Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoE/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205193
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205193.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
proti povinnému Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, XXX XX Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 2652/15,

o vymoženie 2161,42 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 14Er/166/2015 - 25 zo dňa 24. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“, resp. „okresný súd“) uznesením zo dňa 24. 04. 2015
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa

ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“). V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že exekučným titulom je rozsudok
StálehorozhodcovskéhosúduSlovenskejbankovejasociáciesosídlomvBratislavesp.zn.II/2014-4926
zo dňa 27. 10. 2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o bežnom účte a
poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 01. 10. 2008 uzavretej medzi právnym predchodcom

oprávneného B. L. O., a.s., so sídlom Q. K. X, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX a povinným, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky B., a.s. pre depozitné produkty. Súd
prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor
so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno
vyhovieť. Exekučný súd uviedol, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy,

ktorúoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipoužívavprípadochuzatváraniazmlúvrovnakého
druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru exekučného súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povaha

zmluvyjeadhézna,tedaspotrebiteľjumoholbuďprijaťakocelok,resp.odmietnuť.Obsahrozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti exekučný súd dospel k záveru, že nakoľko je právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci založená na neprijateľnej podmienke, ktorá
nebolaindividuálnedojednaná,exekučnýsúdpopreskúmaníexekučnéhotituluarozhodcovskejdoložky

dospel k názoru, že exekučný titul je vydaný v rozpore so zákonom, a preto v súlade s § 44 ods. 2
Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie, a to podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm.

d), f), h) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s tým, že nebol riadne poučený podľa §
120 ods. 4 O.s.p. V odvolaní uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti
o udelenie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie zákona § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodnutie navyše nie je dostatočne odôvodnené
v tom, ako súd dospel k uvedeným záverom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako
súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku ale práve a len ako
tzv. exekučný súd. Zákonodarca predpokladá plnú kontrolnú jurisdikciu pre rozhodcu postupujúceho

podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a redukovanú kontrolnú jurisdikciu
pre súd konajúci o zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe žaloby. Zákonodarca pamätal na
procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a expressis verbis určil
rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením § 45 ods. 1 ZoRK. Skúmanie listinných dôkazov z
konania, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a

svojvoľným postupom v rozpore s ustanovením § 45 ods. 1, 2 ZoRK a tým čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa ustanovení
§ 159 O.s.p. Súd nemôže vec prejednávať znova, nanovo skúmať skutkový stav, nanovo vykonávať
dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej

doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka veci rozhodnutej bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená.
Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať
rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný. Je tu prekážka res iudicata a
konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa súčasného

vymedzenia a praktického fungovania existuje deľba úloh medzi dvoma rôznymi štádiami konania.
V prvej fáze sa rozhoduje o veci samej - nachádzacie konanie a v druhej fáze dochádza k
nútenému výkonu rozhodnutia, ktorého účelom je nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia
vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. V rámci exekučného konania už preto nedochádza
k opätovnému preskúmaniu nachádzacieho konania a exekučné konanie tak nenahrádza opravné

konanie. Exekučný súd nemôže v rámci exekučného konania zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výroku samotného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku a musí sa obmedziť len na také dôvody
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže
sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 2/200, II. ÚS. 499/2012 a PL. ÚS 21/08.

Oprávnený ako právny nástupca B.B. O., a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami
rozhodcovského zákona. V zmysle ustanovenia čl. VIII., bodu 3 Všeobecných obchodných podmienok,
B.B. O., a.s., postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť
klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať
túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Ak

by právny predchodca neponúkol klientovi návrh rozhodcovskej doložky, došlo by k porušeniu zákona
o bankách. V zmysle § 3 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak
to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Keďže to vylúčené nebolo, nemal oprávnený inú
možnosť ako podať žalobu na rozhodcovský súd v zmysle dohodnutej doložky.
Exekučný súd nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p.

Je nezákonné a arbitrárne skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR
konštatovať neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že „spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach ku škode spotrebiteľa“, bez uvedenia v čom má údajná nerovnováha spočívať. Exekučný
súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka, v súvislosti s čím oprávnený poukázal
na množstvo rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Exekučný súd nijako neskúmal vôľu

povinného a nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky. Bez akýchkoľvek
skutkových a právnych dôvodov ju potom označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody.
Exekučný súd sa taktiež nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktoré majú exekučné súdy tohto
istého stupňa, dokonca samotný exekučný súd a nijako nezdôvodnil tento odlišný postup.Ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch
zmluvných strán a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril, akým spôsobom by
si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite

naplánovať. Rozhodcovský súd nepochybil a postupoval v súlade so zákonom. Stály rozhodcovský súd
Slovenskej bankovej asociácie so sídlom Rajská 15/A 811 08 Bratislava, Komora pre rozhodovanie
sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov bol zriadený v zmysle ust. § 101
zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozhodcami
sú odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky

rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv
sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc.
Svojim postupom exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu
možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a skutkovému stavu. Vykonával nové dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd.
Oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k odlišným právnym záverom, k vykonaným dôkazom a k novo

vytvorenému skutkovému stavu, bolo mu takto odopreté právo byť účastníkom konania a zasiahlo sa do
jeho práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani OSP, ani Exekučný poriadok a ani
ZoRK neobsahuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo
napríklad rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok.

K aplikácii sekundárneho práva Európskej únie a judikatúry Európskeho súdneho dvora oprávnený
uviedol, že záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS
č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom
výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora,
pretožejudikatúraEurópskehosúdnehodvoravzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealebo

rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom
tohto konania bezprostredne záväzná. Zdôraznil, že teóriu o tzv. eurokonformnom výklade právnych
noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa
článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie
zverejneného pod č. 2012/C326/01, (pôvodný článok 249) je rozhodnutie záväzné v celom rozsahu a

rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich.
Ďalej oprávnený poukázal na porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné
súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú, na
súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred
exekučným súdom na základe jeho postavenia. Postupom exekučného súdu bol porušený princíp

rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, bol nezákonne
zvýhodnený len na základe jeho postavenia.
Rozhodcovský súd, ktorý vydal exekučný titul t.j. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie,
ktorého zriaďovateľom je člen záujmového združenia Slovenská banková asociácia, zapísaného v
zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, je

držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s číslom SRS 003, v súlade s ustanovením § 73
ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Na základe uvedeného potom oprávnený žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovuje alebo
alternatívne, aby uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca uviedol, že
odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O.s.p. vec predložil na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.auznesenieprvostupňovéhosúduakovecnesprávne
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 30. 03. 2015 bol súdnemu exekútorovi
JUDr. Jozefovi Ďuricovi, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, doručený návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A,831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, proti povinnému Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, XXX
XX Z., na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej
bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn. II/2014-4926 zo dňa 27. 10. 2014. Následne dňa 21.

04. 2015 bola na exekučnom súde osobne podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Z exekučného titulu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel nároku oprávneného, ktorý si uplatnil
na základe Zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 01. 10. 2008
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného B.B. O., a.s., Q. K. X, XXX XX O., IČO: XX
XXX XXX a povinným, a žalovanému (povinnému) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému)

sumu vo výške 2161,42 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Odvolací súd zo Záverečných ustanovení písm. a) uvedenej zmluvy zistil, že neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky B., a.s. pre depozitné produkty, Obchodné podmienky
B., a.s. pre vydanie a používanie medzinárodnej platobnej karty Q. P. U. a Cenník. Z bodu 11.5
Prechodných a záverečných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok B., a.s., na depozitné
produkty vyplýva: „Akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo Zmluvy alebo v súvislosti s ňou

(vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodnutý Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských pravidiel, ktoré sa
na základe tohto odkazu stávajú súčasťou Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava.
Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.“

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej činnosti, odvolací
súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zdôrazňuje, že

súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, ale počas celého
konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu
posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný
titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po
stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie v konaní sp. zn. 3 Cdo

146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012). Či ide o rozhodnutie
formálne vykonateľné sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom
bolo vydané. Z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť
označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať sa
skúma materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný

titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania
alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
a nielen pred vydaním poverenia plne korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných

ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v § 44 ods. 2.

Otázkou, či súd rozhodujúci v rámci exekučného konania mal právomoc skúmať prípustnosť exekúcie
z hľadiska relevantnosti exekučného titulu sa zaoberal už aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý
v odôvodnení uznesenia č. k. I. ÚS 456-/2011-19 zo 23. 11. 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen

oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr.
aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal v tomto rozhodnutí aj na ustálenú judikatúruNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. 1. 1997
publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže
byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude

exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v
každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu,
exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný

titul, a teda či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky
nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.

Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK).

Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje vzhľadom na oprávneným predložený exekučný
titul - rozhodcovský rozsudok, že súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré
má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom,
ktorý má na to právomoc. V danej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup

exekučného súdu, pričom okresný súd správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá
vo všeobecných obchodných podmienkach ako súčasti zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka.

Okresný súd sa správne zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovská doložka začlenená do rámca
podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná, pokiaľ uprednostňuje veriteľa pred spotrebiteľom (§ 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka), a preto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (§ 41 ods. 2
Exekučného poriadku). Rozhodcovská doložka (bod 11.5 Prechodných a záverečných ustanovení
Všeobecných obchodných podmienok B., a.s., na depozitné produkty) preferuje riešenie sporu výlučne
rozhodcovským súdom a spotrebiteľovi nedáva žiadnu možnosť dohodnúť si s veriteľom osobu/orgán,
ktorý rozhodne ich prípadný spor zo spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd upresňuje, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných
podmienkach B., a.s., na depozitné produkty, od ktorej rozhodcovský súd odvodzuje svoju právomoc
konať a rozhodnúť vo veci, je zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola
so spotrebiteľom dohodnutá individuálne a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy na strane spotrebiteľa, a preto je
potrebné považovať ju za neprijateľnú bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi výpočtom neprijateľných
zmluvných podmienok obsiahnutých v exemplifikatívnom výpočte neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutých v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní,
je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť
spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok,
ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej z ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odvolací súd
uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku priamo vo
formulárovejzmluve,vobchodnýchpodmienkachresp.všeobecnýchobchodnýchpodmienkach,ktorých

obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy môže banka predložiť aj
ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú
zmluvu/doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) tým, že podpíše formulárovú zmluvu, ktorej súčasťou
podľa odkazu obsiahnutého v zmluve sú aj Všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskúdoložku, vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami a
aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie
rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Pokiaľ oprávnený namietal, že postupom exekučného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
keďže nemal možnosť vyjadriť sa k zisteniam exekučného súdu a k porušeniu jeho práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30. 09. 2014, podľa ktorého ak by za porušenie zásady

kontradiktórnosti mal byť považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po
vyžiadaní si úverovej zmluvy od oprávneného, neoboznámil tohto účastníka exekučného konania so
svojím stanoviskom o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru
odvolacieho súdu za situácie, že platné právo pripúšťa proti rozhodnutiu exekučného súdu o zastavení
exekúciealebozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodanieodvolania,treba
tento nedostatok považovať za zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým

zisteniam exekučného súdu vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom
z toho vyplývajúcim v podanom odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného
nedostatku inak než zrušením rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné
rozhodnutie, by odporoval zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo
náklady účastníkov konania, ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo

základných princípov právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Argument oprávneného poukazujúci na neprípustnosť aplikácie Smernice Rady ES 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Súdneho dvora ES nie
je z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru súdu v danom prípade zásadný,

nakoľko exekučný súd v rozhodnutí aplikoval v prvom rade vnútroštátnu právnu úpravu týkajúcu sa
spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa tak, ako na ňu poukázal odvolací súd a len podporne
poukázal na výklad danej Smernice obsiahnutý v ustálenej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.