Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3C/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613205119
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3613205119.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľa: Z. H.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, proti odporcovi: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, o určenie
otcovstva k malol. V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenému: I. práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca Y. O., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého V. H., nar. XX.XX.XXXX z matky
Z. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX.
Súd maloletého V. H. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletého sumou 60,-€ mesačne vždy do 15-teho dňa

daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 07.02.2012.
Zameškané výživné za čas od 07.02.2012 do 20.10.2015 v sume 2 040,-€ súd povoľuje otcovi splácať
v mesačných splátkach po 10,-€ spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume 245,-€ do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 11,42€ do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podaný návrh v sume 66,-€ do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určiť, že odporca je otcom maloletého V. H.. Návrh
zdôvodnila tým, že so svojim manželom sa postupne prestala intímne stýkať, úplne od začiatku
marca 2011. Od apríla 2011 nadviazala pomer s odporcom. Odporca mal vedomosť o tehotenstve
navrhovateľky a sľuboval, že sa o maloleté dieťa postará. V máji 2012 sa navrhovateľka dozvedela,
že odporca má ešte jednu priateľku, s ktorou sa intímne stýkal už v čase tehotenstva navrhovateľky.
07.02.2012 navrhovateľka porodila maloletého V. a odporca uviedol, že on nemôže byť otcom

maloletého. Maloleté dieťa videl pár krát po pôrode a nejavil záujem, ani na jeho výživu finančne
neprispel. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa navrhovateľka nemala pohlavný styk s iným mužom,
preto len odporca mohol byť biologickým otcom maloletého. Navrhovateľka žije s manželom v spoločnej
domácnosti a spolu vychovávajú maloletého V. a obaja hradili všetky výdavky spojené s tehotenstvom
a narodením maloletého.
Odporca uviedol, že neuznáva otcovstvo k maloletému dieťaťu, pretože nevie, s kým každým sa
navrhovateľka stýkala. Od roku 2011 sa intímne stýkal s navrhovateľkou v aute a tieto styky prebiehali asi

pol roka. Išlo o dokonané intímne styky bez ochrany. Raz sa intímne stýkali v motoreste za Bánovcami
nad Bebravou. Po viac, ako pol roku sa prestal s navrhovateľkou intímne stýkať, lebo si našiel priateľku.
Vedel, že navrhovateľka je vydatá. Posledný intímny styk mal s navrhovateľkou na jar 2012, po narodení
maloletého V.. Uviedol, že sa podrobí znaleckému dokazovaniu na DNA.Opatrovník dieťaťa uviedol, že súhlasí so znaleckým posudkom a žiada, aby maloleté dieťa bolo
zverené do osobnej starostlivosti matky a aby bol otec zaviazaný prispievať výživným vzhľadom na jeho
majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom znalca prof. RNDr. Ľudovíta
Kádašiho, DrSc., z odboru genetika, analýza DNA, obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový
stav:
Navrhovateľka so svojim manželom sa postupne prestala intímne stýkať, úplne od začiatku marca 2011.
Od apríla 2011 nadviazala pomer s odporcom. Odporca mal vedomosť o tehotenstve navrhovateľky

a sľuboval, že sa o maloleté dieťa postará. V máji 2012 sa navrhovateľka dozvedela, že odporca
má ešte jednu priateľku, s ktorou sa intímne stýkal už v čase tehotenstva navrhovateľky. 07.02.2012
navrhovateľka porodila maloletého V. a odporca uviedol, že on nemôže byť otcom maloletého. Maloleté
dieťa videl pár krát po pôrode a nejavil záujem, ani na jeho výživu finančne neprispel. V čase
rozhodnom pre počatie dieťaťa navrhovateľka nemala pohlavný styk s iným mužom, preto len odporca
mohol byť biologickým otcom maloletého. Navrhovateľka žije s manželom v spoločnej domácnosti a

spolu vychovávajú maloletého V. a obaja hradili všetky výdavky spojené s tehotenstvom a narodením
maloletého. Odporca uviedol, že neuznáva otcovstvo k maloletému dieťaťu, pretože nevie, s kým
každým sa navrhovateľka stýkala. Od roku 2011 sa intímne stýkal s navrhovateľkou v aute a tieto styky
prebiehali asi pol roka. Išlo o dokonané intímne styky bez ochrany. Raz sa intímne stýkali v motoreste
za Bánovcami nad Bebravou. Po viac, ako pol roku sa prestal s navrhovateľkou intímne stýkať, lebo si

našiel priateľku. Vedel, že navrhovateľka je vydatá. Posledný intímny styk mal s navrhovateľkou na jar
2012, po narodení maloletého V.. Uviedol, že sa podrobí znaleckému dokazovaniu na DNA.
Zo záveru znaleckého posudku vyhotoveného prof. RNDr. Ľudovítom Kádašim, DrSc., súdnym znalcom
z odboru genetika, analýza DNA vyplýva, že otcovstvo odporcu voči maloletému V. H. je treba pokladať
za prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva odporcu je vyššia ako 99,75%.

Podľa § 94 ods. 1,2 ZR ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa,
matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použije primerane.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný dôvodne.
Navrhovateľka sa v rozhodnej dobe intímne stýkala s odporcom bez použitia ochranných prostriedkov
a zo znaleckého posudku znalca z odboru DNA vyplynulo, že biologické otcovstvo odporcu je treba
pokladať za prakticky dokázané.
Súd preto určil, že odporca Y. O., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého V. H., nar. XX.XX.XXXX z matky

Z. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX.
Súd zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok, s čím súhlasili všetci účastníci konania.
Odporcu súd zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 60,-€ mesačne vždy do 15-teho dňa
daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 07.02.2012, teda od narodenia dieťaťa.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z majetkových a zárobkových možností a schopností
účastníkov konania. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke a poberá materskú 340,-€ mesačne a
okrem maloletéhoS.má ešte vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, ktoré sa jej narodilo XX.XX.XXXX
a ktoré ma so svojim manželom. Otec maloletého okrem maloletého nemá žiadnu vyživovaciu povinnosťa pracoval v zahraničí, kde dosahoval príjem 1 000,-€ mesačne v čistom. Od 17.10.2015 už nepracuje
a nezaevidoval sa na úrade práce a uviedol, že žije z toho, čo si ešte zarobil, keď pracoval v zahraničí
na lodi.

Zameškané výživné za čas od 07.02.2012 do vyhlásenia rozsudku, teda 20.10.2015, v sume 2 040,-
€, súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,-€ spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhody splátok.
Pokiaľ ide o zameškané výživné, otec prispel od narodenia dieťaťa v mesiacoch apríl až september 2015

na výživu maloletého po 30,-€ mesačne, teda celkove dobrovoľne zaplatil 180,-€.
Odporcu súd zaviazal v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume
245,-€, ktorá suma predstavuje navrhovateľkou zložený preddavok na znalecké dokazovanie.
Odporcu súd zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. vo výške
11,42€, čo predstavuje doplatok na znalečnom.
Odporcu súd zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podaný návrh v sume 66,-€ v

zmysle príslušných ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.