Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 5, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/48/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814207079
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814207079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,
Teplická č. 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, pobočka kancelárie
aadresapredoručovanie:Teplická7434/147,92122Piešťany,protižalovanému:F.W.,nar.XX.X.XXXX,
bytom V. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Spotrebiteľské združenie OSA
so sídlom Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpené Advokátskou kanceláriou HKP Legal,
s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 261,92 eur s príslušenstvom,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C/105/2014-58 zo dňa
10.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo

výške 35,96 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania
nepriznal a vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Spotrebiteľskému združeniu
OSA trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 71,09 eur na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka HKP Legal s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania uzatvorili dňa 18.2.2010 úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 320,- eur

vo forme úverového rámca, teda ako revolvingový úver. Výška mesačnej splátky bola vo výške 4 %
z dlžnej sumy. RPMN v zmluve uvedené nebolo. Úroková sadzba bola uvedená pod bodom 40, a to
jednak vo výške 26,28 % ročne a jednak tam bola uvedená aj výška 11,88% ročne. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sú úverové podmienky žalobcu. Žalovaný podpisom úverovej zmluvy potvrdil, že je
s týmito podmienkami oboznámený, že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za
dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Úverové zmluvné podmienky sú
na samostatných listoch.

Súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvnú podmienku uvedenú v bode 40, ktorá sa týka úrokovej sadzby,
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda ako neplatnú. Toto ustanovenie zmluvy tým, že stanovuje
dva druhy výšky úrokov, ktoré sú v značnom rozdiele a spotrebiteľovi nie je zrejmé a ani nemôžebyť zrejme podľa formulácie zmluvy, aká je v skutočnosti výška úrokov sadzby, je na druhej strane
aj obchádzaním zákona, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň, tak ako je toto

ustanovenie bodu 40 úverovej zmluvy postavené, je táto časť právneho úkonu, t.j. úverová zmluva
v časti dohody o úrokoch nezrozumiteľná, teda absentuje základná náležitosť právneho úkonu, a to
jeho zrozumiteľnosť a určitosť. Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 pozitívne vymedzuje podmienky, za
ktorých sa právny úkon považuje za platný, a tým aj účinný, teda je schopný vyvolať právne následky.
Jedným z právnych následkov právneho úkonu, ktorý nebol urobený platne, je jeho neplatnosť a v

tomto prípade ide o absolútne neplatný právny úkon. Jednou z viacerých náležitosti právneho úkonu,
prejavu vôle je jeho určitosť. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu
právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá
odstrániť ani výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, určitosť prejavu vôle je daná
obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Nezrozumiteľnosť možno označiť za neurčitosť prejavu
po výrazovej stránke. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak konajúci po jazykovej stránke nedosiahol v

dôsledku vadného slovného, či iného sprostredkovania jasné vyjadrenie vôle a objektívne vzaté ani
výkladom právneho úkonu nemožno zistiť, čo chcel účastník prejaviť. V danom prípade chýba táto
náležitosť a to určitosť prejavu. Účastník zmluvy, spotrebiteľ, nevie a ani nemôže vedieť, aká má byť v
danom prípade výška úrokov, keď v časti zmluvy ktorá túto náležitosť upravuje sú súbežne uvedené dva
výškyúrokovejsadzby,ktorésúdiametrálneodlišné. Pretoprvostupňový súdvyhodnotilúverovúzmluvu

v bode 40 t.j. dohodu o úrokových sadzbách ako neplatnú, celý úver považoval za bezúročný. Ďalej
uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný prostredníctvom výberu z bankomatu alebo
platbou kartou vyčerpal finančné prostriedky len vo výške 348,- eur pokiaľ išlo o reálne výbery a platby
kartou. Žalobca zaúčtoval na úkor úverového účtu žalovaného aj poplatky, úroky, úroky z omeškania,
nejaký dopočet bez jasného ozrejmenia o čo ide a podľa čoho to bolo. Prvostupňový súd neakceptoval

postup žalobcu ohľadom účtovania poplatkov na úkor na ťarchu úverového účtu žalovaného a zmluvnú
podmienku, ktorá to umožňovala považoval za neprijateľnú, pretože nebola individuálne dojednaná.
Zároveň konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil sumu celkovo 393,25
eur. Posledná úhrada bola dňa 3.1.2013. Nakoľko je nepochybné, že žalovaný vyčerpal prostredníctvom
platobnej karty sumu 348,- eur a vrátil žalobcovi sumu 393,25 eur, nie je povinný uhradiť žalobcovi už

nič, pretože mu nič nedlží.

Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa považoval žalobný návrh za nedôvodný a zamietol ho.

Výrok o náhrade trov konania prvostupňový súd odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.

Konštatoval, že v danej právnej veci bol v celom rozsahu úspešný žalovaný a preto by mal právo na
náhradu trov konania. Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu súd
ich náhradu nepriznal. Keďže na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, priznal súd právnemu
zástupcovi vedľajšieho účastníka trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 71,09 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktorým navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, eventuálne, aby odvolací
súd zmenil predmetný rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v dôvodoch odvolania
uviedol, že závery prvostupňového súdu považuje za neuralgické body celého konania, absolútne sa s

nimi nestotožňuje a pokladá ich okrem iného za nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasí s tvrdením
prvostupňového súdu, že zmluvná podmienka uvedená v bode 40, ktorá sa týka úrokovej sadzby, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatná. Žalobca má za to, že bod 40 ÚZ (ročná úroková
sadzba 26,28 % a 11,88 %) v tomto prípade sa pojmovo zhoduje s cenou plnenia. Poukazuje na to,
že v Sadzobníku poplatkov je explicitne uvedené, pre akú čiastku platí konkrétna úroková miera. Pred

súdom prvého stupňa nebola sporná výška úverového rámca 320,- eur t.j. platí ročná úroková sadzba
26,28 %. Ďalej žalobca zastáva právny názor, že súd prvého stupňa neodôvodnene a kruciálne posúdil
časť zmluvy ohľadom úrokov ako neplatnú. Súd prvého stupňa aj v prípade „údajných“ nejasností
ohľadne výšky úroku, na predmetný právny vzťah mal aplikovať ustanovenie § 54 OZ ods. 2, t.j. výklad,
ktorý je spotrebiteľa priaznivejší a prisúdiť žalobcovi odplatu v minimálnej dohodnutej výške 11,88 %

(t.j. nižší číselný údaj z požičanej istiny). Žalobca odvolaním napadol aj výrok rozsudku, ktorým mu
súd uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 71,09 eura. Podľa žalobcu trovy
konania vedľajšieho účastníka neboli účelné vynaložené. V tejto súvislosti dal do pozornosti aktuálne
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013, vychádzajúce z absolútne totožného právnehostavu ako bol v tomto konaní, v ktorom sa uvádza, že vedľajší účastník sa mohol dať zastupovať v
súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy
účelné. Je zrejmé, že v rozhodovacom proces súdu prvého stupňa ušlo, že existuje uvedené rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, a preto pripomenul, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej
istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká
odpoveď. Žiadal, aby odvolací súd aj v tejto časti rozsudok zmenil a náhradu trov konania vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal.

Vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 28.1.2015 uviedol, že stanovisko žalobcu, popierajúce význam
právneho zastúpenia, považuje za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv
vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je nie iba absurdný, ale najmä odporujúci
zákonom SR a tiež predpisom EÚ, nakoľko pri jeho aplikovaní by nebolo možné prostredníctvom
združenia riadne, účelne a efektívne chrániť a presadzovať práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov, a
teda ani plniť základnú úlohu spotrebiteľského združenia stanovenú legislatívou SR a EÚ. Absurdnosť

takéhoto stanoviska zvýrazňuje skutočnosť, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, v konaní je
zastúpený advokátom, na základe čoho si uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia a súdy mu právo
na náhradu trov priznávajú. Pritom vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je takýto postup namietaný.
Bez právneho posúdenia veci a bez argumentácie zo strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní
bol vo veci neúspešný, obdobne ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých žalobca

vymáhal nezákonné nároky v prevažnej väčšine zo spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali
aj neprijateľné podmienky. K názoru žalobcu ohľadom šablónovitého podania uviedol, že už na prvý
pohľad je zrejmé, že vyjadrenia vedľajšieho účastníka zohľadňuje konkrétnosti prípadu. Vedľajší
účastník vo vyjadrení v prejednávanej veci konkretizoval relevantné sumy finančných prostriedkov,
vyčíslil v percentuálnom vyjadrení odplatu za poskytnutie úveru a uviedol konkrétne údaje zo zmluvy, na

základe ktorej žalobca uplatňuje svoje nároky. Preto je uvedený názor žalobcu absolútne neudržateľný,
nepodložený, neodôvodnený a v konečnom dôsledku absurdný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia vo výške 35,96 eur.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 10 ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmavať. Výnimkou by boli len prípadné vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Podané odvolanie bolo pritom prejednané bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.

2 O.s.p.). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolací súd zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2
a § 156 ods. 3 O.s.p. uverejnil na úradnej tabuli súdu, aj na internetovej stránke súdov SR.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený preskúmavať rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené

v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 18.2.2010 úverovú

zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní kreditnej karty Tesco (ďalej len „úverovú
zmluvu“). Žalovaný vystupoval v právnom vzťahu ako fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej
domácnosti, t.j. ako spotrebiteľ. Naopak žalobca ako predávajúci, podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi
predáva výrobky alebo poskytuje služby (§ 2 ods. 1, 2 zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa

v znení v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere). Žalobca napokon ani
nespochybňuje, že ide o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy.

Je zrejmé, že z podstaty revolvingového úveru vyplýva, že pri podpisovaní zmluvy nie je jasné, akú
sumu, v akých čiastkach a kedy bude dlžník skutočne čerpať. Na druhej strane to však neznamená,

že v zmluve nemusí byť jasne uvedený údaj o úrokovej sadzbe. Úroková sadzba(úrok) je podstatnou
náležitosťou zmluvy o úvere a pri spotrebiteľskom úvere je v záujme ochrany a informovanosti
spotrebiteľa nevyhnutné tento údaj vyžadovať.V danom prípade bolo v úverovej zmluve, uzavretej účastníkmi konania dňa 18.2.2010, uvedené, že
ročná úroková sadzba je "26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej čiastky", s odkazom na
„Sadzobník“.

Prvostupňový súd správne konštatoval, že úverová zmluva v bode 40, t.j. v časti úrokovej sadzby je
neplatná, a to pre neurčitosť. S uvedeným záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), v tejto časti odkazuje na dôvody rozsudku prvostupňového súdu a k
týmto navyše len dopĺňa.

Aj odvolací súd zastáva názor, že údaj o úrokovej sadzbe je natoľko podstatnou náležitosťou
spotrebiteľského úveru, že ho nemožno vymedziť len odkazom na Sadzobník, o to skôr, keď z odkazu
"viď. Sadzobník" nie je jasné, o aký Sadzobník ide, či ho môže veriteľ jednostranne meniť, kde sa
s ním dlžník môže oboznámiť a pod. Uvedenie dvoch úrokových sadzieb v samotnej zmluve, bez
jednoznačného rozlíšenia, kedy sa použije ktorá sadzba, je zavádzajúce a má za následok neurčitosť

dohody v tejto časti. Takéto nejasné uvedenie výšky úrokovej sadzby má rovnaký právny účinok, ako
keby nebola výška úrokovej sadzby uvedená vôbec, teda poskytnutý revolvingový úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. i), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č.
129/2010 Z.z.). Takéto neprehľadné vyjadrenie úrokovej sadzby ako podstatnej náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ale aj zmluvy o úvere všeobecne) nemožno akceptovať.

Keďže úverová zmluva, v časti o úrokových sadzbách, pre jej neurčitosť, sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov a žalovaný ako spotrebiteľ uhradil žalobcovi vyššiu sumu ako je suma zodpovedajúca
poskytnutej istine úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere (žalovaný vyčerpal prostredníctvom výberu z
bankomatu platobnou kartou finančné prostriedky vo výške 348,- eur a splátkami vrátil žalobcovi spolu

393,25 eur), správne bola žaloba súdom prvého stupňa zamietnutá ako nedôvodná.

Napokon nie je dôvodná ani odvolacia námietka, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno
hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. K námietke, že ide o
typové veci, v ktorých vyjadrenie vedľajšieho účastníka sú rovnaké, odvolací súd uvádza, že vyjadrenie

vedľajšiehoúčastníkavprejednávanejvecinieješablónovitýmpodaním,alejehoobsahomsúkonkrétne
argumenty a námietky k žalobe, s uvedením presných údajov týkajúcich sa prejednávanej veci a citácie
právnej argumentácie. V danej veci preto argument žalobcu o produkovaní neúčelných trov právneho
zastúpenia zjavne neobstojí.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v
konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s
tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho

účastníkadaťsazastupovaťvkonaníadvokátom.Odvolacienámietkyžalobcusúpretoneopodstatnené.

Vo vzťahu k výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňovým súdom neboli zo strany
odvolateľa podané námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod
výšku trov určených súdom prvého stupňa preskúmavať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom

konaní bol žalobca neúspešný. Úspešný žalovaný si nárok na náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnili. Vedľajší účastník vstupujúci na jeho strane si uplatnil nárok na náhradu trov spojených s
právnym zastúpením za vyjadrenie k podanému odvolaniu, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania. Hodnota sporu je 261,92 eur, základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods.
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje sumu 21,58 eur. V prejednávanej veci išlo o trovy konania za

jeden úkon právnej služby, teda za vyjadrenie k odvolaniu t.j. 21,58 eur + podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. 8,39 eur režijný paušál a 20 % DPH v sume 5,99 eur podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č.
655/2004 Z. z. Spolu je to 35,96 eur.Vo vyhlásenom rozhodnutí odvolací súd prisúdil vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania. Vyššie uvedené vyčíslenie do písomného vyhlásenia rozhodnutia realizoval aj pri aplikácii ust.
§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia odvolacím súdom nebolo súdu doručené

ďalšie vyčíslenie uplatňovanej náhrady trov.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.