Rozsudok Judgement was issued on Thursday, June 3, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221087
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113221087.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobkyne: E., bytom
C., právne zastúpenej JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti
žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpeného JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn.
3C/621/2012.

O trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa prostredníctvom žaloby doručenej súdu dňa 17.07.2013 domáhala, aby súd zrušil
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C/621/2012
z 19.01.2012, povolil odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia

žalobného návrhu vyplýva, že žalobkyni bol dňa 03.07.2013 doručený rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/621/2012, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby do piatich
dní od doručenia zaplatila žalobcovi peňažnú sumu vo výške 148,90 Eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276 Eur na účet žalobcu, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý
tento rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovský súd v odôvodnení rozhodcovského rozsudku okrem
iného konštatuje: „z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným

podpisom žalovaného, s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať“ a
že: „žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného
vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť“. Podanie žaloby
žalobkyňa odôvodnila ust. § 40 ods. 1 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa
ktorého účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len, ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne
záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyňa namietla, že rozhodcovská doložka,

ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané s Prvou
československou poisťovňou Rapid, a.s. - XV. časť - Rozhodcovské konania), je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jej práv ako spotrebiteľky. Na základe
tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť, pretože
rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.
Poukázala na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka.

Podľa jej názoru platné dohodnutie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je možné len
individuálne. V danom prípade tomu však nebolo, pretože rozhodcovská doložka tvorí súčasť poistnej
zmluvy. To platí aj napriek tomu, že v poslednej časti všeobecných poistných podmienok je obsiahnutá možnosť, aby žalobkyňa opätovne súhlasila s riešením prípadných vzniknutých sporov pred rozhodcom.
Žalobkyňa poukázala na právny názor Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa
21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012, ako aj v uznesení zo dňa 13.03.2013, sp. zn. 6 Cdo 3/2013.

Poukázala na znenie čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS, ako aj konštantnú judikatúru slovenských súdov
o tom, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, a to pre hrubý rozpor s
dobrými mravmi. Napriek skutočnosti, že rozhodcovská doložka, ktorá je uvedená aj v predmetnej
poistnej zmluve, bola súdmi uznaná za neprijateľnú podmienku, a teda za neplatnú, žalovaný sa
nezdržal jej používania v zmysle ust. § 53a ods. 4 Občianskeho zákonníka, čím porušil svoju zákonnú

povinnosť. Vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4 Cdo 41/2012, v ktorom Najvyšší súd
skonštatoval v obdobnom prípade, že poistník nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu len ohľadom
rozhodcovského konania, resp. rozhodcovskej doložky, takáto zmluvná podmienka rozhodne nie je
dojednaná individuálne. Vo vzťahu k tvrdeniu o osobitnom vyjednaní rozhodcovskej doložky, poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 6 MCdo 9/2012, podľa ktorého

rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej
autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný

prípad. Záznam o požiadavkách klienta je formulár predkladaný klientovi pred podpisom poistnej zmluvy
a preto svojou formou nespĺňa požiadavku individuálneho dojednania. Takáto forma záznamu nezakladá
domnienku individuálneho dojednania a nie je prejavom vôle spotrebiteľa. Konanie žalovaného
nemožno vyhodnotiť inak ako predkladanie zmluvných podmienok, čím chce docieliť výsledok zákonom
zakázaním prostredníctvom formulára indikujúceho individuálne dojednanie. Nevhodné predkladanie

zmluvných podmienok odôvodňuje aplikáciu ustanovení na ochranu spotrebiteľa, nakoľko ide o nekalú
obchodnú praktiku (§ 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Okrem toho ak povinný
spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces, mal by nepochybne poznať jeho procesné pravidlá.
Preukázateľné poučenie sa musí týkať aj pravidiel arbitráže. Rozhodcovská doložka je okrem toho
neprijateľná aj z dôvodu geografickej neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania. V prípade konania

na štátnom súde by mal povinný možnosť vybrať si súd v mieste svojho bydliska. Poukázal na uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.02.2011, IV.ÚS 55/2011 - 19.

Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach poukázal na poplatkovú povinnosť žalobkyne v konaní,
na to, že podľa jeho názoru predmetom konania nie je spotrebiteľský spor, ale prieskum toho, či sú,

alebo nie sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okrem toho poukázal na
neurčitosť a nezrozumiteľnosť petitu žalobného návrhu, vzhľadom k tomu že nie je presne uvedené, z
ktorého právneho dôvodu žalobkyňa žiadala rozsudok zrušiť, ani to, ktorý orgán bude ďalej po zrušení
rozhodcovského rozsudku konať vo veci samej. Poukázal na skutočnosť, že Smernica 93/13/EHS
nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho občanom priamo zaväzujúca, v zásade

nemôže nadobúdať horizontálny priamy účinok, jedine v prípade, pokiaľ je smernica síce správne
implementovaná, avšak vnútroštátne ustanovenia nie sú aplikované spôsobom, ktorý je v
súlade so smernicou. Podľa názoru žalovaného, keďže je v právnom poriadku Slovenskej republiky
rozhodcovské konanie upravené v Zákone č. 244/2002 Z.z., tak nie je možná aplikácia prílohy čl. I bodu
q) Smernice 93/13/EHS v tom smere, že samotné dojednanie rozhodcovskej doložky nie je neprijateľnou

podmienkouvspotrebiteľskýchvzťahoch.Samotnédojednanierozhodcovskejdoložkynemôžespôsobiť
hrubýnepomervprávachzmluvnýchstrán,nakoľkoideoaplikáciuzákonomupravenýchprávapravidiel,
a to aj v prípade rozhodcovského konania. K dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedol,
že tvrdenia žalobkyne o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky sú nepravdivé. Rozhodcovská doložka
bola medzi žalobkyňou a žalovaným dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou

v spotrebiteľskej zmluve a je teda platná. Súčasťou poistného vzťahu okrem všeobecných poistných
podmienok sú aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, s ktorými žalobkyňa prejavila súhlas,
a teda uzavrela ich so žalovaným. Ako to vyplýva z odseku 9 XV. časti VPP, poistník môže dojednania
časti XV. VPP individuálne odmietnuť v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy bez toho, aby tým
bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu. Pod týmto textom je

opätovne miesto na osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami, t.j. s rozhodcovskou
doložkou a na tomto mieste opätovne uvedený vlastnoručný podpis žalobkyne a za ním aj podpis
oprávneného zástupcu žalovaného - sprostredkovateľa, čím došlo k platnému dojednaniu osobitných
zmluvných dojednaní ako prejavu vôle oboch zmluvných strán. Okrem toho body 3 a 4 osobitných dojednaní obsahujú dojednania rozhodcovskej doložky a priamo odkazujú na XV. časť VPP, ktorá
vo svojom bode 9 upravuje možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky v 30-dňovej lehote. Zo
znenia všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní je úplne zrejmé, že v

tomto prípade išlo medzi účastníkmi o jednoznačne individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky,
kedy žalobkyňa podľa vlastnej vôle mohla, ale nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku
uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach, a v prípade, ak by ju aj podpísala, tak mala dodatočnú
možnosť po podpise osobitných zmluvných dojednaní rozhodcovské konanie odmietnuť. Pokiaľ by
tak urobila, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok poistného vzťahu. O individuálnosti dojednania

zmluvnej podmienky svedčí skutočnosť, že žalobkyňa bola na osobitnom tlačive pred podpisom popisnej
zmluvy osobitne poučená a upozornená na obsah všetkých poistných plnení v súvislosti s poistnou
s udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy, spôsobom platenia
poistného a jeho splatnosťou vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného platenia atď.. Zároveň
bola na tlačive osobitne upozornená, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne
vyrovnanie inštitút rozhodcovského konania v zmysle Zákona č. 244/2002 Z.z. a všeobecných poistných

podmienok. Zmienené osobitné tlačivo nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej
praktiky, ide o listinu vyhotovenú na základe Zákona č. 186/2009 Z.z.. Tretí subjekt nezávislý od
zmluvných strán poistnej zmluvy, takzvaný viazaný finančný agent je povinný pred uzavretím poistenia
bez účasti poisťovne informovať poistníka o podstatných okolnostiach poistného vzťahu. Klient ešte pred
rozhodnutím o tom, či uzavrie poistnú zmluvu, musí sprostredkovateľa informovať, resp. zodpovedať na

otázku, či potrebuje ešte nejaké vysvetlenie, či chce v rámci poistenia ešte niečo dojednať, zameniť,
doplniť, aj či chce, a keď áno, tak kedy uzavrieť poistnú zmluvu. Podpisom záznamu o potrebách a
požiadavkách klienta žalobkyňa potvrdila, že jej boli o jej poistnom vzťahu poskytnuté odborné informácie
zo strany finančného agenta a že žiadne ďalšie vysvetlenia, doplnenia alebo dojednania nežiadala. V
rámcitohtozáznamubolovpísomnejformedanéajpoučenieomožnostiachriešeniasporovmimosúdne

- v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy a pri uzavretí rozhodcovskej
doložky bola plne spôsobilá na právne úkony, zároveň bola odborne poučená, pričom nežiadala
žiadne doplňujúce vysvetlenia alebo dojednania ohľadom uzatváraného poistenia. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.07.2002, sp. zn. 3 Cdo 81/2011.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že text osobitných zmluvných dojednaní je samostatným, vizuálne

a právne oddeleným, je stručný, jasný a zrozumiteľný a na individuálnom dojednaní rozhodcovskej
doložky nič nemení ani skutočnosť, že obsah rozhodcovskej doložky bol vopred pripravený žalovaným.
Návrh znenia rozhodcovskej doložky žalobkyňu nezaväzoval, mohla sa slobodne rozhodnúť, či tento
návrh akceptuje alebo nie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na koncepciu priemerne vnímavého
a obozretného spotrebiteľa, vypracovanú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Tiež poukázal na rozsudok

NajvyššiehosúduČeskejrepublikyzodňa29.06.2010,sp.zn.23Cdo1201/2009,podľaktoréhoochrana
spotrebiteľa má svoje hranice a v žiadnom prípade nemožno chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a
nezodpovednosti. Odstavec, ktorý sa volá osobitné zmluvné dojednania je očividne graficky oddelený od
samotných VPP, navyše je odlíšený aj veľkým písmom dvojnásobnej veľkosti, takzvané tučné písmo. Za
daných okolností nemožno mať pochybnosti o tom, že táto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom

individuálne dojednaná. Ak žalobkyňa popiera individuálnosť dojednania, jednalo by sa o ľahkovážne
konanie spotrebiteľa, ktoré však už nie je chránené, pretože právne predpisy poskytujú ochranu len
priemerne obozretnému a vnímavému spotrebiteľovi a nedbanlivé konanie spotrebiteľa nemôže byť
na ťarchu dodávateľa - žalovaného. Žalovaný poukázal na potrebu posúdenia a vyslovenia záveru o
takzvanom hrubom nepomere v právach a povinnostiach zmluvných strán, t.j. neprijateľnej podmienky

v teste primeranosti podmienky v článku 4 Smernice 93/13/EHS, pričom podľa názoru žalovaného v
dôsledku využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve došlo k zníženiu
predpokladaných takzvaných gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa, a teda
k zaisteniu materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový obraz tejto okolnosti. Taktiež poukázal
na rozširujúcu sa tendenciu poukazovať a argumentovať odkazom na existujúcu judikatúru, pričom

častokrát sa jedná o bezobsažné odkazy, bez ich bližšej citácie, pričom táto zbavuje účastníkov konania
možnosti overiť si, či sa v danom prípade skutočne jedná o ustálenú judikatúru a či táto skutočne
dopadá na posudzovaný prípad a či použitie nebolo prekonané neskorším vývojom. Žalobou uvádzané
súdnerozhodnutianepodporujúaneodôvodňujúnárokuplatnenýžalobkyňou vtomtokonaní.Žalobkyňa
svoje tvrdenia o tom, že v rozhodcovskom konaní mali byť porušené všeobecne záväzné predpisy

na ochranu spotrebiteľa žiadnym spôsobom nekonkretizovala a nepreukázala, navyše žalobkyňa bola
v rozhodcovskom konaní úplne pasívna a nevyužila žiadnu zo svojich procesných práv. Rokovací
poriadok, ako aj štatút Arbitrážneho súdu v Košiciach, ktorý vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok, sú zverejnené na internetovej stránke www.aske.sk , a teda rozhodcovský poriadok
bol v súlade so zákonom zverejnený, resp. sprístupnený tretím osobám.

Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C 164/2013 - 106 súd odložil vykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice voči žalobkyni až do právoplatného skončenia konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vedeného na tunajšom súde. Uznesením zo dňa 18.07.2014, č.k. 8C
164/2013 - 107 súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania. Uznesením Krajského súdu v
Prešove zo dňa 30.12.2014 odvolací súd potvrdil obidve uznesenia.

Žalovaný vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 26.05.2015 navrhol, aby súd žalobu
zamietol, pretože v dôsledku právnej skutočnosti, na základe ktorej sa novelizáciou Zákona č. 233/1995
Z.z. Exekučný poriadok do tohto vložil § 243d ods. 1, v ktorom je uvedené, že exekučné konanie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom
je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno

začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie
podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie
prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od
01.01.2015. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v tomto konaní usiluje podanou žalobou
žalobkyňa, spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v uvedenej právnej norme: a) ide o rozhodcovské

rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, b) exekučné konanie
na jeho základe ani do troch mesiacov platnosti a účinnosti novely Exekučného poriadku nebolo zo
strany žalovaného iniciované. V dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy za právne postavenie
účastníkov súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobca nie je

viazanýpovinnosťouzaloženoumurozhodcovskýmrozsudkomažalovanýnemôžeuplatňovaťnárokmu
rozhodcovským rozsudkom priznaný. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným
a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku
aplikácie § 243d Exekučného poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok
účastníkov zaväzovať, znamená že uvedená novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto

rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia,
resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s prednesmi právnej zástupkyne
žalobkyne a žalovaného, listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012, sp. zn. 3C/621/2012
Arbitrážny súd uložil žalobkyni, aby do piatich dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila
žalovanému peňažnú sumu vo výške 148,90 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur na
účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok

vydal. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku v časti, v ktorej sa rozhodcovský súd zaoberal svojou
právomocou konať vo veci vyplýva, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, ak ide o typ
sporu, ktorý nemožno v rozhodcovskom konaní prejednať a zároveň v danej veci bola medzi účastníkmi
uzavretá platná rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský súd je za takých podmienok ďalej príslušný na
rozhodovanie sporov, ak bola jeho príslušnosť vopred dohodnutá alebo, ak bol dodatočne na základe

dohody strán rozhodcovský súd na prejednanie a rozhodnutie vo veci určený. Z písomného poverenia
žalobcu z 01.01.2009, resp. z časti XV. predložených VPP vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie
všetkých sporov Arbitrážny súd Košice. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka
bola krytá samostatným podpisom žalobcu s tým, že tento nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako
celku ju podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka bol zachovaný účel úpravy

spotrebiteľského práva, pretože ťažisko individuálneho dojednania zmluvnej podmienky má spočívať
v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalobkyňa mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať
bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda faktickú možnosť úpravu časti XV.
poistných podmienok úplne vylúčiť. Žalobkyňa podmienením podpisu pod celý text poistných podmienok
nebola nútená k tomu, aby akceptovala aj konanie pred rozhodcovským súdom len preto, že je už

súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom konaní
nebola súhlasila, pričom by takýto text dojednania nemala mať možnosť ovplyvniť. Žalobkyni bola
daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednania o rozhodcovskom súde, čo podľa názoru rozhodcovského
súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej
úprave podľa O.s.p. (napríklad o výlučnosti miestnej príslušnosti konania v sídle žalobcu, prenos
dôkazného bremena, uplatňovanie domnienok ako náhradu za dokazovanie a podobne), ktoré by mali

žalovaného oproti žalobkyni značne zvýhodňovať, a tým spôsobovať vo vzájomnom vzťahu značnú
nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Z doložených listín najmä poistných podmienok žalovaného
a osobitných zmluvných dojednaní k týmto podmienkam mal rozhodcovský súd za preukázané, že
žalovaný so žalobkyňou uzavreli platnú písomnú rozhodcovskú doložku. Arbitrážny súd Košice je
orgánom príslušným vo veci konať a rozhodnúť.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 03.07.2013. Žalobkyňa podala v 30-dňovej lehote
od doručenia rozsudku žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba na tunajšom súde bola
podaná dňa 17.07.2013.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy č. G003569 zo dňa 28.12.2009 vyplýva, že žalobkyňa so

žalovaným uzatvorila poistnú zmluvu č. 4449000074 so začiatkom poistenia od 30.12.2009 a koncom
poistenia 30.12.2024. Poistenie bolo dojednané na dobu 15 rokov. Výška poistného bola dohodnutá v
sume 16,98 Eur mesačne. Súčasťou poistnej zmluvy sú aj VPP (úplné znenie k 01.01.2009) a osobitné
zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4449000074, ktoré sú súčasťou poslednej strany
formulára VPP. VPP ako aj osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4449000074

sú podpísané žalobkyňou dňa 28.12.2009.

Z výpovede žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že po ukončení materskej dovolenky mala záujem o
prácu, ktorú ponúkal žalovaný. Skontaktovala sa so zástupkyňou žalovaného, ktorá jej povedala, že v
prípade, ak nastúpi pracovať pre žalovaného, musí mať s ním uzavretú poistnú zmluvu. Z tohto dôvodu

poistnú zmluvu uzavrela, následne sa dostavila na školenie. Predtým pracovala ako sprostredkovateľ
poistenia pre poistnú spoločnosť A.. Vzhľadom k tomu, že na školení, ktoré organizoval žalovaný vo
vzťahu k všeobecným poistným podmienkam, sa jej javilo, že poistné podmienky sú neprehľadné,
rozhodla sa, že so žalovaným spolupracovať nebude. Napriek tejto skutočnosti, jej zo strany osoby
vystupujúcej v mene žalovaného bolo oznámené, že poistná zmluva už bola uzavretá a že musí

zaplatiť minimálne poistenie za obdobie jedného mesiaca, čo následne urobila. Po uplynutí dlhšej
doby, približne dvoch rokov, jej bol doručený návrh na začatie exekúcie. Obrátila sa na Združenie
pre ochranu spotrebiteľov, kde ju jej terajšia právna zástupkyňa inštruovala, ako má ďalej vo veci
postupovať. Zo strany osoby, ktorá je uvedená ako osoba vystupujúca v mene žalovaného na poistnej
zmluve, jej pred podpisom zmluvy nebolo dané poučenie o rozhodcovskej doložke, poistnú zmluvu

vrátane osobitného dojednania vnímala ako celok, nemala žiadnu vedomosť o tom, že okrem poistnej
zmluvy podpisuje aj rozhodcovskú doložku. Na otázku o tom, či mala dostatočný časový priestor na
oboznámenie sa s obsahom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok uviedla, že tieto
prelistovala iba zbežne, väčší priestor na preštudovanie všeobecných poistných podmienok nežiadala.
Po podpise návrh poistnej zmluvy, ako aj všeobecné poistné podmienky zostali u sprostredkovateľky

poistenia, poistka spolu s ostatnými dokladmi jej bola doručená až 2 týždne po podpise zmluvy. V
čase, keď pracovala ako sprostredkovateľka poistenia pre spoločnosť A., táto spoločnosť neuzatvárala
žiadne rozhodcovské doložky ani zmluvy, preto nemala žiadne informácie, ani vedomosť o tom, čo
tieto rozhodcovské doložky znamenajú. Žalobkyňa zdôraznila skutočnosť, že síce návrh poistnej zmluvy
spísala u sprostredkovateľky poistenia, avšak s výhradou, že tento návrh bude žalovanému odovzdaný

až po absolvovaní školenia organizovaného žalovaným. Sprostredkovateľka poistenia porušila túto
dohodu, a napriek výslovnému nesúhlasu žalobkyne, návrh zmluvy doručila žalovanému, a tým došlo k
vzniku zmluvného vzťahu, ktorý by po vedomostiach nadobudnutých na školení nikdy neuzavrela.

Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa vzhľadom k tomu, že v

minulosti pracovala ako sprostredkovateľka poistenia pre spoločnosť A. nie je neznalá a nepoučená
v oblasti poistenia, pričom vzťah medzi touto činnosťou, ktorú vykonávala a samotnou poistnou
zmluvou je totožný, a preto sa žalobkyňa nemôže dovolávať ochrany spotrebiteľa, vzhľadom k
tomu, že nie sú naplnené zákonné požiadavky v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu
k prejednávanej veci a namietanému porušeniu § 40 písm. j) Zákona č. 244/2002 Z.z. uviedol, že

žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, kde v procese rozhodovania rozhodcovského súdu došlo
k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Taktiež judikatúra,
na ktorú poukázala je jednak protiústavná a zároveň tu chýba zhoda skutkového stavu s danými
rozhodnutiami. Žalovaný žiadnym spôsobom nezatajoval podstatné skutočnosti týkajúce sa poistnej zmluvy, celý obsah rozhodcovskej doložky je jasne vymedzený v poistných podmienkach, osobitných
zmluvných dojednaniach, nejedná sa o neúplné informácie a ani nepresné. To, že si spotrebiteľ tieto
informácie nepreštuduje, nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Nakoľko sa žalobkyňa, ako to sama

uviedla, venovala činnosti sprostredkovateľa poistenia, nejedná sa v jej prípade o spotrebiteľa, okrem
toho žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala neprijateľnosť zmluvnej podmienky. V zásade i pre
spotrebiteľov by mala platiť zásada bdelým patrí právo, opačný výklad by mohol viesť k absurdite, že
žalobca, resp. akýkoľvek občan z titulu spotrebiteľa, nie je viazaný žiadnym zákonom. I u spotrebiteľa
je nutné vyžadovať primeranú a obvyklú mieru zodpovednosti za svoje právne jednanie, spotrebiteľ sa

nemôže dovolávať ochrany, ak sám kriticky nezhodnotí situáciu, nie je ochotný si preštudovať všetky
potrebné informácie, ktoré má však k dispozícii a zároveň mu nikto k týmto informáciám nezabraňuje
prístup, ani neznemožňuje, aby sa s nimi oboznámil. Okrem toho uviedol, že žaloba, ako aj vyjadrenie
právneho zástupcu žalobkyne sú formulárové, preto by súd právnemu zástupcovi žalobkyne nemal
priznať náhradu trov konania, nakoľko sa nejedná o účelne vynaložené trovy na uplatňovanie práva,
resp. bránenie práv pred súdom.

Podľa § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny. Ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa článku 3 ods. 2 Smernice rady 93/13/EHS, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú,

ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v
súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou a ak súd dospeje k záveru, že podmienka
nebola v súlade so Smernicou 93/13/EHS, táto podmienka podľa článku 6 ods. 1 smernice nemôže byť
záväzná pre spotrebiteľa za podmienok stanovených vnútroštátnym právom.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku
dňu podania žaloby (ďalej len „ZRK“), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) ZRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 ZRK, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,

napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote do
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva

žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 43 ods. 1 ZRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c),
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Súd sa v prvom rade zaoberal návrhom žalovaného na zamietnutie žaloby z dôvodu, že s účinnosťou
od 01.01.2015 došlo k zmene právnej úpravy, a to prijatím § 243d Zákona č. 233/1995 Z.z.
Exekučný poriadok. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že v dôsledku ustanovenia ods. 1
citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov

rozhodcovského konania zaväzovať, v prípade, ak nebolo začaté exekučné konanie na jeho podklade
do troch mesiacov od účinnosti tohto zákonného ustanovenia, a teda účastníci konania stratili právny
záujem na výsledku konania. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje
výlučne na exekučné konania a svojou povahou je exekučného charakteru. Nemožno z neho vyvodiť,
že za podmienok stanovených touto zákonnou úpravou by ním bolo možné dosiahnuť nápravu všetkých
nesprávností rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní. Zamietnutie žaloby z dôvodu zmeny

zákonnej úpravy, ktorá nastala v čase po začatí súdneho konania, by bolo v rozpore s princípom
právnej istoty. Princíp právnej istoty je jedným zo základných aspektov právneho štátu, ktorý okrem
iného vyžaduje, aby súdy právoplatne rozhodli o predmete sporu a toto ich rozhodnutie nebolo
spochybňované. Z uvedených dôvodov súd návrh žalovaného na zamietnutie žaloby neakceptoval, vo
veci konal a meritórne rozhodol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
poistnej zmluvy, ktorá má svojou povahou charakter spotrebiteľský. Súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná. Ako to vyplýva z
časti XV. VPP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v tejto časti sa nachádza rozhodcovská

doložka, podľa ktorej sa vzájomné spory medzi žalovaným a žalobkyňou prejednajú v rozhodcovskom
konaní podľa Zákona č. 244/2002 Z.z.. Rozhodcovská doložka sa nachádza na poslednej strane VPP,
ktoré sú súčasťou zmluvy v časti - osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008, ktoré okrem rozhodcovskej
doložky obsahujú aj iné zmluvné dojednania týkajúce sa zániku poistenia. Rozhodcovská doložka
uvedená v osobitných zmluvných dojednaniach odkazuje na tú istú rozhodcovskú doložku, ktorá sa

nachádza v časti XV. ako neoddeliteľná súčasť VPP. Rozhodcovská doložka sa stala súčasťou obsahu
formulárovejzmluvy,ktorúžalovanývrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipoužilvprípadochuzatvárania
zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala žiadnym
spôsobom možnosť znenie tejto rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou
žalovaného, že žalobkyňa, vzhľadom k tomu, že sa živila ako sprostredkovateľka poistenia nie je

spotrebiteľkou, takýto výklad by bol diskriminujúci a rozporný so zákonnou definíciou spotrebiteľa.
Naopak, o nejednoznačnosti a netransparentnosti rozhodcovskej doložky a v konečnom dôsledku o
nevynaložení odbornej starostlivosti žalovaného svedčí fakt, že žalobkyňa si napriek určitým pracovným
skúsenostiam v oblasti uzatvárania poistných zmlúv túto doložku nevšimla, resp. nerozpoznala, že
podpisuje zmluvné dojednanie odlišné od poistnej zmluvy. Žalovaný svoje tvrdenia, že rozhodcovskú

doložku so žalobkyňou dojednal individuálne, žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaným predložená
listina Záznam o požiadavkách o potrebách klienta k poistnej zmluve individuálnosť dojednania
rozhodcovskejdoložkynepreukazuje.Jednásaopätovneopredtlačenýformulárvyhotovenýžalovaným,
ktorý nemožno považovať za dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že žalovaný so žalobkyňou individuálne
dojednal rozhodcovskú doložku. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprimeranú zmluvnú podmienku
a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (napr. možnosť výberu rozhodcovského súdu daná iba dodávateľovi,

vytvorenie rozhodcovského súdu podľa potreby dodávateľom, procesné pravidlá rozhodcovského súdu,
ktorý rozhoduje v skrátenom konaní, pričom lehota na podanie odporu je určená iba na 5 dní, čo
je lehota kratšia ako lehota podľa O.s.p., zaplatenie sumy 70 Eur ako podmienka na prihliadnutie
na odpor, priznaná výška trov konania je mnohonásobne vyššia, ako náhrada trov v súdnom konaní
pri vydaní platobného rozkazu a ktoré navyše spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy nepozná, ak nemá

možnosť porovnať si ich prípadnú výhodnosť alebo nevýhodnosť oproti konaniu pred súdom). Už len
tieto samotné skutočnosti svedčia o neprimeranosti arbitrážneho konania. Argument žalovaného, že
procesné pravidlá Arbitrážneho súdu sú uvedené a verejne dostupné na internete nepreukazuje, že s
vynaloženímodbornejstarostlivostižalobkyňustýmitopravidlamioboznámilavysvetliljejmožnévýhody tohto spôsobu riešenia sporov, pre ktoré by sa žalobkyňa slobodne rozhodla a vybrala si tento spôsob
riešenia vzájomných sporov. Okrem toho spôsob, akým bola zmluva spotrebiteľovi predložená, nie je o
individuálne vyjednanom rozhodcovskom konaní, ale o nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok,

vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej kontroly tzv. neprijateľných
zmluvných podmienok. Takýto postup dodávateľa predstavuje nekalú obchodnú praktiku (porovnaj §
8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako
neprimeranú zmluvnú podmienku a zmluvné dojednanie, ktoré dosahuje intenzitu hrubého nepomeru
práv a povinností v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, Zákonom o ochrane spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
aj v rozpore s ustanoveniami Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ako neprijateľné. Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. § 41 písm. c) Zákona č.
244/2002 Z.z. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil na návrh žalobkyne.
O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí, vzhľadom k tomu, že
súd po právoplatnom zrušení rozhodcovského rozsudku bude pokračovať v konaní vo veci v rozsahu

uvedenom v žalobe v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z..

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.