Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 28, 2012

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/136/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203048
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2012:2712203048.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci navrhovateľa: Y. K., nar.

XX.XX.XXXX, V. č. XXX, XXX XX V., štátny občan SR, zastúpený: Mgr. Milan Sadloň, so sídlom V.
Paulínyho - Tótha 30, P.O.BOX 121, 905 01 Senica proti odporcovi: SR - Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073 o zaplatenie sumy 3.893,35 eura s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.893,35 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od
26.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia, ktoré
budú vyčíslené v samostatnom rozhodnutí súdu, v prípade ich vyčíslenia v zákonom stanovenej lehote,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.4.2012
domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci vo výške 3.893,35€ eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 26.10.2011 až do zaplatenia a náhrady trov

konania. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že rozhodnutím Polície policajného zboru - OÚJP v Skalici,
ČVS: OÚJP-188/2003 zo dňa 9.9.2003 bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin
vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona. Voči
tomuto uzneseniu podal navrhovateľ sťažnosť, ktorá bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Skalica
uznesením č.k. 2To/60/2008-460 zo dňa 30.10.2008 zamietnutá. Rozsudkom Okresného súdu Senica
č.k. SI-1T/128/2003-432 bol navrhovateľ spod obžaloby z hore uvedeného trestného činu oslobodený,
tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2008. Ministerstvo spravodlivosti eviduje žiadosť o

predbežné prerokovanie náhrady škody pod č.j. 25423/2011/151, pričom do podania návrhu nebolo o
tejto žiadosti rozhodnuté. V súvislosti s obhajobou navrhovateľa v trestnom konaní mi vznikli zaplatiť
trovy obhajoby vo výške 3.860,15€, pričom som doteraz zaplatil sumu 1.000,-Sk (pred vyúčtovaním) a
750,-€ (po doručení vyúčtovania). Celkové trovy obhajoby sú 3.893,35€, čo je čiastka požadovaná ako
náhrada škody, ktorá vznikla nezákonným rozhodnutím vyšetrovateľa OÚJP v Skalici.

Odporca s návrhom nesúhlasil, keď namietal, že samotné uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné
bez ďalšieho pokladať za nezákonné rozhodnutie iba z dôvodu, že v neskoršom konaní bol navrhovateľ
oslobodený spod obžaloby, vo veci nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia. Odporca
taktiež namietal vznik škody v rozsahu, ako uplatňuje navrhovateľ, lebo trovy obhajoby ako náhraduv konaní uhradil vo výške 783,20€. U navrhovateľa neprišlo ku skutočnej škode v tom rozsahu, ako
uplatňuje v návrhu. Škodou môže byť len tá výška, o ktorú sa reálne znížil jeho majetok. Odporca
namietol námietku premlčania v časti náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, t.j v sume

56.848,-Sk/1.887,-€. Súčasne odporca namieta, že neexistuje príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, lebo nebolo v tejto veci
preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom
verejnej moci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojeným spisom OS Senica SI-1T/128/2003, uznesením o začatí
trestného stíhania a vznesenia obvinenia, rozsudkom súdu 1.stupňa, rozhodnutiami odvolacích súdov,
zoznamom úkonov advokáta splnomocneného na zastupovanie navrhovateľa v trestnom
konaní, uznaním záväzku, potvrdenkami a príjmovými dokladmi, poštovými poukazmi, žiadosťou o
predbežnomprerokovanímajejdoplnení,výsluchomúčastníkovkonaniaazistiltentoskutkovýstavveci:

Rozhodnutím Policajného zboru - OÚJP v Skalici, ČVS: OÚJP-188/2003 zo dňa 9.9.2003 bolo
proti navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa §
9 ods. 2 k § 235 ods. 1,2 písm. b/ Trestného zákona. Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ

sťažnosť,ktorábolaprokurátoromOkresnejprokuratúrySkalicauznesenímč.k.2To/60/2008-460zodňa
30.10.2008 zamietnutá. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. SI-1T/128/2003-432 bol navrhovateľ
spod obžaloby z hore uvedeného trestného činu oslobodený, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 30.10.2008. Uznesením Okresného súdu Skalica č.k. Tp/40/03-15 zo dňa 5.9.2003 bol navrhovateľ
vzatý do väzby, pričom väzba začala od 3.9.2003. Navrhovateľ bol prepustený z väzby dňa 3.9.2005.

Navrhovateľ uplatnil u Ministerstva spravodlivosti SR žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo
dňa 25.10.2011 a jej následným doplnením zo dňa 12.12.2011 náhradu škody z titulu nezákonného
rozhodnutiaOÚJPPZSRvSkalici.Ministerstvospravodlivostieviduježiadosťopredbežnéprerokovanie

náhrady škody pod č.j. 25423/2011/151, pričom do podania návrhu nebolo o tejto žiadosti rozhodnuté.

Navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, ktorá sa rovná výške trov právneho zastúpenia navrhovateľa v
trestnom konaní advokátom Mgr. Milanom Sadloňom, Robotnícka 63/47, Senica zo dňa 21.4.2009 v

sume 3.860,15€. Tieto trovy predstavujú:

Dátum úkon Tarif.pol. suma

-9.9.03 prevzatie veci §14 2.562,-Sk
Paušál §16/3 128,-Sk

-9.9.03 výsluch obv. a konf. s poškod. §14 2.562,-Sk
Paušál §16/3 128,-Sk

Cestovné Senica-Holíč a späť §18 325,-Sk
Strata času §18,20 1.066,-Sk
-3.11.03 oboznámenie s výsl. vyšetrovania §14 2.562,-Sk
Paušál §16/3 128,-Sk
-20.11.03 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.562,-Sk

Paušál §16/3 128,-Sk
Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.132,-Sk
-9.1.04 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk

Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.266,-Sk
-9.3.04 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-SkCestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.266,-Sk
-19.3.04 nahliadnutie do spisu OS SI §14 2.720,-Sk

Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Skalica a späť §18 325,-Sk
Strata času §18,20 1.132,-Sk
-22.3.04 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk

Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.266,-Sk
-8.4.04 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.266,-Sk

-19.4.04 OS SI hlavné pojednávanie §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Skalica a späť §18 325,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 1.132,-Sk
-27.4.04 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.720,-Sk

Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.266,-Sk
-10.5.04 OS SI hlavné pojednávanie §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk

Cestovné Senica Skalica a späť §18 325,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 1.132,-Sk
-31.5.04 OS SI hlavné pojednávanie §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Skalica a späť §18 325,-Sk

Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 1.132,-Sk
-11.6.04 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.266,-Sk

-26.10.04 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.266,-Sk
-24.11.04 OS SI hlavné pojednávanie §14 2.720,-Sk

Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Skalica a späť §18 325,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 1.132,-Sk
-29.11.04 OS SI hlavné pojednávanie §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk

Cestovné Senica Skalica a späť §18 325,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 1.132,-Sk
-17.12.04 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 2.720,-Sk
Paušál §16/3 136,-Sk
Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 780,-Sk

Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 2.266,-Sk
-26.10.04 odvolanie proti rozsudku OS §14 1.876,-Sk
Paušál §16/3 150,-Sk
-9.6.05 návšteva klienta v ÚVV Leopoldov §14 1.876,-Sk
Paušál §16/3 150,-Sk

Cestovné Senica Leopoldov a späť §18 1.004,-Sk
Strata času Senica Leopoldov a späť §18,20 1.000,-Sk
-19.10.05 OS SE hlavné pojednávanie §14 1.876,-Sk
Paušál §16/3 150,-Sk-24.11.05 odvolanie proti rozsudku OS §14 1.876,-Sk
Paušál §16/3 150,-Sk
-17.1.07 OS SE hlavné pojednávanie 1/4 §14 557,-Sk

Paušál §16/3 178,-Sk
-14.3.07 OS SE hlavné pojednávanie §14 2.228,-Sk
Paušál §16/3 178,-Sk
-7.5.07 OS SE hlavné pojednávanie 1/4 §14 557,-Sk
Paušál §16/3 178,-Sk

-28.5.07 OS SE hlavné pojednávanie 1/4 §14 557,-Sk
Paušál §16/3 178,-Sk
-21.2.08 OS SE hlavné pojednávanie §14 2.382,-Sk
Paušál §16/3 190,-Sk
-20.3.08 OS SE hlavné pojednávanie od 9.00 do 11,30hod. 2 úkony
§14 4.764,-Sk

Paušál §16/3 190,-Sk
-30.5.08 vyjadrenie k odvolaniu OP §14 2.382,-Sk
Paušál §16/3 190,-Sk
-30.10.08 KS Trnave verejné zasadnutie §14 2.382,-Sk
Paušál §16/3 190,-Sk

Cestovné Senica Trnava a späť §15 776,-Sk
Strata času Senica Trnava a späť §15,17 951,-Sk
Spolu 3.893,35€

Podľa § 27 ods. 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov /s účinnosťou 1.júla 2004/, zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími
predpismi. S poukazom na toto zákonné prechodné ustanovenie súd posúdil nárok navrhovateľa v

zmysle ustanovení Zák. č. 58/1969 Zb., pretože rozhodnutie, od ktorého navrhovateľ odôvodňuje svoj
nárok bolo vydané 9.9.2003, teda pred účinnosťou cit. zákona.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej

organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú

účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 3 cit. zák., ak nejde o prípad hodný osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 cit. zák., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu
ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod
obžaloby oslobodený.

Právo na náhradu škody nemá ten,a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu pre
obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia,
b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie

je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin
bol amnestovaný.

Podľa Čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. každý má právo na právnu pomoc v

konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.

Podľa Čl. 46 ods. Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. každý má právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Náhradu škody si navrhovateľ uplatňuje za obdobie od 9.9.2003 do 30.10.2008 v sume 3.893,35€,

ktorá vznikla v súvislosti s nezákonným rozhodnutím Policajného zboru - OÚJP v Skalici, ČVS:
OÚJP-188/2003 zo dňa 9.9.2003, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a proti navrhovateľovi vznesené
obvinenie pre trestný čin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1,2 písm. b/
Trestného zákona. Následne bola voči navrhovateľovi podaná obžaloba, bol vzatý do väzby a nakoniec
bol spod obžaloby oslobodený. Uplatnená náhrada škody predstavuje škodu navrhovateľa za trovy

právneho zastúpenia, ktorú je svojmu advokátovi za právne služby poskytované v trestnom konaní
povinný zaplatiť.

Odporca namieta dôvodnosť nároku na náhradu škody za právne úkony vykonané v čase väzby

navrhovateľa, a to úkony právnej pomoci za dni 20.11.2003, 9.1.2004, 9.3.2004, 22.3.2004, 8.4.2004,
27.4.2004, 11.6.2004, 26.10.2004, 17.12.2004 a 9.5.2005 v sume 1.887,-€ /56.848,-Sk/, lebo ich
považuje za premlčaný nárok s poukazom na ust. § 23 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

Súd v prvom rade posúdil vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu v časti uplatneného nároku
na náhradu škody počas trvania väzby. Súd vychádzal z uplatneného nároku navrhovateľom a to v
súvislosti s nezákonným rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia v zmysle Zák. č.
58/1969 Zb. Prvá hlava prvej časti zákona o zodpovednosti za škodu upravuje zodpovednosť za škodu

spôsobenú nezákonným rozhodnutím, druhá hlava prvej časti zasa reguluje zodpovednosť za škodu
spôsobenú rozhodnutím o väzbe alebo treste.

Podľa § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa

premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa § 23 zákona o zodpovednosti za škodu právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy
sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie
odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.Citované ustanovenia odrážajú naznačenú systematiku prvej časti zákona o zodpovednosti za škodu.
Kým ustanovenie § 23 zákona o zodpovednosti za škodu upravuje premlčanie práva na náhradu škody

spôsobenej iba dvoma druhmi rozhodnutia, a to nezákonným rozhodnutím o väzbe alebo nezákonným
rozhodnutím o treste, ustanovenie § 22 sa vzťahuje na premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej
všetkými ostatnými nezákonnými rozhodnutiami.
Z obsahu podaného návrhu vyplýva, že navrhovateľ sa v konaní pred súdom návrhom domáha
náhrady škody spôsobenej nezákonným uznesením „vyšetrovateľa PZ - OÚJP v Skalici, sp.zn. ČVS:

OÚJP-188/2003“z9.septembra2003,ktorýmbolovznesenéobvineniepretrestnýčin,prepodozreniezo
spáchaniazktoréhoboltrestnestíhaný.Jednoročnápremlčaciadobasavzťahujevýlučnenanezákonné
rozhodnutia o väzbe a na nezákonné rozhodnutia o treste. Ak fyzická osoba, ktorá bola trestne stíhaná
väzobne, uplatňuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným uznesením o vznesení obvinenia
(nie nezákonným rozhodnutím o väzbe), toto jej právo sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe rovnako
ako inej fyzickej osobe, ktorá bola trestne stíhaná na slobode (III. ÚS 439/2010, III. ÚS 339/08).

Ak je teda predmetom návrhu navrhovateľa právo na náhradu škody spôsobenej uvedeným uznesením,
súd posúdil otázky premlčania tohto práva v intenciách § 22 zákona o zodpovednosti za škodu, keď je
premlčacia doba trojročná a návrh bol podaný včas, pred jej uplynutím.

Od začatia trestného konania navrhovateľovi bola spôsobená škoda predstavujúca náklady spojené s
obhajobou v trestnom konaní. Nemožno rozčleniť túto náhradu na jednotlivé úseky trestného konania
a tak s poukazom na námietku premlčania vylúčiť zodpovednosť odporcu za škodu v období väzby
navrhovateľa. Väzba navrhovateľa mohla byť nariadená len v spojitosti s nezákonne vznesením
obvinenia voči navrhovateľovi. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím

orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v ust. § 5 ods. 1 a 2 špeciálne upravuje právo
na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná,
ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Navrhovateľ sa
samostatne nedomáhal náhrady škody z nezákonného rozhodnutia o nariadení väzby, a taktiež nejde o
prípad, že by si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním dal príčinu

pre obavy, ktoré boli dôvodom väzby alebo jej predĺženia a taktiež nebol spod obžaloby oslobodený
alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne
zodpovedný alebo že mu bola udelená milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný. Súd vychádzal zo
žalobného návrhu navrhovateľa, ktorý sa domáhal náhrady škody v súvislosti s nezákonne vznesením
obvinenia voči jeho osobe a to za celé obdobie trestného konania, teda do času oslobodzujúceho

rozsudku.

Podstatou zodpovednosti štátu za škodu vo forme každej majetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) je, aby bola odčinená. Je nesporné,

že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby, to znamená že čin nespáchal a že trestné stíhanie
proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa
posudzujeakonároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím.Rozhodujúcimmeradlom
opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania. Podľa judikatúry NS SR ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod

obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších predpokladov podľa ustanovenia § 1 až § 4 Zák. č. 58/1969
Zb. zásadne právo na náhrady škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj
vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom,
vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby, a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si
ho zvolil sám. Je pravdou, že v trestnom konaní vedenom pod sp.zn. SI-1T/128/2003 nebol navrhovateľ

obvinený a následne obžalovaný z takého trestného činu, kde by trestné právo vyžadovalo jeho povinné
zastúpenie advokátom. Vychádzajúc zo základných ľudských práv garantovaných Ústavou Slovenskej
republiky má súd bezpochybne za to, že navrhovateľ mal právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi
od začiatku konania. Obsahom základného práva na právnu pomoc garantovaného ústavou v čl. 47
ods. 2 je predovšetkým právo každého subjektu v konaní pred štátnym orgánom mať možnosť dostať

kvalifikovanú právnu pomoc, ktorou má záujem zabezpečiť vo svoj prospech čo najpriaznivejší výsledok
konania. Ak si navrhovateľ v trestnom konaní zvolil obhajcu, ktorému je povinný zaplatiť náhradu trov, má
súdzato,žejetupríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímPolicajnéhozboru-OÚJPvSkalici,
ČVS: OÚJO-188/2003 zo dňa 9.9.2003, ktorým bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestnýčin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1,2 písm. b/ Trestného zákona a
vznikom škody (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 4M Cdo 15/2009, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z
23.februára 1990 sp.zn. 1 Cz 6/90 publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk,

ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.júna 1993, sp.zn. 1 Cdo 53/9, publikovaný pod č. 70
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994. Navrhovateľ realizoval svoje
ústavné právo na právnu pomoc a v predmetnom trestnom konaní vedenom voči jeho osobe sa dal
zastupovať advokátom, a preto mu vznikla škoda, ktorá predstavuje výšku trov právneho zastúpenia,
ktoré je povinný zaplatiť svojmu právnemu zástupcovi. Škoda v danom prípade, má charakter majetkovej

ujmy t.j. zníženie majetku navrhovateľa, ktoré v čase podania žaloby už navrhovateľ reálne vynaložil
zo svojich prostriedkov i tej, ktorú je povinný svojmu právnemu zástupcovi zaplatiť v rámci splátkového
kalendára. Táto pohľadávka navrhovateľa má jednoznačne charakter následného úbytku majetkovej
hodnoty navrhovateľa. Neobstojí argument odporcu, že ide o skutočnú škodu, teda o majetok, o ktorý
sa reálne znížil jeho majetok. Inak povedané, že škodou je len to čo už navrhovateľ zaplatil svojmu
advokátovi z trov právneho zastúpenia. Uvedený argument je zo strany odporcu účelový smerujúci k

zníženiu svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu, a je poškodzujúci smerom k navrhovateľovi, ktorý
nebol schopný vyplatiť celú výšku trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, a to i s poukazom
na to, že oslobodzujúci rozsudok sp.zn. SI-1T/128/2003-432 odkázal navrhovateľa s náhradou škody
na občiansko-súdne konania. U navrhovateľa prišlo jednoznačne o zníženie majetkovej sféry či v tej
časti, ktorú už reálne vynaložil a i v tej časti, ktorú je povinný zaplatiť. Bolo by v danom prípade

poškodzujúce a pre navrhovateľa šikanózne, aby podával rad postupných žalôb na náhradu škody, pri
každej ďalšej zaplatenej splátke, ktorú by zaplatil na trovách právnemu zástupcovi, nakoľko finančné
prostriedky navrhovateľa nepostačujú, aby celé trovy právnemu zástupcovi zaplatil jednorázovo.
Uvedené je treba zohľadniť i v tej súvislosti, že by pre nezákonné rozhodnutie bol potrestaný tým,
že bude bezdôvodne znášať škodu vyvolanú takýmto rozhodnutím, pre nedostatok financií (platí trovy

obhajoby v trestnom konaní splátkovo) by sa vystavil možnosti premlčania svojho nároku na náhradu
škody. Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej
náhrady, treba aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§442 Občianskeho zákonníka) a
škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného
oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre
uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Skutočnou škodou môže byť aj ujma,

spočívajúca v poskytnutí finančných prostriedkov na úkony štátneho orgánu alebo na úhradu trov
konania pred ním, ktoré sa v dôsledku jeho nesprávneho postupu ukázali ako zbytočne vynaložené.
Reálne zníženie majetkovej sféry poškodeného, nezávisí len od samotnej sumy, ale od celého súboru
okolnostívplývajúcichvdanomprípadejehozáväzkuuhradiťnákladysvojejobhajobyvtrestnomkonaní,
čo je v danom prípade viazané jeho solventnosťou. Vo všetkých uvedených súvislostiach treba osobitne

zdôrazniť, že otázku vzniku majetkovej ujmy a jej výšky treba vždy riešiť so zreteľom na konkrétne
okolnosti toho ktorého prípadu.

Vychádzajúc z hore uvedených preukázaných skutočností má súd jednoznačne za to, že pre uplatnenie

nároku na náhradu škody boli splnené všetky zákonné podmienky:
1. Navrhovateľ bol účastníkom konania v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.
2.NavrhovateľriadneavčasuplatniluMinisterstvaspravodlivostiSRpredbežnéprerokovanieonáhradu
škody, Ministerstvo spravodlivosti SR v lehote 6 mesiacov neprerokovalo uplatnenú škodu.
3. Navrhovateľovi bola spôsobená škoda vo výške 3.893,35€ a to ako náklady spojené s obhajobou

v trestnom konaní, pričom jednotlivé úkony právnej pomoci boli vykonané na účelnú ochranu práv
navrhovateľa ako obvinenie podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní.
Jednotlivé úkony obhajoby v trestnom konaní sú v súlade s ustanoveniami Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z.z., a č.655/2004 Z.z.
4. Existencia je príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou, lebo náklady

s obhajobou v trestnom konaní vznikli navrhovateľovi a boli vyvolané bezprostredne nezákonným
rozhodnutím. Inak vyjadrené náklady navrhovateľa vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané.V danom prípade suma 3.893,35€ uplatňovaná navrhovateľom, ako náhrada škody pozostávajúca z
trov obhajoby v trestnom konaní v sebe zahŕňa trovy právnej pomoci za celé obdobie trestného stíhania

navrhovateľa t.j. konkrétne od 9.9.2003 od prevzatia veci advokátom až do 30.10.2008 do vynesenia
oslobodzujúceho rozsudku.
Navrhovateľ okrem žalovanej istiny navrhol, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9% ročne od 26.10.2011, pričom deň začiatku omeškania je dňom, kedy navrhovateľ požiadal
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o prerokovanie svojho nároku na náhradu škody z

nezákonného rozhodnutia. V zmysle Občianskeho zákonníka spôsobením škody vznikol vzťah medzi
škodcom a poškodeným, ktorý je možné považovať za vzťah medzi veriteľom a dlžníkom a preto
navrhovateľ požadoval od dlžníka (škodcu) úroky z omeškania z dôvodu omeškania s platením
peňažného dlhu s nahradením škody podľa § 517 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Vzhľadom na dôvodené skutočnosti súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.893,35€ spolu s 9%

ročným úrokom z omeškania od 26.10.2011 do zaplatenia.

Súd rozhodol o náhrade trov konania s použitím ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania. Navrhovateľ navrhol priznanie náhrady trovy konania v

zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p., ktoré však súdu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil.
Vzhľadom k tomu, že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (§ 151 ods. 1 posledná
veta O.s.p.), súd rozhodol o vyčíslení náhrady trov konania v samostatnom rozhodnutí, v prípade ich
vyčíslenia v zákonom stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 205 ods. 2, písm. a/-f/ O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania,vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej

viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).