Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5P/17/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616208710
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616208710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Denisa Hiščáková, v právnej veci mal. M. Q., F..

X.X.XXXX I. E.. S. Q., F.. XX.X.XXXX, T. Q. XXX/XX, G., zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detašované pracovisko Gelnica, deti rodičov O. T.,
F.. XX.X.XXXX, T. Q. XXX/XX, G. I. Q. Q., F.. X.X.XXXX, T. U. XXX/XX, G., t.č. Ústav na výkon trestu
odňatia slobody, T. T. - P., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Zveruje samal.M.Q.,F..X.X.XXXXamal.S.Q.,F..XX.X.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky,ktorá
je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je
p o v i n n ý prispievať na výživu každého z týchto mal. detí mesačne minimálnym zákonným výživným

vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, počnúc od 1.6.2016, ktoré
výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 1.6.2016 do 30.6.2016 na mal. M. vo výške 27,13 Eur a
na mal. S. vo výške 27,13 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať k rukám matky v mesačných splátkach po
5,- Eur na každé z mal. detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia
čo i len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka podaným návrhom tunajšiemu súdu dňa 1.6.2016 žiadala aby súd rozhodol o zverení maloletých
detí M., F.. X.X.XXXX I. S., F.. XX.X.XXXX Q. do jej osobnej starostlivosti a o určení povinnosti otcovi
prispievať na výživu uvedených detí minimálnym výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima
na každé z detí s účinnosťou od 1.6.2016.

Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom detí žila v družobnom pomere, z ktorého pochádzajú tri maloleté

deti - M.F., S. I. L., pričom otcovstvo k mal. L. nie je určené. Otec detí je opakovane vo výkone trestu.
O deti sa stará sama, avšak pomáhajú jej pri tom rodičia. Maloletá S. má zdravotné problémy, bola
dlhodobo hospitalizovaná v DFN v Košiciach, užíva lieky. Deti rastú, potrebujú oblečenie aj obuv. Matka
je nezamestnaná, býva s deťmi a rodičmi v unimobunke. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavky
na maloleté deti.

Súd na pojednávanie predvolal rodičov maloletých detí a kolízneho opatrovníka maloletých detí. Matka

sa na pojednávanie súdu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavila, svoju neúčasť nijako
neospravedlnila, preto súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 (ďalej len „O.s.p.“) konal
a napokon aj rozhodol v jej neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že s návrhom na zverenie detí do starostlivosti matky súhlasí. V časti
o určenie výživného považuje návrh za účelový z dôvodu, aby sa otec pre neplatenie výživného opäť
dostal do výkonu trestu. Pokiaľ bol vo výkone trestu zamestnaný posielal deťom výživné, o čom predložil
doklady o úhrade výživného v mesiaci február 2016 vo výške 4,94 eura a v mesiaci marec 2016 v
sume 5,50 eura (obdobie pred podaním návrhu). Uviedol, že momentálne nie je schopný platiť ani

minimálne výživné. Súdu predložil list, v ktorom mu matka napísala, že „deti sa majú dobre, majú všetko
čo potrebujú“, preto má za to, že deti výživné nepotrebujú a matka chce výživné pre seba. K svojim
majetkovým pomerom uviedol, že nemá nič, je z chudobnej rodiny.

Z rodných listov maloletých detí vyplynulo, že ich rodičmi sú matka O. T., F.. XX.X.XXXX a otec Q. Q.,
F.. X.X.XXXX, teda účastníci v tomto konaní.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia
pomerov vypracovanej pre toto konanie vyplynulo, že matka s deťmi bývajú v unimobunke v Gelnici
v spoločnej domácnosti s rodičmi matky. Domácnosť je zariadená útulne, sú k nej pristavené dve
miestnosti, ktoré slúžia na spanie a ktoré sú kompletne zariadené. Domácnosť je bez vody a elektriny,

no napriek tomu udržiavaná v poriadku. Maloleté deti boli v čase šetrenia primerane oblečené. Deti
prospievajú dobre, sú riadne očkované, zdravotné problémy má S., ktorá užíva lieky. Matka sa o deti
riadne stará. Matka je na materskej dovolenke, z úradu poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20
eura a prídavky na deti 70,56 eura. Otec detí na ich výživu neprispieva.

Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody T. T. sa otec detí nachádza vo výkone trestu od
30.4.2015. Toho času nie je pracovne zaradený. Bol pracovne zaradený od 20.1.2016 do 12.4.2016 kde
dosiahol priemernú čistú odmenu vo výške 10,45 eura. Jeho správanie nebolo vždy na požadovanej
úrovni, celkovo bol trikrát disciplinárne potrestaný, odmenený nebol.

Podľa správy o povesti Mesta Gelnica na rodičov detí, je matka detí slobodná, bez pracovného
pomeru. Otec detí je slobodný, toho času vo výkone trestu. Rodičia neboli orgánmi mesta priestupkovo
prejednávaní.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov).

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné v plnom rozsahu vyhovieť.

Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných
dôkazov, že rodičia maloletých toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto
dôkazovtiežvyplynulo,žemaloletédeti vsúčasnejdobežijúsmatkou,tásaoneriadnestará,vovýkone
tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, preto

súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov,
ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná

suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na
výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,

ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.Matka je toho času poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Iný príjem nemá. Okrem
maloletých detí má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, ktorého otcovstvo nie je určené. Na maloleté
deti nemá zvýšené náklady, okrem liekov, ktoré užíva maloletá S., ktorých výška však nebola matkou

preukázaná.

Otec maloletých je toho času vo výkone trestu kde nie je pracovne zaradený. Jeho zárobkové možnosti
sú tak objektívne obmedzené resp. takmer žiadne. Koniec trestu má 30.8.2016. Majetok nevlastní
žiaden.

Posúdením celkových schopností, možností a majetkových pomerov otca dospel súd k záveru, že tento
nie je toho času schopný prispievať na výživu maloletých detí sumou vyššou než je zákonom stanovené
minimálne výživné, ktorého výška predstavuje aktuálne sumu 27,13 eura mesačne na jedno dieťa. Preto
súd otca zaviazal prispievať na výživu maloletej M. aj maloletej S. sumou minimálneho výživného a
to k rukám matky vopred počnúc dňom 1.6.2016 kedy matky podala návrh vo veci samej. Splatnosť

výživného súd určil do 25. dňa v mesiaci s prihliadnutím na možnú, aspoň dočasnú nezamestnanosť
otca po prepustení z výkonu trestu a termín výplaty štátnych dávok.

Keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom od
podania návrhu neplnil vôbec, činí suma dlžného výživného za obdobie mesiaca jún 2016 sumu 27,13

eura na každé z detí. Túto sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 5,-
eur mesačne spolu s bežným výživné pod následkami straty výhody splátok, a to v zmysle § 160 ods.
1 O.s.p. Súd pritom prihliadal na aktuálne možnosti otca, jeho nemajetnosť, ako aj na skutočnosť, že
výživa a záujmy maloletých týmto povolením splátok by nemali byť nijako dotknuté alebo ohrozené.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Odvolanie nemá odkladný účinok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l,
b) konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.