Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/315/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109227679
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109227679.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou vo veci žalobkyne: Z.. D. J., R..,

Q. X.X.XXXX, U. X. X, X., zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Strakom, so sídlom Krmanova 1,
Košice, proti žalovanej: Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Vysokoškolská 4, Košice,
IČO: 00397610, zastúpenej advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou, so sídlom Floriánska 16, Košice, v
konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie 12.337,52 eur z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov konania .

Žalobkyňa je p o v i n n á do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť žalovanej na účet jej
právnej zástupkyne trovy konania vo výške 3.051,96 eur pozostávajúce len z trov právneho zastúpenia.

Žalobkyňa je p o v i n n á na účet súdu nahradiť trovy štátu vo výške 111,76 eur do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa28.10.2009domáhala,abysúdzaviazalžalovanú
na zaplatenie sumy 27.759,41 eur a taktiež žiadala priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že pracovala u žalovanej na základe uzavretej pracovnej zmluvy, ktorá bola
naposledy zmenená dohodou o zmene pracovných podmienok uzavretej v súlade s § 54 Zákonníka
práce č. 36/2007 zo dňa 27.6.2006 tak, že žalobkyňa bola prijatá na miesto vysokoškolského učiteľa
do funkcie výskumného zamestnanca od 1.7.2006 do 30.6.2009 a ako miesto výkonu práce bola

dojednaná Technická univerzita v Košiciach, stavebná fakulta. Pracovná zmluva bola zmenená na
základe výsledku výberového konania, ktoré jej predchádzalo v roku 2006 pred výberovou komisiou,
ktorej úlohou bolo preveriť splnenie požadovaných kritérií na výkon funkcie výskumného zamestnanca.
Žalobkyňa preukázala v uvedenom výberovom konaní splnenie všetkých podmienok vyžadovaných
zákonom č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách aj vnútornými predpismi, napr. Zásadami výberového
konania na obsadzovanie miest a funkcií na Technickej univerzite v Košiciach (ide o vnútorný predpis TU
vydaný v zmysle § 149 ods. 3 písm. c/ štatútu TU, kde v ust. § 3 - 7 sú podmienky výberového konania).

Žalobkyňa teda splnila podmienky na zastávanie pracovného miesta výskumného zamestnanca.
Potvrdením splnenia požadovaných predpokladov bolo fakticky aj Rozhodnutie o priznaní platu č.
136/105001/2007 z 1.8.2007 podpísané dekankou prof. Ing. Ingrid Šenitkovou, PhD.. Podľa prílohy č.
1 k zákonu 553/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov kvalifikačným predpokladom je u zaradenia vplatovej triede 11 platový stupeň 10 vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom. Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon 552/2003 Z.z. alebo

osobitný zákon neustanovuje inak. Žalobkyňa dňa 26.7.2007 obdržala zo strany žalovanej právny
úkon označený ako výpoveď - evidenčné číslo D206/105001/2007 z 26.7.2007 podľa § 63 ods. 1
písm. d) bod 1 Zákonníka práce a to z nasledovných dôvodov: v súlade s § 16 ods. 2 a § 26
štatútu Technickej univerzity v Košiciach v nadväznosti na ust. § 9 ods. 1 písm. b) a § 33 ods. 5
zákona č. 131/2002 Z.z. akademický senát Technickej univerzity v Košiciach svojím uznesením č.

19/2007 z 30.4.2007 schválil novelizáciu štatútu Stavebnej fakulty, ktorá obsahovala organizačné zmeny
spočívajúce v novej organizačnej štruktúre. Tá bola schválená za účelom objektivizácie pracovných
miest a funkcií. Obsahovala zmenu počtu pracovných miest a funkcií a nový spôsob organizácie
práce na fakulte. Na základe takto schválenej novej organizačnej štruktúry pristúpil zamestnávateľ
k obsadzovaniu pracovných miest a zároveň funkcií vysokoškolských učiteľov ako aj výskumných
pracovníkov v rámci novej organizačnej štruktúry formou vypísania výberových konaní v súlade s

platnými zásadami výberového konania na obsadzovanie miest a funkcií na Technickej univerzite v
Košiciach. Podľa žalovanej žalobkyňa nesplnila podmienku ustanovenú právnym predpisom na výkon
dohodnutej práce (§ 77 zákona č. 131/2002 Z.z.) ako aj vnútorným predpisom TU v Košiciach (§ 1
a § 5 platných zásad výberového konania na obsadzovanie miest a funkcií na TU v Košiciach), t. j.
nezúčastnila sa výberového konania a preto nebolo možné ju zaradiť do novej štruktúry pracovných

miest a zároveň funkcií na Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. Podľa žalobkyne však
splnila podmienku ustanovenú uvedeným právnym predpisom na výkon dohodnutej práce ako aj
uvedeným vnútorným predpisom žalovanej. Nakoľko výberového konania sa zúčastnila v roku 2006 a
na základe tohto konania s ňou bola uzavretá pracovná zmluva na dobu určitú do 30.6.2009. Žalovaná
na 10. až 12.7.2007 vypísala nové výberové konanie na obsadené už pracovné a funkčné miesto,

ktoré zastávala žalobkyňa, ktorej vzhľadom na to, že sa nového výberového konania nezúčastnila,
bola daná výpoveď. Výpovedná doba jej začala plynúť dňom 1.8.2007 a uplynula 31.10.2007, kedy
podľa výpovede pracovný pomer mal skončiť. Žalobkyňa 8.10.2007 oznámila prostredníctvom právneho
zástupcu, ktorého si zvolila, žalovanej prevzatie právneho zastúpenia a uplatnila neplatnosť právneho
úkonu výpovede a žiadala o prideľovanie práce a platenie mzdy aj po uplynutí výpovednej doby

ako aj plnenie ďalších povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, pričom žalovanej oznámila aj
to, že na výzvu je pripravená k nástupu do práce. Na tieto úkony žalobcu žalovaná nereagovala.
Odobrala žalobkyni veci pridelené a prepožičané na výkon práce a výslovne je zakázala vstup
na pracovisko uplynutím výpovednej doby. Žalobkyňa si z uvedených dôvodov uplatnila neplatnosť
skončenia pracovného pomeru na súde a vec je vedená na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

39C/221/2007. Vzhľadom na plynutie lehôt na uplatnenie peňažných nárokov na náhradu škody resp.
ujmy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru žalobkyňa bola nútená uplatniť si samostatnú
žalobu tiež na Okresnom súde Košice I. Žalobkyni však bezpochyby z dôvodu neplatného právneho
úkonu žalovanej a to výpovede z 26.7.2007, ktorá bola uplatnená nielen voči žalobkyni, ale aj voči
vyše dvadsiatim vysokoškolským učiteľom vo funkciách profesor, docent, odborný asistent, lektor a

vedeckovýskumný pracovník a ktorá vzhľadom na masové prepustenie takého počtu vysokoškolských
pedagógov a vedeckovýskumných pracovníkov nemá obdobu v československom vysokom školstve
a z ďalších úkonov žalovanej a následnej publicity problému v médiách, vo verejnosti, v odborných
kruhoch a pod. vznikli aj ďalšie nároky z dôvodu ochrany osobnosti podľa § 11 až 16 Občianskeho
zákonníka, ktoré si uplatňuje touto žalobou. Na oblasť pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov

sa vzťahujú základné zásady, na ktorých je postavený Zákonník práce aj zákon o výkone prác vo
verejnom záujme, najmä však čl. II základných zásad Zákonníka práce a to zásada zmluvnosti týchto
vzťahov, ktorá sa prejavuje nielen pri vzniku, zmene, ale aj pri skončení pracovnoprávnych vzťahov. V
druhej vete sa zakotvuje pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov, ktorým je súhlas s dobrými mravmi. Negatívnou hranicou výkonu subjektívnych práv a

povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov je zákaz zneužívať tieto práva na škodu či
akúkoľvek ujmu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Ďalej žalobkyňa poukázala na ust. §
1 ods. 1 Zákonníka práce a ods. 2, ako aj § 11, 13 ods. 1 až 3 a § 16 Občianskeho zákonníka.
Jednou z významných hodnôt osobností každej fyzickej osoby ako individuality je jeho občianska
česť, dôstojnosť, dobré meno v spoločnosti, ale aj odbornej verejnosti. Článok X Listiny základných

práv a slobôd hovorí o ľudskej dôstojnosti, osobnej cti i o dobrej povesti a reputácii. Dôstojnosť majú
všetky fyzické osoby rovnakú, nezávisle na svojom postavení v spoločnosti (článok I. Listiny), preto
je nutné všetky fyzické osoby chrániť pred ponižovaním ich dôstojnosti, i voči všetkým subjektom
s rovným postavením. Naproti tomu česť fyzickej osoby je výrazom úcty, uznania, ocenenia alebosúhrnne povedané vážnosti konkrétnej fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje postoje, správanie, dobré
meno u ostatných členov v spoločnosti a ktoré ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a uplatnenia v
spoločnosti. Dobrá povesť je ďalšia hodnota, ktorá je rovnako charakterizovaná ako vážnosť, ktorú určitá

osoba získala a požíva v spoločnosti. Občianskoprávne prostriedky môžu účinným spôsobom prispieť
k nerušenej realizácii týchto hodnôt osobností fyzickej osoby, najmä však účinnej na práve často ťaživo
pociťovanej nemajetkovej ujmy, ktorá na týchto hodnotách osobností vznikla v dôsledku neoprávnených
zásahov so strany ostatných subjektov s rovným postavením (napr. neoprávnené zásahy učinené
verbálne, urážky, urážajúce správanie, ohováranie, právne úkony zneužívajúce právo, šikana a pod.),

ktoré znižujú vážnosť postavenia určitej fyzickej osoby a vedú v konečnom dôsledku k poškodeniu
mena, dobrej povesti, cti, k strate dôstojnosti či dôveru v jeho osobe. Konanie, ktoré zasahuje do cti,
dôstojnosti, dobrého mena či povesti môže spočívať v skutkových tvrdeniach, kritike, ale aj úkonov voči
osobe v aktívnom konaní majúcom za následok v konečnom dôsledku dehonestáciu fyzickej osoby
v osobnostnej sfére. V konečnom dôsledku sa to môže udiať aj realizáciou konaní, ktoré odporujú
dobrým mravom, šikanóznym výkonom práva, ale aj ako v danom prípade vypísaním výberového

konania na pracovné a funkčné miesto, ktoré je riadne obsadené na základe riadneho výberového
konania a uzavretej pracovnej zmluvy, uplatnenia výpovede voči osobe žalobkyne po odmietnutí účasti
na novom nezákonnom výberovom konaní, vypísanie ďalších výberových konaní na pracovné a funkčné
miesto zamestnancov, ktorí sa riadne zúčastnili výberových konaní a mali uzavreté platné pracovné
zmluvy, nevypísanie výberových konaní na vedúce a riadiace posty, ktoré sa obsadili bez týchto konaní

lojálnymi osobami štatutára, snaha zbaviť sa formou výberových konaní a cestou výberových komisií
ľudí vznášajúcich opakovane kritiku, sťažnosti a pranierujúce nedostatky, realizácia ďalších úkonov
priamo či nepriamo zasahujúcich do osobnostnej sféry zamestnancov. V danom prípade takéto úkony
a konania žalovanej vzhľadom na značný počet zamestnancov, voči ktorým smerovali dôvody, ale aj
s ohľadom na značnú medializáciu v rámci Technickej univerzity v Košiciach v odbornej, ale aj širokej

verejnosti v prostriedkoch mediálnej komunikácie, v tlači, v rozhlase, televízii či internete a pod. boli tieto
konania a úkony žalovanej objektívne spôsobilé privodiť nemajetkovú ujmu osobnosti fyzickej osobe
žalobkyne tým, že ohrozili, či dokonca znížili vážnosť žalobkyne, jej dôstojnosť, jej pracovnú česť,
povesť a dobré meno v spoločnosti, ale aj v odborných kruhoch. V sfére občianskeho práva je ochrana
osobnosti fyzických osôb zabezpečovaná najmä všeobecnou úpravou v § 11 OZ, zvláštnou úpravou

v § 13 OZ, ktorá zakotvuje sankcie občianskoprávneho charakteru rôzneho druhu za nemajetkovú
ujmu vzniknutú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby a § 16 OZ, ktorý obsahuje pre
prípad súbežne vzniknutej škody, upravuje náhrady formou odkazu na § 415 a nasl. OZ. Významné
špecifické doplnky tejto všeobecnej občianskoprávnej úpravy tvorí v rámci súkromného práva okrem
iného aj pracovnoprávna úprava. Zvláštne sankcie za nemajetkovú ujmu vzniknutú neoprávneným

zásahom do osobnosti fyzickej osoby chránené všeobecným osobnostným právom sú založené na
objektívnom princípe, ktoré vznikajú bez zreteľa od zavinenia pôvodcu neoprávneného zásahu (na
strane pôvodcu neoprávneného zásahu sa preto nevyžaduje ani existencia úmyslu, či už priameho alebo
nepriameho, ani nedbanlivosti, či už vedomej alebo nevedomej). K vzniku občianskoprávnych sankcií
za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ

musia byť splnené tieto hmotnoprávne podmienky: a) existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení či len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a
morálnej jednote, b) neoprávnenosť protiprávnosť tohto zásahu, c) existencia príčinnej súvislosti medzi
nimi. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade tieto podmienky splnené boli, čiže k bodu a) žalobkyňa
uvádza, že žalovaná voči žalobkyni aj veľkému počtu ďalších zamestnancov realizovala právny úkon

označený ako výpoveď, v zmysle ktorej žalobkyňa nesplnila podmienku ustanovenú právnym predpisom
na výkon dohodnutej práce, t.j. nezúčastnila sa výberového konania. Také masové prepustenie nemá
obdobu v našom štáte, ktoré okúsilo protektorát, normalizačný proces z konca šesťdesiatich a začiatku
sedemdesiatich rokov a prepúšťania z rasových či národnostných alebo politických dôvodov. Úkony a
konaniažalovanej,ktorýmitaktobolispôsobenézásahydoosobnostižalobkyneaďalšíchzamestnancov

bezprostredne zarezonovali najprv v rámci Technickej univerzity v Košiciach, následne v odborných
kruhochstavebnýchfakúltuniverzítvBudapešti,aleajČeskéhovysokéhoučeníavzhľadomnaokamžitú
publicitu v médiách a záujem verejnosti a medializáciu kauzy v médiách sa dostali do povedomia širokej
verejnosti. Žalovaná prezentovala, že žalobkyňa aj ďalší zamestnanci vo väčšine prípadov zamestnaní
u žalovanej od založenia fakulty nemali podľa nej spĺňať predpoklady pre riadny výkon práce tým, že sa

nezúčastnili ďalšieho výberového konania vyhláseného v rozpore so zákonmi na miesta, ktoré zastávali
títo zamestnanci na základe už absolvovaných výberových konaní a ich zmluvný záväzok uplynul
zhruba len z jednej tretiny. Na univerzite, v odborných kruhoch aj širokej verejnosti sa takto na základe
prezentovaných tvrdení, úkonov a konaní žalovanej, zo špičkových odborníkov, vysokoškolskýchpedagógov, profesorov, docentov, odborných asistentov, lektorov či vedeckovýskumných zamestnancov
stali neodborníci, nekompetentní pedagógovia a vedeckovýskumní zamestnanci, nakoľko na základe
týchto úkonov žalovanej ich títo zamestnanci univerzity, študenti, odborné kruhy či verejnosť ináč brať

nemohli. Žalobkyňa a ďalší takto prepustení zamestnanci sa pracne, úporne museli proti tomu brániť v
rámci vysvetľovania kauzy v médiách, tlačových konferenciách, internetovou komunikáciou či stránkou
internetovou, ktorú si zriadili, nakoľko žalovaná tvrdošijne zastávala a prezentovala postoj, že nespĺňajú
predpoklady na výkon práce, odmietla výzvu právneho zástupcu k plneniu povinnosti vyplývajúcej z
pracovného pomeru a neakceptovala nezákonnosť svojich konaní, najmä výpovedí a to napriek tomu,

že pred realizáciou týchto jej konaní mala stanoviská či analýzu právnikov najmä odborových, ktorí
jasne zaujali názor o nezákonnosti postupu vyhlásenia nových výberových konaní na platne obsadené
miesta. Voči žalobkyni aj ďalším zamestnancom boli uplatnené aj ďalšie postupy či konania objektívne
spôsobiléprivodiťnemajetkovúujmuvosobnostnejsféreakopostupnéodvolávaniezastávanýchfunkcií,
odobratie osobných ohodnotení, či príplatkov, pričom každému, ktorý sa opakovaného výberového
konania zúčastnil, boli priznané; vynechanie ich osôb aj s menami z publikácie vydanej v auguste 2007

k zabezpečeniu výuky pre školský rok 2007/2008; zrušenie ich účasti na vedeckých konferenciách,
seminároch, sympóziách, na pracovných cestách, postupné odstavenie od práce na rozpracovaných
projektoch, grantových projektoch či vedeckovýskumnej činnosti, publikačnej činnosti, kariérneho
postupu a získanie vedeckopedagogickej hodnosti (u žalobkyne docent), expertíznej vedecko-
odbornej činnosti, tvorby technických či technologických predpisov, príspevkov pre vedecké konferencie,

konzultantov či oponentov diplomových a bakalárskych prác, zánik členstva v odborných komisiách,
tímoch, radách a pod., čo v konečnom dôsledku znamenali vážny zásah do osobnostnej sféry
žalobkyne, zasiahli do jej cti, najmä pracovnej dôstojnosti, znížili jej vážnosť, poškodili jej dobré meno
a reputáciu v odborných kruhoch aj širokej verejnosti. Žalovaná pred uplatnením výpovedí dokonca
žalobkyni a ďalším vysokoškolským zamestnancom komisionálne pred širokým počtom členov ponúkla

zamestnanieupratovačov,upratovačiekatovmesiacijúl2007scieľomazámeromtýchtoajtaktozjavne
dehonestovať a zasiahnuť do ich reputácie dobrého mena či dôstojnosti. Konania žalovanej privodilo
aj vážne zdravotné ujmy na zdraví žalobkyne, ktorá bola dlhšiu dobu liečená v neurologickej poradni
MMG. K bodu b): súdna prax a pomerne ustálená judikatúra slovenských súdov v oblasti pri realizácii
zákona o vysokých školách dospela k záverom, že vyhlásiť výberové konanie na obsadenie pracovného

miesta na funkčné miesta vysokoškolských učiteľov či vedeckovýskumných zamestnancov je možné
vyhlásiť aj v prípade, kedy to odborná či morálna úroveň a stav fakulty či školy nevyhnutne vyžadujú.
V prípade žalobkyne a ďalších zamestnancov žalovanej však o takýto prípad nešlo. Išlo o organizačné
zmeny prijaté a schválené za účelom objektivizácie pracovných miest a funkcií, zmenu počtu pracovných
miest a funkcií, nový spôsob organizácie práce na fakulte, teda nešlo o dôvody, na základe ktorých sa

javila nevyhnutnosť nútiť zamestnancov k novej účasti na výberovom konaní, nakoľko títo zamestnanci
zákonné podmienky a predpoklady mali riadne splnené. Žalovaná túto skutočnosť však neakceptovala,
neakceptovala zmluvný princíp, na ktorom bolo postavené pracovnoprávne zákonodarstvo, t.j. článok II
základných zásad Zákonníka práce či platné pracovné zmluvy a nezákonne vypísala výberové konanie
na obsadené miesta, nútila zamestnancov k ďalšej účasti na týchto konaniach a u tých, ktorých sa

ich nezúčastnili či neuspeli, realizovala výpovede z pracovného pomeru. Na fakultách žalovanej ako
FBERG, alebo na strojníckej fakulte alebo na stavebnej došlo k organizačným zmenám aj v minulosti,
t.j. pred 1.5.2007. Zamestnávateľ nepožadoval novú účasť na výberovom konaní a akceptoval uzavreté
pracovné zmluvy. Z dôvodu nezákonného postupu či konaní žalovanej bolo podaných celkovo osemnásť
žalôb o vyslovenie neplatnosti výpovedí, pričom Okresný súd Košice I už vydal rozhodnutie, ktorým

určil neplatnosť výpovede. Aj ďalšie konania či postupy žalovanej vyššie uvedené sú nezákonné a
ničím neodôvodniteľné, ničím neospravedlniteľné a najmä diskriminačného charakteru voči žalobkyni,
ale aj veľkej skupine zamestnancov, ktorí sa odmietli zúčastniť nezákonných výberových konaní a bola
im daná výpoveď. Žalovaná uplatnila voči žalobkyni takto aj opatrenia v platovej oblasti odňatím či
nepriznaním osobného ohodnotenia, osobného príplatku v roku 2007, neposkytla trinásty či štrnásty

plat a u žalobkyne navyše znemožnila habilitačné konanie za docenta, ktoré mohla realizovať a fakticky
znemožnila tým, že nevypísala výberové konanie na miesto žalobkyne po uplynutí doby určitej v
roku 2009, vôbec návrat žalobkyne na Stavebnú fakultu Technickej univerzity v Košiciach, možnosť
odborne a vedecky pôsobiť u žalovanej natrvalo, čím ju úplne odstavila z odbornej vedeckej činnosti
a znemožnila jej pôsobenie v pracovnoprávnom vzťahu vysokoškolského učiteľa na dobu neurčitú, o

ktoré miesto sa mohla uchádzať po deviatich rokoch pôsobenia na škole a troch po sebe nadväzujúcich
pracovných pomeroch na dobu určitú. K bodu c): žalovanej povinnosť za nemajetkovú ujmu osobnosti
žalobkyne je daná, nakoľko skutočnosti, za ktoré zodpovedá skutočne spôsobila a to úkonmi a
konaniami, ktoré vyústili do skončenia pracovného pomeru z dôvodu údajného nesplnenia podmienoka predpokladov vyžadovaných právnymi predpismi a ako príčiny mali za následok neoprávnený zásah
do osobnosti žalobkyne a spôsobenie nemajetkovej ujmy spočívajúcej v znížení dôstojnosti, pracovnej
cti, poškodenie reputácie, dobrého mena, povesti, zníženia vážnosti či dôvery v osobe žalobkyne

a to v značnej miere, nakoľko v osobe žalobkyne išlo o vedeckovýskumného pracovníka, dlhodobo
pôsobiaceho v odborných kruhoch na vysokej škole, známeho bohatou publikačnou činnosťou, autora
a spoluautora vedeckých prác v domácich a zahraničných časopisoch, recenzovaných vedeckých
článkoch, zborníkoch, odborných článkoch, časopisoch a zborníkoch, riešiteľa oponenta výskumných
úloh, riešiteľa vedeckých projektoch a úloh, osoby vykonávanej bohatú expertíznu vedecko-odbornú

činnosť, tvorcu technologických predpisov, noriem, ich pripomienkovaní, ale aj pedagóga v oblasti
stavebníctva. Toto konanie žalovanej vyústilo vo výpoveď a stratu zamestnania u žalobkyne, následnú
medializáciu a publicitu s prihliadnutím k záujmom žalobkyne, pričom možnosť spoľahlivo zdôvodniť,
že by takúto nastalú nemajetkovú ujmu vzhľadom k jej intenzite, rozsahu a trvaniu vedúcu k zníženiu
dôstojnosti, vážnosti, pracovnej cti, poškodeniu reputácie, dobrého mena a povesti v odborných kruhoch
či spoločnosti pociťoval ako závažnú každý nachádzajúci sa na mieste a v postavení žalobkyne ako

postihnutej osoby. Vzhľadom k tomu, že v prípade žalobkyne uplynula doba určitá, na ktorú mala
uzavretý zmluvný záväzok, pracovný pomer a žalovaná počas tejto doby jej neumožnila návrat k výkonu
práce, čím by aspoň čiastočne zmiernila dôsledky svojich postupov a konaní, nevypísala pre ďalšie
obdobie nové výberové konanie na pracovné miesto a zastávanú funkciu, žalobkyni spôsobila závažnú
nemateriálnu ujmu natrvalo, ktorá iným spôsobom, než náhradou peňažnou sa nedá odčiniť, preto si

žalobkyňa voči žalovanej uplatňuje túto náhradu v peniazoch a to vo výške trojnásobku jej ročného
zárobku teda minimálne doby, počas ktorej jej bola konaním a postupom žalovanej znemožnené, aby
u žalovanej pôsobila a na ktorú žalovaná bola povinná minimálne uzavrieť pracovnú zmluvu, keby
realizovala v roku 2009 výberové konanie. Čiže suma predstavuje 36 x mesačný funkčný plat (hrubý 23
230 Sk, t.j. 836 280 Sk) po prepočte na eurá 27.759,41.

V písomnom podaní zo dňa 25.11.2010, t.j. ešte pred prvým pojednávaním, žalobkyňa uviedla, že berie
svoj návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 12.337,52 eur späť a žiada náhradu v peniazoch
vo výške 15.421,89 eur za obdobie 20 mesiacov, čo predstavuje obdobie, počas ktorého mala poberať
funkčný plat v hrubom 771,095 eur. Pokiaľ by so žalobkyňou žalovaná neukončila neplatne pracovný

pomer a zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalovanú z dôvodu neoprávneného zásahu do osobnosti
žalobkyne najmä dôstojnosti, pracovnej cti, poškodenia a reputácie dobrého mena, povesti a zníženia
vážnosti osoby žalobkyne v odborných kruhoch a to úkonmi, ktoré viedli k strate zamestnania žalobkyne
a následne verejnou prezentáciou nepravdivých tvrdení o predpokladoch žalovanej na riadny výkon
jeho práce zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 15.421,89 eur a ďalej žiadala, aby súd konanie vo veci

ochranyosobnostipodľa§11až16OZonáhraduškodyanemajetkovejujmyvpeniazochzapoškodenie
dobrého mena v spoločnosti a odborných kruhoch a pracovnej cti z dôvodu neplatného a nezákonného
rozviazania pracovného pomeru v časti o zaplatenie 12.337,52 eur zastavil.

V písomnom stanovisku žalobkyne z 11.10.2011 sa uvádza, že žalovaná opomína tú základnú

skutočnosť objektívne ustálenú v konaniach o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, že ako
zamestnávateľ realizoval nezákonné výpovede nie ako organizačnú zákonnú zmenu, nezákonné
odňatie osobných príplatkov ako zložky platu, znemožnil žalobkyni ďalší odborný rast, účasť na
odborných stážach, konferenciách, projektoch, odňal resp. nepriznal ďalší trinásty plat atď., čím ďalej
priamo alebo nepriamo žalobkyňu poškodil. Žalovaná po voľbách a nástupe novej dekanky začala v

priebehu roka realizovať voči zamestnancom, ktorí ju nepodporujú tzv. mobing, ktorý vyústil do výpovedí
voči veľkej skupine zamestnancov v priebehu roka 2007. Žalovanej nič nebránilo, aby po prehratých
súdnych sporoch o neplatnosť skončenia pracovného pomeru s veľkou skupinou zamestnancov sa
im aspoň listom ospravedlnila, keď už to verejne odmietol. Túto ospravedlňujúcu klauzulu žiadala
dokonca vyškrtnúť z dohôd o mimosúdnom vyporiadaní. Žalovaná neurobila v tomto smere nič, ani

prepusteným zamestnancom neumožnila návrat na pôvodné pracovisko a výkon pôvodnej práce.
U žalobkyne rezonuje tá skutočnosť, že ňou zastávané miesto vedeckovýskumného zamestnanca
zákon o vysokých školách vôbec neukladal obsadzovať výberovým konaním. Žalovaná ju napriek
tomu k tomu nútila. Keď žalobkyňa uzavrela riadnu pracovnú zmluvu, žalovaná ju nútila do ďalšieho
výberového konania, čo odporovalo zmluve aj zákonu. Išlo o jasný šikanózny postup zamestnávateľa,

ktorého vyvrcholením bolo danie výpovede žalobkyni z dôvodu nesplnenia predpokladov vyžadovaných
právnymi predpismi. Zamestnávateľ voči žalobkyni aj väčšej skupine zamestnancov ešte pred podaním
výpovede realizoval odňatie osobných príplatkov, aby tieto následne potom priznal zamestnancom,
ktorí sa podrobili a výberové konanie opätovne absolvovali. Už samotné odňatie osobných príplatkova ich opätovné priznanie tým, ktorí sa podrobili bolo konaním v rozpore s vtedy ich platným zákonom
o odmeňovaní prác vykonávaných vo verejnom záujme, najmä z ustanovení § 10 zákona 553/2003
v znení platnom v roku 2007. Už v tomto období uvedeným konaním žalovaná výrazne zasiahla do

osobnostných práv žalobkyne, keď sa táto ako jedna z najlepšie hodnotených zamestnankýň podľa
kritérií zamestnávateľa, ktorej hodnotenie bolo verejne prezentované, odrazu osobný príplatok, ktorý sa
priznával podľa splnenia zákonom stanovených podmienok bol odňatý a tí zamestnanci, ktorí v bodovom
hodnotení zaostali za žalobkyňou, ho priznaný mali. Od ľudí, ktorí sa oboznamovali s hodnotením na
verejne prístupnom mieste na nástenke na chodbe v budove dekanátu, ale najmä následne vzhľadom

k tomu, že boli realizované platové postihy výpovede a podobne to vyvolalo dojem neodbornosti,
neschopnosti a jej pracovných nedostatkov, lebo koho sa zamestnávateľ zbavuje v prvom rade je:
neschopných odborne málo zdatných ľudí a navyše pokiaľ je to aj z dôvodu nesplnenia predpokladov
vyžadovaných právnymi predpismi - ako prezentoval žalovaný vo výpovediach, ktoré boli prerokované v
odbornej organizácii - iný následok ako poškodenie dobrého mena v spoločnosti a odborných kruhoch a
reputácie pracovnej cti žalobkyne ani nemohol nastať. Zamestnávateľ navyše voči žalobkyni realizoval

ďalšie kroky umocňujúce uvedené dôsledky ako napríklad vypratanie kancelárie, zadržanie osobných
vecí, odňatie možnosti účasti na konferenciách, záujmových odborných zoskupeniach, vystavenie
nepravdivýchpotvrdeníozamestnaní,pozbavovaniečlenstvavodbornýchkomisiáchažpoprepustenie.
Od momentu, kedy žalobkyňa odmietla účasť na opätovnom výberovom konaní zamestnávateľ voči nej
začal okrem platového postihu uplatňovať aj ďalšie tvrdé opatrenia, ktorými poškodzoval osobnostnú

sféru žalobkyne, ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, kedy svoje oprávnenia zneužíval na
škodu druhého účastníka právneho vzťahu, k čomu len ďalej postupne a systematicky zasahoval do
osobnostnej sféry žalobkyne, ktoré vyústilo v jej práceneschopnosť a nutnosť liečby na neurologickom
oddelení ambulantne vo Vojenskej nemocnici v Košiciach, o ktorej žalobkyňa predložila dôkaz, t.j.
potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, jej doklad o stanovenej anamnéze nervového pôvodu s

liečením sedatívami a antidepresívami. Žalobkyňa bola odstavená od akejkoľvek vedeckovýskumnej
činnosti účasti na konferenciách, združeniach, čo sa týka medializácie hromadného prepustenia
zamestnancov Technickej univerzity Stavebnej fakulty zarezonovalo v odborných kruhoch a tieto začali
spájať s jej neprofesionalitou, neodbornosťou a pod., nakoľko ju zamestnávateľ v podstate vyhodil
z dôvodu nesplnenia predpokladov vyžadovaných právnymi predpismi na výkon dojednanej práce.

Ľudia, s ktorými prichádzala do styku v spoločnosti ako aj odbornej verejnosti, kde prenikli informácie
z médií, to vnímali ako neodbornosť, neprofesionalitu a podobne a takto by to vnímal každý, najmä
pokiaľ to bolo ešte spojené s uvoľnením zo zamestnania. Veď zamestnávateľ dobrých odborníkov
zamestnancov len tak neprepustí. Žalobkyňa uvedené dôsledky, ktoré citeľne zasiahli do jej mena,
cti, postavenia v spoločnosti ťažko znášala. Dotkli sa jej postavenia v rodine, v mieste bydliska, v

odborných kruhoch a vôbec určitej spoločenskej prestíže, renomé, pracovnej cti a podobne. Všade na
verejnostimuselaprácnevysvetľovaťočoide,čosaudialo,prečovôbecbolavskutočnostiuvoľnenáato
dokonca aj vlastnej dcére, susedom, známym a ďalšej rodine a dodnes pociťuje dôsledky a spôsobenú
ujmu, ktorú jej zamestnávateľ spôsobil a dodnes si aj z uvedeného dôvodu nevedela nájsť pracovné
miesto zodpovedajúce jej kvalifikácii, odbornosti aj schopnostiam. Nutné je si uvedomiť, že žalovaná

ničím nereferovala ani ničím sa nepokúsila o to aspoň čiastočne odčiniť ujmy jej spôsobené. Žiadne
ospravedlnenie, žiadne ponúknutie návratu na pracovné miesto, ktoré zastávala, žiadna reparácia ujmy,
ktorá nastala. A tak aspoň jedinou útechou žalobkyne zostalo len to, že človek, ktorý to všetko spôsobil a
zapríčinil musel z postu dekana odísť predčasne pred skončením funkčného obdobia. Tým sa však nedá
reparovať ujma spôsobená žalobkyni najmä vo forme mobingu ako psychického teroru uplatňovaného

v podnikovej praxi v danom prípade na stavebnej fakulte TU Košice v priebehu rokov 2007-2009.
Právna zástupkyňa žalovanej sa k žalobe vyjadrila najprv písomne podaním z 23.11.2009 tak, že žalobu
považuje za predčasnú a žiada ju zamietnuť a priznať náhradu trov konania. V podaní zo dňa 10.11.2010
žalovaná k žalobe uviedla, že návrh žalobkyne považuje v celom rozsahu za nedôvodný a nároky,
ktoré v ňom uplatňuje za neexistujúce, nakoľko neboli naplnené podmienky, ktoré Občiansky zákonník

predpokladá pre ochranu osobnosti. Aj keď súdom už bolo rozhodnuté vo veci určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, že výpoveď žalovanej žalobkyni je neplatná, z rozsudku súdu je zrejmé,
že neplatným bolo rozviazanie pracovného pomeru z dôvodu neexistencie použitého výpovedného
dôvodu v čase dania výpovede s tým, že pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobkyňa sa z dôvodu
organizačných zmien stala nadbytočnou, mohol s ňou rozviazať pracovný pomer podľa § 63 ods. 1

písm. b) Zákonníka práce. Povedané inak, žalovaná pochybila v tom, že pri rozviazaní pracovného
použila nesprávny výpovedný dôvod. Žalobkyňa vo svojom návrhu nič konkrétne - ako sa mala prejaviť
a v čom je jej ujma na cti - neuvádza a to napriek tomu, že sama v žalobe správne poukazuje na
nevyhnutnosť naplnenia troch základných predpokladov pre priznanie nároku na ochranu osobnosti, vktorých podľa žalovanej žalobkyňa nenaplnila ani jeden. K pojmu neoprávneného zásahu sa vyjadrila
aj česká súdna prax, ktorá uviedla, že neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti je
konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ustanovení podľa § 11 OZ a je v rozpore s právami

a povinnosťami pôvodcu zásahu ustanovenými právnym predpisom. Taktiež ústavný súd uviedol, že
pojem zásah vyjadruje nepochybne určité chovanie či už pasívne alebo aktívne. Dôležité je pri tom
posúdiť skutočnú neoprávnenosť zásahu do práva na ochranu osobnosti a následne následky takého
zásahu pre fyzickú osobu (I US 15/95). Žalovaná je presvedčená, že jej právny úkon, ktorým ukončila
pracovný pomer okrem iných aj so žalobkyňou nie je možné subsumovať pod pojem neoprávnený

zásah tak, ako ho chápe zákon či súdna prax. Žalovaná totiž len realizovala zákonné oprávnenie
udelené jej Zákonníkom práce a to oprávnenie ukončiť pracovný pomer so svojím zamestnancom. Je
nespochybniteľné, že každý zamestnávateľ má túto možnosť zo zákonom ustanovených dôvodov a teda
takáto právna skutočnosť nie je sama o sebe spôsobilá zásahu do práv na ochranu osobnosti toho
ktorého jedinca. To potvrdzuje aj súdna prax, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza: „Pokiaľ
žalobca za zásah považoval všetky okolnosti, za ktorých bol v jeho prípade skončený pracovný pomer a

vec signalizovaná orgánom činným v trestnom konaní, na jeho adresu treba poznamenať, že za zásah
do osobnosti fyzickej osoby nemožno považovať skončenie pracovného pomeru okamžitým zrušením
(t.j. právna skutočnosť) ani prípadné trestné oznámenie podané príslušnému orgánu (ktoré však ako
to vyšlo najavo v odvolacom konaní ani nebolo osobitne vyhotovované), ale vždy len určité konkrétne
správanie subjektu zásahu a v rámci neho tiež jeho písomný alebo ústny prejav (v danej veci napr.

listinu o okamžitom zrušení pracovného pomeru), ak takýto prejav vzhľadom na všetky okolnosti bol
objektívne spôsobilý zasiahnuť do chránených práv (34/1996).“ V takomto prípade nemožno za zásah
do osobnosti fyzickej osoby považovať skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej určenej
žalobkyni (t.j. právna skutočnosť). Objektívne spôsobilým by bol len zásah difamujúcej povahy, ktorým
by v rámci takej výpovede žalovaná eventuálne poukazovala na neodbornosť, nespôsobilosť či iné

potenciálne nepravdivé skutočnosti o žalobkyni. V tomto prípade sa tomu tak nestalo a žalovaná v
každom úkone voči žalobkyni a neskôr aj pri informovaní verejnosti vždy exaktne uvádzala, že k
ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou došlo v dôsledku neúčasti žalobkyne na výberovom konaní
organizovanom žalovanou na obsadenie voľných pracovných miest. Nie je teda možné súhlasiť s
tvrdeniami žalobkyne o podanom návrhu na začatie konania, keď uvádza, že v dôsledku takého úkonu

žalovanejsazošpičkovýchodborníkovstalineodborníciapodobne.Právenaopak,odbornosťžalobkyne
a ostatných zamestnancov odboru teda nikto nikdy nespochybňoval, dokonca jeden so žalobkyňou
predložených novinových článkov s nápisom Spresnenie uvádza: „Ako nám povedal (bývalý rektor
Technickej univerzity Juraj Sinaj - pozn. žalovanej) pri odborných kvalitách vyučujúcich je presvedčený,
že keby sa tí zúčastnili na výberových konaniach, väčšina z nich by svoj post bez problémov obhájila.“ Je

tedazrejmé,žežalovanábolaajedodnespresvedčenáoodbornýchschopnostiachžalobkyneavtakom
svetle poskytovala informácie médiám či iným zainteresovaným subjektom týkajúce sa prepustenia
všetkých dotknutých zamestnancov. Rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 36/1996 uvádza: „ Predpokladom
pre poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti v zmysle §13 a nasl. OZ je
okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený. Nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu tam,

kde takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva,
hoci inak sa zásah týka osobnosti fyzickej osoby (§ 11 OZ).“ Je nepochybné, že zásah v podobe
prepustenia zamestnancov výpoveďou zákon dovoľuje a predpokladá ako riadnu formu rozväzovania
pracovného pomeru. Výklad, pri ktorom by sa pripustilo, že každý takto prepustený zamestnanec je
oprávnený domáhať sa nároku na náhradu spôsobenej ujmy, pričom jediným dôvodom je len výkon

zákonného práva zamestnávateľa je neudržateľný a zákonne nekomfortný. Nie je pritom dôležitý dôvod,
pre ktorý bol pracovný pomer ukončený, pretože vyššie uvedené platí v podstate pre každý dôvod bez
výnimky. Nič na uvedenom nemení ani, ak by sme pripustili, že žalovaná pri výpovedi danej žalobkyni
označila nesprávny dôvod a že výpoveď by bola z toho dôvodu neplatná, pretože dôvod podľa § 63
ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce nijako viac nezasahuje do osobnostných práv žalobkyne ako

výpoveď z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Podľa názoru žalovanej
potenciálne spôsobilý - aj to je otázne - do osobnostných práv zamestnanca je rozviazanie pracovného
pomeru pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh či okamžité skončenie pracovného pomeru, ak sa
neskôr preukáže, že bol daný neoprávnene. Uvedený rozmer však nemožno vidieť v prípade žalobkyne,
obzvlášť, ak okolnosti, za ktorých bola výpoveď daná, boli známe tak dotknutým osobám ako aj

širokej verejnosti a to najmä a výlučne z iniciatívy žalobkyne. Bolo známym, že žalovaná pristúpila k
racionalizácii svojej ďalšej činnosti a za tým účelom sa snažila objektívne obsadiť novovzniknutý menší
počet pracovných miest svojimi zamestnancami cestou výberových konaní. To, či za týchto podmienok
mal byť ako dôvod výpovede označený ten či iný dôvod podľa § 63 ZP je v súčasnosti irelevantné a tátootázka sa presúva do roviny právneho problému. Preto je žalovaná toho názoru, že ak aj súd právoplatne
určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné z dôvodu, že dôvod výpovede nebol
naplnený, už takého rozhodnutie predstavuje pre žalobkyňu dostatočné zadosťučinenie a to aj finančné,

pretože s neplatným rozviazaním pracovného pomeru je spojený nárok na náhradu mzdy, čo je zákonom
stanovená forma finančného odškodnenia zamestnanca za stav, ktorý bol spôsobený nesprávnym
postupom zamestnávateľa voči nemu. V širokej verejnosti, v odborných kruhoch ako aj komukoľvek
inému bude zrejmé, že pracovný pomer s tým ktorým zamestnancom bol rozviazaný neplatne. Žalovaná
preto nevidí vo svojom počínaní akýkoľvek zásah do osobných práv žalobkyne, keďže len primerane

využila zákonnú možnosť rozviazania pracovného pomeru so svojimi zamestnancami bez akejkoľvek
snahy o ich difamáciu či iný neoprávnený zásah. Nie je nepodstatným aj skutočnosť, že žalobkyňa mala
uzavretú zmluvu na dobu určitú, takže hrozba skončenia pracovného pomeru minimálne uplynutím doby
tu bola tak či tak v polovici roka 2009, teda žalobkyňa musela byť vysporiadaná so skutočnosťou, že je
pracovný pomer môže byť skončený uplynutím času. Obdobie jeden a pol roka, kedy došlo ku skoršiemu
skončeniu pracovného pomeru v žiadnom prípade nemohla privodiť také následky a takú ujmu, ako

vo svojej žalobe opisuje. Ďalej žalobkyňa vo svojom návrhu opakovane poukazuje na skutočnosť, že
také masové prepustenie vysokoškolských pedagógov nemá údajne obdobu v slovenskom či českom
vysokom školstve. Úlohou žalovanej však nebolo skúmať existenciu nejakých precedensov pre postup,
jejúlohouboloriadnezabezpečiťfungovaniesvojejčinnostiapodľamožnostitútočonajlepšiezefektívniť
o to viac, že finančné zabezpečenie školstva, vedy je vo všeobecnosti v Slovenskej republike vnímané

ako nedostatočné. Fungovanie žalovanej ako vysokej školy bolo za podmienok predchádzajúcich
podaniu výpovedí v dlhodobom horizonte neudržateľné, nakoľko na relatívne nízky počet študentov
pripadalo príliš veľké množstvo pedagógov. Reorganizácia bola nevyhnutná, navyše v súčasnej dobe
finančnej krízy je postup hromadného prepúšťania (ako to označila žalobkyňa) postupom bežným
na zabezpečenie racionalizácie činnosti toho ktorého subjektu. Nemožno sa stotožniť s tvrdeniami

žalobkyne, že by podanie výpovedí dotknutým zamestnancom bolo akoukoľvek formou pomsty voči
tým zamestnancom zo strany vedenia žalovanej. Nakoľko žalovaná uvedeným sledovala len snahu
o zefektívnenie svojej činnosti a akékoľvek jej vedľajšie zámery môže jednoznačne vylúčiť. Viacero
prepustených zamestnancov so zmenami na fakulte súhlasilo a nemalo akýkoľvek konflikt s jej vedením,
no napriek tomu sa odmietlo zúčastniť realizovaných výberových konaní, keďže k účasti boli vyzývaní

priam kampaňou. Nie je pravdou, že by došlo k zníženiu dôstojnosti či vážnosti žalobkyne ako aj
ostatných prepustených zamestnancov spoločnosti, keďže výpoveď sama o sebe ako ani okolnosti,
ktoré jej podaniu predchádzali, či nasledovali neboli nijako difamujúcej povahy a len jednoducho
konštatovali nesplnenie predpokladov pre výkon dohodnutej práce žalovanou s tým, že za nesplnenie
predpokladov bola považovaná neúčasť na výberových konaniach. V tých súvislostiach je potrebné

chápaťajotvorenýlistministroviškolstvaSRaprezidentovirektorskejkomisieakoajlistbudapeštianskej
technickej a ekonomickej univerzity, kde sa poukazuje na odbornú kvalitu a pedagogické schopnosti
prepustených zamestnancov, resp. v druhom prípade konkrétne profesora Q.. Uvedené žalovaná nikdy
nespochybňovala, preto tieto dôkazy nijako neosvedčujú to, že by bola akokoľvek zasiahnutá občianska
česť, ľudská dôstojnosť či meno žalobkyne. Obdobne je potrebné nahliadať na viacero článkov v

novinách, na internete, v televízii či rozhlasovom vysielaní, keďže uvedené médiá informovali o tom,
že došlo k prepusteniu väčšieho počtu zamestnancov a to spravidla bez uvedenia konkrétnych mien
a to spravidla bez uvedenia konkrétnych mien dotknutých osôb žalobkyňu nevynímajúc. Jednotlivé
médiá taktiež nezabudli informovať aj o súvislostiach a dôvodoch takéhoto prepustenia, ktorými boli
organizačné zmeny na fakulte a s tým spojená potreba obsadenia novovzniknutých pracovných miest

výberovým konaním. Nie je pravdou čo uvádza žalobkyňa, že by sa prepustení zamestnanci museli
prácneaúpornebrániťvrámcivysvetľovaniakauzyvmédiách,natlačovýchkonferenciách,internetovou
komunikáciou, pretože to boli práve títo zamestnanci, ktorí sa prácne a úmorne snažili predovšetkým
o škandalizáciu celej záležitosti, o vykreslenie žalovanej a obzvlášť jej vedenia ako nenávistného,
snažiaceho sa len o pomstu neprispôsobivým zamestnancom. Tým v konečnom dôsledku naozaj

spôsobili i širokú publicitu veci, ale z takéhoto ich postupu následne nemožno viniť žalovanú. Ak by
teda aj činnosťou médií došlo k zásahu do práv žalobkyne, čo nedošlo, pretože publicita spôsobila
maximálne to, že verejnosť bola naklonená prepusteným zamestnancom, nie je pôvodcom takého
zásahu žalovaná. Uvedené dokazuje aj prípad na veľkých titulkoch novinových článkov poukazujúcich
na to, že prepusteným zamestnancom boli ponúknuté miesta upratovačov a upratovačiek. Ide o

informáciu vytrhnutú z kontextu, ktorá v takejto forme naozaj môže vyznieť šokujúca a práve na túto
skutočnosť poukazuje aj žalobkyňa. Objektívne ale platí, že v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce môže
zamestnávateľ dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných
úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžiteskončiť pracovný pomer iba vtedy, ak ho nemá možnosť ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný
čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce a zároveň zamestnanec nie je ochotný
prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté

ako miesto výkonu práce. Za tým účelom boli aj žalobkyni ponúknuté všetky voľné pracovné miesta u
žalovanej, ako aj pracovné miesta na znížený pracovný úväzok. Žalovaná nechcela vopred určovať,
ktoré zamestnania sú pre toho ktorého zamestnanca viac či menej vhodné a preto im ponúkol všetky
voľné pracovné miesta, ktoré mal v tom čase k dispozícii, medzi inými aj pozíciu upratovača. To, že
sa v takomto zozname ocitla práve aj pozícia upratovača je len dôsledkom toho, že išlo o aplikáciu

zastávanej súdnej praxe, kedy táto vyžadovala a vyžaduje ponukové konanie o všetkých voľných
pracovných miestach. Ako hrubé zavádzanie súdu je potrebné vnímať tvrdenie žalobkyne, že žalovaná
údajne neakceptovala neplatnosť úkonov (podané výpovede, ktoré realizovala voči žalobkyni a ďalšej
skupine zamestnancov a to napriek tomu, že pred ich realizáciou mala stanoviská či analýzu právnikov
najmä odborových, ktorí jasne zaujali názor o nezákonnosti postupov vyhlásenia nových výberových
konaní a následne aj uplatnenia výpovedí). Žalovaná síce požiadala o stanovisko všetkých dostupných

právnikov, ale nie je pravdou, že by títo poskytli tak jasné stanovisko, ako uvádza žalobkyňa. Práve
naopak, vo vyjadreniach právnikov dominovali skôr názory na súladnosť takého postupu so zákonom
za súčasnej existencie aj menšinového názoru o jeho nesúladnosti. Všetky žalobkyňou uvádzané
skutočnosti ako postupné odvolávanie z funkcií, odobratie osobných ohodnotení, vynechanie ich osôb
aj s menami z publikácie pre výučbu v akademickom roku 2007/2008, zrušenie ich účasti na vedeckých

konferenciách a podobne boli len dôsledkom podaných výpovedí. Existuje rad listinných dôkazov, kde
sa prepustení zamestnanci dožadovali toho, aby ich mená neboli uvádzané v publikáciách žalovanej.
Existuje rad listinných dôkazov, kde dokonca vo forme sťažností prepustení zamestnanci žiadali o
preverenie stavu, že nemajú prečo byť ich práce a mená publikované v čase, keď zamestnancami
žalovanejniesú.Aktedažalovanýžiadostiamvyhovel,prečotomábyťnajehoujmu.Niejenepodstatné,

že žalovaná ponúkla každému z prepúšťaných zamestnancov vhodné pracovné miesta aj na kratší
pracovný úväzok, v rámci ktorého mohli pokračovať vo svojej doterajšej činnosti. Žalobkyňa ani nikto,
komu to bolo toto ponúkané takúto ponuku neprijala, ani neprijala možnosť zúčastniť sa na výberovom
konaní na novovytvorené miesto, v ktorom by s veľkou pravdepodobnosťou uspela. Tak sa mohli
vyhnúť nepriaznivým dôsledkom, na ktoré v súčasnosti poukazuje žalobkyňa ako zásah do svojich

osobnostných práv. Žalovaná uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobkyne, že by zásah - ak by
pripustila jeho existenciu - mal atribút neoprávnenosti, nakoľko neoprávnenosť je potrebné vnímať ako
istú formu zásahu do pomerov poškodeného špecifikovaných v § 11 OZ a ktorý je prejavom akejsi
mala fides na strane porušiteľa. Takáto neoprávnenosť nemôže byť prítomná, ak niekto len realizuje
svoje základné oprávnenie, keďže v tomto prípade zákonodarca takéto správanie predpokladá a udelil

mu tak atribút oprávnenosti. Pri organizačných zmenách v rámci novej organizačnej štruktúry nebolo
možné plošné preradenie zamestnancov zo štruktúry pôvodnej. Žalovaná nechcela sama autoritatívne
rozhodnúť na základe svojich subjektívnych pocitov o tom, kto je nadbytočný. Výberové konanie v tomto
svetle predstavovalo postup, ktorý zaručoval objektívny prístup ku každému jednému zamestnancovi
žalovanej,pričomprávetentopostupnemoholviesťaanineviedolkakejkoľvekdiskrimináciikonkrétnych

uchádzačov na jednotlivé pracovné pozície. Žalovaná bola v dobrej viere správnosti tohto svojho názoru
a postupu. K novým podmienkam fungovania a financovania vysokého školstva okrem iného patrilo
aj to, že zatiaľ čo pred organizačnou zmenou u žalovanej boli financie vysokým školám prideľované
podľa počtu obsadenosti pracovných miest (a teda bolo v záujme každej školy, aby mala čo najviac
zamestnancov) novovytvorené podmienky určili financovanie každej vysokej školy podľa počtu jej

študentov. Počet študentov na fakulte žalovanej však v dotknutom období výrazne klesol a to až
o 49%, pričom počet učiteľov sa nijako nemenil (v čase organizačnej zmeny pripadal na jedného
učiteľa 9 študentov, pričom všeobecne stanovené kritérium je 15 študentov na jedného učiteľa). Aj
všetko vyššie uvedené spôsobilo, že žalovaná mala akútny nedostatok rozpočtových prostriedkov. Celý
proces reorganizácie jej činnosti pritom prebehol štandardným spôsobom. Všetky zmeny boli vopred

avizované, následne schválené príslušnými akademickými orgánmi a celý proces, ktorý v konečnom
dôsledku viedol k prepusteniu časti zamestnancov podliehal širokej kontrole a schvaľovaniu viacerých
orgánov, pričom všetky s ním súhlas vyslovili. Teda nemožno mať pochybnosti o tom, že postup
žalovanej, kedy prepustila časť svojich zamestnancov, čo bolo vopred predpokladané jednotlivými
dokumentmi, bol zákonný a nepochybne odôvodniteľný a pochopiteľný. Nemožno ho tiež označiť za

diskriminačný, pretože ho uplatnila voči všetkých svojim zamestnancom majúc za to, že výberové
konanie je spôsob najobjektívnejší a najmenej diskriminačný. To, že niektorí zamestnanci sa rozhodli
nezúčastniť výberového procesu bolo ich vlastným rozhodnutím a postup žalovanej na tomto základe
hodnotiť ako diskriminačný nie je možné. Ako o diskriminačnom by bolo možné hovoriť skôr o postupe,ktorý - ako sa zdá - považuje za zákonný žalobkyňa, a teda postup, kedy by pristúpila žalovaná k
rozviazaniu pracovného pomeru s vopred určenými zamestnancami, na základe zákonného dôvodu
nadbytočnosti, kedy by žalovaná nedala všetkým rovnakú možnosť uchádzať sa o pracovné pozície,

ale sama by rozhodla, kto je najmenším prínosom pre ňu. Z uvedeného je teda nepochybné, že na
strane žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne a navyše dokonca na strane
žalobkyneaninevzniklažiadnalatentnáujma,tedanemôžemedzitýmitodvomiprávnymiskutočnosťami
existovať ani kauzálny nexus. Nárok žalobkyne sa tak javí ako neopodstatnený a neodôvodnený. K
požadovanej finančnej náhrade údajnej nemajetkovej ujmy žalovaná poukazuje na citáciu najvyššieho

súdu: k môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti postihnutej fyzickej osoby primerane
vyvážená niektorou z foriem morálneho zadosťučinenia, poskytnutie príslušnej morálnej satisfakcie
treba uprednostniť. Len v tých prípadoch, kde došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej
vážnosti v spoločnosti v značnej miere, kde intenzita tohto zásahu nie je primerane napraviteľná inými
právnymi prostriedkami, treba považovať za opodstatnené a spravodlivé priznanie zadosťučinenia v
peniazoch. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch sú v zmysle § 13 ods. 3 OZ

taxatívne ustanovené dve kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo, sú to
po a) závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a b) okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do
osobnosti fyzickej osoby došlo. Pričom závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä
so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas ako aj na dĺžku jej trvania (č. 29/2001). Súd taktiež
uvádza tzv. požiadavku nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Ak

by sa aj napriek uvedenému pripustila podstata uplatneného nároku, je potrebné prihliadať na zásah,
ktorý takúto ujmu podľa názoru žalobkyne mal vyvolať. Ako už bolo povedané, súd určil, že skončenie
pracovného pomeru je neplatné. Už samotné toto rozhodnutie je pre žalovanú v zmysle platnej právnej
úpravy sankciou, keďže v dôsledku toho musí znášať následky neplatného rozviazania pracovného
pomeru so žalobkyňou, t. j. náhradu mzdy za obdobie, kedy znemožnila výkon zamestnania za stavu,

kedy žalobkyňa pre žalovanú neodpracovala ani jedinú hodinu. Ak na tom základe požaduje žalobkyňa
navyše aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 29.778,929 eur, nemožno takúto jej
požiadavku vnímať ináč než zneužívanie tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie,
čomu zodpovedá aj požadovanie náhrady vypočítanej z hrubej mzdy žalobkyne. Ak by predsa žalobkyňa
naďalej pôsobila u žalovanej, nemala by prospech z hrubej mzdy, ale len zo mzdy čistej, ktorá bola podľa

výplatnej pásky predloženej žalovanou o 5.438 Sk nižšia a o túto sumu nebola žalobkyňa postupom
žalovanej nikdy ukrátená, ak vôbec pripustíme určenie výšky nemajetkovej ujmy práve s ohľadom na
ušlú mzdu, ktorá je uplatňovaná aj v súbežnom konaní o náhradu mzdy. Najvyšší súd v inej veci taktiež
uviedol: „Čo sa týka vyjadrenia miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v
spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom

prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a
vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dodatočne preukáže táto reakcia svedčiaca o znížení
dôstojnostialebovážnostivspoločnostivznačnejmiere,môžebyťvýnimočnefyzickejosobesubsidiárne
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (sp.zn. 4Cdo/15/03).“ Je teda zrejmé, že priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch možno uskutočniť len v prípade, ak iná forma satisfakcie sa

javí ako absolútne nedostatočná. Takáto forma odškodnenia má atribút výnimočnosti, nie je pravidelnou
formou rozhodovania súdu o nárokoch plynúcich z ustanovení o ochrane osobnosti a je ju možné
pripustiť len v prípadoch obzvlášť závažných zásahov do práv žalobcu. Žalovaná je toho názoru, že
žalobkyňouuvedenýzásahtakýtocharaktervýnimočnostinemá.Vážnosť,dôstojnosťčimenožalobkyne
neutrpelo žiadnu ujmu, ktorá by potencionálne zakladala akýkoľvek nárok plynúci z práv na ochranu

osobnosti. Už vôbec nemožno hovoriť o obzvlášť závažnej ujme, na ktorú sa odvoláva. Taktiež žalovaná
poukázala na rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 39C/218/2007, kde k názoru žalobcu vysloveného
v prejednávanej veci, že žalovaný sa dopustil konania, ktoré označil za nedovolené zneužitie výkonu
práva na ujmu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, súd uviedol: „V judikatúre súdov bol prijatý
záver, že správanie smerujúce k zákonom predpokladanému výsledku nie je zneužitím výkonu práva

a to i keď je jeho vedľajším následkom vznik ujmy na strane ďalšieho účastníka právneho vzťahu. Za
zneužitie výkonu práva v zmysle citovaného článku II možno považovať len také správanie, ktorého
cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou a je v rozpore s ustálenými
dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť druhému účastníkovi ujmu. V posudzovanom
prípade však z výsledku dokazovania nevyplýva, že žalovaný tým, že vypísal výberové konanie na

pracovné miesta a funkcie a následne žalobcovi doručil výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že
prestal spĺňať predpoklady stanovené zákonom a právnymi predpismi, za ktoré považoval účasť na
výberovom konaní sledoval predovšetkým poškodenie žalobcu. Za zneužitie práva je podľa názoru
súdu možné považovať len také konanie, ktorého účelom nie je vykonať právo, ale poškodiť iného, keďzamestnávateľ je v rozpore s dobrými mravmi priamo vedený úmyslom spôsobiť zamestnancovi ujmu a
dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou zostáva pre neho vedľajšie a z jeho
hľadiska bezvýznamné.“ Z rozsudku Krajského súdu Košice č.k. 5Co/435/2009 : „K námietke žalobcu,

že doručením výpovede žalovanou došlo k poškodeniu žalobcu a k zneužitiu práva súd poznamenáva,
že žalovaná využila pri daní výpovede právnu možnosť, oprávnenie správať sa tak, ako to umožňuje
právny predpis - Zákonník práce.“

V podaní žalobkyne z 3.2.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k obrane

žalovanej uviedla, že žalovaná vo svojom stanovisku prezentuje mylný záver, že v prípade neplatnosti
výpovede u žalobkyni bola daná možnosť s ňou skončiť pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce a nie však s použitím výpovedného dôvodu podľa písm. d) a ide len o nesprávne
použitý výpovedný dôvod. Z uvedeného však podľa žalobkyne je právnym a logickým nezmyslom. O
organizačnej zmene musí byť platne rozhodnuté nielen o nadbytočnosti, ale z organizačnej zmeny musí
vyplývať nadbytočnosť zamestnancov v určitej pracovnej funkcii či zaradení, nakoľko im zrušili miesta.

Pri zrušení viacerých pracovných a funkčných miest o tom, kto je nadbytočný rozhoduje zamestnávateľ,
nie výberová komisia. Navyše pracovné miesto žalobkyne v zmysle zákona o vysokých školách sa
neobsadzovalo na základe výberového konania, nakoľko zastávala funkciu dohodnutý druh práce
vedeckovýskumného zamestnanca. Z uvedeného vyplýva logický záver, že voči žalobkyni nemohol
byť použitý ani iný výpovedný dôvod, napríklad § 61 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ani žiadny

iný, nakoľko neboli naplnené podmienky vyžadované zákonom. Procesná obrana žalovanej je teda
z uvedeného pohľadu úplne irelevantná. Žalovaná nepochybila totiž v tom, že nepoužila nesprávny
výpovedný dôvod, ale že zrealizovala nezákonnú výpoveď, nakoľko nebol daný žiadny výpovedný dôvod
a potom je irelevantné skúmať dôvod, prečo tak urobil. Žalovaná, v mene ktorého koná dekanka,
voči väčšej skupine zamestnancov realizovala po voľbách tzv. mobing za jej kritiku, jej nezákonných

krokov, šikanovania zamestnancov, psychického teroru, zastrašovania, ktoré rozpútala na pracoviskách.
Skutočnýmdôvodomorganizačnýchzmienbolotakýmspôsobomsazbaviťnajmäopozície.Spôsob,ako
sa to malo udiať bolo vypísanie výberových konaní na už obsadené a zazmluvnené miesta a nanútenie
zamestnancov k účasti na nich. Tieto konania mali za účel vykonať odpis tých nepohodlných. Ako
forma nátlaku účasti na výberových konaniach bol uplatňovaný nátlak v oblasti mzdovej, odvolávanie z

odborných komisií, poradných orgánov a podobne, odňatie osobných príplatkov v rozpore so zákonom a
ich následné priznanie len osobám, ktoré sa výberového konania zúčastnili a „uspeli“. Odňatie osobného
príplatku bolo jasným zneužitím práva. Osobný príplatok bolo možné priznať aj odňať len na základe
písomného návrhu nadriadeného. Už uvedené svedčí o nerovnakom zaobchádzaní so zamestnancami
a výpoveď je jednostranný právny úkon a pokiaľ ho vykoná zamestnávateľ v rozpore so zákonom,

kedy absentuje dôvod výpovede v rozpore s článkom II základných zásad Zákonníka práce spolu s
ďalšími sprievodnými opatreniami, ktoré vôbec neboli nutné a vyvolané objektívnou potrebou, potom
vždy ide o spôsobilý zásah, ktorý by každý vnímal ako spôsobilý privodiť ujmu. Ten bol navyše umocnený
tým, že pracovné miesto žalovanej v zmysle zákona o vysokých školách sa vôbec nemalo obsadzovať
výberovým konaním. Pokiaľ žalovaná argumentuje, že nemôže hovoriť o neoprávnenom zásahu, kde

takýto zásah zákon dovoľuje alebo tam, kde k zásahu došlo v rámci výkonu subjektívneho práva,
hoci inak sa zásah týka osobnosti fyzickej osoby, dopúšťa sa demagógie, účelového výkladu právnych
noriem proti ich zmyslu. Pokiaľ došlo k zásahu spôsobilému privodiť ujmu, nastupuje dôsledok, t. j.
právo žiadať reparáciu odškodnenia. Výkon subjektívneho práva nemôže byť konanie, ktoré v sebe už
samo má prvky nezákonnosti, neprávosť a ide o protiprávne konanie. Prepustenie zamestnanca zákon

dovoľuje, avšak za splnenia zákonom stanovených podmienok a predpokladov, ktoré sú neobyčajne
prísne.Negatívnedôsledkyvosobnostnejsférežalobkyneakoajostatnýchprepustenýchzamestnancov
malo to, že žalovaná konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru účelovo naťahovala do
tej doby, pokiaľ neuplynuli zmluvné doby prepustených zamestnancov na dobu určitú a znemožnila
ich návrat na pôvodné miesto, čím poškodila žalobkyňu. Žalovaná vytvárala procesné obštrukcie,

znehospodárňovala konanie, čím doba trvania a intenzita zásahu sa stupňovali. To, že zamestnanci s
platnými zmluvami sa odmietli zúčastniť nezákonných výberových konaní, im nemôže byť pripočítané
na ujmu. Reagovali tak oprávnene na nezákonnosť na nich spáchanú. Žalobkyňa bola presvedčená, že
vo verejnosti bolo jej prepustenie ako aj ďalších zamestnancov vnímané a chápané ako neodbornosť,
neschopnosť, veď dobrých odborníkov a schopných ľudí by sa zamestnávateľ nezbavoval, preto si

aj prepustení zamestnanci zriadili webovú stránku a o pomoc požiadali aj prostriedky masmediálnej
komunikácie a sami sa museli úporne brániť negatívnym dôsledkom, zásahom, vystúpeniami v médiách,
vysvetľovaním, odpoveďami na dotazy v odborných kruhoch, v mailovej komunikácii, v rodine, u
známych, v spoločenských kruhoch, pri spoločenských podujatiach. Samoúčelne nespustili širokúpublicitu veci, ale boli k nej okolnosťami prinútení ako k forme obrany, nakoľko takéto masové
prepustenie navyše nezákonné v demokratickej spoločnosti sa ešte neudialo. Žalovaná odmietla
akceptovať názor právnikov, najmä odborových, jedine ním zamestnávaní právnici - čo je pochopiteľné

- odobrili výpovede aj to bez nejakej relevantnej odbornej argumentácie. Argumentácia žalovanej,
že prijatím ponúkaného miesta resp. účasti na výberovom konaní sa žalobkyňa vyhla nepriaznivým
dôsledkom, na ktoré v súčasnosti poukazuje, je scestné a vrchol cynizmu. Žalovaná si neuvedomuje, že
zákonné oprávnenie môže realizovať, len keď sú k tomu splnené zákonné predpoklady a požiadavky.
V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že realizovala nezákonnosť a z toho pre ňu plynú dôsledky. K

tvrdeniu žalovanej, že treba uprednostniť poskytnutie morálnej satisfakcie, žalovaná opomína, že žiadnu
satisfakciuneposkytla.Malamožnosťsaospravedlniťverejnevšetkýmzamestnancomzaichnezákonné
prepustenie, čo odmietla. Mala možnosť prijať žalobkyňu späť na pôvodné miesto, neučinila tak. Prijala
iných ľudí. Nikto z vedenia univerzity či fakulty nepovedal ani osobne prepáčte, ospravedlňujeme sa
za nezákonnosti na vás spáchané, dokonca v súdnych konaniach o náhradu ušlej mzdy a inej ujmy
žalovaná nároky neuznáva, spochybňuje nároky žalobkyne, pritom je žalovanej zrejmé, že žalobkyňa

ešte bude musieť vrátiť štátu podporu v nezamestnanosti, ktorú poberala. Žalobkyňu odpísala žalovaná
ako človeka odborníka, pričom žalobkyňa počas štúdií bola jednou z najlepšie hodnotených študentov
a po skončení štúdia ostala u žalovanej pracovať. Jej spolužiačky aj keď priemerné, ktoré „držali ústa“
takmer nepublikovali a nemali výsledky a tiež na fakulte pracovali a pracujú, dnes sú docentky. Žalovaná
má ešte aj odvahu argumentovať tým, že k žiadnemu zásahu nedošlo, že na strane žalobkyne nejde o

údajné neprípustné obohacovanie sa, pritom žalobkyňa dodnes nemá prácu.

Uznesením z 8.2.2010 sp.zn. 17C/315/2009-82 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia
konania vo veci o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vedeného na Okresnom súde Košice I
pod č.k. 39C/221/2007. Dňa 14.9.2010 súd zistil, že konanie sp.zn. 39C/221/2007 bolo právoplatne

skončené, preto súd podľa § 111 ods. 2 O.s.p. pokračoval v konaní sp.zn. 17C/315/2009.

Podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať počas konania späť návrh na jeho začatie a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca

so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak
dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Nakoľko žalobkyňa zobral návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 12.337,52 eur späť ešte pred
prvým pojednávaním, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením konanie v späťvzatej
časti zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s obsahom

predložených listinných dôkazov:

Podľa diplomu Vysokej školy Technickej v Košiciach č. 91/1983 žalobkyni bol priznaný titul Inžinier
dňa 30.6.1983. Podľa diplomu kandidáta vied evidenčné číslo 10247 na základe rozhodnutia vedeckej
rady stavebnej fakulty z 22.3.1989 žalobkyňa získala vedeckú hodnosť kandidáta technických vied. Na

základe obhajoby v odbore 36-01-9 teória a konštrukcia pozemných stavieb.

Podľa pracovnej zmluvy z 15.7.1982 bola žalobkyňa prijatá do pracovného pomeru na Vysokú školu
technickú v Košiciach pre výkon funkcie asistentky na katedru konštrukcie pozemných stavieb Stavebnej
fakulty VŠT v Košiciach. Podľa dohody o zmene pracovných podmienok uzavretej medzi účastníkmi

dňa 27.6.2006 bola žalobkyňa prijatá na miesto vysokoškolského učiteľa so zaradením do funkcie
vedeckovýskumný zamestnanec na dobu určitú od 1.7.2006 do 30.6.2009. Podľa potvrdenia údajov pre
zápočet zo dňa 11.2.2008 vystaveného žalovanou žalobkyňa odpracovala na Technickej univerzite od
15.7.1983 do 31.10.2007 a započítalo sa jej 29 rokov a 59 dní do doby trvania pracovného pomeru.
Rozhodnutiami o priznaní platu žalobkyni zo dňa 1.8.2007, 28.6.2007, 29.6.2006, 30.6.2005, 30.7.2004,

2.1.2004 jej bol žalovanou určovaný plat. Podľa mzdového listu za rok 2007 mala žalobkyňa hrubý
príjem v uvedenom roku vo výške 158.991 Sk. Podľa rozhodnutia o priznaní platu Technickej univerzity
v Košiciach z 1.8.2007 mala platovú triedu 11, platový stupeň 10, tarifný plat 23.230 Sk.Podľa zápisu z 18.7.2007 z pohovoru so žalobkyňou boli podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce menovanej
ponúknuté voľné pracovné miesta a to na HF-tepelná energetika, hutníctvo, kovové a nekovové
materiály-VZ na SjF - výskumný pracovník, odbor strojárstvo a OA v odbore strojárstvo na RTU -

upratovač, na SvF - lektor - UBP UTEMS a 01-VSI-znížený úväzok, pričom menovaná ponuku neprijala.
Uviedla, že má platnú pracovnú zmluvu a žiadala potvrdiť kópiu oproti originálu tohto zápisu, že súhlasí
s originálom a nedostala ho so záverom, že nakoľko menovaná ponuku neprijala, bude jej daná výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce, nakoľko sa neprihlásila do výberového konania na
obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa a zároveň funkcie OA, L § 01 dňa 10.7.2007.

Podľa výpovede žalovanej adresovanej žalobkyni zo dňa 26.7.2007 bola žalobkyni daná výpoveď podľa
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce z dôvodu, že nesplnila podmienku ustanovenú právnym
predpisom na výkon dohodnutej práce § 77 Zákona č. 131/2002 Z.z. ako aj vnútorným predpisom
Technickej univerzity v Košiciach § 1 a § 5 platných Zásad výberového konania na obsadzovanie
miest a funkcií na Technickej univerzite v Košiciach, t.j. nezúčastnila sa výberového konania a nemá

možnosť ju ďalej zamestnávať, nakoľko neprijala žiadnu ponúkanú prácu, pričom výberové konanie
bolo vypísané z dôvodu, že akademický senát Technickej univerzity dňa 30.4.2007 schválil novelizáciu
štatútu, ktorá obsahovala organizačné zmeny spočívajúce v novej organizačnej štruktúre za účelom
objektivizácie pracovných miest a funkcií, obsahovala zmenu počtu pracovných miest a funkcií a nový
spôsob organizácie práce na fakulte a na základe takto schválenej novej organizačnej štruktúry pristúpil

zamestnávateľ k obsadzovaniu pracovných miest a funkcií vysokoškolských učiteľov a výskumných
pracovníkov formou vypísania výberových konaní.

Podľa článku J. H. sa k prepusteniu vyjadrovali prepustení zamestnanci a v článku bolo uvedené,
že boli prepustení zamestnanci z dôvodu, že považovali výberové konanie za neplatné, z dôvodu,

že sa nezúčastnili výberového konania, pričom bol taktiež uvedené, že ho považovali za neplatné,
resp. v rozpore s právnymi predpismi. Taktiež podľa správy, ktorá mala byť zverejnená na TA3
30.7.2007 o 17:42 hod. bolo zverejnené, že stavebná fakulta schválila novú organizačnú štruktúru a
následne vypísala a uskutočnila výberové konanie, do ktorých sa podľa slov dekanky neprihlásili viacerí
zamestnanci, ktorým bolo ponúknuté aj to isté miesto opätovne so zníženým pracovným úväzkom.

Zamestnanci miesto neprijali a preto nasledovalo rozviazanie pracovnoprávnych vzťahov. Tiež tam
bolo zverejnené stanovisko pána N. a že zamestnanci boli presvedčení, že s platnými pracovnými
zmluvami sa nemuseli zúčastniť na výberových konaniach. S obdobným obsahom je aj správa, ktorá
bola 27.7.2007 na TA3 o 18:24 hod. Ďalší článok J. H. z 20.7.2007 podľa článku, ktorý mal byť
zverejnený v Novom čase doc. N. uviedol, že medzi ponúkanými miestami bola aj práca upratovačky,

ale že im ponúkli aj súčasné posty, ale na nižší úväzok a dočasne, čo neprijali. Dekanka Š. k tomu
uviedla, že zo zákona musela ponúknuť všetky voľné miesta. Ďalší článok J. H. zo SME z 27.8.2007
v obdobnom znení ako jeho predchádzajúce. Podľa článku J. X. v novinách Región z 22.8.2007 bolo
prepustených 25 pedagogických pracovníkov z dôvodu, že sa neprihlásili do výberového konania, ktoré
bolovyhlásenépozmeneorganizačnejštruktúryfakultyaktoríneprijalianiponúknutépostysozníženým

pracovným úväzkom alebo prestup na neobsadené miesta v organizačnej štruktúre TU vrátane možnosti
rekvalifikovať sa na upratovačku, čo zamestnancov pobúrilo, hodlajú neplatnosť výpovedí napadnúť na
súde. Tiež sa tam vyjadroval bývalý rektor H. Y., že dekanka postupovala podľa vyjadrenia právneho
výboru Technickej univerzity v súlade so zákonom a nový rektor pán G. Č. uviedol, že je to po prvýkrát,
čo sa vyskytla taká hromadná negatívna reakcia na organizačné zmeny, nie je nadšený touto kauzou,

ale tento proces je z pohľadu fakulty a univerzity uzavretý a aké kroky podniknú pracovníci je ich vec.
Ďalšia správa na TA3 bola uverejnená 14.8.2007, ďalší článok SITA z 20.8.2007, kde rektor G. Č. sa
vyjadril, že zmena organizačnej štruktúry fakulty nebol nápad novej dekanky, uvažovalo sa o tom už
dávnejšievrátanezníženiapočtuzamestnancovanováorganizačnáštruktúrabolariadneschválená.Na
jej základe dekanka vypísala na jednotlivé posty výberové konanie v zmysle Zásad TUKE a všetci, ktorí

nepodaliprihláškydovýberovýchkonaníaleboneprijaliinézaradeniekončia.Podľavýtlačkuwebstránky
www.fakty-svf-tuke.sk bol zamestnancami TUKE uvedený Stručný popis
situácie na Stavebnej fakulte TUKE, ako sa vyvinula situácia po nástupe Š. do funkcie dekana. Z
obsahu otvoreného listu ministrovi školstva SR a prezidentovi rektorskej konferencie je zrejmé, že
členovia akademickej obce Stavebnej fakulty STU v Bratislave vedia, že pracovníci boli prepustení

z dôvodu, že sa nezúčastnili výberového konania, pretože ich považovali za nezákonné a že ide o
výborných učiteľov a vedeckých pracovníkov. V článku N. F. sa uvádza, že bolo pedagógom Stavebnej
fakulty Technickej univerzity v Košiciach ponúknuté pracovné zaradenie na miesto upratovačky pred
odovzdaním výpovedí, čo samozrejme odmietli a chcú sa súdiť. Tiež bolo uvedené, že bola schválenánová organizačná štruktúra, následne bolo vypísané nové výberové konanie, ktorého sa mali zúčastniť
všetci učitelia. Dotknutí zamestnanci však tvrdia, že by sa ich výberové konanie nemalo týkať, pretože
podobné už podstúpili, preto sa na konkurze nezúčastnili. Nasledoval pohovor s vedením fakulty, kde

ponuky pre nich boli neprimerané. Išlo o podobné miesta na iných fakultách a tiež aj o prácu upratovačky,
ako uviedol doc. N. a tiež súčasné posty na nižší úväzok dočasne. V ďalšom článku J. X. sa uvádza, že
skutočnosť, že Technická univerzita sa nezúčastňuje pojednávaní o neplatnosť pracovných pomerov, že
naťahuje čas a do uplynulej lehoty trvania pracovného pomeru na čas určitý a aby sa teda zamestnanci
nemohli už vrátiť späť na svoje miesta. V prípade prehry by im zaplatili ušlú mzdu. Rektor G. Č.

akékoľvek obštrukcie vylúčil. Podľa prepisu rozhovoru z rozhlasovej stanice Slovensko dňa 10.7.2008
o 18:00 hod. v rámci rádiožurnálu sa vyjadrovali prepustení zamestnanci Ľ. Q. G. J. W.. Ľ. Q. tak, že
má platnú pracovnú zmluvu, ktorú nikto nezrušil, preto sa do výberového konania neprihlásil a preto
dostal výpoveď, ktorú považuje za neplatnú. Podľa názoru J. W. a názoru kolegov, čo ostali na fakulte
aj študentov odišlo jadro fakulty. Podľa článku J. H. v novinách Regióny sa uvádza, že Technická
univerzitavznieslanámietkuvočizaujatostiOkresnéhosúduKošiceI,ktorýmalrozhodovaťoneplatnosti

skončenia pracovného pomeru, ktorý je podľa právnej zástupkyne školy vystavený od prepuknutia kauzy
tlaku médií, u ktorých sa mala vyvolať masívna mediálna kampaň naklonená v prospech prepustených
učiteľov a dekanku Stavebnej fakulty médiá údajne vykresľovali v nepriaznivom svetle a neobjektívne
informovali o príčinách výpovedí. S obdobným obsahom bol uverejnený článok (sen). V článku Ing. J. X.
z denníka Korzár bolo zverejnené, že bolo rozhodnuté o tom, že výpoveď, ktorú dostal bývalý profesor

stavebnej fakulty TU H. F. je neplatná. Tiež bolo uvedené, že bližšie podrobnosti prípadu sú na stránke
www.fakty-svf-tuke.sk . Obdobné fakty boli uvedené v článku z 9.9.2009
a v Novom čase. Na výpise z uznesenia rokovania členskej schôdze regionálneho združenia Slovenskej
komory stavebných inžinierov Košice konanej na Magistráte v Košiciach dňa 15.2.2008 bolo uložené
výboru RZ SKSI KE rokovať s vedením Stavebnej fakulty TU Košice, aby urýchlene vykonali nápravu

v oblasti kvalifikovaného personálneho zabezpečenia vzdelávania.

Na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu po skončení pracovného pomeru výpoveďou
k 31.10.2007 odovzdala žalobkyňa podklady k vedeckovýskumnej činnosti a to grantový projekt
Vega1/2562/05. Podľa predloženého zoznamu publikačnej činnosti žalobkyňa vydávala knižné

publikácie, učebnice, monogramie, príručky v rokoch 1999, 2002, 2003, 2006, 2008, skriptá v roku 1986,
1988, 1995, 1992. Ďalej sa podieľala na vedeckých článkoch, časopisoch a zborníkoch v rokoch 1999,
2000, 2006, domácich časopisoch v roku 1986, 2002, zahraničných zborníkoch v roku 1986, 1995,
1996, 2000, 2001, 2004 a 2005, v domácich zborníkoch v rokoch 1987, 1990, 1992, 1995, 1996, 1998,
1999, 2001, 2000, 2002, 2004 a 2005. V roku 1986 získala cenu spolu s ďalšími spoluautormi. Ďalej

sa podieľala ako autorka alebo spoluautorka na odborných a nerecenzovaných vedeckých článkoch
v zahraničných časopisoch a zborníkoch v roku 2000, 2001 a 2003 a v domácich v roku 1985, 1990,
1996 a 2003. Okrem toho mala prednášať na zahraničných konferenciách v roku 1986, 1993, 1994,
1995, 1996, 1997, 1998, 1999, 2000, 2001 a na domácich konferenciách v roku 1984, 1985, 1987,
1988, 1989, 1990, 1992, 1993, 1994, 1995, 1996, 1998, 1999 a 2001, pričom vedecké a odborné

publikácie, na ktorých sa podieľala majú iných autorov. Tiež bola spoluriešiteľkou výskumných úloh,
ktoré boli oponované a ktorých výstupom boli výskumné správy z rokov 1987, 1990, 1993, 1996,
1985. Zúčastňovala sa rôznych projektov od roku 1985 až do roku 2007, v expertíznej a vedecko-
odbornej činnosti do roku 1996. Bola členkou nevládnych organizácií. Zo záverečnej správy za celú dobu
riešenia projektu č. 1/2652/05 s názvom Hodnotenie tepelných, vlhkostných a svetelných podmienok

výrobných priemyselných budov, ktorý sa riešil od 1/2005 do 12/2007 a zo záverečnej správy za celú
dobu riešenia projektu č. 1/9023/02 s názvom Interakcia fyzikálnych faktorov pri tvorbe vhodného
pracovného prostredia, ktorý sa riešil od 1.1.2002 do 31.12.2004 boli v zozname publikácií, ktoré vznikli
na základe výsledkov projektu uvedené aj publikácie, kde autorkou, resp. spoluautorkou bola žalobkyňa.
Z prehľadu absolventov v roku 2005 bakalárskeho štúdia podľa bakalárskych úloh v akademickom roku

2004/2005, prehľadu absolventov inžinierskeho štúdia v roku 2006 podľa zadaní diplomovej práce v
akademickom roku 2005/2006, prehľadu absolventov bakalárskeho štúdia v roku 2006 podľa zadaní
bakalárskej práce v akademickom roku 2005/2006 súd zistil, že žalobkyňa bola v uvedených obdobiach
vedúcou bakalárskych a diplomových prác.

Zo správ o činnosti stavebnej fakulty v roku 2006, o činnosti katedry konštrukcií a pozemných stavieb
Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach za rok 2006, o činnosti fakulty za rok 2007, o činnosti
stavebnej fakulty TU v Košiciach v roku 2005, a z dokladov - zahraničné pracovné cesty v rokoch2006-2007 a domáce pracovné cesty v roku 2006-2007 súd zistil činnosť SvF TUKE v r. 2005-2007, v
ktorej sa takmer vôbec, resp. len minimálne spomína žalobkyňa.

V poznámkach k procesu prípravy, schvaľovania a realizácie zmeny organizačnej štruktúry na SvF TU v
Košiciach boli prepustenými zamestnancami vytknuté nedostatky v súvislosti so zmenou organizačnej
štruktúry na SvF TUKE a vyhlásených výberových konaní v r. 2007 vrátane stanovísk D.. S., D.. A. G.
G. J.. Ď..

Z priznania práva uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom
odbore 5.1.4. pozemné stavby z 5.11.2007 podpredsedom vlády a ministra školstva H. J. Technickej
univerzite v Košiciach súd zistil, že od 5.11.2007 bolo možné habilitovať študijnom odbore pozemné
stavby u žalovaného.

Z pracovného postupu „PP-03/SvF/H2/09 habilitačné konanie ako konanie na vymenúvanie profesorov“

vydaného 1.2.2009 Technickej univerzity v Košiciach s prílohami č. 1 a 2, kritérií habilitácií docentov
ako príloha č. 1 akreditačného spisu Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach a Interných
pokynov pre spracovanie podkladov k žiadosti o habilitačné konanie ako príloha č. 1 akreditačného
spisu Stavebnej fakulty Technickej univerzity v Košiciach súd zistil, že habilitačné konanie začína
zaevidovaním žiadosti a zaplatením stanoveného poplatku, pričom žiadosť musí obsahovať habilitačnú

prácu v 5 vyhotoveniach, životopis, osvedčenú kópiu dokladu o VŠ vzdelaní 2. a 3. stupňa,
osvedčenú kópiu dekrétu o udelení titulu docent/profesor (v prípade vymenúvacieho konania),
vyplnený návrh, prehľad pedagogickej činnosti na VŠ a dosiahnutých výsledkov, zoznam pôvodných
publikovaných vedeckých prác a odborných prác, učebných textov, prehľad riešených výskumných úloh
a projektov, patentov, vynálezov a preukázateľných citácií a ohlasov, separáty prác a citácií, hodnotenie

pedagogickej i vedeckovýskumnej činnosti vedúcim pracoviska žiadateľa.

Podľa správy neurológa MUDr. Vladimíra Safčáka z 27.2.2008 boli u žalobkyne diagnostikované
adaptačné poruchy a bola jej predpísaná liečba. Podľa správy neurológa MUDr. Vladimíra Safčáka
z 24.4.2008 bola u žalobkyne diagnostikované zmiešané obsesívne myšlienky a konanie s lumbago

ischiasom. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti bola žalobkyňa práceneschopná od
9.8.2007 do 31.10.2007.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 39C/221/2007-267 zo dňa 23.7.2010 bolo určené, že konanie
pracovného pomeru so žalobkyňou vykonané listom žalovaného s označením výpoveď pod evidenčným

listom T206/105001/2007 zo dňa 26.7.2007 doručeným žalobkyni dňa 26.7.2007 je neplatné. Žalobkyni
bola priznaná náhrada trov konania a žalovaný bol zaviazaný zaplatiť súdny poplatok za žalobu. V
odôvodnení súd konštatoval, že výpoveď daná žalovaným žalobkyni je neplatná z dôvodu neexistencie
použitého výpovedného dôvodu v čase dania výpovede a že pokiaľ bol žalovaný toho názoru, že
žalobkyňa sa v dôsledku organizačných zmien stala nadbytočnou, mohol s ňou rozviazať pracovný

pomer podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nie použitím výpovedného dôvodu podľa ust.
§ 63 ods. 1 písm. d) bod 1 Zákonníka práce.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39C/446/2009 súd zistil, že v uvedenom konaní sa v zmysle uznesenia
súdu zo dňa 17.9.2013 o pripustení zmeny návrhu a o čiastočnom zastavení konania žalobkyňa voči

žalovanej domáha náhrady mzdy vo výške 6.700,55 eur/netto, úrokov z omeškania z náhrady mzdy
za 9 mesiacov od 20.5.2011 vo výške 1.414,32 eur/netto, sumy 1.397,50 eur/netto titulom porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, úmyselným konaním proti dobrým mravom, nevyplatením zložky
platu, osobného príplatku za obdobie od 1.11.2007 do 30.6.2009, sumy 1.183,81 eur/netto ako náhradu
ujmy spôsobenej znemožnením výkonu práce a náhradu mzdy za 13. plat v r. 2007 a 2008 a sumy

1.367,26 eur netto ako náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku + príslušenstvo.

Zlistinnýchdôkazov-vyhlásenievýberovéhokonanianafunkčnémiestoodbornéhoasistentaStavebnej
fakulty Technickej univerzity v Košiciach z 8.6.2011, zápisnica zo zasadnutia výberovej komisie na
výber uchádzačov na obsadenie miesta odborného asistenta pre Ústav technológie a manažmentu

v stavebníctve na Stavebnej fakulte uskutočneného 11.7.2011, prezenčná listina, výberové konanie
na funkčné miesto odborného asistenta na študijný odbor pozemné stavby, jedno funkčné miesto na
odborného asistenta na študijný odbor environmentálne inžinierstvo a jedno funkčné miesto lektora,
vyhlásené výberové konanie bolo 28.5.2010, tiež zápisnica zo zasadnutia výberovej komisie na výberuchádzačov na uvedené miesta uskutočneného 24.6.2011 tiež s prezenčnou listinou, výberové konanie
na jedno funkčné miesto odborného asistenta v študijnom odbore pozemné stavby, dve funkčné miesta
lektora zo 17.5.2011 a zápisnica zo zasadnutia výberovej komisie uskutočneného dňa 30.6.2010 na

uvedené miesta - súd zistil, že žalovaný aj po roku 2007vyhlasoval výberové konania na obsadenie
pracovných miest vysokoškolských učiteľov a funkcií odborných asistentov a lektorov, pričom žalobkyňa
sa na ne neprihlásila.

Žalobkyňa v konaní vypovedala, že pracovala na stavebnej fakulte od skončenia vysokej školy, od

15.7.1983, kedy som nastúpila na miesto asistentky, kde som bola 24 rokov zamestnaná - na škole.
Žiadne iné zamestnanie som nemala, z toho 23 rokov pracovala ako vysokoškolský učiteľ a 1 rok ako
vedeckovýskumný pracovník na katedre konštrukcií pozemných stavieb po výberovom konaní v júni
2006, na základe čoho získala pracovnú zmluvu do roku 2009. Následne po výberovom konaní sa
ukončilo dekanské obdobie a o miesto dekanky sa uchádzala R.. Š.Á., túto väčšina nebola ochotná
rešpektovať, preto asi 75% zamestnancov spísalo zápisnicu proti tomu, väčšina bola za W. Ď., avšak

napokon výberové konanie vyhrala o jeden hlas R.. Š. a aj to na základe manipulácie so študentskými
hlasmi a tiež preto, že bola prijatá klauzula, že sa zrovnoprávnili študentské hlasy, kde sa z piatich
hlasov rozhodlo väčšinou. Tí, ktorí ju kritizovali pred jej nástupom, tým dala pocítiť, že si to s nimi
vybaví. Žiadala o absolvovanie nového výberového konania, zostavila komisie zvláštnym spôsobom,
onasamasapritomnovéhovýberovéhokonanianezúčastnila,hocivyhlasovala,žektosahonezúčastní,

opustí stavebnú fakultu a aj dala napokon vyhodiť všetkých, čo sa ho nezúčastnili. Niektorí sa ho aj
zúčastnili a aj napriek tomu, že už vedela, že 24 sa ho nezúčastnia, že jej bude chýbať 24 zamestnancov,
napriek tomu neprešli ani 2 pracovníčky z tých, ktoré sa výberového konania zúčastnili. Bola medzi
nimi pani Baranová, ktorá v akademickom senáte hlasovala proti nej a potom pani R., ktorá bola síce
tichej povahy, ale zrejme doplatila na to, že jej manžel pracoval ako vedúci katedry matematiky a bol

proti R.. Š.. Nakoľko išlo o veľkú skupinu vyhodených zamestnancov, riadne to zarezonovalo aj medzi
študentami, aj bývalými zamestnancami, susedmi, bola to výnimočná udalosť, zrejme preto sa o tom
rozprávalo a nie preto, že by to oni nejakým spôsobom šírili. Po tom ako došlo k týmto prepusteniam,
študenti sa správali nevhodne, urážlivo. Kolegovia sa tiež správali zarážajúco, každý bol za zatvorenými
dverami, báli sa ísť po chodbách, aby sa nemuseli pozdraviť tým, ktorí boli v nemilosti. Bývala blízko

práce, aj jej manžel pracoval predtým na Technickej univerzite na stavebnej fakulte, aj deti chodili k
nim do práce, čiže práca bola pre celý ich život. Tým, že sa zaradili medzi tzv. neschopných, odvtedy
nedostala žiadnu ponuku, nikto sa jej neohlásil, že by niečo potreboval, buď uveril tomu, že je naozaj
neschopná alebo sa bál, že by mu to potom R.. Š. zrátala. Predtým chodievala aj na medzinárodné
strechárskekonferencie,kdesazúčastňovalizahraničnéfirmy, avšakpoprepusteníužnedostalažiadnu

pozvánku ani mailom ani listom, pritom predtým, keď sa stalo, že odišli kolegovia, tak sekretárka im
nejakým spôsobom dala vedieť. Kolegovia boli aj na jej svadbe a strážili jej deti, keď gratulovali si k
narodeninám, no od prepustenia za 5 rokov od žiadneho z nich nemala žiaden telefonát, mail, pozdrav.
Má podozrenie, že dostali direktívny zákaz byť s ňou v kontakte. Odmeny, tie rozdávala pani dekanka
len podľa svojich kritérií. Pritom vďaka jej prácam škola dostávala peniaze. Tí, čo boli na výberovom

konaní, dostali príplatky aj keď mali slabé pracovné výkony. Nepríjemné bolo aj dávanie výpovede,
zavolali ich všetkých pred zasadačku, potom ich zavolali dnu a ponúkali im zamestnania, ktoré sa nedali
prijať. Jej ponúkli miesto vedeckovýskumnej pracovníčky na polovičný úväzok na hutníckej fakulte a
na strojníckej fakulte a tiež miesto upratovačky na rektoráte. S tým la na úrad práce, kde vraveli, že
s niečím takým sa nestretli ani u Rómov. Bolo ich 18, každý mal ponúkané iné miesta, jedine miesto

upratovačky bolo ponúknuté všetkým. Ona ten argument nepoužila, chytili sa toho novinári. Boli obídené
zákonné ustanovenia, ktoré mali byť dodržané pri hromadnom prepúšťaní. Hoci bola zapísaná ako
súdny znalec, za tých 5 rokov dostala prácu ako súdny znalec len od spolužiaka z gymnázia Z.. X.,
ktorý robí na magistráte, čiže ani týmto spôsobom si nemohla privyrábať peniaze. Je prirodzené, že zo
zoznamu si vyberali znalcov, ktorí nemali poškodené meno. Jej manžel jej bol v tomto období veľkou

oporou, sám tiež prišiel o prácu pred 4 rokmi. Ich deti to zle znášali, najmä dcéra, ktorá bola zrejme
v zlom veku. V tom čase mala 16-17 rokov. Hoci predtým to bolo ľúbezné dievčatko, ktoré mal každý
rád, od vtedy s ňou nevie vyjsť. Ich vzťahy sa veľmi pokazili, už vtedy to zle znášala, keď prišiel o prácu
otec. Ona bola veľmi spätá s touto prácou a dávala im za vinu. Keby to nezažil aj iný pár, tak by sa
ťažko dalo tomu veriť, ale im dcéra robí to isté, vyhadzuje im na oči, že keď ich vyrazili, prečo ich má

počúvať. Pokiaľ ide o prácu na fakulte, 50% tam pozostáva z učiteľskej práce a 50% z publikačnej, teda
vedeckovýskumnej. Žalobkyňa bola v 4. ročníku stavebnej fakulty vyhlásená ako najlepšia študentka,
tiež bola prvou ašpirantkou stavebnej fakulty po skončení školy a ukončila ju do troch rokov, vždy bola
dobre hodnotená. Dekanka nie je stavebná inžinierka a tak má žalobkyňa pocit, že stavebných inžinierovberie ako nepriateľov. V minulosti nikdy chorá nebola, avšak odkedy boli tieto problémy v práci, 138 dní
bola práceneschopná a jednoducho jej nervová sústava to nezvládala, dvíhal sa jej žalúdok, keď išla
okolo dekanátu. Dekanka knihu na zapisovanie dala k sebe, takže každé ráno musela žalobkyňa tam ísť

a každé ráno jej dekanka vynadala, hoci už bola vo výpovednej lehote. Pôvodne si žalobkyňa myslela,
že sa vráti na svoje miesto, keď skončí pracovný spor, avšak druhá strana sa snažila spor naťahovať.
Aj snaha o uzavretie mimosúdnej dohody bola motivovaná tým, že sa zamestnanci vrátia na fakultu
a presvedčili aj tých ostatných okrem žalobkyne, ktorá to zažila pred 4 rokmi s manželom a neverila,
že bude možnosť sa vrátiť. A tak je to, že dekan ďalším prepusteným zamestnancom neodpovedá

na maily, nevedia sa dostať k nemu ani na rozhovor. Tiež som si myslela, že po zmene dekana, že
už to bude iné, že sa bude snažiť krivdy zmierniť a naplniť dohodu, avšak nestalo sa tak. Dekanka
dokonca nedovolila pracovníčkam vydať jej žiaden papier, preto sa nemohla nahlásiť na úrade práce v
zákonnej dobe, musela doplácať poistky. Mala snahu nájsť si zamestnanie, na úrade práce jej ponúkli
živnosť, ale bolo treba urobiť skúšky odbornej spôsobilosti. Zistila, že prof. Š. šéfuje komore stavebných
inžinierov, čiže vedela, že tam nemá šancu prejsť. Preto šla až do Bratislavy spraviť si skúšky odbornej

spôsobilosti a zároveň si tam našla miesto na Úrade pre verejné obstarávanie, kde 2,5 roka pracovala
ako štátny radca, kde sa kontrolovali projekty z fondov európskej únie. Bola nútená študovať rozhodnutia
Európskej únie v anglickom jazyku, platovo bola na tom horšie ako na škole. Nakoniec bola odtiaľ
prepustená, keď sa tam menilo vedenie, znižoval sa tam stav zamestnancov o 10%. Potom sa snažila
pracovať na živnosť ako energetická certifikácia budov, bolo ťažké získať prostriedky týmto spôsobom.

Následne opäť bola na úrad práce. 26 rokov praxe vysokoškolského učiteľa nikto neuznáva, vo firme
nechcú ľudí s titulmi. Manžel mal tiež veľký problém zamestnať sa po prepustení a pracuje na živnosť.
Absolvovala j 3 výberové konania v Bratislave, ale len vždy na jedno miesto, väčšinou ide o miesto, na
ktorom niekto už aj pracuje a v podstate je nemožné sa pri tejto legislatíve tam dostať. Na výberových
konaniach ju neskúšali, väčšinou sa rozprávali o kauze, bolo im to ľúto. Iné kolegyne boli oslovené zo

stavebnej fakulty, boli im ponúknuté miesta, nerozumie prečo miesta neboli ponúknuté tým, ktorí boli
protiprávne prepustení. Každý rok oslovujú Z.. R., ktorý je už na dôchodku a nie je docentom. Od Nežnej
revolúcie sme absolvovali veľa previerok, sa pustila do štúdia angličtiny pre účely habilitácie aj napísala
knihy, ale už som to využiť nemohla, pretože bola prepustená. Profesorský titul je len pre školu, nie
pre prax. Bolo vymenovaných niekoľko docentov, pričom nesplnili spomínané kritériá resp. boli horšie

hodnotení celý čas. Tiež viem, že súčasný dekan si zamestnal svoju manželku, ktorá hoci je ekonómka,
tak ju zamestnal ako vedeckovýskumného pracovníka na katedre nosných konštrukcií. Žalovaný sa
jej doposiaľ neospravedlnil. Neboli jej ochotní ani opraviť zápočtový list. Jej priamy nadriadený Doc.
Pavol Ďurica a on nedal návrh na odňatie jej príplatku, dekanka ho úplne ignorovala. Konkrétne meno
žalobkyne novinári v súvislosti s ponúknutou prácou upratovačky neuvádzali, hovorilo sa tam všeobecne

a ona bola v tej skupine prepustených učiteľov. Tiež bola s dcérou v televíznom zábere, keď sa zastavila
na fakulte a 3 dni sa každú polhodinu na TA3 mohla vidieť, na základe čoho jej potom volali - rodina,
bývalí spolužiaci. na výberovom konaní je bol ponúknutý úväzok v odbore len na čiastočný úväzok 10
až 30%.

Zo svedeckej výpovede profesora Z.. H. F. O.. súd zistil, že bol zamestnancom Technickej univerzity
na Stavebnej fakulte od roku 1978 až do 2007. Žalobkyňa bola jeho študentkou, patrila medzi špičku,.
Neskôr, keď sa stala odbornou asistentkou, tak stretávali len na ateliérovej tvorbe, mala vzťah k
študentom. Vydávala aj skriptá, knižné publikácie s docentom Mikulášom, ktoré používajú aj študenti
architektúry v Bratislave. Keď sa docentka Š. stala dekankou, „išla“ po ľuďoch. Profesor Q. a docent

N. mali nejaké výhrady proti jej koncepcii, aj profesor Ďurica“. Svedok aj po prepustení žalovanou
publikuje, zúčastňuje sa konferencií, je spoluautorom Statických tabuliek 2010. Má projekčnú kanceláriu,
je autorizovaný statik pre konštrukcie pozemných stavieb a navyše auditor, nezaznamenal pokles
objednávok po výpovedi žalovanej. Taktiež sa zúčastňuje skúšok v komore pre stavebných projektantov.
Podľa neho je možné udržať krok s ďalšími kolegami a napredovať v tej práci, keď už nie je človek

na vysokej škole, ale v obmedzenej miere, tituly docent a profesor sú využiteľné predovšetkým v
pedagogickej oblasti.
Svedkyňa Ing. Z. X. vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobkyňou sú kamarátky od detstva, 17
rokov spolu chodili do školy, čiže vie, že žalobkyňa bola puntičkárka. Tiež mala svedkyňa prístup k jej
publikáciám. Na Technickej univerzite svedkyňa pracovala od januára 1991 do februára 1996 na odbore

prevádzky, neučila. Žalobkyňa je poctivý a poriadny pracovník, ktorý sa snaží pracovať na 100%. Mala
tú prácu rada a keď došlo k jej prepusteniu, viem, že bola z toho veľmi nešťastná, vnímala to aj ako
interpersonálny konflikt s dekankou. O jej prepustení sa prvýkrát dopočula tak, že jej volal kamarát, ktorý
ich nevidel asi viac ako 10 rokov a on jej povedal, že videl v telke žalobkyňu a vyzeralo to tak, že čo je toza pracovníka, keď z takého miesta majú ísť robiť upratovačku. Potom aj ja sama začala čítať články v
novinách, a nebolo to kladne vnímané verejnosťou, pokiaľ ide o Technickú univerzitu, jej z toho vyvstalo
to, že pracovníci mali podľa Zákonníka práce uzavreté zmluvy ešte na tri roky a zrazu sa s nimi niekto

zahral a prepustil ich. Následne si žalobkyňa hľadala zamestnanie, napísala kopec žiadostí, na mnohé
jej ani neodpovedali. Rezonovalo to medzi bývalými spolužiakmi, asi dvaja viem, že sa svedkyne pýtali,
že čo sa to udialo na tej Technickej univerzite. Svedkyňa žalobkyňu pozná rokov, takže na ňu to vplyv
nemalo. Ale tí, čo ju poznali menej, tak na nich to vplyv malo, svedkyni volali asi traja alebo piati a sa jej
pýtali, prečo žalobkyňa dostala výpoveď, jeden z nich bol Z.. U. M. R.. Vie, že pri rozviazaní pracovného

pomeru jej ponúkli prácu upratovačky, to zarezonovalo u každého, aj v médiách.

Svedok Z. X. v konaní vypovedal, že žalobkyňa je jeho sestra, Za posledných päť - šesť rokov sa
dosť značne zmenila. Predtým sa stretávali na rodinných oslavách, často spolu komunikovali, ale
od prepustenia sestra prestala chodiť s rodinou na tieto oslavy, odčlenila sa, stala sa uzavretejšia,
popudlivejšia, nervóznejšia, veľmi ju to trápilo. Za 5 rokov ho neprišla navštíviť do nového domu.

Komunikujú len emailom. Medzi jej deťmi, najmä staršou dcérou a sestrou sú väčšie trenice, ochladenie,
zo strany dcéry cítiť nedôveru voči matke. Predtým žila prácou, bola oddaná škole, vždy v pracovnom
nasadení, bola chudšia, veselšia. Spolužiak sa ho pýtal, že čo porobila jeho sestra na tej škole, že
ju prepustili. Bolo to nepríjemné vysvetľovať. Myslí, že skôr tá medializácia poškodila tým ľuďom ako
pomohla.Tiežnapr.odčalúnničky,ktorejsynštudujenaStavebnejfakulte,sompočul,ževraj„týchzlých“

prepustili. Medializácia nebola dôsledná, bolo to len zopár šotov, ale v podstate skoro nikto nevie, ako to
reálne dopadlo, napr. tá čalúnnička si myslela, že všetci boli prijatí naspäť. Takže asi takým spôsobom to
verejnosť vnímala a vníma. V očiach svedka žalobkyňa neklesla ako odborníčka, no v cudzích asi áno
- u každého, kto videl tie šoty, pretože tam nebolo podané z akého dôvodu došlo k prepusteniu. Teda
bolo vysvetlené, čo tí ľudia chcú, ale nebolo odvysielané, ako to dopadlo na koniec.

Z výpovede svedka doc. Z.. J. J. O.. súd zistil, že je manželom žalobkyne a bývalým zamestnancom
žalovanej. Začal som na fakulte pracovať ako jeden z prvých. Keďže žalobkyňa skončila štúdium s
vynikajúcimi výsledkami, bol záujem fakulty, aby zostala na fakulte. Rok robila asistentku a neskôr
riadnou internou ašpirantkou. Do tej doby a ešte dlho po nej ako asi jediná v podstate splnila pri internej
ašpirantúre tri roky na odovzdanie práce, navyše prácou z nezvyklej oblasti, odviedla maximálnu prácu.

Žalobkyňa mala mimoriadnu publikačnú odbornú činnosť, preto považoval za dehonestujúce, keď pri
prvom výberovom konaní v podstate neuspela napriek tomu, že ako jedna z prvých vydala učebnicu.
V čase, keď svedok robil prodekana u profesora Juhása, mal na starosti inaugurácie, dostal a základe
teda rozhodnutia dekana na stôl spis pani Š., kde mal posúdiť spôsobilosť jej možnej inaugurácie za
profesorku pre odbor Pozemné stavby. Skonštatoval, že je to nie inaugurovateľné, že to s odborom

Pozemné stavby nemá nič spoločné. To bol vlastne začiatok toho obdobia, keď sa dostal do nemilosti vo
vedení fakulty, teda u pána profesora Juhása, keďže už v tom čase žil s pani Š.. Keď teda dostal ponuku
pôsobiť na Krajskom úrade na odbore životného prostredia ako vedúci odboru a na základe výberového
konania bol úspešný, išiel som pracovať tam, no následne sa manželka dostala do nemilosti a začali sa
jej priamo či nepriamo klásť rôzne prekážky pri jej práci. Čo sa týka toho prvého výberového konania,

vtedy začali prvé problémy s psychikou žalobkyne, výrazne ju to nalomilo, to bolo v roku 2006. Okrem
materskej dovolenky v živote nebola vypísaná ani len na pol dňa, no od tej doby sa začala zosypávať,
brať lieky ukľudňujúce, začala byť podráždená. Druhé výberové konanie, resp. to, čo sa stalo vtedy, keď
sa odmietla zúčastniť ďalšieho výberového konania, tak to už bol vrchol, keď prišla domov uplakaná, čo
s ňou pani Š. na sekretariáte robila, ako jej trhala a krčila tie doklady, ktoré sú pri výstupe a podobné

veci. Musel ju zobrať k lekárovi, lebo nechcel aby sa zbláznila. Po tej medializácii, keď človek stretával
známych alebo niekde prosil o pomoc, že potrebujem ženu zamestnať, alebo keď prišli do Bratislavy,
prvé čo bolo: „vy nie ste z tej skupiny, čo mali ísť za upratovačov?“. Bola v nevýhodnej pozícii, lebo
každý za tým niečo tuší alebo videl. Známy sa ho na ulici pýtali, že ako mohli s nimi takto jednať,
každý to považoval za niečo poburujúce. Tu sa ukrivdilo nielen týmto ľuďom, tu sa ukrivdilo fakulte, tá

fakulta dnes nemá meno. Z jednej perfektnej veselej osoby spoločenskej sa zrazu stal neurotik, ktorý v
podstate žije na liekoch a nevie spať a či chce, či nechce, prenesie to na všetkých, na manžela, deti, na
každého. Začali vznikať konflikty dcéry so žalobkyňou, ktoré pretrvávajú dodnes. Darmo ju presviedčajú,
že mamka má pravdu, dcéra sa cíti tiež byť dotknutá, že mamka bola dehonestovaná, urazená, že si
mala ísť pomaly vyfasovať vedro, aby mohla upratovať na rektoráte, tak to ani svedkovi nespravilo

dobre, nieto ešte tomu dieťaťu. Keď svedok od 1999 roku robil na krajskom úrade, ešte na 90% robil na
Stavebnej fakulte, publikoval, prednášal, viedol diplomantov asi do roku 2004. Žalobkyňa sa mala dostať
do nemilosti asi v roku 2003, keď sa zmenil dekan a svedok pri schvaľovaní učebných plánov vystúpil
proti environmentalistike. Nemohol inaugurovať za profesora, pretože - ako mu bolo povedané - nemáplný úväzok na škole, a to napriek tomu, že mal šesť pozitívnych posudkov, pričom bolo potrebné mať tri.
Rok predtým ako končil na krajskom úrade , ho oslovil profesor Kmeť, že som mohol prísť pracovať na
stavebnú fakultu, pretože nevie bojovať s pani Š., ktorá bola vtedy asi garantkou odboru, už bolo treba

len súhlas vedúceho katedry, ale nakoniec ten súhlas nedostal. Výberové konania sú vždy účelové, sú
robené na konkrétneho doktoranta tak, aby ho nestratili, čiže robí sa to len pro forma.

Svedkyňa R.. N.. Š. R.. vypovedala, že pracujem na Technickej univerzite od 1.7.1997, teraz pracujem
ako profesorka Environmentálneho inžinierstva, bola som aj v kolegiálnom vzťahu so žalobkyňou,

neboli na jednej katedre. Svedkyňa bola predsedníčkou akademického senátu fakulty a členkou
senátu Technickej univerzity, podpisovala zápisnice z 18.4.2007, kedy bola schválená nová organizačná
štruktúra a systemizácia žalovanej a zúčastnila sa tiež teda akademického senátu 30.4.2007, kedy
dekanka predložila len štatút, nebola predložená aj nová organizačná štruktúra a systemizácia vtedy.
Podmienku, že zamestnanci, nemohli byť automaticky zaradení do novej organizačnej štruktúry, ale
museli sa zúčastniť výberového konania v podstate stanovila docentka Š., najprv sa vypisovalo na bežné

pracovnémiesta,ažpotomnavedúcichzamestnancov.Asik1.4.2007panidekankazdôvodu,žejenový
systém hodnotenia pomocou pracovných listov a možno aj neboli prostriedky, tak pozastavila príplatky.
V júli boli potom opätovne uvoľnené. Nevie, aké boli kritériá pre priznávanie, v podstate aj z odídených
pani U. G. R. dostali príplatky. Rozhodnúť o príplatkoch mal vedúci katedry alebo riaditeľka, v tomto
prípade mala pani dekanka aj funkciu riaditeľky. Za roky 2007-2009 boli vyplatené odmeny resp. 13.

plat a kritériá boli pracovné výsledky, pedagogický výkon, plus výstupy z vedeckých činností, teda z
publikačnej činnosti. Žalobkyňa bola vypísaná celý čas, tak nevie za čo mala dostať odmenu. Na fakulte
môže habilitovať aj ten, kto tam už nepracuje, ak splní kritériá schválené vedeckou radou Technickej
univerzity a tiež vedeckou radou fakulty. Dnes sú už prísnejšie kritériá, tieto či sú splnené, posudzuje
verifikačná komisia. Pani žalobkyňa na výberovom konaní v roku 2006 povedala, že má pripravenú

habilitačnú prácu, avšak nedoniesla žiaden dôkaz o tom, ani nepreukázala, že má podanú prihlášku,
vtedy ich fakulta nemala oprávnenie habilitovať, ale žalobkyňa mohla podať prihlášku v Bratislave.
Verifikačná komisia pozostáva z jednotlivých profesorov z dotknutých odborov, následne sa navrhujú
oponenti a členovia habilitačnej komisie. Habilitačná komisia má obvykle troch členov, jeden je väčšinou
z pracoviska, ten obyčajne predsedá, v tomto prípade by to bol profesor X.. Oponenti sa obvykle nevolia

z pracoviska, ale z inej fakulty z Čiech alebo z Bratislavy, Žiliny. Čiže nebude to posudzovať len jedna
osoba. Pokiaľ ide o to výberové konanie, tam sa prihliada aj na to, že či osoba, ktorá sa zúčastňuje,
má predpoklady na kvalifikačný rast. Komisia bola menovaná dekankou, pozostávala z piatich členov,
každý zvlášť hodnotil, dával body od 0 do 5. Svedkyňa nebola svedkom žiadnych tvrdých psychických
útokov na žalobkyňu ani nemá vedomosť o tom, že by jej bola zakázaná účasť na nejakých stážach,

konferenciách alebo záujmových združeniach. Žalobkyňa mohla habilitovať a inaugurovať v jej odbore
na Stavebnej fakulte v Bratislave a od roku 2007 aj na Technickej univerzite v Košiciach.

Svedok H. K. v konaní vypovedal, že pozná manžela žalobkyne. Svedok bol zamestnaný na Stavebnej
fakulte Technickej univerzity v Bratislave na Katedre konštrukcií podzemných stavieb. Chodil do Košíc

dosť často na obhajoby diplomových prác absolventov, prednášať. Na Stavebnej fakulte tu v Košiciach
došlo k prepusteniu väčšie množstva ľudí, čo bolo nepochopiteľné a netradičné riešenie. Bližšie
informácie: prečo, začo, osobne sa neriešilo, ani nehovorilo. Ľudia nielen na odborných komisiách, aj
z rodiny, čo ani nerobia vo fachu, keď sa to objavilo v televízii, v rozhlase alebo sa písalo, tak tým boli
pobúrení a nazvali to čistka. Prepustení boli vnímaní obetný baránok niečoho. Kolegu Ď. aj iní z brandže

alebo z tej katedry, sú uznávané osoby, mali na postup, išli na profesúry, a zrazu boli daní na ulicu.
Keby sa títo uchádzali o prácu na univerzite v Bratislave, tak by ich to nebolo nepoškodilo, len je ťažko si
nájsť miesto, v ktorom nie je len učiteľ, kde sa buduje koncepčne za určité roky, tak je vlastne kryté jeho
postavenie. So žalobkyňou a jej manželom robili na dvoch monografiách, sú to Kreslenie stavebných
výkresov, táto kniha už vyšla v 4 vydaniach, a druhá monografia vyšla v Českej republike: Šikmé

strechy.Vtakmalejkrajineakosmesúdanéšpecializácienakolektív.Docentúrajevedeckopedagogická
hodnosť alebo titul, musí byť aj výuka aj výskum urobený. Pre habilitáciu si treba podať žiadosť. Tá
musí byť, ale potvrdená tou školou, kde vykonáva dotyčný pedagogickú činnosť, že je záujem, komu
bude slúžiť, komu sa to vymenuje. Je neuskutočniteľné, keď neučí, aby bol docentom. Pre habilitáciu
musia byť vedecké skúmania a pracovanie v oblasti, v ktorej je. Monografie a skriptá sú nutné, ale musí

byť urobená výskumná činnosť. Bez toho to nejde. Musí byť zapojený aj do medzinárodných projektov
atď. Žalobkyňa bola na konkurznom konaní v Bratislave, ale je ťažko nabehnúť do zabehnutého vlaku
s určitou odbornosťou. V odbore V konštrukciách podzemných stavieb alebo stavebníctve je taký
obrovský nárast materiálov, technológií a nových vedeckých poznatkov, že aj tí, čo neprerušili činnosťv odbore viac-menej majú čo robiť, aby boli na úrovni, aká je. A teraz nabehnúť keď aj tridsaťročný,
už je ťažko, lebo tí noví majú zahraničné stáže, školenia, doktorandské štúdium a všetko to je už
na inej úrovni. Žalobkyňa už len môže byť prizvaná na určité typy prednášok alebo len na dohodu

o vykonaní práce, v čom je veľký odborník, ale to len na spestrenie vyučovacieho procesu. Ak je
medzinárodné sympózium, odvtedy, ako sa reorganizačná štruktúra v Košiciach menila, nikto nie je
prítomný na sympóziu o strechách, a pozvánka bola poslaná. Nepozná osobu, ktorá sa tomu venuje.
Tým, že žalobkyňa bola prepustená, v očiach svedka neklesla vôbec, ale v skutočnosti je odpísaná z
toho odboru, lebo sa nepodieľa na tých stretnutiach ohľadom riešenia problémov, je úplne na vedľajšej

koľaji. Všetky publikácie fungujú na Slovensku tak, že potrebujeme sponzora a keď nie je spoločensky
uznaný človek vo svojom odbore, v ktorom pracuje, neprispeje na to nikto. V Prahe, v Brne aj v Košiciach
a v Bratislave i Ostrave je určitá špecializácia a tým sa ženie dopredu. Na fakulte v Bratislave sú traja,
čo pracujú v tom odbore, čo žalobkyňa. Je nóvum, že sa žiada anglický jazyk alebo študijné zahraničné
pobyty a keď je dvadsať záujemcov a splní to jeden, tak je to super z pohľadu konkurznej komisie a už
ide len návrh dekanovi. Kto chce habilitovať musí mať zmluvu s fakultou. Nemusí mať na plný úväzok,

nemusí byť interný pracovník, ale fakulta musí dať stanovisko, že pôsobí pedagogicky na tej fakulte a
jeho služby, aby sa stal docent alebo profesor, budú využívané na fakulte.

Zo svedeckej výpovede Z.. J. W., O.. súd zistil, že bol v zamestnaneckom vzťahu so žalovaným
a bývalým kolegom žalobkyne. V roku 2006 sa zúčastnil výberového konania na Stavebnej fakulte

Technickej univerzity na miesto odborného asistenta v odbore súdne inžinierstvo. V júni 2007 som utrpel
pri reprezentácii Technickej univerzity závažný pracovný úraz, ktorý uznal zamestnávateľ, inšpektorát
práce aj sociálna poisťovňa. Po svojom návrate z práceneschopnosti, zhruba ktorá trvala 3 mesiace,
bol predvolaný pred dekanku stavebnej fakulty s tým, že sa nezúčastnil výberového konania a bude
prepustený. Ponúkli mu miesto okrem iného aj upratovačky. Keď oznámil zamestnávateľovi, že neprijíma

miesto upratovača a ďalšie iné funkcie, ktoré vôbec nesúviseli s jeho odbornosťou, tak mu oznámil
zamestnávateľ, že dostane výpoveď. So žalovaným uzavrel zmluvu o mimosúdnom vyrovnaní, kde
súčasťou bolo aj to, že ich žalovaný opätovne prijme do zamestnania. Bola im vyplatená finančná
čiastka, ale bývalý zamestnávateľ ich naspäť neprijal s tým, že vraj nie sú voľné pracovné miesta,
a hneď prijal dvoch bývalých odborných asistentov, ktorí sami odišli z fakulty a on ich prijal naspäť,

jeden z nich je asi Z.. R., O.. Pritom sa dohodli jednoznačne, že prepustených žalovaný príjme na voľné
pracovnémiestavzmyslevysokoškolskéhozákonanadobuurčitú,naznížený90%pracovnýúväzok,čo
umožňujevysokoškolskýzákonbezvýberovéhokonania. Každýsachcelvrátiť,lebokaždýprepustenýv
podstate od skončenia školy pracoval na stavebnej fakulte a si tam budoval kariéru, publikoval, dostal sa
do nejakých výskumných úloh. Svedok je zamestnaný na Vysokej škole bezpečnostného manažérstva

ako odborný asistent a garantuje predmet súdne inžinierstvo. Mal šťastie, že som bol zamestnaný hneď
na druhý deň na ministerstve spravodlivosti, aj na univerzite v Žiline, ako jeden z mála prepustených.
Niektorí aj pol roka - rok a pol boli nezamestnaní, pretože boli úzko špecializovaní a veľmi ťažko to
znášali oni a ich rodina. Ako dôvody prepustenia svedok vnímal, že nepodporili kandidatúru R.. Š. na
dekanku. Keď je niekto prepustený, nemôže sa zúčastniť konferencie, potrebuje venovať finančné

prostriedky rodine, a nie na články, konferencie, atď. Takže tí prepustení, automaticky nemohli vedecky
odborne rásť ďalej. Vidím to aj na sebe, pretože som nastúpil na ministerstvo obrany a keď som povedal
zamestnávateľovi, že chcem ísť na nejakú konferenciu, tak ma vysmiali, že predsa robíš to, čo robíš a
to si mal robiť predtým, kde si bol.
D.. Š. využila situáciu, že pán doc. Mikuláš bol zamestnaný ako prednosta Krajského stavebného úradu

a z pozície toho, že terajší dekan bol jej priateľ, tak jednoducho využila situáciu a začala garantovať
súdny odbor, ktorému vôbec nerozumela. Dokonca prof. Š. bola jedného času aj znalkyňou v odbore
stavebníctvo, čo vylučuje zákon č. 382/2004, ktorý hovorí, že taký znalec musí byť absolventom
stavebnej fakulty. Publikačná činnosť zo strany pani Ing. Mikulášovej bola veľká. Keďže bola na jej
katedre, tak prof. Š. išla po tých ľuďoch, ktorí boli lepší ako ona. Ona danej problematike nerozumela,

ani nemohla, lebo je Ing. v odbore strojníctvo. On pociťoval šikanu zo strany pani dekanky.
Po tom, ako som dostal výpoveď, mal len stôl a stoličku. Nemohol ísť ani na habilitačné konanie do Žiliny,
pretože nedostal dovolenku ani služobnú cestu. On osobne prepustenie bral ako obrovský zásah do
života, aj života jeho rodiny, veď okruh známych je veľmi široký, keďže pracoval celý život na Stavebnej
fakulte v Košiciach. Rovnako podľa jeho názoru to bol veľký zásah do života žalobkyne, pretože chodila

na konferencie, zúčastňovala sa akcií, publikovala, zúčastnila sa vedeckovýskumného procesu a zrazu
ostala nezamestnaná. Aj to dieťa sa pýta a jeho spolužiaci. Nikdy nepočul nejaké sťažnosti na prácu
žalobkyne. Vie, že si pripravovala veci na habilitačné konanie. Zapájať do výskumu a publikovať po
prepustení je veľmi obtiažne, nie sú takmer žiadne možnosti. Problém je v tom, že prepustili docentov,vedúcich katedier a profesorov. To by si žiadna jedna súkromná vysoká škola nemohla dovoliť. Má
podporné stanoviská zo všetkých vysokých škôl na Slovensku, z Čiech, Budapešti, Krakova, z Paríža,
kde písali rektorovi, ministrovi školstva, aj prezidentovi SR, poslankyni, ako je také niečo možné. Písal

prezidentovi SR, predsedovi vlády, predsedovi parlamentu, do poslaneckého klubu Smer. Stretol plno
ľudí v meste, v autobuse, v lietadle, električke, na dovolenke, na chalupe, z tanečného prostredia
(tancuje jeho dcéra), každý sa ho pýtal, prečo bol prepustený. Nie každý sledoval televíziu - Markíza,
STV1, Jojku, TA3, denníkoch, ale nie každý to číta. Keď potom bola rozhlasová relácia, že ich môžu
zobrať naspäť, že ich odškodnia, tak sa na to ľudia ináč dívali.

Svedkyňa R.. Z.. Z. Š., R.. v konaní vypovedala, že k prepúšťaniu sa vyjadrovali odbory, že je to v
poriadku. Organizačná zmena prešla, ako mala a bola na dolnom senáte všetkými hlasmi schválená
asi aj na hornom. Konzultovalo sa s právnym oddelením. Tajomník fakulty zisťoval, čo treba robiť
vo veci. Robili to s dobrým úmyslom a v snahe pomôcť fakulte. Podmienky pre výberové konanie sú
verejne stanovené aj teraz, na webstránke technickej univerzity. Niekedy sa aj ustupuje na fakultách

na Slovensku z požiadaviek, kde je s kvalifikačnou štruktúrou problém. Fakulta potrebovala znížiť
stavy, keďže boli rok predtým alebo rok a pol predtým boli tie konkurzy, boli tzv. zabetónovaní ľudia a
nemali V tom čase bola na fakulte už dnes nebohá právnička F., ona jej vtedy povedala, že môže len
zmeniť organizačnú štruktúru a v rámci zmeny organizačnej štruktúry potom znížiť tie stavy. Keďže
podľa vysokoškolského zákona sa miesta obsadzujú výberovým konaním. Dodnes má za to, že to bol

najobjektívnejší spôsob, ak človek chce vybrať nejakých ľudí. Podľa rozhodnutia vlády, sa platilo podľa
počtu študentov. To iste viete z médií. A potom išli prudko dolu počty študentov. Žalobkyňa mala osobne
všetky predpoklady a veľmi dobré možnosti uplatniť sa na fakulte. Aj ju žiadala, aby ostala na fakulte a
dokonca jej vtedy žalobkyňa vravela, že má pripravenú habilitačnú prácu a svedkyňa jej vravela, aby
habilitovala a ujala sa predmetov, pretože majú málo docentov. Žalobkyňa sa dobrovoľne neprihlásila na

výberové konanie. Každému jednému bolo ponúknuté zotrvanie na fakulte, myslím, že boli 90% úväzky,
tie maximálne čísla, ktoré mohli byť, na to, čo robili, na určitú dobu. Zo zákona boli povinní všetkým
ponúknuť voľné miesta. Tak to robili podľa zoznamu, čo dalo právne oddelenie. Tento zoznam každému
jednému bol prečítaný. Medializované informácie boli cielené a boli prekrúcané. Tí, s ktorými sa stretla,
boli na jej strane. Verejná mienka je veľmi modifikovateľná. Neskôr sa kvalifikačná štruktúra zmenila,

boli habilitovaní ďalší docenti asi aj nejakí profesori pribudli, bolo na rozhodnutí vedenia, že či si vystačí
s tým, čo majú, počet študentov klesá a peňazí je menej. Svedkyňa poprela akúkoľvek šikanu na škole.

Z výpovede svedkyne H. A. súd zistil, že pracuje na Technickej univerzite v Košiciach od roku 1982 na
rektoráte na právnom útvare. V roku 2007 boli podané viaceré sťažnosti a podnety na referát kontroly a

sťažností zo strany zamestnancov, pričom v jednej veci si od nich referát kontroly vyžiadal aj stanovisko.
30.4.2007 sa prvýkrát stretla s tajomníkom a dozvedela sa, že bola schválená organizačná zmena v
senáte bez uvedenia dátumu, tak dospeli sme k záveru, že bude účinná deň nasledujúci po schválení.
Keď už bolo vyhlásené výberové konanie, tak sa zúčastnili rokovaní s odborármi. Proti organizačným
zmenám v podstate nenamietali, len nesúhlasili s realizáciou výberových konaní. Uvádzali, že sa to má

riešiť nejakou inou formou. S pani Č. sa zúčastnila tzv. ponukových konaní a robili vzory výpovedí. V
rámci ponuky voľných miest bol vypracovaný vzor a voľné miesta sa dopisovali rukou. Tajomník robil
zoznam voľných miest a každému jednému boli ponúknuté všetky voľné miesta na univerzite vrátane
toho upratovača. Články boli v tom zmysle, že technická univerzita je ten zlý a verejná mienka bola na
strane prepustených. Pokiaľ ide o stanovisko odborovej právničky H.. S., že nemôžu prebiehať výberové

konania na obsadenie obsadených pracovných miest a funkcií a pani Ď., to stanovisko od H.. S. bolo
na nejakej stránke a tam bola rukou dopísaná poznámka, že odporúča napriek tomu zúčastniť sa
výberových konaní. Pokiaľ ide o pani Ď., to svedkyni niekto preposlal emailom. Má za to, že takéto
stanoviská bez poznania podrobností, bez predloženia dokladov nemožno brať na takú váhu, nakoľko
pokiaľ niekto niekomu len sprostredkovane niečo vysvetlí, tak ťažko sa k tomu možno bez podkladov

vyjadriť. Na fakulte umení z prepustených robí doc. N..

Svedkyňa doc. Z.. T., O.. v konaní vypovedala, že do roku 2006 som robila na TU radovú odbornú
asistentku a vypomáhala som na katedre technických zariadení budov. V roku 2005 si urobila docentúru.
V súčasnosti pracujem na ústave pozemného staviteľstva a je prodekanka pre vzdelávanie. V roku 2007

fakulta ani vedenie nemalo záujem prezentovať sa na verejnosti a už vôbec nie mediálnym spôsobom.
Medializácia bola u jej známych vnímaná tak, že boli všetci na strane pedagógov. Má pocit, že tí, ktorí
boli prepustení, boli postavení na nejaký piedestál a tí, čo ostali pracovať a museli sme odpracovať
dvakrát taký počet hodín ako predtým, tak na nich sa pozeralo tým spôsobom, že čo to spravili tým, čoodišli. Ak niekto u nich skončí školu a má záujem o kariérny postup a nejaké povzbudenie zo strany
zamestnávateľa, vo všeobecnosti sa dá povedať, že kandidatúra sa dá zvládnuť za 4 až 5 rokov,
habilitácia ďalších 5 až 7 rokov ťažkej práce s tým, že keď je to žena, založí si rodinu sa to trochu predĺži,

ale cca do tej štyridsiatky sa to dá. A inaugurácia to je už najťažšie, tam treba poznať jazyk, cestovať,
mať nejakých kľúčových známych, zúčastňovať sa na projektoch, čiže to môže trvať nejakých ďalších
10 rokov. Habilitačnú prácu žalobkyne svedkyňa nevidela, ani nevie, či ju niekde na univerzite oficiálne
predložila. Do roku 2007 sa u nich ani nedalo habilitovať, teraz sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa.
Môže sa stať, že pri obhajobe sa spýtajú, že či má dotyčný podporné stanovisko od zamestnávateľa,

resp. sa opýtajú, že prečo nerobí na svojej univerzite, ale myslí, že to nie je podmienkou. Ak niekto
nie je zamestnancom žiadnej fakulty má možnosť naďalej odborne sa vzdelávať a publikovať napr. v
rámci systému celoživotného vzdelávania. Má viacerých kolegov, ktorí vyšli po škole do praxe a potom
zvonku si chceli doplniť či už kandidatúru alebo habilitovať. Je to ťažší spôsob, lebo ťažšie sa získavajú
informácie, ale keď niekto chce, tak cestu si nájde. Akreditácia sa dala urobiť len aj v Prahe. Osoba,
ktorá chce habilitovať, nemusí byť zapojená do vedeckej činnosti, ale musí publikovať, no nemusí ísť o

nejakú sústavnú činnosť. Teraz napríklad habilitoval z Prešova D.. A. a nerobí na škole. V Košiciach taká
podmienka nie je, v Bratislave áno. K § 1 ods. 2 písm. e/ vyhlášky Ministerstva školstva SR 6/2005, kde
sa uvádza, že k žiadosti o habilitáciu uchádzač pripojí aj prehľad pedagogickej činnosti na vysokej škole
a prehľad dosiahnutých výsledkov v tejto činnosti, svedkyňa uviedla, že u nich je podmienka nejakých 6
semestrov,t.zn.,ženiekedyvživotetenčlovekučil,aleneznamenáto,žemusíbyťmomentálneučiteľom

na vysokej škole. Nemá vedomosť o tom, žeby došlo na stavebnej fakulte k nejakému šikanovaniu. V
roku 2006 a 2007 osobné príplatky mal len úzky okruh ľudí, týkalo sa to len vedúcich katedier, nie
bežných zamestnancov. Potom sa urobil pracovný list vo výkazoch a podľa hospodárskej publikačnej
činnosti jednotlivých zamestnancov sa potom získali financie a tie sa rozdeľovali podľa ohodnotenia.

J.. H. Š. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobkyňa je jej pacientkou od októbra 1997. So
žalobkyňou sa poznajú 30 rokov, tykajú si. Žalobkyňa túto skutočnosť nikdy nezneužívala. Za celý ten
čas nevyužívala štatút práceneschopnosti, paragrafov alebo celodenných ošetrení, nikdy nemala žiadne
ťažkosti, len občas bežné ochorenia. 1.11.2007 ju navštívila s ťažkosťami - bolesťami hlavy, únavou,
nespavosťou, bolesťami celého tela - ktoré boli vegetatívne podmienené, ale hlavne psychicky. bola v

akútnom stave, trpela depresiami, bola plačlivá. Spomenula, že príčinou je jej prepustenie z práce, ťažko
to znášala. Bola práceneschopná od 9.8.2007 do 1.11.2007. Aj po tomto období žalobkyňa sporadicky
užívala antidepresíva a lieky na spanie zhruba raz za štvrťrok - raz za polrok na základe predpisu
špecialistu. Žalobkyňa navštívila neurológa MUDr. Y.. Podľa svedkyne bola žalobkyňa vzhľadom na svoj
stav dosť krátko práceneschopná. Určite by to viac ako rok nezvládla bez odbornej pomoci. Žalobkyňa jej

odbornúpomocvroku2006nevyhľadala.Žalovanásvedkyňuvsúvislostisvhodnosťouponúkanejpráce
vzhľadomnazdravotnýstavžalobkynenedotazoval.Predrokom2007žalobkyňanebolanikdypsychicky
chorá, nemala nejaké dlhšie PN-ky. V tom roku sa liečila na žilovú nedostatočnosť a na chrbticu. V
zdravotnej dokumentácii sú záznamy. U J.. Y. sa žalobkyňa liečila už od roku 2002 s chrbticou. Práca
upratovačky s takouto diagnózou by bola nevhodná. Až od roku 2007 začala žalobkyňa navštevovať J..

Y. pre bolesti hlavy, nespavosť a pre tie ďalšie psychické symptómy.

Zo svedeckej výpovede D.. Z.. T. X. súd zistil, že v roku 2007 bol rádovým zamestnancom na Katedre
kovových a drevených konštrukcií TUKE. Po roku 2007 som sa stal prodekanom Stavebnej fakulty a
to pre vedu a výskum a zahraničné vzťahy. V súvislosti s organizačnou zmenou nevie o tom, že by

niekto z vedenia dal nejaké vyhlásenie pre médiá alebo pre odbornú verejnosť, ktorá by spochybňovala
odbornosť prepustených zamestnancov. Zúčastnil sa rôznych porád v rámci Slovenska alebo Českej
republiky, kde sa stretávali jednotlivé fakulty. Všade to bolo vnímané skôr, že to bol nedobrý ťah zo strany
Stavebnej fakulty, že títo zamestnanci nemali odísť, teda skôr bola tá mienka na strane prepustených.
Svedok nevie o žiadnom podnete podanom na Stavebnej fakultu pre šikovanie po roku 2007. Jemu v

roku 2007 boli odmeny odňaté. Podľa neho aj osoba, ktorá nie je zamestnaná na Stavebnej fakulte, má
možnosť sa vzdelávať a publikovať na fakulte. Doc. Ď. je prodekanom Stavebnej fakulty v Žiline, R.. F.
sa realizuje v rámci Komory stavebných inžinierov a chodí aj na konferencie, D.. N. tiež vydal niekoľko
publikácií, pôsobí na Technickej univerzite ako docent na Fakulte umení. Svedok nevidel habilitačnú
prácu žalobkyne. Ak by žalobkyňa žiadala habilitáciu na inej vysokej škole, vyjadroval by sa k tomu

dekan. D.. N.X. nie je prijatý späť na Stavebnú fakultu, pretože na stavebnú fakultu nebolo vypísané
žiadne výberové konanie a teda sa na neho ani nemohol prihlásiť. Boli však vypísané výberové konania
na iné pracoviská, fakulty. Nevie, prečo neboli prepustení vyzvaní, aby sa vrátili. Na tie miesta boli
neskôr prijatí iní ľudia. Stabilizoval sa káder na fakulte. Ďalšie financie ani študenti nie sú, tak nemôženiekoho prijať. Svedok nevie o tom, že by niekto poskytol verejné ospravedlnenie žalobkyni za to, že bola
neoprávnene prepustená. Manželka svedka je na Ústave inžinierskeho stavebníctva, kde je dekanom
prof. X., pod ktorého priamo spadá a pracuje na takomto projekte, kde sú finančné prostriedky priamo

na to určené. Je ekonomická inžinierka, účtovníčka, vedie projekt Výskum mostov so zabetónovanými
nosníkmi po ekonomickej stránke. Projekt je financovaný zo štrukturálnych fondov. Aj na inom projekte
pracujú ekonómovia, napr. R. X..

Vo svojej svedeckej výpovedi svedok Y. X. o.i. uviedol, že od 31.1.2007 som bol profesorom stavebnej

fakulty TUKE, od 15.8.2007 prorektorom Technickej univerzity, pred 31.1.2007 dekanom stavebnej
fakulty. K výberovým konaniam, ktorých sa mala žalobkyňa zúčastniť v roku 2006, svedok uviedol,
že žalobkyňa nemala možnosť byť zamestnaná ako odborná asistentka, tak možnosť zúčastniť sa
výberového konania na miesto výskumného pracovníka a na toto miesto bola prijatá. Podľa neho
v dôsledku prepustenia zamestnancov nebola spochybnená profesionalita, odbornosť, schopnosť
prepustených zamestnancov. Na environmentalistike niekto inauguroval z inej fakulty. Pre inauguráciu a

habilitáciu sú v podstate vyhlásené rovnaké podmienky. Pokiaľ vie, tak platili kritériá dané ministerstvom,
ktoré v podstate prebrali všetky školy, že je potrebné vykonávať pedagogickú činnosť po dobu najmenej
5 rokov, ale bez uvedenia kedy to musí byť v praxi dotyčného uchádzača. Bolo by na posúdení
habilitačnej komisie a oponentov, či je tu predpoklad pre vedecký rozvoj toho kandidáta a tiež vedeckej
rady príslušnej inštitúcie. Na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave bola podmienka, že musí

byť kandidát pre inauguráciu aj zamestnaný na škole na 100%-ný úväzok. Na otázku, či ten kto nie
je zamestnancom technickej univerzity môže odborne rásť, vzdelávať sa a publikovať a zúčastňovať
sa konferencií, svedok uviedol, rozhodne môže napr. doc. Ď. G. R.. F. sa zúčastňujú odborných
podujatí, dokonca doc. Ď. je prodekanom pre vedecko-výskumnú činnosť na stavebnej fakulte v
Žiline. Svedok nevie o žiadnych podnetoch podaných v súvislosti so šikanovaním zamestnancov v

období roku 2007. Pani Š. nebola typ na riadiacu pracovníčku. D.. N. pracuje na čiastočný úväzok
na Fakulte umení a učí aj na Stavebnej fakulte. D.. N. od roku 2007 vyprodukoval 5 garantovaných
článkov, to je najvyšší stupeň publikovanosti vo svetových databázach a pritom nebol zamestnaný
na univerzite, pracoval vo firme Kopa. Samozrejme skutočnosť, že nevykonáva pedagogickú činnosť,
môže byť znevýhodňujúcim kritériom pri výberovom konaní na fakultu. Za aké obdobie sa hodnotí

vedeckovýskumná pedagogická činnosť na výberovom konaní na fakultu, to závisí od tej ktorej fakulty.
Je možné to, že príde niekto a predvedie také výsledky vedeckého výskumu, že bude prijatý zvonku,
konkrétne môže to byť publikačná činnosť, patenty alebo iné scientometrické ukazovatele, napríklad
citovateľnosťvpublikáciáchapodobne.Čižetoobdobie,zaktorésamôžeskúmaťtápublikačnáčinnosť,
možno povedať, že na jeho fakulte sa môže pohybovať od 2 do 4 rokov, 5 garantovaných článkov by

zvíťazilo. Svedok sa ospravedlnil prof. F., bral to tak, že bola spáchaná krivda vo vzťahu k prepusteným
zamestnancom, aj keď iniciačné faktory boli na každej strane, na strane univerzity to bola osoba
dekanky.

Svedok R.. Z.. Ľ. Q. vypovedal, že na stavebnej fakulte v roku 2006 upozornili písomnou formou

vtedajšieho dekana R.. X. - na stavebnej fakulte bolo vtedy 10 katedier a vedúci 8 katedier napísali
list dekanovi, v ktorom upozornili na to, že sa pozícia garanta, v ktorej boli vymenovaní R.. H. G. R..
Š., zneužíva alebo nesprávne využíva. Potom dekan určité opatrenia urobil. Na konci roka 2006 bola
za dekanku zvolená R.. Š. a keď začala svoje funkčné obdobie, tak sa ukázalo sa, že nezvládala
svoju funkciu ani seba. Vyvrcholilo to tým, že vypísala výberové konanie na všetky miesta učiteľské na

stavebnej fakulte a to aj napriek tomu, že všetci zamestnanci učitelia mali platné pracovné zmluvy v
tom období. Keď sa výberové konanie zverejnilo, upozorňovali dekanku aj vedenie technickej univerzity
aj ministerstvo školstva na to, čo sa pripravuje. Odpoveď napríklad z právneho odboru ministerstva
školstva bola taká, že im dávala za pravdu. Viacerí nepodali prihlášku do výberového konania a odozva
vedenia stavebnej fakulty bola taká, že dostali výpovede. Vzápätí nasledovali žaloby (18) o neplatnosť

tejto výpovede. V štyroch alebo piatich prípadoch rozhodnutím súdu bola táto výpoveď uznaná ako
neplatná, následne rektor technickej univerzity prišiel s návrhom na uzavretie dohody o mimosúdnom
vyrovnaní, ku ktorej všetci pristúpili okrem Ing. Mikulášovej. 82 učiteľov zo Stavebnej fakulty Slovenskej
technickej univerzity v Bratislave podpísalo podporné stanovisko, ktoré poslali rektorovi Technickej
univerzity v Košiciach, kde uvádzajú okrem iného to, že tých kolegov, ktorí dostali výpovede poznajú

ako dobrých odborníkov a že sú mimoriadne prekvapení a dotknutí takýmto konaním vedenia stavebnej
fakulty technickej univerzity atď. Mali také podporné vyjadrenia aj z iných vysokých škôl, napr. podpísané
dekanom stavebnej fakulty z Krakowa a rektorom Polytechnicky Krakowskej, ďalej z budapeštianskej
technickej univerzity, z Brna, z Prahy atď. Za úplne ponižujúce všetci považovali to, čo predchádzalodoručeniu výpovede, to bol ten pohovor, na ktorom okrem iného im boli ponúknuté miesta upratovačov
a laborantov niekde na inej fakulte. Keď takéto niečo sa udeje človeku, ktorý má rozbehnutú kariéru, je
to veľmi silný zásah do života spoločenského, rodinného, profesijného a celkom určite sa to negatívne

prejaví nielen v jeho postavení spoločenskom a profesijnom, ale aj v rodinnom a najmä na jeho
zdravotnom stave. Sám to pocítil a dodnes znáša neblahé dôsledky toho stresujúceho obdobia. Sú
neurologického charakteru, od toho času berie lieky. Za veľmi frustrujúce možno považovať aj to,
že keď už boli dané výpovede a povinné čerpanie dovolenky, tak na stavebnej fakulte v budove na
Vysokoškolskej ulici vrátnici dostali pokyn, že majú okamžite hlásiť vstup tých ľudí, ktorí boli na

tej „čiernej“ listine. Žalobkyňa úspešne ukončila vedeckú prípravu v tom čase, stala sa kandidátkou
technických vied a to bol prvý základný predpoklad ďalšieho kariérneho rastu. Snažila sa publikovať,
zapájať do výskumu, celkom určite mala ambíciu stať sa docentom a neskôr profesorom. Najbližšie
výberové konanie celkom iste skôr ako o tri roky nebolo. Svedok zakrátko po prepustení začal pôsobiť
na inej vysokej škole, ale bol jedným z mála, ktorým sa takéto niečo pritrafilo. Pretože všeobecne
na vysokých školách, keď je určitá skupina ľudí, ktorí sa dobre zabehnú vo svojom pôsobení, tak

formálne síce je doba určitá v pracovnej zmluve napísaná a musí sa znovu prihlásiť do výberového
konania, ale fakulta, má záujem stabilizovať tých ľudí, ktorí už tam boli, takže tí majú určite lepšiu
východiskovú pozíciu vo všetkých nových výberových konaniach až kým nedostanú zmluvu na dobu
neurčitú. Výberové konania sú tak povediac šité na mieru. Aj keď teoreticky je tam tá možnosť, že
keby sa prihlásil super vedec, že by ho zobrali. Publikovať môže ktokoľvek, kedykoľvek, ale keď niečo

konkrétne vo výskume urobí a je povinnosťou oboznámiť s tým verejnosť v odborných periodikách
alebo inou formou. Neviem si celkom dobre predstaviť, že by nejaký odborník nemal možnosť robiť
výskum a bude publikovať. To môže urobiť raz, dvakrát, kým tie staré výsledky, ktoré v tom výskume
získal, ešte trošku prehodnotí a publikuje, ale nedá sa to robiť dlhšie. Všetky európske fondy sú pre
individuálnu osobu úplne neprístupné. Do súkromných výskumných ústavov preniknúť je veľký problém,

pretože je tam miesto pre málo ľudí. Podpora vedy a výskumu na Slovensku je veľmi nízka. Ani
súkromné vysoké školy už nemajú možnosť čerpať tieto dotácie, takže veľa možností nie je. Čo sa týka
uchádzania sa o vedecko-pedagogické hodnosti, tak všade sa žiada, aby aktívne pôsobil v pedagogickej
oblasti v nejakom období, keď sa uchádza o habilitáciu na docenta, keď sa uchádza o profesúru.
Grantové projekty sú smerované na vysoké školy na Slovenskú akadémiu vied a musia byť kryté

tie žiadosti o poskytnutie grantu musia byť preukázateľne kryté vhodnými technickými prostriedkami,
technickým zázemím, ale aj kolektívom. Jednotlivec nemá takmer žiadnu šancu, tobôž keď stojí mimo
akademickej pôdy. Na vedecké články treba mať výskumné zázemie a výsledky výskumu a čo sa
týka ešte získavania informácií tých najaktuálnejších, ktoré sú na vedeckých odborných podujatiach
typu konferencií, kongresov, tak tam síce človek môže ísť, ale na to, aby sa ich zúčastnil, potrebuje

zaplatiť vložné. Nemožno viesť diplomatov, garantovať predmet, viesť prednášky a spĺňať ostatné
kritériá na docenta, ak človek nepracuje na vysokej škole. Každé ďalšie pokračovanie s odstupom
času je nesmierne ťažké. Každoročne tú publikačnú aktivitu treba preukazovať, ale tá publikačná
aktivita vychádza z nejakej predchádzajúcej práce, to je aktívny výskum, práca v laboratóriu, práca na
konkrétnom výskumnom probléme. Jeden rok sa to dá, zo dve publikácie, ale za šesťročné obdobie, aby

človek rovnocenne mohol pripravovať svoje vedeckovýskumné pozadie na takej úrovni, ako ten človek,
ktorý súbežne pôsobí na vysokej škole, to sa nedá. Všeobecne vo verejnosti sa dokáže pochopiť, ak
niekto dostane výpoveď vtedy, ak ide o výrobnú fabriku, kde výrobný program sa tak znížil, že niet čo
vyrábať a vtedy prepúšťajú. Tu na výpoveď nebola takáto príčina, lenže toto je verejnosti dosť ťažko
pochopiteľné. Svedok sa vyhýbal hovoriť, že som dostal výpoveď, pretože pre neho to bolo ponižujúce.

Nestretol sa s tým, že by mu niekto povedal, že bol laik a preto ho vyhodili, ale možno za chrbtom takto
reagovali. Je pravdou, že prepustení v snahe zvrátiť situáciu upozornili aj médiá v tom období na to,
že sa takéto niečo deje, usporiadali tlačovú besedu, chceli, aby sa o tom dozvedelo celé Slovensko,
dokonca aj v slovenskej televízii boli o tom informácie. Pocit z výpovede to nebolo možné zmazať ničím.
Ani tým rozhodnutím súdu sa to nedalo zvrátiť. To, čo sa dialo na fakulte pred prepustením sa dalo

brať ako šikanovanie, lebo boli vyžadované také úkony, ktoré neboli podložené žiadnymi legislatívnymi
požiadavkami dvoch garantov, ktorí boli vedúcimi katedier, konkrétne R.. H. G. R.. Š.. D.. X. ťažko
psychicky znášal tlak, ktorý naňho R.. Š. ešte predtým, než bola dekanka, vyvíjala a stupňovalo sa to.
Takými pokynmi mu bola odobratá možnosť skúšať predmet, ktorý prednášal a garantoval. Celkom iste
to malo dopad na jeho zdravie a ukončenie jeho života.

Fakt, že od roku 2007 až po dnes nikto z nezákonne prepustených nebol prijatý naspäť na fakultu na
rovnakú pracovnú pozíciu, s rovnakým pracovným úväzkom, aký mal pri prepustení, svedok vnímam
ako nedodržanie dohody, ktorú rektor technickej univerzity s nimi pri mimosúdnom vyrovnaní podpísal.Skutočnosť, že D.. N. sa po prepustení zúčastnil výberového konania a nakoniec bol vyhodnotený ako
nevyhovujúci, svedok vníma ako diskrimináciu.

Z výpovede Z.. G.. X. J. počas výsluchu vykonaného prostredníctvom dožiadaného súdu súd zistil, že
žalobkyňa je manželkou jej strýka. Ju aj strýka vnímala počas vysokej školy ako autority, učila sa z ich
kníh. Žalobkyňa chodila na konferencie do Bratislavy aj do zahraničia, kde prednášala, publikovala. Jej
prepustenie - tak ako ho svedkyňa vnímala z médií - najprv vnímala tak, že išlo o problém so zlými
pracovnými zmluvami a že týchto ľudí nanovo prijmú. Keď nedošlo k náprave, tak sa jej zdalo, že sa

tam dialo niečo divné, že sa ich asi chceli zbaviť. V kruhoch, v ktorých sa svedkyňa pohybovala, to celé
nepochopili. Podľa nej táto kauza poškodila kredit vysokoškolského učiteľa a dotkla sa najmä študentov,
ktorí sa formujú. Svedkyňa vie, že žalobkyňa si hľadala neskôr prácu v Košiciach aj v Bratislave.
Prepustenie ťažko niesla a doteraz sa s tým nevysporiadala. Tým, že si musela nájsť prácu v Bratislave,
tak to rozdelilo ich rodinu, keďže strýka má prácu na živnosť v Košiciach, rodina sa vidí iba cez víkendy.
V súvislosti s prepustením žalobkyne bola táto dlhšie práceneschopná. Predtým bola bezprostredná,

komunikatívna, veselá a potom bola zatrpknutá, vníma to tak, že sa jej ublížilo. Svedkyňa taktiež uviedla,
že žalobkyňa pracovala na svojom habilitačnom konaní, publikovala, mala výstupy na konferenciách,
mala napísanú habilitačnú prácu, svedkyňa ju však nevidela. Taktiež svedkyňa uviedla, že väčšinou
vysoká škola vypíše konkurz šitý na mieru a keď niekto z toho procesu vypadne, je náročné preňho
sa vrátiť. Tiež vie, že žalobkyni sa na pohovore na STU na Fakulte architektúry ani tak nezaujímali na

ústnom pohovore o jej odbornú kvalitu ako o to koľko má rokov a pýtali sa jej na to prepustenie. V
súčasnostimásvedkyňazato,žežalobkyňabymuselasvojuprácu,ktorúmalapripravenúnahabilitačné
konanie prepracovať, pretože stratila na aktuálnosti. Nedá sa držať krok a sledovať nové poznatky v tom
odbore, keď nie je na škole. Musela by ako súkromná osoba chodiť po konferenciách, čo je finančne
náročné. Podľa svedkyne sú žalobkyňa a jej manžel traumatizovaní z prepustenia. To sa prenieslo aj

na deti. Čo sa týka odborných kruhov, naďalej používajú literatúru, ktorú žalobkyňa publikovala. Na
druhej strane je ako osoba začlenená do istého balíka ľudí spájaných s touto kauzou, čo už nikdy
nikomu nedovysvetľuje ako to presne bolo. Podľa svedkyne docentom sa človek môže stať len vtedy,
ak na vysokej škole vyučuje, pritom robí výskum. V zásade to môže trvať 5 až 10 rokov. Podmienkou
je habilitačná práca a ostatné podmienky habilitačného konania ako aj to, že škola dotyčnú osobu

k habilitácii pripustí. Žalobkyňa uviedla, že z médií to vnímala tak, že títo ľudia boli prepustení pre
nesplnenie odborných podmienok, nevedela, že preto, že sa nezúčastnili výberového konania. Každý
sa môže odborne vzdelávať aj publikovať. Rozdiel je v tom, aká je hodnota tejto publikácie. Podľa toho,
kde ju uverejnia.

Zo svedeckej výpovede R.. Z.. G. X. získanej prostredníctvom dožiadaného súdu súd zistil, že
svedok bol dekanom SvF v Bratislave v roku 2007 a v odborných kruhoch predmetné prepúšťanie
rezonovalo negatívne. Bolo to vnímané ako vnútorná záležitosť školy. Nikde nevidel zoznam osôb,
ktorých sa to týkalo. Skôr to vnímal tak, že v odbornej verejnosti sa vytvárali skupiny ľudí, vzájomne si
profesijne blízki, ktorí sa vyjadrovali len k určitým menám na ich ochranu. V tej súvislosti bola aj nejaká

podpisová akcia zamestnancov na STU. Žalobkyňu osobne svedok nepoznal ani jej meno. Svedok
nepozná dôvody, ktoré viedli k prepusteniu žalobkyne a nevnímal, že by prepustení vysokoškolskí
učitelia boli prepustení z dôvodu svojej odbornej nespôsobilosti. Podľa svedka aj osoba, ktorá nie
je zamestnancom SvF sa môže odborne vzdelávať. Podmienkou habilitácie je vedecko-pedagogická
činnosť. Je potrebné preukázať habilitáciu, že v minulosti osoba pracovala v danom odbore a či sú

predpoklady aj v budúcnosti na pedagogické a vedecké pôsobenie v danom odbore habilitanta. Za
dostačujúce sa považuje, ak sú takéto predpoklady u jeho zamestnávateľa a tieto zamestnávateľ
deklaruje. Väčšinou sa vyžaduje aj prítomnosť štatutára na zasadnutí vedeckej rady, ktorá rokuje o
habilitácii, kde to aj ústne potvrdí. Zaužívanou zvyklosťou na SvF STU v Bratislave je, že sa vyjadrenie
zamestnávateľa týka umožnenia budúceho pedagogického pôsobenia svojho zamestnanca. Aj na SvF

STU sa miesta vedeckovýskumných zamestnancov už obsadzujú výberovým konaním aj keď to zákony
nevyžadujú. Niektorí majú pracovné pomery uzavreté na dobu neurčitú a niektorí sú prijímaní na tri
roky. Aj v roku 2007 bolo na SvF STU vyhlásené výberové konanie na miesto vedeckovýskumného
zamestnanca alebo odborného asistenta v odbore pozemné stavby alebo v príbuznom odbore. Celkový
počet zamestnancov na SvF STU klesá a prevažujúce percento výberových konaní sa vypisuje z

titulu, že uplynie doba zamestnancovi, na ktorú mal uzavretý pracovný pomer. Podmienkou pre prijatie
je úspešné absolvovanie výberových konaní. Ak nezískala žalobkyňa pracovnú pozíciu na STU, tak
rozhodne nie z dôvodu, že bola prepustená v roku 2007 z TUKE. Výberová komisia takéto skutočnosti
neposudzuje. Nesplnenie predpokladov vyžadovaných právnymi predpismi si svedok vie predstaviťako nesplnenie aj nejakých formálnych predpokladov príp. kvalitatívnych požiadaviek formulovaných
internými predpismi fakulty. Ak sa prepusteným ponúkali miesta upratovačov, tak to svedok považuje za
zlyhanie v oblasti personálnej, nakoľko sa má ponúkať adekvátna pozícia. Svedok počul, že prepustení

dostalinejakéfinančnévyrovnanieaniektorípôsobianačiastočnýchúväzkoch.Podľaplatnýchinterných
predpisov na fakulte je v právomoci vedúceho pracoviska rozhodnúť, či navrhne vypísanie výberového
konania alebo nie. Ak danému pracovníkovi skončila pracovná zmluva a chce ďalej pôsobiť, takisto
je v kompetencii vedúceho formulovať požiadavky, ktoré majú uchádzači spĺňať v súlade s právnymi
predpismi. Asi v 15-tich % výberových konaní sú tieto miesta obsadzované nie bývalými zamestnancami

fakulty. Svedok uviedol, že vo väčšine odbornej verejnosti sa vytvoril názor, že čo sa udialo na SvF
TUKE bolo neštandardné a spája sa to s činnosťou vtedajšieho vedenia fakulty a nie s inštitúciou ako
takou. Negatívne vnímanie odbornej verejnosti vo vzťahu k prepusteniu vysokoškolských učiteľov bolo
v tom, že bola prepustená skupina odborníkov, ktorí mali dobré renomé, čo je neštandardné riešenie a
pochybenie vtedajšej fakulty.

Výsluchom svedka D.. Z.. U. U., R.., zamestnanca Stavebnej fakulty STU v Bratislave, prostredníctvom
dožiadaného súdu súd zistil, že v roku 2007 bol docentom na SvF STU v Bratislave na Katedre
konštrukcií, pozemných stavieb. O prepustení zamestnancov TUKE vedel od niektorých ľudí, ktorí boli
vtedy prepustení a z toho, čo sa šírilo vo vysokoškolských kruhoch. Odborná verejnosť to vnímala
ako nespravodlivý akt zo strany predovšetkým pani dekanky. Poznal mnohých z týchto prepustených

a boli prínosom pre fakultu, čo v odborných kruhoch rezonovalo. Svedok nemá vedomosť o tom, že
by zo strany TUKE došlo k nejakým vyjadreniam, ktoré by spochybňovali odbornosť a erudovanosť
prepustených. Podľa svedka každá osoba sa môže vzdelávať aj publikovať. Každá fakulta má iné
kritériá pre habilitáciu. Jedným z nich je vedeckopedagogická činnosť, určitý počet aktívnej pedagogickej
činnosti, mala by mať vyškolený určitý počet diplomantov, bakalárov, mať vydaný určitý počet článkov,

recenzií v časopisoch, účasť na konferenciách, monografie, skriptá a pokiaľ to spĺňa, tak spĺňa
podmienky habilitácie. Miesta vedeckovýskumných zamestnancov na SvF na STU sa obsadzujú
výberovýmkonaním.Majúuzavretépracovnépomerynadobuurčitúajnamenejako5rokovapokiaľmá
15 rokov praxe, môže dostať definitívu, pokiaľ ide o pedagogických pracovníkov, u vedeckovýskumných
si nie je istý. Svedok má vedomosť o tom, že jeho zamestnávateľ od roku 2007 vypísal výberové

konania na obsadenie miesta vedeckovýskumného zamestnanca alebo odborného zamestnanca v
odbore pozemné stavby alebo v príbuznom odbore. Tie boli vyhlásené z dôvodu, že zamestnancom
uplynula doba, na ktorú mali uzavretú pracovnú zmluvu alebo keď odišiel nejaký zamestnanec do
dôchodku. Počet zamestnancov na katedre sa za posledné roky dosť výrazne zredukoval a podmienkou
pre uzavretie nových zmlúv bolo úspešné absolvovanie výberových konaní. Svedok si nie je istý,

či sa žalobkyňa hlásila do niektorého z výberových konaní. Asi áno a s neúspešným výsledkom.
Svedok osobne nevedel, že žalobkyňa je jednou z prepustených zamestnancov TUKE, dozvedel sa
to až po výberovom konaní. Má za to, že dôvodom jej neúspechu na výberovom konaní v STU
nebolo jej prepustenie z TUKE, ale skôr dôvod, že sa redukujú stavy vo vysokom školstve a výberové
konania sú viac-menej šité na zamestnancov, ktorým skončil pracovný pomer na dobu určitú. Ponúkanie

práce upratovačky prepusteným pokladá svedok za dehonestujúce a všeobecne všetci brali predmetné
prepustenie z TUKE ako nespravodlivé. Svedok uviedol, že vo výberových konaniach môžu uspieť aj iní
uchádzači ako bývalí zamestnanci STU, aj keď málokedy sa to stáva.

Na záver k skutkovej a právnej stránke veci právny zástupca žalobkyne uviedol, že v konaní bolo

preukázané, že boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre priznanie sankcie za nemajetkovú
ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 OZ a to, že existuje
existencia zásahu, t.j. objektívne spôsobilá vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúca buď v porušení či
len ohrození fyzickej osoby, či fyzickej a morálnej jednote a integrite, neoprávnenosť a protiprávnosť
tohto zásahu a existuje príčinná súvislosť medzi existenciou zásahu a protiprávnosťou tohto zásahu.

K zásahu došlo v dôsledku konania žalovaného a to najmä v dôsledku ním podanej výpovede
žalobkyni a Prepustenie z pracovného pomeru spôsobilo navrhovateľke veľmi vážny zásah do jej
osobnostných práv spočívajúcej vo faktickej strate možnosti nájdenia si iného vhodného pracovného
miesta v odbore, v ktorom pôsobila takmer 25 rokov a ktorý zodpovedal jej kvalifikácii, odbornosti a
schopnostiam. V dôsledku konania žalovaného najmä v dôsledku podania neoprávnenej a nezákonnej

výpovede bola vážnosť a dôstojnosť žalobkyne v spoločnosti znížená v značnej miere a tieto negatívne
dôsledky sa nedajú odstrániť ináč ako priznaním nemajetkovej ujmy v peniazoch. Navrhovateľka
vzhľadom na tento zásah stratila kontakt s praxou, s novými poznatkami vedy a techniky, nemohla
úspešne absolvovať habilitačné konanie za docentku a to napriek tomu, že mala pripravenú habilitačnúprácu. Pre vzdelanie žalobkyne, ktorá pôsobila ako vedeckovýskumný pracovník v oblasti pozemných
stavieb aktívne sa zúčastňovala konferencií, kongresov, seminárov, sympózií, nezákonné prepustenie
z pracovného pomeru postupne znamenalo istú nemožnosť nájsť si zamestnanie zodpovedajúce

kvalifikácii. V súčasnosti aj podľa vyjadrení vypočutých svedkov už nie je takmer žiadny predpoklad,
žeby mohla vykonávať prácu, ktorú pôvodne vykonávala. Strata zamestnania nepriaznivo pôsobila
i na zdravie žalobkyne, ktorá sa stala dočasne práceneschopnou a bola nútená ambulantne sa
liečiť na neurologickom oddelení a užívať lieky. Zásah nepriaznivo pôsobil i na jej rodinný život,
zasiahol jej do manželského života a vzťahu s príbuznými a priateľmi. Žalobkyňa stratila do budúcna

možnosť pracovného uplatnenia vo svojej špecializácii, možnosť kariérneho postupu, možnosť finančne
zabezpečiť rodinu, teda zásah spojený s medializáciou v odbornej a širokej verejnosti do osobnostných
práv žalobkyne vyvolal u nej veľmi vážne následky. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa pritom
nevyžaduje ani vyvolanie následkov neoprávneného zásahu, ale postačuje, že ide o zásah, ktorý
je objektívne spôsobilý toto porušenie alebo ohrozenie vyvolať. Viacerí svedkovia, ktorí v tomto
konaní vypovedali, nepoznali skutočný dôvod prepustenia žalobkyne z pracovného pomeru napriek

tomu, že išlo o ľudí pracujúcich v odbore a vnímali to tak, že žalobkyňa bola prepustená pre
nesplnenie odborných podmienok. To musela vnímať aj široká verejnosť negatívne. Voči žalobkyni boli
uplatnené ďalšie postupy objektívne spôsobilé vyvolať porušenie alebo ohrozenie jej práv na ochranu
osobnosti a to ponuka pracovnej pozície upratovačky, pričom aj z výpovede svedkov vyplynulo, že
takéto konanie žalovanej považujú za dehonestujúce. Žalovaná podaním nezákonnej výpovede svoje

právne povinnosti porušila. Pri neoprávnenosti zásahu do osobnosti fyzickej osoby sa nevyžaduje
zavinenie pôvodcu zásahu. Prepustenie z pracovného pomeru, ktoré bolo realizované v rozpore so
zákonom spôsobilo na strane žalobkyne okrem vzniku materiálnej škody - nevyplatenie mzdy aj vznik
nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv. Taktiež bolo preukázané, že dôstojnosť a vážnosť
navrhovateľky nielen v rámci Technickej univerzity v Košiciach, ale aj v odbornej a širokej verejnosti

boli znížené v značnej miere. Žalovaná nikdy neodstránila následky svojich neoprávnených zásahov
do osobnostných práv navrhovateľky, napr. ponúknutím pracovného miesta vedeckovýskumného
pracovníka a to napriek tomu, že takýmto spôsobom bola prijatá do zamestnania manželka dekana
D.. X., ktorá nemala vedeckú hodnosť a potrebnú kvalifikáciu. Zo strany žalovanej nedošlo ani len ku
ospravedlneniu za svoje konanie, preto následky neoprávnených zásahov nemôžu byť odstránené ináč

ako poskytnutím peňažnej náhrady v zmysle žaloby.

Právna zástupkyňa žalovaného na záver ku skutkovej a právnej stránke veci uviedla, že žalobkyne
malo dôjsť konaním k poškodeniu jej dobrého mena tým, že s ňou žalovaná rozviazala pracovný pomer.
Rozviazaním pracovného pomeru malo dôjsť k zásahu do jej osobnosti, čo bezprostredne zarezonovalo

najskôr v rámci Technickej univerzity, následne v odborných kruhoch a vzhľadom na okamžitú publicitu
v novinách, v rozhlase, televízii, na internete aj u širokej verejnosti. Okresný súd Košice I vo veci
sp.zn. 39C/221/2007 rozhodol, že výpoveď žalovanej žalobkyni je neplatná. Žalovaná pochybila v
tom, že pri rozviazaní pracovného pomeru nepoužila správny výpovedný dôvod, čoho následkom bolo
rozhodnutie súdu o neplatnosti tejto výpovede. Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno za zásah do

osobnosti fyzickej osoby považovať skončenie pracovného pomeru t.j. právnu skutočnosť. S poukazom
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 34/96 objektívne spôsobilým by bol len zásah difamujúcej povahy,
ktorým by v rámci takejto výpovede odporca eventuálne poukazoval na neodbornosť, nespôsobilosť,
či iné potenciálne nepravdivé skutočnosti o žalobkyni. V tomto prípade sa tak nestalo. Žalovaná v
každom úkone voči žalobkyni aj neskôr pri informovaní verejnosti vždy exaktne uvádzala, že k ukončeniu

pracovného pomeru výpoveďou došlo v dôsledku neúčasti žalobkyne na výberovom konaní. U ostatných
prepustených pedagógoch pri rozhodovaní o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru v odôvodnení
rozsudkov súd exaktne uviedol, že „správanie smerujúce k zákonom predpokladanému výsledku nie
je zneužitím výkonu práva a to i keď jeho vedľajším následkom je vznik ujmy na strane ďalšieho
účastníka právneho vzťahu. Za zneužitie výkonu práva možno považovať len také správanie, ktorého

cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou a je v rozpore s ustálenými
dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť druhému účastníkovi ujmu. V posudzovanom
prípade z výsledkov dokazovania nevyplýva, že žalovaný tým, že vypísal výberové konanie na pracovné
miesto a funkciu a následne žalobcovi doručil výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu, že prestal
spĺňať predpoklady stanovené zákonom a právnymi predpismi, za ktoré považoval účasť na výberovom

konaní, sledoval predovšetkým poškodenie žalobcu. Za zneužitie práva je podľa nášho názoru možné
považovať len také konanie, ktorého účelom nie je vykonať právo, ale poškodiť iného.“ (v rozsudku
Okresného súdu Košice I 39C/218/2007 vo veci D.. N.X. a v rozsudku Krajského súdu 5Co/435/2009
vo veci doc. Ďuricu). Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že žalobkyňa mala uzavretú zmluvu nadobu určitú, takže hrozba skončenia pracovného pomeru minimálne uplynutím doby určitej tu bola
tak či tak v polovici roka 2009. Žalobkyňa musela byť vysporiadaná so skutočnosťou, že jej pracovný
pomer môže byť skončený uplynutím času. Obdobie 1 a pol roka, kedy došlo ku skoršiemu skončeniu

pracovného pomeru, v žiadnom prípade nemohlo privodiť také následky a takú ujmu, akú vo svojej
žalobe opisuje. Ani z jedného z predložených listinných dôkazov nie je možné vyvodiť, že by bol v
médiách alebo v odborných kruhoch zo strany žalovanej prezentovaný názor o spochybňovaní odbornej
erudície alebo ľudských kvalít žalobkyne a ďalších prepustených. Dokonca jeden zo žalobkyňou
predložených novinových článkov s nadpisom Spresnenie uvádza: „Ako nám povedal bývalý rektor

technickej univerzity Juraj Sinaj, pri odborných kvalitách vyučujúcich je presvedčený, že keby sa títo
zúčastnili na výberových konaniach, väčšina z nich by svoj post bez problémov obhájila.“ Že voči
žalobkyni nebolo nič znevažujúce publikované, potvrdil aj jej manžel vo svojej svedeckej výpovedi pred
súdom dňa 6.3.2012. Svedkyňa Kovalčíková, navrhnutá ako svedok žalobkyňou, uviedla, že celú vec
vnímala tak, že chybu spravila univerzita. O opaku tvrdení žalobkyne svedčí aj otvorený list ministrovi
školstva SR a prezidentovi rektorskej konferencie ako aj list budapeštianskej technickej a ekonomickej

univerzity, kde sa poukazuje na odbornú kvalitu a pedagogické schopnosti prepustených zamestnancov,
v druhom prípade konkrétne R.. Q.. Nebol predložený ani jeden dôkaz svedčiaci o tom, že žalovaná
akýmkoľvek spôsobom znemožňovala žalobkyni odborne publikovať. Jej manžel, ktorý s technickou
univerzitou sám rozviazal pracovný pomer v roku 1999, vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že
aj po skončení pracovného pomeru publikoval, odborne sa vzdelával a prednášal. Potvrdil to aj rad

ďalších svedkov. R.. F. - prepustený za rovnakých okolností ako žalobkyňa - publikoval a zúčastňoval
sa odborných podujatí, na ktoré bol ďalej organizátormi napriek prepusteniu pozývaný. Žalobkyňa
nepredložila žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že od roku 2007 mala spracovanú aspoň jedinú publikáciu,
ktorú publikovať chcela, ale zásahom žalovanej jej to bolo znemožnené. Nebol predložený žiaden
dôkaz, že žalovaná vyvíjala akúkoľvek činnosť smerujúcu k zabráneniu habilitácie žalobkyne. V konaní

sa preukázalo, že žalovaná získala právo k habilitáciám v odbore žalobkyne až 5.11.2007. Do tohto
času bolo možné habilitovať iba na inej vysokej škole. O habilitáciu bolo nutné požiadať prihláškou, a
žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, že o proces habilitácie požiadala žalovanú alebo inú vysokú školu.
V konaní nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, že práve prepustenie „spustilo“ zdravotné problémy
žalobkyne. Manžel žalobkyne uviedol, že jej zdravotné problémy začali zhruba v roku 2003, výrazne sa

zhoršili v roku 2006, kedy neuspela vo výberovom konaní na miesto odborného asistenta. Sú to práve
vyjadrenia žalobkyne, ktoré osvedčujú, že je to žalovaná, ktorý by si mohla voči nej uplatňovať ochranu
dobrého mena, kedy žalobkyňa opakovane ako overenú skutočnosť uviedla, že dvaja ľudia zomreli len
z dôvodu pomerov na vysokej škole a z dôvodu rozviazania pracovného pomeru, pričom za ich smrť
nesie zodpovednosť žalovaná a že táto na vysokoškolskej pôde organizovala pre svojich študentov

striptíz. Navyše ňou uvádzané dôkazy o nekalosti konania žalovanej sa neudiali v čase podania žaloby
ani tesne pred ním, ale až o tri roky neskôr, preto na ne nie je možné nijako prihliadnuť. Právny úkon
žalovanej, ktorým ukončila pracovný pomer okrem iných aj so žalobkyňou, nie je možné subsumovať
pod pojem neoprávnený zásah tak, ako ho chápe zákon či súdna prax. Odporca iba realizoval zákonné
právo udelené mu Zákonníkom práce - ukončiť pracovný pomer so svojím zamestnancom so zákonom

stanovených dôvodov a takáto právna skutočnosť - rozviazanie pracovného pomeru - nie je sama o sebe
spôsobilá zásahu do práv na ochranu osobnosti hociktorého jednotlivca. Nie je pravdou, že by došlo
k zníženiu dôstojnosti či vážnosti žalobkyne a iných ostatných prepustených, keďže výpoveď sama o
sebe, ani okolnosti, ktoré jej podaniu predchádzali neboli difamujúcej povahy a jednoducho konštatovali
nesplnenie predpokladov pre výkon dohodnutej práce pre neúčasť na výberových konaniach. Za najviac

dehonestujúce voči žalobkyni je považované to, že prepusteným zamestnancom boli ponúknuté miesta
upratovačiek. Objektívne platí, že v zmysle § 63 ods. 2 ZP môže zamestnávateľ dať zamestnancovi
výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh iba vtedy, ak ho nemá možnosť
ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako jej miesto výkonu
práce. Za tým účelom boli žalobkyni v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu 6Cz5/1968 ponúknuté

všetky voľné pracovné miesta u žalovanej ako aj pracovné miesta na znížený pracovný úväzok, viď zápis
z 26.7.2007 z pohovoru so zamestnancom TU v Košiciach. Žalovaná nechcela vopred určovať, ktoré
zamestnania sú pre toho-ktorého zamestnanca viac či menej vhodné a preto im ponúkla všetky voľné
pracovné miesta, ktoré mala v tom čase k dispozícii, medzi nimi aj pozíciu upratovačky. Je nepochybné,
že ak na strane žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne a na strane žalobkyne

nevznikla žiadna relevantná ujma, nemôže medzi týmito dvoma právnymi skutočnosťami existovať ani
kauzálny nexus. Uplatnený nárok je neopodstatnený a neodôvodnený.Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že došlo
k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanoveniami § 11 a násl. Občianskeho zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené,
aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných zákonných

ustanovení a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv chránených
týmito zákonnými ustanoveniami bude zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie alebo
pravdivé tvrdenie, ktoré sa dotýka intímnej sféry života občana, ktoré je objektívne spôsobilé narušiť
alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj zásah do
súkromia, ktorého nedotknuteľnosť je garantovaná jednak Ústavou Slovenskej republiky ako Listinou

základných práv a slobôd. Nie každý neoprávnený zásah do práv chránených je spôsobilý splniť tieto
náležitostiajepotrebnéneoprávnenýzásahposudzovaťsprihliadnutímnaprostredie,vktoromkzásahu
došlo, na subjekt zásahu, objekt zásahu, na jeho obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na
intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých bol vykonaný. V prípade, že dôjde k neoprávnenému
zásahu do týchto práv, má postihnutý právo na to, aby mu súd poskytol ochranu.

Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorým môžu byť dotknuté osobnostné práva. I
keď zákon nedefinuje pojem zásah a ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu
byť dotknuté osobnostné práva, je ním však bezpochyby tak aktívne konanie, ako aj pasívne správanie
(zdržanie sa konania alebo jeho opomenutie), ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi je

predovšetkým neoprávnenosť zásahu (neoprávneným nie je zásah do osobnostnej sféry, ak sú dané
okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania, napr. výkon práva, plnenie povinnosti, svojpomoc, nutná
obrana či krajná núdza) , tiež jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej
osoby a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv.
Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie a v prípade, že by sa nezdalo postačujúce
morálne zadosťučinenie, aby jej bola priznaná aj peňažná satisfakcia - náhrada (nie trest) nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pričom podmienka, aby neoprávnených zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere je, len pravidelná. Zodpovednosť za neoprávnený

zásah je založená na objektívnom princípe, to znamená že sa popri neoprávnenosti zásahu do osobnosti
fyzickej osoby nevyžaduje zavinenie pôvodcu tohto neoprávneného zásahu.

Podľa žaloby reči šíriace sa ako následok skončenia pracovného pomeru žalobkyne u žalovanej
výpoveďou zo strany žalovanej, tomu predchádzajúce ponukové konanie žalovanej ohľadne voľných

miest žalobkyni vrátane miesta upratovačky a následná medializácia veci mali znevážiť žalobkyňu v
rodinnom kruhu, kruhu známych, v odborných kruhoch i u širokej verejnosti a tak do jej práva na
česť a dôstojnosť, vážnosť, dobré meno a tiež spôsobiť žalobkyni neurologické zdravotné problémy
pretrvávajúce do súčasnosti a znemožniť jej ďalší kariérny postup.Neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde, ak existujú okolnosti vylučujúce neoprávnenosť
zásahu. Jednou z takých okolností môže byť aj výkon zo zákona vyplývajúceho práva alebo plnenie

zákonom uloženej povinnosti. Takýmito prípadmi sú najmä zákonné licencie (§ 12 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka), práve tak ako licencie stanovené inými zákonmi (napr. Trestným poriadkom, Zákonom o
rodine a pod.), avšak za predpokladu, že takto vykonané zásahy sú uskutočnené v rámci a v medziach
týchto zákonov. Je pritom vždy na pôvodcovi zásahu do práva na ochranu osobnosti, aby preukázal, že
existoval konkrétny dôvod (okolnosť), ktorý podľa právneho poriadku neoprávnenosť zásahu vylučuje.

V predmetnej veci bolo preukázané v konaní, že žalovaná vo vzťahu k žalobkyni postupovala zákonnom
dovoleným a predpokladaným spôsobom (vyhlásenie výberového konania, ponuka voľných pracovných
miest, skončenie pracovného pomeru v zmysle Zákonníka práce)a toto jeho konanie nevybočilo z
medzí uvedených právnych noriem, žalovaná postupovala len v rámci ustanovení zákonov. Na tejto
skutočnosti nemôže zmeniť nič ani výsledok tohto jeho konania, keď skončenie pracovného pomeru bolo

v súdnom konaní určené ako neplatné, nakoľko aj takýto výsledok predpokladajú príslušné ustanovenia
Zákonníka práce s následnými nárokmi zamestnanca úspešného vo vzťahu k zamestnávateľovi (§ 77,
§ 79 Zákonníka práce). Naviac za nespôsobilý zásah z hľadiska narušenia alebo ohrozenia práva,
chráneného ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať i tie prípady, kedy zásah
spočíval v tvrdeniach, ktoré boli prednesené za takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie, a

nemohla byť nimi znížená vážnosť dotknutej osoby. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná obsah
listiny obsahujúcej skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou zverejnila alebo verejne oboznámila.
Naopak, ako z dokazovania (výsluchov) vyplynulo, medializáciu prípadu vyvolali práve prepustení
zamestnanci v snahe zvrátiť následky prepustenia. Súd má za to, že konanie žalovanej nespĺňa
znaky neoprávneného zásahu do osobnosti žalobkyne, a nie je možné za takýto zásah považovať

následok, ktorý subjektívne pociťovala žalobkyňa vo svojom osobnom, pracovnom i spoločenskom
živote. Skutočnosti, že sa v súvislosti s prepustením žalobkyne šírili o nej difamujúce a nepravdivé
údaje, čo malo podľa nej mať negatívny dopad na jej zdravotný stav a úspech pri hľadaní zamestnania,
však nemožno - ani za predpokladu, že by bol tento dopad preukázaný - považovať za neoprávnený
zásah, vyvolaný konaním žalovanej, ktorá konajúc v zákonných licenciách vyhlásila nové výberové

konanie na miesto žalobkyne, ponúkla žalobkyni všetky voľné miesta a následne skončila pracovný
pomer so žalobkyňou z dôvodu, že sa nezúčastnila výberového konania ani neprijala žiadne ponúknuté
miesto. Takýto široký výklad o príčinnej súvislosti medzi zákonným konaním žalovanej v zmysle toho,
že jej priamo zákon umožňoval skončiť so žalobkyňou pracovný pomer, i keď toto skončenie bolo
neskôr súdom vyslovené za neplatné (nie nezákonné, pričom súd nevylúčil, že boli dané dôvody na

výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) a subjektívnym vnímaním žalobkyne o zásahu
do jej osobnostných práv, nie je dôvodný. Pri takomto výklade by mohol každý účastník pri neplatnom
skončení pracovného pomeru, požadovať ochranu svojej osobnosti a prípadnú nemajetkovú ujmu,
nakoľko okolnosti uvádzané pri skončení pracovného pomeru sa vo väčšine prípadov dotýkajú osoby
zamestnanca (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 8/2009). Vzhľadom na uvedené súd

žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ ide o zásahy do práv ďalších osôb, tieto neboli predmetom
tohto konania, nakoľko predmetom konania je len ochrana osobnosti žalobkyne pred zásahom do jej
osobnostných práv. Súd podotýka, že nemožno žalovanú nútiť, aby vypísala výberové konania na

miesto, pokiaľ to nevyžadujú jej pomery. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by bolo došlo k nejakej
diskriminácii ohľadne vypísania resp. nevypísania výberového konania žalovanou po roku 2007. Navyše
žalovaná v konaní preukázala, že vypísala výberové konanie na miesto v odbore žalovanej, avšak
žalovaná sa naň neprihlásila. Tiež žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by v dôsledku výpovede zo
strany žalovanej ju v odborných kruhoch považovali za odborne nespôsobilú ani žeby to malo vplyv na

výsledok výberových konaní, ktorých sa zúčastnila na STU (svedkovia tam pracujúci uviedli práve opak),
svedkovia, ktorých žalovaná navrhla v konaní vypočuť naopak vypovedali, že boli konaním žalovanej
pobúrení. Skutočnosť, že žalobkyňa nemohla ďalej pracovať na článkoch, projektoch, pedagogickej
činnosti, habilitácii, bola po 30.6.2009, (kedy žalobkyni uplynula doba určitá, na ktorú mala dojednaný
pracovný pomer so žalovanou) dôsledkom toho, že s ňou nebola uzavretá nová pracovná zmluva,

a nie dôsledkom toho, že bola žalovanou prepustená. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ bola žalovaná
toho názoru, že má nadbytok učiteľov, tak po 30.6.2009 ju nemohol nikto donútiť, aby uzavrela
zmluvu so žalobkyňou aj na ďalšie obdobie. Navyše, ako vyplynulo z mnohých výpovedí, žalobkyňa
- aj keď za sťažených podmienok - mohla pracovať na článkoch, projektoch, pedagogickej činnostia habilitácii aj inde ako u žalovanej. Žalobkyňa nepreukázala, žeby bola žalovaná vyvíjala akúkoľvek
činnosť smerujúcu k zabráneniu žalobkyni v uvedených činnostiach a nepreukázala ani existenciu svojej
habilitačnej práce. Súd upozorňuje aj na tú skutočnosť, že v médiách sa nespomenulo meno žalobkyne,

pričom ani nejde o osobnosť známu z verejného a spoločenského života v širšom ponímaní (ako je
to napr. v prípade verejne činných osôb) a v konaní nebolo preukázané ani, že by bol v médiách
alebo v odborných kruhoch zo strany žalovanej prezentovaný názor o spochybňovaní odbornej erudície
alebo ľudských kvalít niektorého z prepustených. Na záver súd podotýka, že žalobkyňa si v konaní sp.
zn. 39C/446/2009 uplatnila nároky vyplývajúce z neplatnosti pracovného pomeru - náhradu mzdy (čo

možno ponímať ako zákonom stanovenú forma finančného odškodnenia zamestnanca za stav, ktorý
bol spôsobený nesprávnym postupom zamestnávateľa voči nemu) a taktiež nároky titulom porušenia
zásady rovnakého zaobchádzania, úmyselným konaním proti dobrým mravom, nevyplatením zložky
platu, osobného príplatku i náhradu ujmy spôsobenej znemožnením výkonu práce (a to vychádzajúc z
takmer rovnakého skutkového stavu ako žalobkyňa - vyjmúc zásahu do jej práv na ochranu osobnosti
- popísala v tomto konaní).

O trovách žalobcu súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, rozhodol tak, že neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu
trov konania.

Neúspešná žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania a je povinná úspešnej žalovanej nahradiť
účelne vynaložené trovy konania. Tie pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom v zmysle §
10 ods. 1 a 8, § 13a ods. 1, § 15, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR 655/2004
Z.z. za 14 úkonov (prevzatie a príprava zastúpenia 2009, vyjadrenie k žalobe 10.11.2010, účasť na

pojednávaniach v dňoch 11.10.2011, 9.2.2012, 6.3.2012, 29.5.2012, 4.9.2012, 8.11.2012, 15.1.2013,
25.11.2013 a 11.9.2014, účasť na výsluchoch dožiadaným súdom v dňoch 14.9.2012 a 23.8.2013 a
podanie z 12.12.2012) po 91,29 eur = 1.278,06 eur + režijný paušál 6,95 eur, 7,21 eur, 7,41 eur, 7 x
7,63 eur, 3 x 7,81 eur a 8,04 eur = 106,45 eur ďalej z náhrady za stratu času za cestu dňa 4.9.2012 a
23.8.2013 z Košíc do Bratislavy a späť, 2 x 12 polhodín po 12,71 eur (1/60 výpočtového základu) a 2 x

12 polhodín po 13,01 eur, t.j. 2 x 152,52 eur + 2 x 156,12 eur = 617,28 eur a z cestovného vyčísleného
v sume 72,52 eur podľa zák. č. 283/2002 Z.z. a opatr. MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z., podľa ktorého
je suma základnej náhrady za každý km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 eur/km za
dve cesty z Košíc do Bratislavy a späť 2 x 2 x 480 km pri použití motorového vozidla FORD FOCUS,
priemernej spotrebe 6,3 l/100km a cene PHM 1,572 eur/l (pri matematickom vyčíslení: 2 x 2 x 480km x

0,183eur + 6,3l/100km x 2 x 2 x 480km x 1,572 eur, t.j. 351,36 eur + 190,15 eur = 541,51 eur) + 20%
DPH z 2.543,30 eur je

Súd právnej zástupkyni žalovanej nepriznal náhradu trov za poradu dňa 7.10.2011 (ešte pred 1.
pojednávaním), 2.3.2012, 10.4.2013 a 8.9.2014 (tesne pred posledným pojednávaním, kde sa len

predniesli záverečné reči) , nakoľko ich súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania a neboli
ani žiadnym spôsobom preukázané - že sa uskutočnili a za akým účelom (ako sa ich výsledok významne
prejavil v konaní). Súd nepriznal odmenu ani za podanie z 7.2.2013, ktoré obsahovalo otázky pre
svedkov,pričomichvýsluchusaprávnazástupkyňaosobnezúčastnilaabolajejriadnepriznanáodmena
za účasť na nich; ani za mimosúdne rokovanie s protistranou dňa 12.4.2013 a podanie protistrane z

15.4.2013, nakoľko žiadnym spôsobom neboli súdu preukázané (uvedené rokovania sa nespomínajú
ani vo vyčíslení trov právneho zástupcu druhej strany); ani za podanie z 3.12.2013, ktoré neobsahovalo
žiadne nové relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci, žiadnym spôsobom neprispelo k vytvoreniu
skutkového a právneho základu pre rozhodnutie súdu.

O povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanej trovy konania v celkovej výške 3.051,96 eur (1.278,06 eur
+ 106,45 eur + 617,28 eur + 541,51 eur + 508,66 eur) na účet jej právnej zástupkyne súd rozhodol v
súladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Účet právnej zástupkyne žalovanej je vedený v Tatrabanke a.s. pobočka Košice č.ú. 2621752036/1100,

VS 33109.

Výrok o trovách štátu vyplýva z ust. § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania
proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady preoslobodenie od súdnych poplatkov. Štát v konaní svedkovi H. K. priznal uznesením zo dňa 1.8.2012
svedočné v sume 111,76 eur. V konaní bola neúspešná žalobkyňa, u ktorej nie sú predpoklady pre
oslobodenie od súdnych poplatkov, preto je povinná nahradiť štátu ním vynaložené trovy konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, možno navrhnúť súdny výkon
rozhodnutia alebo exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti.