Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 18, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/165/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015893128
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015893128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlomGrösslingovaul.č.4,Bratislava,protiodporcovi:Slovenskárepublika-Ministerstvospravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 14. októbra 2014, č.k.
19C/200/2012-148, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 14. októbra 2014, č.k. 19C/200/2012-148 zamietol súd prvého stupňa návrh; ktorým
sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 330
eur podľa zák. č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci; ako i
návrh navrhovateľa na prerušenie konania; a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo
zistenia, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 55Er/850/2009
súdny exekútor D.. S. P.; na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, č.

k. SR 01697/09 vydaného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 27.05.2009 v prospech navrhovateľa
ako oprávneného proti povinnému R. E.; dňa 05.08.2009 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, o ktorej žiadosti súd rozhodol tak, že dňa 06.11.2009 poveril súdneho exekútora D.. S. P.
vykonaním exekúcie na vymoženie istiny 873,65 eur s príslušenstvom. Zároveň exekučný súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora D.. S. P.U. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z
omeškania uznesením zo dňa 05.11.2009, č. k. 55Er/850/2009-9, ktoré na odvolanie oprávneného
(navrhovateľa) Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.04.2010, č.k. 19CoE/646/2009-16, zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom uznesením zo dňa 19.08.2011, č.k. 55Er/850/2009-25
žiadosť súdneho exekútora D.. S. P.S. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z
omeškania prevyšujúceho výšku 8,50% ročne zamietol a dňa 16.04.2012 vydal poverenie č. 5102
XXXXXX*, ktorým doplnil pôvodne vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX* a
súčasne uznesením zo dňa 16.04.2012, č.k. 55Er/850/2009-33, exekučné konanie v časti úroku z
omeškania prevyšujúceho výšku 8,50% ročne zastavil. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po
právnej stránke podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,2,3, §

27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, keď nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody atvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II. Poukázal na to, že navrhovateľ
v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci vznik majetkovej škody a škodu vyčíslil
len paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému a za

administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu (v exekučnom spise sa
žiadna urgencia nenachádza), na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde. Za nedôvodnú považoval argumentáciu navrhovateľa, že z dôvodu
ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne

predložiť účtovné doklady, preukazujúce škodu spočívajúcu v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, keď od začatia
konania (27.09.2012) mal navrhovateľ dostatok času a príležitostí na predloženie predmetných dôkazov,
aj inou, než korešpondenčnou cestou, avšak tak nevykonal, a preto neuniesol dôkazné bremeno
spočívajúce v povinnosti preukázať vznik a výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť. K uplatnenému nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že nedodržanie zákonnom stanovenej lehoty samo o sebe

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nezakladá a je povinnosťou navrhovateľa preukázať skutočnosti
zakladajúce nárok na jej priznanie, pričom ani v tomto smere navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol,
keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce dopad tvrdeného nesprávneho úradného postupu v
rôznych oblastiach jeho pôsobenia. Poukázal na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal ani naplnenie
tretieho z predpokladov vzniku zodpovednosti - príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym

postupom exekučného súdu a vznikom majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, keď nepreukázal, že
tvrdené náklady a nemajetková ujma by mu nevznikla aj tak. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania
odôvodnil nesplnením zákonných predpokladov na takýto postup v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. b)
O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keď ústavnú sťažnosť navrhovateľa pre porušenie jeho základných
práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.2012,
sp. zn. 8 NcC/64/2012, Ústavný súd SR uznesením zo dňa 02.07.2013, č. k. III. ÚS 295/2013-12,
odmietol pre nedostatok právomoci. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal; do výroku vo veci samej; v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie dôvodiac tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2

písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.), súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
(§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.), súd prvého stupňa vo vzťahu k
napadnutej časti neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Namietal, že v dôsledku procesného postupu prvostupňového súdu v prejednávanej veci došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti a porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a súd prvého stupňa
mu odňal možnosť konať pred súdom, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) pojednávania

napriek tomu, že trval na svojej osobnej účasti (resp. právneho zástupcu) na pojednávaní vedenom
nestranným sudcom na nestrannom súde, v dôsledku čoho nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
odporcu, z ktorých prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ani k dôkazom, ktoré vykonal
a na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia napadnutého rozsudku poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom

spise. Zároveň namietal i porušenie jeho práva na zákonného sudcu, keď súd prvého stupňa vo veci
konal a rozhodol napriek tomu, že už v návrhu na začatie konania ho upovedomil o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu; ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie; je potrebné
z konania vylúčiť, pričom na uvedenom nič nemení ani to, že krajský súd v uvedených skutočnostiach
dôvody na vylúčenie sudcu nevzhliadol. Poukázal na to, že súd prvého stupňa v súvislosti s majetkovou

ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia a konštatoval, že napadnutý rozsudok, z
ktorého nie je zrejmé, na základe akej úvahy dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu, že
mu majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla, je potrebné ako nepreskúmateľný zrušiť, a to aj
s poukazom na jeho vnútornú rozpornosť, keď prvostupňový súd síce porušenie práva zistil, avšak honekonštatoval a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy. Nesúhlasil so
záverom prvostupňového súdu, že v konaní nepreukázal vznik škody, keďže výšku škody, ktorú presne
špecifikoval na základe účtovnej agendy, ktorú vzhľadom na ochranu osobných údajov, obchodného

tajomstva a dôverných informácií, nebolo možné korešpondenčne predložiť, mienil na pojednávaní
preukázať aj predložením znaleckého posudku, ktorého vypracovanie zabezpečil, avšak prvostupňový
súd dokazovanie neprípustne skrátil iba na dôkazy vykonávané ex offo, nepoučil ho podľa ust. § 120
ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že vo veci mieni rozhodnúť. Zdôraznil, že všetky problémy, ktoré boli v
jeho právnej sfére vyvolané nerešpektovaním zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu a ktoré jasne

a zrozumiteľne opísal v podanom návrhu, svedčia o potrebe nastoliť spravodlivosť poskytnutím finančnej
satisfakcie za porušenie práva.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti v medziach dôvodov

podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel
k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

V posudzovanej veci vykonal súd prvého stupňa; vo vzťahu k napadnutej časti; všetko dokazovanie

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu
navrhovateľa; ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z.z.; ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení, ktoré uvádzal odporca na svoju obranu
(§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p.
dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver,

že v danej veci neboli naplnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, pričom na vec aplikoval zodpovedajúce
ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3, § 19 ods. 1,2,3, § 27
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, svoje dôvody, pre ktoré návrhu

navrhovateľa nevyhovel a neprihliadol tak na jeho námietky proti postupu Okresného súdu Bratislava
II v exekučnej veci sp. zn. 55Er/850/2009 aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil,
pričom sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie
veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania, a

preto možno odôvodnenie jeho rozhodnutia považovať za presvedčivé. Obsah odvolania navrhovateľa
nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska
ním uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové
rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by
spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V odvolacom konaní tiež nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť jeho rozhodnutia (§ 212
ods. 3 O.s.p.).
Súd prvého stupňa postupoval správne, keď v danej veci zisťoval základné predpoklady vzniku
objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú súdom v občianskom súdom konaní v zmysle zákona

č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého musia byť súčasné splnenie tri podmienky, a to: 1/ existencia škody ako
majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup
súdu a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou (nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom.

V preskúmavanej veci je správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal
vznik škody a nemajetkovej ujmy, keď nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce vznik skutočnej škody
a samotný paušálny výpočet údajných nákladov spojených s uplatnením práv vyplývajúcich mu z
exekučného titulu v predmetnom exekučnom konaní vznik škody; tak ako to správne konštatoval i súd
prvého stupňa; nepreukazuje. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani argumentácia navrhovateľa,

že nemohol pred rozhodnutím súdu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva predložiť listinné dôkazy,
ktoré by preukazovali vznik nákladov (a teda aj tvrdenej škody), ktoré mienil predložiť až na pojednávaní;
ktorého sa nezúčastnil, keď navrhovateľ mal od podania návrhu dostatok času a príležitostí predložiť,
prípadne aspoň označiť dôkazy na preukázanie vzniku škody, pričom vznik škody a nemajetkovejujmy nepreukazuje ani navrhovateľom predložený znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
vypracovaný iba všeobecne, bez vzťahu k prejednávanej veci.

Vznik objektívnej zodpovednosti štátu za škodu či nemajetkovú ujmu okrem nezákonného rozhodnutia
alebo nesprávneho úradného postupu a vzniku samotnej škody predpokladá i existenciu príčinnej
súvislosti medzi týmto rozhodnutím alebo postupom a vznikom škody.

Prvostupňový súd dospel k správnemu záveru i v tom, že navrhovateľ v preskúmavanej veci nepreukázal

ani existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným vznikom škody a nesprávnym úradným postupom,
nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľovi ním tvrdené náklady (vznik
ktorých ani nepreukázal) nevznikli, ak by exekučný súd v konaní sp. zn. 55Er/850/2009 o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol skôr.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že navrhovateľ v konaní

nepreukázal splnenie predpokladov pre priznanie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy, keď
nepreukázal žiadne konkrétne okolnosti, resp. následky údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktoré by jej priznanie umožňovali, resp. odôvodňovali.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že mu súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom tým,

že vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.10.2014 v jeho neprítomnosti, odvolací
súd ju považuje za nedôvodnú a účelovú, keďže navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, boli na toto
pojednávanie riadne predvolaní už mesiaci august 2014, pojednávania sa nezúčastnili a ani nepožiadali
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie; pričom o nezaujatosti vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne
rozhodol Krajský súd v Bratislave; a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady (§ 101 ods. 2 O.s.p.)

na prejednanie a rozhodnutie veci na pojednávaní dňa 14.10.2014 v jeho neprítomnosti. Nedôvodná
je tiež odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, keď o jeho námietke
zaujatosti v preskúmavanej veci už bolo rozhodnuté nadriadeným súdom.

Súduprvéhostupňatedanemožnovytknúťžiadneprocesnépochybenieanipochybeniepriskutkovoma

právnom posúdení nároku navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava
II pod sp. zn. 55Er/850/2009, pričom ani v odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Súd prvého stupňa sa v
rámcipredmetnéhokonaniavyporiadalsovšetkýmirelevantnýmiskutočnosťamiuvádzanýmivpodanom

návrhu a svoje rozhodnutie vydal v súlade s platnou právnou úpravou, pričom svoje rozhodnutie riadne
a presvedčivo odôvodnil, a preto ani v tomto smere nemožno námietky navrhovateľa považovať za
opodstatnené.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako

vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142
ods.1 O.s.p., a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v
odvolacom konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa §

151 ods. 1 vety prvej O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.