Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 10, 2016

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 10C/490/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215207015
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulgan
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2016:6215207015.6

Rozhodnutie

Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,IČO:35724803,sosídlomPajštúnska5,85102Bratislava,zastúpenéhoAdvokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti
odporkyni W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX P. Z. XX, O.. Č.. O. V. U.. XX, XXX XX V., B.
G., v zastúpení Mgr. Gabriela Nováková, advokátka, so sídlom Mierové námestie 452, 991 28 Vinica,

o zaplatenie 2 063,23 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporkyni účelne vynaložené trovy konania v rozsahu 100% v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom zo dňa 01.10.2015 sa navrhovateľ Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské Nivy
1,829 90 Bratislava domáhal od odporkyne W. R. v tom čase R.Č. o zaplatenie sumy 2 063,23 Eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 16.08.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že uzatvoril s odporkyňou dňa 15.01.2009 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB na základe ktorej sa pôvodný navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni kreditnú
kartu ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX. Odporkyni bol poskytnutí úver z dohodnutým úrokom vo výške

22,68 %. Odporkyňa mala schválený úverový rámec vo výške 896,24 Eur a povinne mala platiť mesačnú
splátkuvovýške29,87Eur.Odporkyňasineplnilasvojepovinnostivyplývajúcezozmluvyanepodarilosa
obnoviť jej platobnú disciplínu ani po viacerých pokusoch navrhovateľa. Pred odstúpením na vymáhanie
navrhovateľ vystavil ku dňu 14.08.2015 výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.07.2015
obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s
prihliadnutím na vykonané úhrady odporkyne s konečným zostatkom vo výške 2 063,23 Eur.

Súd vydal vo veci dňa 05.11.2015 platobný rozkaz č. 10C/490/2015- 19 z dôvodu pobytu odporkyne
v zahraničí súd platobný rozkaz zrušil. Na základe doručeného návrhu na zmenu účastníka konania,
súd uznesením č. 10C/490/2015- 35 zo dňa 19.01.2016 pripustil zmenu na strane navrhovateľa. Novým
navrhovateľom sa stala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 05.05.2016 uviedla, že z pôžičkovej karty vyčerpala celkovú sumu 1
883,39 Eur, prípadne 2 043,39 Eur nakoľko operácie typu U. v celkovej výške 160,- Eur nevie posúdiť, či
ide o výber alebo poplatky, pričom celkovo uhradila 2 100,43 Eur. Poslednú splátku vo výške 74,35 Eur
uhradila 15.06.2012, pričom už dňa 15.11.2011 jej boli pripočítané náklady vymáhania do vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru vo výške 24,90 Eur. Z uvedeného vyplýva, že už minimálne od uvedeného
dňa porušila ustanovenia zmluvy a navrhovateľ bol oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a svoju

pohľadávku uplatniť. Nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd až 01.10.2015, teda viac ako tri roky pouvedenom termíne, má za to, že nárok je premlčaný. Zmluva navyše neobsahuje náležitosti podľa § 4
ods. 2 Zákona č. 258/2001. Poskytnutý úver považuje preto za bezúročný a bez poplatkov.

Súd vytýčil vo veci pojednávanie. Právna zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že žiada návrh
zamietnuť z troch dôvodov. Prvým dôvodom, pre ktorý žiada návrh zamietnuť je, že podľa jej názoru
nejde o zmluvu, ale ide o mix žiadostí a zmluvy. Zmluva nemôže obsahovať otázniky ale musia tam
byť presne uvedené náležitosti v zmysle zákona. Aj výpočet RPMN je len indikatívny a keby bol pri
splnený niektorých podmienok, odporkyňa nedostala ani nemá vedomosť o existencii žiadnej zmluvy

po schválení žiadosti o úver, preto považuje za viac ako možné, že zmluva neexistuje. Po druhé,
pokiaľ by súd určil, že ide o platnú zmluvu tak táto zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch, preto by mala byť bez úrokov a bez poplatkov. Tretím dôvodom, prečo podľa
jej názoru by mal súd návrh zamietnuť je, že z výpisov vyplýva, že od 25.12.2011 boli odporkyni účtované
náklady na vymáhanie do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a považuje nárok za premlčaný.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podkladmi podaným návrhom zo dňa
01.10.2015,Žiadosťouovydaniesplátkovejkartyzodňa15.01.2009,VýpismizosplátkovejkartyQuatro,
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01.10.2015 spolu s prílohami, vyjadrením odporkyne zo dňa
04.05.2016.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Dňa 15.01.2009 uzatvorili pôvodný
navrhovateľ s odporkyňou zmluvu č. XXXXXXXX označenú ako žiadosť o vydanie splátkovej karty
Quatro. Na základe tejto zmluvy poskytol veriteľ odporkyni úverový limit vo výške 896,24 Eur pričom
odporkyňa mala splácať mesačnú splátku vo výške 29,87 Eur. Odporkyňa uhradila celkovú sumu 2
100,67 Eur. Navrhovateľ si v konaní uplatňuje náhradu sumy 2 063,23 Eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na

právny formu ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorým účastníkov je spotrebiteľ použijú sa vždy ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
h) ročnú úrokovú sadzbu;

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených

navrhovateľom vyplýva, že sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľská
zmluva, teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu upravenú § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, preto právny predchodca navrhovateľa bol odo dňa uzavretia zmluvy s
odporkyňou v postavení dodávateľa a odporkyňa v postavení spotrebiteľa. Aj po postúpení pohľadávky
je potrebné poskytnúť odporkyni právnu ochranu. Súd považuje za preukázané, že úverová zmluva

uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa
uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú
pretlač, teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa
svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z
hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č.

150/2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je
nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim
spotrebiteľských zmlúv. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že právny predchodca
navrhovateľa vypísal z odporkyňou dňa 02.01.2009 Žiadosť o vydanie splátkovej karty Quatro pod

ktorým je malými písmenami uvedené „Žiadosť alebo žiadosť/zmluva“. Dňa 15.01.2009 bola zmluva
podpísaná zo strany veriteľa. Súd posúdil predloženú spotrebiteľskú Zmluvu/žiadosť podľa jej obsahu
ako riadnu zmluvu. Nestotožnil sa tak s názorom právnej zástupkyne, že nejde o zmluvu. Zároveň
ale konštatuje, že táto zmluva nie je v súlade s ustanoveniami z.č. 258/2001 Z.z., najmä neobsahuje
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú

splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Zo zmluvy nie je zrejme aká je výška splátky,
čo tvorí súčasť splátky a v akej výške (istina, úrok, poplatky). Súd preto posúdil zmluvu ako zmluvu,
v ktorej chýba náležitosť podľa (§ 4 ods. 2 písm. i) cit. zák.). V zmluve nie je uvedená úroková
sadzba. Zmienka o úrokovej sadzbe vo výške 22,68%je len pri induktívnom výpočte RPMN, ako jeden z
predpokladov. Súd tak nevie, či táto úroková sadzba bola s odporkyňou skutočne dohodnutá, alebo len

ide o predpokladanú hodnotu pri výpočte RPMN, keďže ostatné údaje pri tomto výpočte nekorešpondujú
s hodnotami dohodnutého úveru a podľa názoru súdu sú len informatívne. Súd tak posúdil zmluvu ako
zmluvu,vktorejúrokovásadzbauvedenánieje(§4ods.2písm.h)cit.zák.).Rovnakoinduktívnyvýpočet
RPMN narába s fiktívnymi predpokladmi a nie reálnymi hodnotami z úveru. Takýto výpočet je nejasný a
mätúci bez reálnej výpovednej hodnoty pre spotrebiteľa. Súd preto posúdil zmluvu ako zmluvu, v ktorej

RPMN uvedená nie je (§ 4 ods. 2 písm. j) cit. zák.). V zmluve nie je uvedená ani priemerná hodnota
RPMN (§ 4 ods. 2 písm. k) cit. zák.).

Na základe uvedeného súd považuje za preukázané, že v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 4 ods. 2
písm.h), i),j)ak)zákonač.258/2001Z.z.,pretopodľa§11ods.1písm.b)cit.zákjezmluvapovažovaná

za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.

Navrhovateľ by tak mal nárok na vydanie rozdielu medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a
vrátenými finančnými prostriedkami. Súd z vykonaného dokazovania má preukázané, že odporkyňa
čerpala úver vo výške 1 883,39-Eur. Z bankových výpisov nie je zrejmé, či suma 160,- Eur je výber,

alebo poplatky. Pokiaľ by táto suma bola výberom, potom by odporkyňa vyčerpala sumu 2 043,39-Eur.
Súd má ale preukázané, že odporkyňa splatila sumu 2 100,43-Eur, čo je v každom prípade viac ako si
vyčerpala. Navrhovateľ tak nemá právo na vyplatenie rozdielu.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov

pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Právna zástupkyňa vzniesla námietku premlčania, pričom podľa jej názoru premlčacia doba mala
začať plynúť od okamihu, kedy mohol navrhovateľ úver zosplatniť, t.z. od 25.12.2011, kedy naúčtoval
odporkyni aj náklady spojené s vymáhaním do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Zo zmluvy o postúpení

pohľadávky a jej príloh súd zistil, že úver bol zosplatnený dňa 30.09.2012. Súd sa nestotožnil s názorom
právnej zástupkyne, že premlčaciu dobu je nutné počítať od 25.12.2011. Súd súhlasí s názorom,
že veriteľ mohol úver zosplatniť, ale zároveň má preukázané, že tak neurobil. Z výpisov je zrejmé,
že podobnú položku účtoval odporkyni ešte niekoľkokrát, čo znamená, že úver zosplatnený nebol.
Právo zosplatniť úver pri „prvej príležitosti“ považuje súd za možnosť a nie povinnosť veriteľa. Podľa

názoru súdu začala trojročná premlčacia doba plynúť nasledujúcim dňom po zosplatnení, t.z.01.10.2012
a skončila 30.09.2015. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 01.10.2015, čo znamená po uplynutí
premlčacej doby.

Súd konštatuje, že každý z uvedených dôvodov, to znamená premlčanie aj preplatenie úveru pri

jeho bezúročnosti sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Na základe uvedeného súd považuje návrh
navrhovateľa za bezdôvodný a preto ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej súd
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Po právoplatnosti rozhodnutia bude o vyčíslených trovách
rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smerujevakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažujezanesprávny
a čoho sa odvolávateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené.

f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods.
2 O.s.p.)

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolávateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)Aknebudepovinnosťstanovenátýmtorozsudkomdobrovoľnesplnenámožnopodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov)