur. Cestovať sa malo osobným motorovým vozidlom obžalovaného, ktorý však po
nich v dohodnutý termín neprišiel. Telefonovali mu, ale vyhovoril sa na pokazené vozidlo. Aj v ďalších
dňoch mu telefonovali, prípadne posielali sms správy, ale obžalovaný si vždy našiel dôvod, pre ktorý
do O. vycestovať nemohli. Keďže prestal s nimi komunikovať, rozhodli sa ho navštíviť v T.. Stretli sa

na čerpacej stanici v T. a poskytol im rôzne vysvetlenie o dôvodoch neuskutočnenej cesty do O.. Bol
ochotný aj peniaze vrátiť, ale potom určil nový termín odchodu a preto netrvali na vrátení peňazí. Verili
obžalovanému, že skutočne im prácu vybaví. Obžalovaný však opäť v dohodnutý termín neprišiel a
počas telefonických rozhovorov znovu sa vyhováral. Z týchto
dôvodov sa rozhodli vec oznámiť polícií, pretože konanie obžalovaného považovali za podvod.

Svedok C. J. zhodne vypovedal ako svedok C. D.. Rovnako popísal priebeh stretnutia a výsledok tohto
stretnutia ako svedok C. D.. Aj on potvrdil, že obžalovaný za vybavenie konkrétnej práce žiadal od
každého z nich odmenu vo výške 200.- eur. Po tomto stretnutí odišiel do práce, v ktorej dohodol so
svojím zamestnávateľom skončenie pracovného pomeru. Od zamestnávateľa si vyžiadal mzdu a ten mu

ju vyplatil vo výške 350.- eur. Ráno pred cestou do T. v bankomate z účtu svojej sestry vybral 100.- eur a
takto vybavený odcestoval s C. D. K. T.. Pred rodinným domom obžalovanému osobne odovzdal 400.-
eur a dohodli si termín odchodu na deň 4.11.2014. Odchod sa však neuskutočnil a ďalší priebeh udalosti
svedok popísal rovnako ako svedok C. D.. Obžalovaný mu peniaze nevrátil a prácu v O. nezabezpečil.

Svedok I. D. potvrdil, že bol so svojím bratom C. D. a C. J. v reštaurácii vo E. B., kde sa stretli s
obžalovaným. Predmetnom tohto stretnutia bol rozhovor o vybavenie práce pre C. J. a C. D. E. O., na
farme s koňmi. Obžalovaný im konkrétne hovoril o práci, ktorú budú vykonávať, o dokladoch, ktoré je
potrebné mu predložiť a zároveň požiadal o odmenu 200.- eur za osobu, za vybavenie práce. Keďže
brat C. D. S. C. J.T. u seba peniaze nemali, dohodli sa, že obžalovanému peniaze prinesú do T.. V T.

s nimi nebol, ale od brata sa neskôr dozvedel, že peniaze mu odovzdali a obžalovaný ich oklamal tým,
že im prácu nezabezpečil.

Svedok C. T. uviedol, že na požiadanie svojho brata obžalovaného G. T. ho odviezol do E. B.. Účelom
cesty malo byť jednanie o pôžičke, ktorú mal bratovi poskytnúť jeho známy. Pred reštauráciou sa brat

stretol s neznámymi mužmi a chvíľu sa rozprávali. Potom sa presunuli sa do reštaurácie, kde sa presunulaj on s dcérou a keďže táto bola neposedná, venoval sa jej a nesledoval priebeh rozhovoru. Počas
cesty späť mu brat uviedol, že žiadne peniaze mu neboli poskytnuté a že neznámi muži majú prísť za
ním do T.. Na druhý deň ráno prišli k ich domu dvaja neznámi muži z E. B. a rozprávali sa s bratom.

Obsah ich rozhovoru nepočul, ale asi po 10 minútach prišiel do vnútra domu brat a v ruke mal 150.-
eur. Brat mu z týchto peňazí požičal 50.- eur a 100.- eur mu ostalo. Na hlavnom pojednávaní už uviedol,
že videl, že niekto z neznámych mužov dal pri vchodovej bráne jeho bratovi 100 eurovú bankovku.
Svedok bol upozornený na rozpory vo svojich výpovediach a bol požiadaný, aby tieto rozpory odstránil.
Svedok uviedol, že aj pred vyšetrovateľom uviedol, že odovzdanie peňazí osobne videl a že neznámy

muž odovzdal iba 100,- eur. Nevedel vysvetliť z akých dôvodov došlo k inej formulácií jeho výpovede
vyšetrovateľom. K tomuto procesnému úkonu je potrebné uviesť, že výsluchu tohto svedka sa zúčastnil
aj obhajca obžalovaného, ktorý nenamietal zápis o výpovedi tohto svedka.

Z listín zabezpečených v trestnom konaní vyplýva, že C. J. bol zamestnaný od 5.3.2014 v spoločnosti
K., D..O..M.. E. E. B. a pracovný pomer skončil dňom 31.10.2014. Dohodu o skončení pracovného

pomeru uzavrel dňa 30.10.2014. Z výdavkového pokladničného dokladu tejto obchodnej spoločnosti zo
dňa 31.10.2014 vyplýva, že uvedeného dňa bola C. J. vyplatená suma 350.- eur ako mzda za mesiac
september 2014 (č. l. 44). Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie debetnou kartou zo dňa 31.10.2014
vyplýva, že z účtu C. O., švagra C. J. bola vybratá suma 100.- eur.

Z takto vykonaného dokazovania, súd hodnotiac vykonané jednotlivo a v súvislostiach dospel k záveru,
že bolo dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaný G. T. svojim konaním naplnil znaky prečinu
podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Nebolo spochybnené, že to bol práve obžalovaný,
ktorý kontaktoval jedného z poškodených, a to C. D., za účelom sprostredkovanie práce v zahraničí. Už
počas prvého telefonického kontaktu mu poskytol také atraktívne informácie o platových pomeroch, o

ktoré sa C. D. podelil s C. J.. Obaja poškodení týmto informáciám uverili a na stretnutie v reštaurácii
vo E. B. už predložili doklady, ktoré mali poslúžiť k vybaveniu zamestnania. Súd uveril poškodeným,
že dôvodom ich stretnutia s obžalovaným nebolo dojednať iba informatívnu cestu do zahraničia, ale
stretnutie bolo zamerané výlučne na sprostredkovanie konkrétneho zamestnania obžalovaným. Tomuto
záveru svedčia aj predložené listiny, pri tomto stretnutí, ale aj ďalšie kroky, najmä poškodeného C.

J.. Ten toho istého dňa, t. j. 30.10.2014 dojednal so svojím zamestnávateľom skončenie pracovného
pomeru dňom 31.10.2014 a vyžiadal si aj mzdu za predchádzajúce obdobie. Ako je už vyššie uvedené,
C. J., hoci mal k dispozícii spomínaných 350.- eur, dňa 31.10.2014 vybral ďalších 100.- eur z účtu
svojich príbuzných. Z týchto dôvodov súd neuveril obžalovanému, že pri následnom stretnutí dňa
31.10.2014 pred jeho rodinným domom mu C. J. odovzdal iba 100.- eur. Aj z výpovede svedka C. T.

vyplýva, že obžalovaný po stretnutí s poškodenými disponoval väčšou sumou ako 100.- eur. Na hlavnom
pojednávaní podľa názoru súdu tento svedok zmenil svoju výpoveď iba preto, aby zbavil obžalovaného
trestnej zodpovednosti. Súd však tejto zmenenej výpovedi svedka C. T. neuveril.

Ďalej bez akýchkoľvek pochybnosti bolo preukázané, že obžalovaný G. T. zamestnanie poškodeným

v zahraničí nevybavil a klasicky v štýle podvodníka nevycestovanie do zahraničia zdôvodňoval
vymyslenými dôvodmi. V skutočnosti však žiadnu možnosť sprostredkovať zamestnanie nemal, ani sa o
to nepokúšal a uvedením do omylu získal na úkor poškodených majetkový prospech v sume 400.- eur.

Obžalovaný G. T. doposiaľ bol trikrát súdne trestaný, vždy pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 Trestného zákona. Trestným rozkazom M. D. D. L. E. X. K.S. XX.X.XXXX D.. X.. XT XX/XXXX
bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného
zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov. Z výkonu trestu
bol podmienečne prepustený dňa 10.7.2013 a bola určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov. V skúšobnej
dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov a 23 dní.

Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom M. D. D. L. E. X. K.Ň. XX.X.XXXX D.. X.. XT XX/XXXX pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka. Trestný rozkaz bol obžalovanému doručený dňa
3.4.2014 a právoplatnosť, po späťvzatí odporu nadobudol dňa 26.11.2014.

V trestnej veci neprichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, pretože účinky spojené s vyhlásením
rozsudku nastavajú doručením trestného rozkazu. Preto nie je rozhodujúce kedy bol trestný rozkaz
vydaný a už vôbec nie je rozhodujúce kedy nadobudol právoplatnosť.Poľahčujúca okolnosť u obžalovaného nebola zistená. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m/
Trestného zákona bolo to, že už bol odsúdený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadol, najmä na spôsob spáchania činu a spôsobený
následok, na úmyselné konanie obžalovaného, na ziskuchtivosť ako motív, ktorým bol úmysel obohatiť
sanaúkorcudziehomajetku,napomerpriťažujúcichapoľahčujúcichokolností,naosobuobžalovaného,
na jeho pomery a možnosť jeho nápravy a na to, že sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe z
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Súduložilobžalovanémunepodmienečnýtrestodňatiaslobody,pretoževýkontrestuodňatiaslobodynie
je možné podmienečne odložiť z dôvodov, že sa odsudzuje páchateľ za úmyselný trestný čin spáchaný
práve počas plynutia skúšobnej doby z podmienečného prepustenia. Prevažuje pomer priťažujúcich
okolnosti nad poľahčujúcimi okolnosťami, a preto dolná hranica trestnej sadzby bola zvýšená o tretinu
rozdielu medzi hornou hranicou trestnej sadzby a dolnou hranicou trestnej sadzby. Dolná hranica

zvýšenej trestnej sadzby bola stanovená na 8 mesiacov. Súd má za to, že trest odňatia slobody na takto
stanovenej dolnej hranici trestnej sadzby postačí na nápravu obžalovaného.

Obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin. V súlade s ustanovením § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z poškodených si uplatnil nárok na náhradu škody C. J. v sume 400,- eur. Súd nemal pochybnosti o titule
a výške uplatneného nároku a preto obžalovaného zaviazal nahradiť spôsobenú škodu v uplatnenej
výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní od
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach
v troch vyhotoveniach.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.