Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 2, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/286/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114210055
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:1114210055.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci navrhovateľa: P. Ď., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX T., K.. M. XXX/XX, proti odporcovi:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 zast.: WERNER
& Co. s.r.o., so sídlom 831 01 Bratislava, Stromová 54/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie
legionárov 5, IČO: 42 176 778, adresa pre doručovanie: 039 01 Turčianske Teplice, P.O.BOX 21, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojím návrhom zo dňa 13. 11. 2013 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 1348,- eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril s
odporcom dňa 25. 10. 2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 1400,- eur. Z
požičanejsumynavrhovateľzaplatilvprospechodporcusumu2748,-eur.Navrhovateľvosvojomnávrhu
poukázal na to, že spotrebiteľskou zmluvou boli porušené jeho spotrebiteľské práva, pretože v zmluve
boli použité mnohé neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka, ktoré sú

neplatné podľa § 53 ods. 5 občianskeho zákonníka (rozhodcovská doložka, všetky spory sa budú riadiť
ustanoveniami Obchodného zákonníka, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky) a navyše
v zmluve absentuje údaj o RPMN. Svojím návrhom si navrhovateľ uplatnil zaplatenie sumy 1348,- eur z
titulu bezdôvodného obohatenia, pretože zmluva pre absenciu údaja o RPMN sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov, preto bolo povinnosťou navrhovateľa zaplatiť odporcovi len sumu 1400,- eur.

Odporca sa k návrhu vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa 30. 12. 2013, v ktorom

uviedol, že Zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože navrhovateľ vstúpil do právneho
vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použil na výkon
podnikania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Navrhovateľ je v zmluve o úvere označený
obchodným menom a miestom podnikania. Z uvedeného dôvodu preto zmluva nemusela obsahovať
údaj o RPMN. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, ani na aký účel ho navrhovateľ použil.
Ak navrhovateľ v zmluve o úvere uviedol aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel
výkonu jeho podnikania, čo nad akúkoľvek pochybnosť v čase uzatvárania zmluvy o úvere aj preukázal,

treba chrániť dobrú vieru odporcu a navrhovateľovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Vzájomný
právny vzťah účastníkov konania je preto obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom
ochrany spotrebiteľa nie je namieste. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu
náhradu trov konania.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedka, oboznámil sa so zmluvou o úvere
číslo XXXXXXXXX, potvrdenie odporcu o úhrade celého dlhu navrhovateľa ku dňu 18. 4. 2011, ako aj

ďalšímnáležitýmobsahomspisovéhomateriálu(najmäpísomnévyjadreniaodporcu),azistilnasledovný
skutkový a právny stav veci:

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 25. 10. 2010
súd zistil, že zmluvné strany sa dohodli v súlade s ust. § 262 ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníka (bod 16 Všeob. podmienok), že ich záväzkový vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom.
Z obsahu zmluvy je ďalej zrejmé, že zmluvné strany uzatvárajú zmluvu o úvere podľa ust. § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka. Úver je poskytnutý vo výške 1400,- eur, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 1348,- eur, t.j. celkovo 2748,- eur v 12
mesačných splátkach po 229,- eur počnúc dňom 24. 12. 2010.

Dlžník prevzatie istiny potvrdil svojim podpisom na zmluve (posledný odsek lícnej strany zmluvy).

Dlžník - navrhovateľ úver v celosti uhradil, čo odporca - veriteľ potvrdil svojím listom zo dňa 20. 4. 2011
(č.l. 27 spisu), kde uviedol, že dlh bol v celosti splatený dňa 18. 4. 2011.

Tunajší súd postúpil vec, na námietku odporcu, miestne príslušnému Okresnému súdu Bratislava I, ktorý
s postúpením nesúhlasil, a preto o miestnej príslušnosti rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Krajský
súd vo svojom uznesení pod číslom konania 2 NcC/35/2014 - 163 zo dňa 30. 4. 2014 uviedol, že pod
pojmom spotrebiteľ je potrebné rozumieť nielen osobu fyzickú ale aj právnickú, ktorá nakupuje výrobky
alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti. Pojem

podnikateľ vymedzuje Obchodný zákonník v ustanovení § 2 ods. 2, z ktorého vyplýva, že podnikateľom
môže byť len právny subjekt, t. j. fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď podniká alebo má oprávnenie
podnikať bez ohľadu na to, či podnikateľskú činnosť aj fakticky vykonáva. Z obsahu spisu vyplýva, že
účastníci konania uzatvorili dňa 25. 10. 2010 zmluvu o úvere, v ktorej je navrhovateľ ako dlžník označený
menom a priezviskom, miestom svojho bydliska a rodným číslom, bez uvedenia identifikačného čísla,

respektíve uvedenia čísla živnostenského registra a preto nie je možné uzavretú zmluvu považovať
za zmluvu uzavretú s podnikateľom s tým, že navrhovateľ, ako dominus litis, disponoval možnosťou
voľby príslušnosti súdu v zmysle § 87 písm. f) O.s.p. Z uvedeného uznesenia preto vyplýva, že
Krajský súd v Bratislave vyhodnotil postavenie navrhovateľa v tomto právnom vzťahu ako postavenie
spotrebiteľa, a teda vyhodnotil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože navrhovateľ, aj keď

v čase uzatvorenia tejto zmluvy pôsobil ako finančný agent pre poisťovňu, neuzatváral túto zmluvu ako
podnikateľ, ale ako spotrebiteľ. Po vykonanom dokazovaní sa potom tunajší súd stotožnil s právnym
názorom Krajského súdu, pretože ani po výpovede svedkyne, ktorá toho času stále pracuje pre odporcu,
tak po výsluchu navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ si úver bral pre osobnú potrebu (pre potreby
jeho rodiny a domácnosti); ako v žiadosti o úver, tak ani v zmluve o úvere, nie sú uvedené žiadne

údaje, ktoré by identifikovali navrhovateľa ako podnikateľa, čo znamená, že v žiadosti o úver aj v zmluve
o úvere absentujú IČO, DIČ, miesto podnikania a podobne. Aj zo samotnej žiadosti o úver vyplýva,
že navrhovateľ predkladal pri uzatvorení zmluvy len kópiu občianskeho preukazu, z čoho vyplýva, že
žiadne ďalšie doklady ako daňové priznanie, resp. potvrdenie o evidencii v inom ako v živnostenskom
registri alebo v obchodnom registri predložené neboli, v žiadosti o úver je uvedený len mesačný príjem

navrhovateľa a jeho mesačné výdavky, ako sú výška nájomného, mesačné náklady na elektrinu, plyn
a vodu, mobil a aj z týchto údajov vyplýva, že ďalšie výdavky, ktoré by vyplývali z jeho podnikateľskej
činnosti, tu uvedené neboli. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd preto postupoval tak, že zmluvu
o úvere vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a teda navrhovateľ vystupoval v pozícii spotrebiteľa.

Z výsluchu svedkyne súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, navyše súd mal pochybnosti o
nezaujatosti svedkyne, ktorá toho času stále pracuje pre odporcu ako obchodný zástupca. Súd mal z
jej výpovede za preukázané iba to, že navrhovateľ uzatváral zmluvy opakovane, teda poznal ich obsah,
čo však nie je možné vyhodnotiť tak, že pokiaľ niektoré zmluvy uzatvoril ako podnikateľ, nemohol ďalšie
zmluvy uzatvárať v pozícii spotrebiteľa.

Uzatvorenázmluvamala,vzhľadomnauvedené,obsahovaťúdajeuvedenév§9ods.2 zák.č.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov účinného k 25. 10. 2010.Podľa § 9 ods. 2 písm. f, g, i, j, k, t, u, w cit. zák., Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu.

S poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

V dôsledku uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľský úver bol navrhovateľ povinný
vrátiť „len“ vo výške 1400,- eur a nie vo výške 2748,- eur. Keďže navrhovateľ vrátil odporcovi úver vo
výške 2748,- eur a to dňa 18. 4. 2011, odporca sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil vo výške
1348,- eur.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plním z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

V danom prípade splatenie spotrebiteľského úveru v časti 1348,- eur zo strany navrhovateľa v prospech
odporcu je plnením bez právneho dôvodu a navrhovateľovi tak vzniká nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Na pojednávaní dňa 2. 4. 2015 právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania a to ku dňu 18.
4. 2013, ked uplynula subjektívna premlčacia doba.

Podľa § 100 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že
došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr,
než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr, než
vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z

ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške
(objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, navrhovateľ sám už pri podpise zmluvy musel vedieť, s kým túto
zmluvu uzatvoril a že ju uzatváral ako spotrebiteľ. Najneskôr dňa 18. 4. 2011 vedel, že odporcovi uhradil
celkovo 2748,- eur a v tento deň teda musel vedieť, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto

ho získal; od tohto dňa sa preto počíta plynutie premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia.
S poukazom na § 107 ods. 1 a 2 OZ subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 18. 4. 2013, pričom
navrhovateľ žiadal vydať bezdôvodného obohatenia až návrhom doručeným súdu dňa 13. 11. 2013,
teda po uplynutí premlčacej doby.

Na základe vyššie citovaných ustanovení a odôvodnenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu
tohto rozhodnutia a návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu premlčania práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodne až po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Právna úprava vo fakultatívnej rovine priznáva súdu možnosť rozhodnúť o tom, že o náhrade trov
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.