Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/428/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218158
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615218158.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobcu:
EOS Investment Česká republika, s.r.o., IČO: 01411641, so sídlom Novodvorská 994, Praha, Česká
republika, právne zastúpenom Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava proti žalovanému: B. K., C.. XX.X.XXXX, D. S. I., D..Č.. S. A. T. XXX, M. X - Š., Č. U., o
zaplatenie 2 135,59 Kč s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 6.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 2 135,59 Kč s úrokom z omeškania 7,05 % % ročne zo sumy 1 826,18 Kč od

3.9.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že predchodca žalobcu Česká
sporiteľňa, a.s., Praha so žalovaným uzatvorili dňa 18.3.2009 Zmluvu o sporožírovom účte, predmetom
ktorej bolo zriadenie a vedenie bežného účtu č. 2096688143. Dňa 18.3.2009 uzatvorili aj Zmluvu
o vydaní a používaní debetných kariet. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné obchodné
podmienky Českej sporiteľni, a.s.. Vzhľadom k tomu, že na účte žalovaného došlo k nepovolenému
prečerpaniu, predchodca žalobcu listom zo dňa 2.10.2012 vypovedal Zmluvy a vyzval žalovaného k

úhrade nepovoleného debetu. Žalovaná suma pozostáva z istiny 1 826,18 Kč a úroku z omeškania vo
výške 309,41 Kč.

Žalobca sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Doručenie predvolania mal súd u neho riadne
preukázané. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v Českej sporiteľni mal zriadený bežný účet, kde mal povolený
debetný limit do 1.000,- Kč. Následne prišiel o prácu, na účet mu nechodili peniaze, preto tam vznikol
dlh. So žalobcom sa chcel dohodnúť na splátkach. Zo strany predchodcu žalobcu mu neboli doručené
žiadne výzvy ani vypovedanie zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to zmluvou o postúpení pohľadávok,

oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvami, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou
zmluvy a doručenkou, upomienkou, výpisom z účtu a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný dňa 18.3.2009 uzavrel so spoločnosťou Česka sporiteľňa, a. s. Praha zmluvu o sporožírovom
účte. Na základe tejto zmluvy sa pôvodný veriteľ zaviazal zriadiť a viesť pre žalovaného sporožírový účet
č. 2096688143/0800. Zároveň dňa 18.3.2009 bola uzatvorená Zmluva o vydaní a používaní debetnej

karty. Podľa výpisu z účtu na sporožírovom účte žalovaného bol vykázaný debetný zostatok vo výške
1 823,98 Kč. Listom zo dňa 2.10.2012 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 1832,98 Kč, ktorá pozostávala zo sumy 1 826,18 Kč - nepovoleného debetného zostatku a sumy 6,80 Kč -
úrokov z omeškania. Uvedenou výzvou zároveň predchodca žalobcu vypovedal Zmluvu o sporožírovom
účte a odstúpil od Zmluvy o vydaní a používaní debetnej karty.

Pohľadávka voči žalovanému z vyššie uvedenej Zmluvy o sporožírovom účte bola na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 19.8.2013 postúpená na žalobcu, čo vyplýva z predloženej zmluvy o
postúpení a oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 12.9.2013, ktoré bolo zaslané žalovanému. Ku
dňu postúpenia celková výška pohľadávky predstavovala sumu 2 135,59 Kč vrátane príslušenstva.

Upomienkou zo dňa 12.9.203 bol žalovaný vyzvaný žalobcom k úhrade suma 3 047,59 Kč v lehote
najneskôr do 22.9.2013.

Podľa článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak,

osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch
tohto členského štátu.

Podľačlánku18NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(EÚ)č.1215/2012oprávomociaouznávaní
a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka

zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo bez ohľadu na
bydlisko druhého účastníka na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

V prejednávanom prípade ide o spor s cudzím prvkom, žalobca má sídlo v Českej republike, žalovaný

je fyzickou osobou s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že sa jedná o
spotrebiteľskú vec a súd v priebehu konania zistil, že žalovaný sa dlhodobo a to od roku 2004 zdržiava
v Českej republike, súd žalovaného poučil v zmysle článku 26 bodu 1 uvedeného Nariadenia. Žalovaný
sa na pojednávanie vo veci na tunajšom súde dostavil, pričom právomoc tunajšieho súdu nenamietal.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom

je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 5b zákona č.. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Napriek tomu, že zmluva medzi predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá podľa ustanovení
Obchodného zákonníka súd posudzoval vzťah účastníkov konania v zmysle ustanovení občianskeho
práva poukazujúc na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.

V súvislosti s tým súd poukazuje aj na zákon č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a v zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

Keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
základe citovaného zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., súd v danej veci prihliadol
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovanému ako spotrebiteľovi z dôvodu
premlčania nároku. Žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia istiny na základe Zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej karty, od ktorej odstúpil dňa 2.10.2012. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od

začiatku zrušuje, a to s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím zanikajú
práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia
zmluvy s tým, že účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia v zmysle
ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V prejednávanej veci tak ide

o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie
aplikovať ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína
plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Žalobca dňa 2.10.2012 odstúpil od zmluvy, žalobný návrh bol podaný dňa 6.10.2015, t.j.
po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

Premlčanie má za následok zánik nároku, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho
premlčané právo nemožno priznať. Vzhľadom na nemožnosť uplatnenia práva žalobcu voči žalovaného
z dôvodu premlčania nároku, návrh žalobcu súd zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia a ich náhradu žalobcovi nepriznal, keďže
nemal vo veci úspech. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, preto o náhrade jeho trov súd

nerozhodoval poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého rozhoduje súd o náhrade
trov konania len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne

v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.