Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoKR/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111200208
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3111200208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek

senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: B. L. O., a.s. so sídlom Q.
K.. X, XXX XX O.,
IČO 31 320 155 proti žalovanému Q. s.r.o. so sídlom K. svätej U. XXB/XXXX, XXX XX I., IČO 34 137
645, právne zastúpenému: U. kancelária X.. P. O., s.r.o., V. XX, I., IČO 36 837 857, o určenie popretých
pohľadávok, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/1/2011-309,
zo dňa 16. mája 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým sa

vyhovelo žalobe o určenie popretých pohľadávok a v časti výroku o náhrade trov konania.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky proti žalovanému v
sume 25.269,17 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu
Trenčín č.k. 29R/5/2010-605 zo dňa 04.10.2010, prihláškou pohľadávky pod por. č. 1, na základe Zmluvy
o termínovanom úvere
č. 697/2009/UZ zo dňa 29.06.2009, zabezpečenej záložným právom zriadeným Zmluvou

č. 1060/2009/ZZ o zriadení záložného práva na pohľadávky z účtu zo dňa 29.06.2009, registrovaným
v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 15082/2009. Ďalej určil, že žalobca
je veriteľom pohľadávky proti žalovanému v sume 219.440,39 Eur, prihlásenej v reštrukturalizácii
žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/5/2010-605 zo dňa 04.10.2010,
prihláškou pohľadávky pod por. č. 2, na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XX/XXXX/UZ zo
dňa 18.02.2009 v znení jej dodatkov
č. 1-5, zabezpečenej záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva na pohľadávky a

iné práva č. 148/2009/ZZ zo dňa 18.02.2009, registrovaným v Notárskom centrálnom registri záložných
práv pod sp. zn. 3675/2009, záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva na
hnuteľné veci č. XX/XXXX/G. zo dňa 29.04.2010, registrovaným v Notárskom centrálnom registri
záložnýchprávpodsp.zn.9020/2010,záložnýmprávomzriadenýmZmluvouozriadenízáložnéhopráva
na nehnuteľné veci
č. XXX/XXXX/ZZ zo dňa 18.02.2009, registrovaným pod V XXX/XX na LV č. XXXX, k. ú. I., záložným
právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. XX/XXXX/ZZ zo dňa

24.02.2010, registrovaným v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. 3789/2010,
záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. XXX/XXXX/ZZ
zo dňa 24.02.2010, registrovanýmvNotárskomcentrálnomregistrizáložnýchprávpodsp.zn.3791/2010.Včastiourčenievymáhateľnosti,
poradia zabezpečovacieho práva a triedy pohľadávok žalobcu proti žalovanému, prihlásených v
reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/5/2010-605 zo

dňa 04.10.2010, prihláškami pohľadávok pod por. č. 1 a 2, o určenie, že nie sú premlčané a vylúčené
z uspokojenia a o určenie výšky pohľadávky prihlásenej prihláškou pod por. č. 1 v sume 61.189,33
Eur, právneho dôvodu a zabezpečenia zabezpečovacím právom tejto časti pohľadávky žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Z vykonaného
dokazovaniazistil,žeuznesenímOkresnéhosúduTrenčínč.k.29R/5/2010-605zodňa04.10.2010,ktoré

nadobudlo právoplatnosť 09.10.2010, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a do funkcie správcu
bola ustanovená JUDr. P. O.. Prihláškou pohľadávky por. č. 1 si žalobca prihlásil v reštrukturalizácii
žalovaného inú, zabezpečenú pohľadávku v sume 86.458,50 Eur (istina
85.434,48 Eur, úroky 608,72 Eur a úroky z omeškania 415,30 Eur). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky
uviedol: „Príloha č. 1 - Zmluva o termínovanom úvere č. XXX/XXXX/UZ zo dňa 29.06.2009 vrátane
príloh: Všeobecných obchodných podmienok, Odkladacích podmienok

a Špecifických podmienok úveru (Zmluva). Poskytnutý úver v sume 134.356,28 Eur
s dátumom konečnej splatnosti časti úveru v sume 50.000 Eur 31.01.2010 a s dátumom konečnej
splatnosti zvyšnej časti úveru v sume 84.356,28 Eur 30.09.2010. Dlžník sa zaviazal platiť z poskytnutého
úveru úroky vo výške 1 mesačný EURIBOR + marža 2,0 % p.a., úrok
z omeškania 5 % p.a. nad rámec bežného úroku - bod 5 VOP. Dlžník vrátil veriteľovi prvú časť

úveru v sume 50.000 Eur v lehote splatnosti.“ Zabezpečovacím právom bolo záložné právo, poradie
zabezpečovaciehoprávadruhé,právnydôvodvznikuzabezpečovaciehopráva-Zmluvač.XXXX/XXXX/
ZZ o zriadení záložného práva na pohľadávky z účtu zo dňa 29.06.2009. Prihláškou pohľadávky por. č. 2
si žalobca prihlásil v reštrukturalizácii žalovaného inú, zabezpečenú pohľadávku v sume 219.440,39 Eur
(istina 217.135,76 Eur, úroky z omeškania 2.304,63 Eur). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol:

„Príloha
č. 1 - Zmluva o kontokorentnom úvere č. XX/XXXX/UZ zo dňa 18.02.2009 vrátane príloh: Odkladacích
podmienok, Špecifických podmienok, Všeobecných obchodných podmienok, Dodatky č. 1-5 (Zmluva).
Poskytnutý úver v úverových rámcoch: v sume 431.521 Eur do 29.09.2009, 401.521 Eur od 30.09.2009
do 30.12.2009, 351.521 Eur od 31.12.2009 do 28.02.2010, Dodatkom č. 3 sa zmenila konečná splatnosť

na 30.04.2010, Dodatkom č. 4 zmenená konečná splatnosť na 30.04.2011. Dlžník sa zaviazal platiť z
poskytnutého úveru úroky vo výške 1 mesačný EURIBOR + 2,0 % p.a., úrok z omeškania 25 % p.a.- bod
5 VOP (úroky pre nepovolený debet). Príloha č. 2 - Úrokové sadzby. Úver sa stal predčasne splatným
03.09.2010.“ Zabezpečovacím právom bolo záložné právo, poradie zabezpečovacieho práva: prvé -
NCRzp 3675/2009, druhé - NCRzp 9020/2010, prvé - LV č. XXXX k.ú. I. pod B prvé - NCRzp 3789/2010,

prvé - NCRzp3791/2010, právny dôvod vzniku zabezpečovacieho práva - Zmluva o zriadení záložného
práva na pohľadávky a iné práva
č. 1XX/XXXX/ZZ zo dňa 18.02.2009, Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľné veci
č. XX/XXXX/ZZ zo dňa 29.04.2010, Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľné veci
č. XXX/XXXX/ZZ zo dňa 18.02.2009, Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľné veci

č. XX/XXX.X/ZZ zo dňa 24.02.2010, Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľné veci
č. XXX/XXXX/ZZ zo dňa 24.02.2010. Z výpisu zo zoznamu pohľadávok číslo pohľadávky
49/V-1 zistil, že prihlásená pohľadávka žalobcu v sume 86.458,50 Eur bola popretá
v sume 24.245,15 Eur z dôvodu „V popretej výške pohľadávka zanikla jednostranným zápočtom dňa
05.11.2010“, v sume 608,72 Eur a v sume 415,30 Eur z dôvodu „Popreté

z dôvodu použitia metódy reštrukturalizácie - zmena splatnosti pohľadávky a čiastočné odpustenie“.
Dôvodom popretia právneho dôvodu pohľadávky bolo „V popretej výške pohľadávka zanikla
jednostranným zápočtom dňa 05.11.2010“. Dôvod, rozsah a deň popretia zabezpečovacieho práva:
„Dňa 03.12.2010 - popretá časť zabezpečenej pohľadávky vo výške 25.269,17 Eur z celkovej prihlásenej
zabezpečenej sumy 86.458,50 Eur z dôvodu, že zabezpečená suma bola zistená do výšky zistenej

prihlásenej pohľadávky“. Z výpisu
zo zoznamu pohľadávok číslo pohľadávky 49/V-2 je zrejmé, že prihlásená pohľadávka žalobcu v sume
219.440,39 Eur bola popretá v sume 217.135,76 Eur z dôvodu „Pohľadávka zanikla jednostranným
zápočtom dňa 05.11.2010, doručeným 08.11.2010“, v sume 2.304,63 Eur z dôvodu „Úrok z omeškania
popretý z dôvodu popretia istiny“. Dôvodom popretia právneho dôvodu pohľadávky bolo „Pohľadávka

zanikla jednostranným zápočtom dňa 05.11.2010, doručeným 08.11.2010“. Dôvod, rozsah a deň
popretia zabezpečovacieho práva: „Pohľadávka zanikla jednostranným zápočtom zo dňa 05.11.2010,
doručeným 08.11.2010. Poradie zabezpečenej pohľadávky zaniklo z dôvodu, že pohľadávka zanikla
jednostranným zápočtom.“ Faktúrou č. 12010429 zo dňa 15.10.2010, splatnou 22.10.2010 vyfakturovalžalovaný žalobcovi náhradu škody v sume 248.000 Eur. Listom zo dňa 23.12.2010 zaslal žalovaný
obchodnej spoločnosti Q. W. D., a.s. potvrdenei konečných faktúr a súhlas k penalizačnej faktúre.
Faktúrou č. 10052 zo dňa 29.12.2010, splatnou 12.01.2011, vyfakturoval Q. W. D., a.s. žalovanému

penále v sume 262.000 Eur za nedodržanie termínu odovzdania diela na OC Q. G.
v dohodnutom termíne do 30.09.2010, čím boli nútení odročiť termín začatia kolaudačného konania na
20.10.2010. Dohodou o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 30.12.2010, uzavretou medzi Q. W.
D., a.s., G., IČO 44 547 331 a žalovaným, sa zmluvné strany dohodli na započínaní pohľadávky Q. W.
D., a.s. proti žalovanému v sume 262.000 Eur titulom penalizačnej faktúry č. 10052 zo dňa 29.12.2010,

splatnej 12.01.2011 a pohľadávky žalovaného na základe Sumáru projektu Q. G. v sume 430.631,25 Eur
titulom faktúry č. 12010577 splatnej 03.01.2011. Zároveň dňa 30.12.2010 uzavreli označené zmluvné
strany Dohodu o splátkach, ktorou sa dlžník Q. W. D., a.s. zaviazal na zaplatenie zostatku dlhu za
vykonané dielo v sume 339.380,35 Eur. Jednostranným zápočtom pohľadávok a záväzkov zo dňa
05.11.2010žalovanýkudňu05.11.2010vykonalvočižalobcovijednostrannézapočítanieichvzájomných
pohľadávok, a to pohľadávky žalovaného v sume 248.000 Eur fakturovanej faktúrou č. 12010429 a

pohľadávky žalobcu v sume 309.189,33 Eur titulom Zmluvy
o kontokorentnom úvere č. XX/XXXX/UZ a Zmluvy o termínovanom úvere č. XXX/XXXX/UZ, pričom
z termínovaného úveru č. zmluvy XXX/XXXX/UZ zostalo k úhrade 61.189,33 Eur. Výzvou zo
dňa 27.08.2010, doručenou žalovanému 31.08.2010 na adresu sídla spoločnosti, vyzval žalobca
žalovaného,abynajneskôrdo03.09.2010zaplatilsumu277.648,06Eur,ktorápredstavovaladlžnúsumu

ku dňu 27.08.2010 pozostávajúcu z istiny 277.086,50 Eur a úrokov 561,56 Eur. Poukazoval na to, že
voči žalovanému ako dlžníkovi je vedená súdnym exekútorom Františkom Radzom exekúcia pod sp.
zn. Ex 209/2010 a táto skutočnosť je prípadom porušenia zmluvy podľa čl. 10 písm. j) VOP, a tiež podľa
predkladaných výkazov
a dokumentov má dlžník záväzky po lehote splatnosti, čo podľa odôvodneného názoru žalobcu ako

veriteľa má podstatný nepriaznivý dopad na dlžníka, a teda je prípadom porušenia zmluvy podľa čl. 10
písm. p) VOP. V prípade, že dlžník nesplní túto povinnosť, mala sa ku dňu 03.09.2010 stať splatnou
celá dlžná suma zo zmluvy o úvere vyčíslená ku dňu 03.09.2010. Listom zo dňa 03.09.2010, doručeným
žalovanému 20.09.2010, oznámil žalobca žalovanému začatie výkonu záložného práva na pohľadávky
podľa § 151l ods. 1 Obč. zák. na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XX/XXXX/UZ v znení jej

dodatkov a Zmluvy
o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva č. XXX/XXXX/ZZ (NCRzp 3675/2009),
a to prijímaním plnení od dlžníkov žalovaného a oznámení týmto dlžníkom. Dňa 24.05.2010 vydal súdny
exekútor František Radzo, Dolný Kubín, pod sp. zn. EX 209/2010 príkaz na začatie exekúcie (žalobcovi
podľa doručenky súdneho exekútora bol doručený 26.05.2010)

a dňa 25.08.2010 exekučný príkaz (žalobcovi podľa doručenky súdneho exekútora doručený dňa
27.08.2010) na základe návrhu oprávneného A. A., s.r.o., P. S., IČO 44 499 426 zo dňa 27.04.2010 proti
žalovanému ako povinnému, o vymoženie sumy
54.153,04 Eur s prísl.. Súd prvého stupňa pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovení § 114 ods.
1 písm. c), § 122 ods. 1, § 124 ods. 1, 2, 4, 6, 7, § 135 ods. 2, § 155 ods. 1, 2, 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o

konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, z ustanovení § 570 ods. 1, § 151a, § 151m
ods.1,§580Obč.zák.,zustanovení§358,§373,§379,§380Obch.zák.,akoajzozneniačlánku6bod
6.2 písm. b) zmluvy o termínovanom úvere č. L./XXXX/T. , článku 6 písm. b) zmluvy o kontokorentnom
úvere č. XX/.XXXX/T., zo znenia článku 1, článku 10 písm. j), p) všeobecných obchodných podmienok
pre úvery a z článku 5 bod 5.2. zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva

č. 148/2009/ZZ zo dňa 18.07.2009. Na základe skutkových zistení po vykonanom dokazovaní a
po posúdení veci z hľadiska hmotného práva súd prvého stupňa určil, že žalobca je veriteľom
pohľadávky proti žalovanému v sume 25.269,17 Eur prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného
prihláškou pohľadávky pod poradovým číslom 1. a veriteľom pohľadávky proti žalovanému v sume
219.440,39 Eur prihlásenej v reštrukturalizácii žalovaného prihláškou pohľadávky pod poradovým

číslom 2., keď dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť popretia pohľadávok v uvedenom
rozsahu. Pokiaľ žalovaný ako dôvod popretia pohľadávok žalobcu uviedol ich zánik jednostranným
započítaním zo dňa 05.11.2010 v zmysle § 580 Obč. zák. titulom náhrady škody vyúčtovanej faktúrou
č. 12010429 zo dňa 15.10.2010, prvostupňový súd konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno o vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu v zmysle § 373 Obch. zák., ktorá podľa jeho

vyúčtovania zo dňa 15.10.2010 mala pozostávať z finančnej ujmy vo forme ušlých ziskov z neskoro,
resp. nezrealizovaných zákaziek, tiež z poškodenia dobrého mena žalovaného, neplnenia si finančných
záväzkov voči dodávateľom žalovaného, finančných strát z neplnenia obchodných objednávok a zmlúv
voči obchodným partnerom žalovaného, neprípustného zníženia kredituv očiach dodávateľov žalovaného a zneužitia obchodných informácií. Žalovaný takto špecifikovanú
škodu nezdôvodnil a okrem toho v priebehu súdneho konania zmenil právny dôvod vzniku škody, za
ktorý označil penále fakturované penalizačnou faktúrou č. 10052, ktorá však bola vystavená až dňa

29.12.2010, teda až po tom, čo dňa 05.11.2010 malo dôjsť k jednostrannému zápočtu. Súd prvého
stupňadospelkzáveru,ženakoľkožalovanýnepreukázalexistenciupohľadávkyvočižalobcovivovýške
248.000 Eur titulom náhrady finančnej ujmy vo forme ušlých ziskov spôsobilosti na započítanie ku dňu
05.11.2010, nedošlo dňa 05.11.2010 k zániku popretých pohľadávok žalobcu v zmysle § 580 Obč. zák.
a § 358 Obch. zák. v dôsledku ich započítania. Poukázal na to, že žalovaný najskôr vo vyúčtovaní

náhrady škody zo dňa 15.10.2010 a v konaní špecifikoval škodu ako „finančnú ujmu vo forme ušlých
ziskov“. Takto uplatnenú škodu však konkrétne nešpecifikoval, ani nepreukázal. Následne vyčíslil
náhradu škody v sume 262.000 Eur, ktorá mala predstavovať penále fakturované penalizačnou faktúrou
č. 10052. Žalovaný však v konaní nezdôvodnil, ani nepreukázal opodstatnenosť penálov v sume
262.000 Eur, a teda ani škody ktorá mu v tejto výške mala vzniknúť. Žalovaný v konaní riadne
nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a Q. W. D., a.s., najmä čo sa týka jeho obsahu,

teda vzájomných práv a povinností a vzniku, prípadne termínov začatia a ukončenia diela. Uviedol, že
faktúra č. 10052, potvrdenie konečných faktúr zo dňa 23.12.2010 a Dohoda
o splátkach zo dňa 30.12.2010 nie sú dostatočné dôkazy na preukázanie uvedených skutočností,
nakoľko z nich nie sú zrejmé, aké práva a povinnosti žalovaný mal v danom zmluvnom vzťahu a
ktoré konkrétne povinnosti porušil. Taktiež nie je zrejmé, či išlo o vopred zmluvne dohodnuté penále,

pre aký prípad boli dohodnuté a v akej výške, lebo v konaní nebola predložená prípadná zmluva o
dielo. Z potvrdenia konečných faktúr zo dňa 23.12.2010 vyplynulo, že žalovaný súhlasil s vyrubenou
penalizačnou pokutou za omeškanie v sume 262.000 Eur, z čoho vyplýva, že žalovaný musel vedieť
na základe čoho a aká penalizačná pokuta mu bola vyrubená. Aj svedok Ing. X. B. potvrdil dlhotrvajúce
rokovanie

o tejto sankcii, ktoré tiež odôvodňujú predpoklad vedomosti žalovaného o konkrétnom dôvode a
príčinách penálov. Napriek tomu tieto skutočnosti žalovaný súdu neuviedol, ale žiadal za týmto účelom
vykonať súdom dopyt na Q. W. D., a.s., akým spôsobom a ako konkrétne dospela k uplatnenej výške
škody voči žalovanému, a či predmetnú škodu spôsobil iba žalovaný a v tomto smere navrhol vypočuť
aj štatutárneho zástupcu uvedenej spoločnosti H.. I.. Prvostupňvoý súd uviedol, že nakoľko žalovaný

si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia rozhodujúcich tvrdení, keď nezdôvodnil opodstatnenosť a výšku
penálov v sume 262.000 Eur, dopyt na Q. SHR. D., a.s. a výsluch svedka H.. I. nevykonal, nakoľko
tieto dôkazy neboli potrebné na preukázanie tvrdení žalovaného v konaní, ktorý nezdôvodnil spôsob
výpočtu penálov, ich konkrétne dôvody, teda porušenie konkrétnych zmluvných povinností, ani jeho
zodpovednosť za vznik penálov, hoci o týchto skutočnostiach musel vedieť, lebo penalizačnú faktúru

výslovne odsúhlasil a o tejto sankcii prebiehali dlhotrvajúce rokovania medzi ním
a uvedenou obchodnou spoločnosťou. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na zabezpečenie záväzku
žalovaného vrátiť žalobcovi poskytnutý úver na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere uzavreli
účastníci konania Zmluvu o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva č. 148/2009/ZZ, podľa
ktorej prílohy č. 1 zálohom sú „všetky pohľadávky, iné práva na peňažné plnenie záložcu a práva

ich zabezpečenia voči každej tretej osobe (každá takáto osoba je poddlžník) existujúce v okamihu
registrácie záložného práva a vzniknuté
v budúcnosti, ako aj všetky existujúce a budúce pohľadávky a iné práva na peňažné plnenie záložcu
voči záložnému veriteľovi z každého účtu vedeného záložným veriteľom pre záložcu“. Z uvedeného
vyplýva, že podľa predmetnej záložnej zmluvy zálohom boli aj finančné prostriedky nachádzajúce sa na

účte vedenom pre žalovaného žalobcom, a teda aj zálohové platby poskytnuté žalovanému zo strany
jeho dodávateľov, resp. odberateľov. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 03.09.2010
bolo žalovanému doručené 20.09.2010. Podľa Úradného výpisu z NCRzp 18038/2010 je dátum začatia
výkonu záložného práva deň 03.09.2010. Ku dňu 27.08.2010 predstavovala pohľadávka žalobcu na
základe Zmluvy o kontokorentnom úvere sumu 277.648,06 Eur, ku dňu 03.09.2010 sumu 247.459,31

Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu v žalobe, žalobca čiastočne uspokojil svoju pohľadávku zo Zmluvy o
kontokorentnom úvere v období odo dňa začatia výkonu záložného práva, teda od 03.09.2010 do
17.09.2010, čiže do dňa začatia reštrukturalizačného konania, a to tak, že zostatok pohľadávky ku dňu
17.09.2010 bol 219.440,39 Eur. Podľa čl. 5 bodu 5.2 Zmluvy
o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva č. 148/2009/ZZ zo dňa 18.02.2009 však mohol

žalobca ako záložný veriteľ vykonať predmetné záložné právo až potom, čo doručil oznámenie o výkone
záložného práva záložcovi. Táto zmluvne dohodnutá podmienka výkonu záložného práva v období od
03.09.2010 do 17.09.2010 nebola splnená zo strany žalobcu, nakoľko žalovanému bolo oznámenie o
začatí výkonu záložného práva doručené až dňa 20.09.2010. Vzhľadom k tomu mal súd prvého stupňav konaní preukázané protiprávne konanie, ktorého sa žalobca dopustil tým, že v období od 03.09.2010
do 17.09.2010 vykonal záložné právo na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky
a iné práva

č. 148/2009/ZZ za účelom čiastočného uspokojenia jeho pohľadávky zo Zmluvy
o kontokorentnom úvere. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca vykonával odpisy finančných
prostriedkov z predmetného účtu v rámci výkonu označeného záložného práva po 17.09.2010 (začatie
reštrukturalizačného konania žalovaného). Žalovanému tiež bola v súlade s čl. 6 písm. b) Zmluvy o
kontokorentnomúveredoručenádňa31.08.2010výzvanazaplateniečastídlžnýchčiastokpodľazmluvy

o úvere zo dňa 27.08.2010, keďže nastal prípad porušenia zmluvy v zmysle čl. 10 písm. j) Všeobecných
obchodných podmienok pre úvery,
a to tým, že proti žalovanému bol podaný návrh zo dňa 27.04.2010 na vykonanie exekúcie, ktorá bola
vedená súdnym exekútorom Františkom Radzom pod sp. zn. Ex 209/2010. Žalobcovi bol príkaz na
začatie exekúcie Ex 209/2010 doručený priamo súdnym exekútorom dňa 26.05.2010 a exekučný príkaz
dňa 26.08.2010. Z penalizačnej faktúry č. 10052 je zrejmé, že penále boli vyfakturované za nedodržanie

termínu odovzdania diela žalovaným. Žalovaný v konaní označil ako protiprávne konanie žalobcu, ktoré
malo spôsobiť škodu, neoprávnenú realizáciu záložného práva zo strany žalobcu na základe Zmluvy o
zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva č. 148/2009/ZZ zo dňa 18.02.2009, keď žalobca
neoprávnene zablokoval žalovanému účty v banke a odpísal z nich finančné prostriedky. V dôsledku
takéhoto konania sa žalovaný mal stať platobne neschopným a nemal finančné prostriedky na plnenie

svojich záväzkov voči jeho dodávateľom, na základe čoho sa omeškal s odovzdaním diela. Súd prvého
stupňa konštatoval, že v konaní bolo síce preukázané protiprávne konanie žalobcu, ktorý v období od
03.09.2010 do 17.09.2010 v rozpore s čl. 5 bodu 5.2 zmluvy
o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva č. 148/2009/ZZ vykonal záložné právo na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva č. 148/2009/ZZ za účelom čiastočného

uspokojenia jeho pohľadávky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, avšak s poukazom na znenie ust. §
373 Obch. zák. nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody (penálov) a preukázaným
protiprávnym konaním. Nebolo tiež preukázané, že omeškanie žalovaného s odovzdaním diela bolo
spôsobené výkonom záložného práva zo strany žalobcu v období od 03.09.2010 do 17.09.2010
(odpísaním finančných prostriedkov

z účtu žalovaného), a nebolo tiež preukázané, že omeškanie žalovaného s odovzdaním diela vzniklo
v dôsledku nemožnosti platieb zo strany žalovaného jeho dodávateľom, že ich správanie bolo
príčinou omeškania žalovaného. Nebolo preukázané, aké zmluvné vzťahy mal uzavreté žalovaný s
jeho dodávateľmi, resp. odberateľmi, nebolo preukázané ani to, že by niektorý z dodávateľov, resp.
odberateľov žalovaného neposkytol žalovanému zmluvne dohodnuté plnenie z dôvodu neposkytnutia

zálohovej platby. Súd prvého stupňa zdôraznil, že na preukázanie týchto skutočností, ktoré ani neboli
žalovaným riadne zdôvodnené, nepostačuje dopyt na Q. W. D., a.s., ani výsluch navrhnutého svedka,
nakoľko žalovaný nešpecifikoval, aké platby nemohol zrealizovať, ani ktorí jeho dodávatelia si nesplnili
voči nemu svoje povinnosti, v dôsledku čoho sa mal dostať do omeškania
s odovzdaním diela. Z uvedených dôvodov nevykonal ani dokazovanie nariadením znaleckého

dokazovania podľa návrhu žalovaného k otázke príčinnej súvislosti a vzniku škody. V konaní nebola
preukázaná úhrada žalovaných popretých pohľadávok. Z poznámky žalobcu na potvrdení o vklade v
hotovosti zo dňa 20.04.2011 je zrejmé, že malo ísť o platbu istiny zo zmluvy 6792009UZ z nepopretej
časti, ktorá nie je predmetom tohto konania, pričom, podľa vyjadrenia žalovaného na pojednávaní
dňa 16.05.2014, je táto platba predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava

II pod sp. zn. 19C/272/2012. Súd prvého stupňa za nedôvodný označil dôvod popretia prihlásenej
pohľadávky v sume 608,72 Eur a 415,30 Eur - „použitie metódy reštrukturalizácie - zmena splatnosti
pohľadávky a čiastočné odpustenie“, keďže k zmene záväzku dlžníka na základe súdom potvrdeného
reštrukturalizačného plánu môže dôjsť iba u zistených prihlásených pohľadávok. Okrem toho, v konaní
nebola preukázaná zmena splatnosti žalovaných pohľadávok a čiastočné odpustenie. V časti o určenie

vymáhateľnosti, poradia zabezpečovacieho práva a triedy pohľadávok žalobcu proti žalovanému,
prihlásených
v reštrukturalizácii žalovaného, povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29R/5/2010-605 zo
dňa 04.10.2010, prihláškami pohľadávok pod por. č. 1 a 2, o určenie, že nie sú premlčané a vylúčené z
uspokojenia, a o určenie výšky pohľadávky prihlásenej prihláškou pod por. č. 1 v sume 61.189,33 Eur,

právneho dôvodu
a zabezpečenia zabezpečovacím právom tejto časti pohľadávky súd žalobu v zmysle § 124 ods. 4 zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011 zamietol ako nedôvodnú,nakoľko žalobcom prihlásené pohľadávky neboli v tomto rozsahu popreté. Výrok o náhrade trov konania
odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to v časti výroku, ktorým súd
prvého stupňa vyhovel žalobe a v časti výroku o náhrade trov konania. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok v časti výroku napadnutej odvolaním zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu alebo
aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože v
konaní na súde prvého stupňa došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď prvostupňový

súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že konanie žalobcu,
ktorý neoprávnene v čase od augusta do septembra roku 2010 zablokoval a zrazil finančné prostriedky
v sume 123.978,37 Eur z jeho účtu, hoci tieto predstavovali zálohové platby od zákazníkov, a teda
neboli predmetom zálohy podľa zmluvy o zriadení záložného práva na jeho pohľadávky, bolo primárnou

príčinou jeho omeškania s odovzdaním diela v obchodnom centre Q. G., v dôsledku čoho mu investor
vystavil penalizačnú faktúru, z ktorej nárok zanikol až na základe dohody o započítaní pohľadávok
zo dňa 30.12.2010 medzi ním a investorom. On, žalovaný, následne stratil zákazky a takto vzniknutú
škodu vo výške 248.000 Eur prefaktúroval žalobcovi faktúrou č. 12010429. Uviedol, že nezákonným
zrušením a neoprávneným zadržiavaním finančných prostriedkov mu žalobca privodil finančné straty,

zmluvné pokuty, sankcie, a tiež znížil neprípustným spôsobom kredit u jeho odberateľov. Opätovne
zdôraznil, že žalobca nedôvodne a v rozpore s ust. § 118 ods. 1 písm. d) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere, na predčasné ukončenie ktorej neboli
splnené zmluvné podmienky. Namietol právny záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného
bremena ohľadne výšky škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným postupom žalobcu

a súdu vytýkal, že hoci v napadnutom rozsudku konštatoval protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v
neoprávnenomvýkonezáložnéhoprávavobdobíod03.09.2010do17.09.2010,nezaoberalsadôsledne
v rámci dokazovania skúmaním škody, ktorej oprávnenosť potvrdili H.. Z. ako konateľ žalovaného a
svedok Ing. B.. Žalovaný namietol skutkové zistenie prvostupňového súdu, podľa ktorého mu mala byť
výzva žalobcu zo dňa 27.08.2010

(na zaplatenie dlžných čiastok z úverovej zmluvy) doručená dňa 31.08.2010 a tvrdil, že predmetná výzva
mu bola doručená až dňa 20.09.2010. Pokiaľ ho v uvedenej výzve žalobca vyzval na plnenie najneskôr
do 03.09.2010 pod následkom zosplatnenia celého dlhu zo zmluvy o úvere a k výkonu záložného práva
v prípade nesplnenia záväzku do 03.09.2010, žalovaný poukázal na znenie § 118 ods. 1 písm. d) zák.
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého začatie reštrukturalizačného konania má

účinok,
že druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzavretú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť
pre omeškanie dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikne nárok pred začatím
reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je
neúčinné. Z dôvodu neexistencie splatnej pohľadávky a z dôvodu nedoručenia mu oznámenia o začatí

výkonu záložného práva bol potom výkon záložného práva v rozpore so zákonom a so zmluvou o
zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva. Predčasným výkonom záložného práva došlo
k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalobcu, v príčinnej súvislosti s ktorým mu žalobca spôsobil
škodu tak, ako táto bola uplatnená jednostranným započítaním zo dňa 05.11.2010. Súd prvého
stupňa nevykonal ním navrhované dôkazy - znalecké dokazovanie, dopyt na spoločnosť Q., výsluch

štatutárneho zástupcu W. D. Q. a.s. na preukázanie škody, čím mu odňal možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ mu teda prvostupňový súd vytýkal nepreukázanie dôvodnosti a oprávnenosti jeho pohľadávky
titulom náhrady škody, ktorú proti žalobcovi uplatnil na započítanie, jeho postup nemá oporu v zákone,
keďže ďalšie dokazovanie sám odmietol vykonať. Okrem toho účtovné doklady, ktorými on, žalovaný
moholpreukázaťsvojnároknanáhraduškody,bolimimojehodosahuzdôvoduichodovzdaniaorgánom

polície.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako
vecnesprávny.Uviedol,žežalovanývpriebehukonanianebolschopnýriadnešpecifikovaťprávnydôvod
svojich tvrdení, resp. menil ich podľa potreby, z čoho možno usudzovať, že z jeho strany išlo o účelovú

obranu. K dôkazom predloženým v odvolacom konaní žalobca uviedol, že tieto bol žalovaný povinný
predložiť na pojednávaní v konaní pred súdom prvého stupňa. Žalovaný o dôkazoch vedel, a to že ich
prípadne nemal k dispozícii, nie je dôvodom, aby sa na ne prihliadalo na odvolacom súde. Žalovaný odôkazoch totiž vedel, označiť ich mohol a súd by ich bol prípadne zabezpečil. Keďže dokazovanie bolo
ukončené, na dôkazy predložené v odvolacom konaní nie je možné prihliadať.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a
že rozsudok súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním je potrebné potvrdiť ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania zistil, že prvostupňový súd vykonal

dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132
O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že žalovaný
neuniesoldôkaznébremenotvrdeniaovznikuškody,ktorúsiuplatňovalnazapočítanie,keďnepreukázal
základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu v zmysle ust. § 373 Obch. zák.

Súd prvého stupňa správne poukázal nielen na skutočnosť, že žalovaný v priebehu konania zmenil
dôvody vzniku škody, keď najskôr vo Vyúčtovaní náhrady škody zo dňa 15.10.2010 špecifikoval škodu
vo výške 248.000 Eur ako finančnú ujmu vo forme ušlých ziskov, ktorú ale konkrétne nešpecifikoval,
a ani nepreukázal, a následne vyčíslil škodu vo výške 262.000 Eur, ktorá mala predstavovať penále
vyúčtované mu spoločnosťou Q. W. D., a.s. penalizačnou faktúrou č. 10052 zo dňa 29.12.2010, ale

správne tiež ustálil, že žalovaný nepreukázal s poukazom na ust. § 373 Obch. zák. príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody (penálov) a protiprávnym konaním žalobcu.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom konštatuje, že aj keď v konaní bolo preukázané
protiprávne konanie žalobcu spočívajúce v tom, že v období od 03.09.2010 do 17.09.2010 v rozpore

s článkom 5, bod 5.2. zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky a iné práva vykonal záložné
právozaúčelomčiastočnéhouspokojeniajehopohľadávkyzozmluvyokontokorentnomúvere,žalovaný
nepreukázal, že jeho omeškanie s odovzdaním diela spoločnosti Q. W. D. a.s., za ktorú mu táto
spoločnosť vyúčtovala faktúrou č. 10052 penále vo výške 262.000 Eur, bolo spôsobené výkonom
záložného práva realizovaného žalobcom v období od 03.09.2010 do 17.09.2010. Na tvrdenia o takomto

spôsobe vzniku škody žalovaný, ktorý bol povinný uniesť o tom v konaní dôkazné bremeno nepredložil
relevantné dôkazy preukazujúce, aké platby konkrétne nemohol realizovať, ktorí konkrétni dodávatelia
si v dôsledku toho nesplnili voči nemu povinnosti, následkom čoho sa mal omeškať s odovzdaním
diela. Záver prvostupňového súdu o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody žalobcovi a
protiprávnym konaním žalobcu v období od 03.09.2010 do 17.09.2010 je teda správny a vychádza zo

skutkových zistení na základe dôkazov produkovaných účastníkmi konania.

Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval tým, že výzva žalobcu zo dňa 27.08.2010 na zaplatenie
zostatku úveru zo zmluvy o kontokorentnom úvere mu bola doručená až 20.09.2010, a nie dňa
31.08.2010 ako to uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, a že z tohto dôvodu

s poukazom na ust. § 118 ods. 1 písm. h)
zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nemohlo dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu z
predmetnej úverovej zmluvy, odvolací súd poukazuje na kópiu doručenky pripojenej k predmetnej výzve
podpísanej žalovaným, (v súdnom spise sa nachádzajúcej na č. l. 43), z ktorej súd prvého stupňa
vychádzal a z ktorej vyplýva, že výzva zo dňa 27.08.2010 bola žalovanému doručená dňa 31.08.2010 na

adresu jeho sídla. Žalovaný okrem námietky, že výzvu prevzal až 20.09.2010, a že nie je zrejmé, z čoho
súd prvého stupňa vychádzal pri zistení tejto skutočnosti, ďalej neuviedol, čo potom malo byť obsahom
zásielky doručenej mu dňa 31.08.2010, ak to nebola predmetná výzva na plnenie zo dňa 27.08.2010.

V súvislosti s tvrdením žalovaného, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že

nevykonal navrhované dôkazy (znalecké dokazovanie, výsluch svedka I.) na ustálenie výšky škody, aj
keď konštatoval porušenie právnej povinnosti žalobcu spočívajúce v neoprávnenom výkone záložného
práva, odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom uvádza, že žalobca neoznačil a nepredložil
také dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť príčinnú súvislosť medzi tvrdeným vznikom škodya protiprávnym konaním žalobcu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, bez označenia a predloženia
relevantných dôkazov o tom, že práve konanie žalobcu bolo príčinou nerealizovaných záväzkových
vzťahov s konkrétnymi dodávateľmi žalovaného a v konečnom dôsledku aj príčinou omeškania

žalovaného s odovzdaním diela, navrhovaný výsluch svedka I. a znalecké dokazovanie k otázke
príčinnej súvislosti a vzniku škody by ako dôkaz o výške a príčine vzniku škody nepostačovali.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho
odôvodnenie (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Dňa 17.05.2016, bol odvolaciemu súdu doručený listinný dôkaz žalovaného podľa
§ 205a O.s.p. a to odborné vyjadrenie Ing. Q. P., CSc, k preukázaniu výšky škody a jej príčinnej súvislosti
s porušením právnej povinnosti zo strany žalobcu zo dňa 20.04.2016.

Podľa ust. § 205a ods. 1, 2 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,
ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Zo znenia ust. § 205a ods. 1 O.s.p. vyplýva, že skutočnosti a dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom

sa napáda rozhodnutie vynesené v sporovom prvostupňovom konaní, sa pripúšťajú iba v obmedzenom
rozsahu. Účastník zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie skutočnosti a dôkazy, ktoré mohol
uplatniť (ale neurobil tak), v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Uvedený postup je základom
neúplného apelačného systému, keďže v sporovom konaní je súd prvého stupňa tým súdom, ktorý
zisťuje skutkový stav. Práve na súdu prvého stupňa sa vykonajú dôkazy potrebné na preukázanie

sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. Dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť
odvolacími dôvodmi, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú preto výnimočné a viažu sa
na procesné situácie v konaní pred súdom prvého stupňa, konkrétne vymedzené
v § 205a ods. 1 písm. a) až d) O.s.p.

Za uvedenej situácie s ohľadom na právnu úpravu v § 205a O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že
v odvolacom konaní predložený listinný dôkaz - odborné vyjadrenie k preukázaniu výšky škody a jej
príčinnejsúvislostisporušenímpovinnostizostranyžalobcužalovanýmoholuplatniťapredložiťvkonaní
pred súdom prvého stupňa, avšak ho nepredložil, hoci o povinnosti produkovať dôkazy bol v zmysle ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p. poučený. Z tohto dôvodu odvolací súd na predložený listinný dôkaz neprihliadol a

z vecného hľadiska sa jeho obsahom nezaoberal.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd úspešnému žalobcovi nepriznal, hoci v zmysle § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. by mu patrila, žalobca si však náhradu trov odvolacieho
konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú

(§ 151 ods. 1 O.s.p.)

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.