Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/908/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113209472
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113209472.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724
803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., IČO: 36 613 843, so
sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, proti odporcom 1/ Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, O.,
zast. JUDr. Ondrej Sochor, advokát, Prof. Sáru 38, 974 01 Banská Bystrica a 2/ Q. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. X, N. Y., zast. GABE-BB s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prof. Sáru 44, 974 01 Banská

Bystrica,ozaplatenie688,27eurspríslušenstvom,naodvolanienavrhovateľaprotirozsudkuOkresného
súdu v Banskej Bystrici č. k. 16C/96/2013 - 92 zo dňa 16.09.2013 v spojení s opravným uznesením č.
k. 16C/96/2013-102 zo dňa 13.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh zamietol a vo výroku o trovách konania odporcu
1/ z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. Súd konanie voči odporcovi 2/
zastavil, podľa § 96 O. s. p. pre späťvzatie návrhu navrhovateľom voči odporcovi 2/. O trovách konania
odporcu 1/ súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu vo veci a v konaní úspešnému
odporcovi 1/ priznal náhradu trov vo výške 207,66 eur. O trovách odporcu 2/ súd rozhodol podľa § 146
ods. 2 O. s. p. a s prihliadnutím na procesné zavinenie navrhovateľa na zastavení konania voči odporcovi
2/, priznal odporcovi 2/ od navrhovateľa náhradu trov vo výške 166,13 eur.

Zamietnutie návrhu súd odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
navrhovateľ nadobudol pohľadávku dňa 22.10.2008 postúpením od Slovenskej sporiteľne, a.s., s
ktorou odporca 1/ ako dlžník (odporca 2/ zmluvu podpísal ako ručiteľ) dňa 21.01.2004 uzavrel Zmluvu
o splátkovom úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Platnosť zmluvy mala byť ukončená dňa
20.01.2009. Na uvedený deň pripadla posledná zmluvne dohodnutá splátka úveru a celý úver bol

zosplatnený aj pre neplnenie podmienok zo strany odporcu. Súd prihliadol na námietku premlčania
nároku a uzavrel, že nakoľko navrhovateľ podal návrh na súd dňa 17.04.2013, jeho nárok je premlčaný
vychádzajúc z trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, počítanej počnúc od
21.01.2009.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie voči výroku, ktorým súd jeho návrh

zamietol a voči výroku o trovách konania odporcu 1/. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 O. s. p.), alebo aby rozsudok zmenil (§
220 O. s. p. ) a návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu a odporcovi 1/ uložil povinnosť nahradiť
trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Namietal, že súd vec neprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd neprihliadol na
to, že odporca 1/ sa s veriteľom (navrhovateľom) dohodli na splátkach a zároveň uznal svoj

záväzok voči navrhovateľovi dňa 12.07.2010. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2009.
Navrhovateľ by tak ku dňu podpisu dohody pôvodne mohol požadovať od odporcu 19 nepremlčanýchsplátok po 1140,SKK, t. j. sumu 718,98 eur (21 659,99 SKK). Na to, aby nastali právne účinky spojené
s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania
vedomosť o premlčaní dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s

inštitútom uznania dlhu podľa § 558 OZ. V tomto prípade nastal právny účinok spojený s uznaním práva,
t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej premlčacej doby. Odporca
si je vedomý svojho záväzku voči navrhovateľovi a v súlade s dobrými mravmi tento chce uhradiť,
avšak vzhľadom na zlú finančnú situáciu sa slobodne rozhodol uzavrieť s navrhovateľom Dohodu, v
zmysle ktorej mu navrhovateľ umožnil uhradiť existujúci záväzok postupne v splátkach, o čom svedčí

skutočnosť, že po podpise Dohody čiastočne záväzok uhradil. Navrhovateľ má zato, že súd vybočil z
medzí a účelu ochrany spotrebiteľa upravenej v zákone.

Odporca 1/ navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré doplnil podaním doručeným súdu dňa 02.10.2014, odporca 1/ zotrváva
na svojej argumentácii, že navrhovateľ nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom
na vymáhanie žalobou uplatneného nároku, nepreukázal, že zmluva o postúpení pohľadávok je
účinná. Poukazoval na to, že sám navrhovateľ v odvolaní uvádza, že v čase podpisu Dohody mal
právo požadovať od odporcu zaplatenie 19-tich nepremlčaných splátok (718,98 eur), čo znamená, že

navrhovateľ mal vedomosť o tom, že zvyšná časť dlžnej sumu je premlčaná a aj napriek tomu
dal podpísať odporcovi uznanie dlhu vrátane premlčanej sumy. Takouto nekalou obchodnou praktikou
získal navrhovateľ od odporcu uznanie plnenia nad rámec nepremlčanej sumy, cca o 1100,00 eur.
Ak sa odvolací súd nestotožní s názorom odporcu, že sporná Dohoda je neplatná z dôvodu nekalej
obchodnej praktiky, odporca má zato, že Dohoda je neplatná preto, že v čase jej podpisu nebolo

odporcovi oznámené postupcom (Slovenskou sporiteľňou) žiadne postúpenie pohľadávky, potom účinky
postúpenia nemohli nastať (§ 526 Občianskeho zákonníka). Dohoda je neurčitá aj z hľadiska výšky dlhu,
spôsobu výpočtu dlžnej sumy. Podľa názoru odporcu 1/ si navrhovateľ uplatňuje plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky (§ 53a Občianskeho zákonníka).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 221
ods. 1 písm. h) a f) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na zistení, že navrhovateľom uplatňovaný nárok, o ktorom niet
pochýb, že navrhovateľ ho nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, je premlčaný.

Okresný súd daný záväzkovo-právny vzťah veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) a dlžníka
(odporcu) založený Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 21.01.2004 posudzoval podľa ustanovení

zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1, § 101 ( o premlčacej dobe), §
558 (o uznaní dlhu), a podľa § 497 Obchodného zákonníka. Takáto skutočnosť vyplýva z odôvodnenia
rozhodnutia prvostupňového súdu, pričom však odvolací súd konštatuje, že okresný súd sa obmedzil
iba na doslovnú citáciu znenia týchto ustanovení zákonov, teda bez bližšieho objasnenia konkrétnych
súvislostí ich aplikácie na daný, existujúci (či zistený) skutkový stav vo veci. To má za následok že

rozhodnutieprvostupňovéhosúdunemožnopovažovaťzadostatočneanáležiteodôvodnené,jenejasné
a nepresvedčivé vo vzťahu k výsledku rozhodnutia. Je tu zákonný dôvod pre zrušenie rozhodnutia
prvostupňového súdu odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.

Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade, napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je

spotrebiteľ, bolo treba na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Z. z.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, pretože predmetná zmluva o úvere bola uzavretá
podľa § 497 Obchodného zákonníka (vyplýva to z obsahu zmluvy, i z tzv. Všeobecných obchodných
podmienok, vydaných veriteľom, na ktoré zmluva odkazuje a taktiež navrhovateľ v návrhu na začatiekonania uvádza, že medzi postupcom a odporcom vznikol obchodno-záväzkový vzťah podľa § 497
Obchodného zákonníka). Potom je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv.
absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, t.j. vždy sa spravuje Obchodným zákonníkom bez

ohľadu na to, kto je subjektom týchto vzťahov. Vzhľadom na charakter zmluvy sa preto vzťahujú na
túto zmluvu aj ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa odstúpenia od zmluvy (§ 344),
premlčania a behu premlčacej doby (§ 387 a nasl.). Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že
zmluva o úvere je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou zmluvou. Výberom
zmluvnej formy zmluvy o úvere účastníci ex lege založili režim práva, ktorým sa riadi, teda aj dĺžku

premlčacej doby.

Keďže okresný súd vec právne podľa uvedeného zákona neposudzoval, potom vec nesprávne právne
posúdil, čo je dôvod pre zrušenie jeho rozhodnutia odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p..

Zjavne z dôvodov vyššie uvedených (§ 558 OZ okresný súd iba cituje), z rozhodnutia nie je vôbec zrejmé

a potom v tomto rozhodnutie nie je preskúmateľné, či resp. ako sa súd vysporiadal navrhovateľom v
konaní predkladaným listinným dôkazom - Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 12.07.2010, ktorú uzavreli odporca 1/ a navrhovateľ, čo namieta navrhovateľ v odvolaní, a
ktorý bol podľa názoru odvolacieho súdu zásadného významu, s vplyvom na výsledok rozhodnutia, pre
správne posúdenie veci.

Niet pochýb o tom, že v sporovom konaní dôkazné bremeno na preukázanie nároku - pravdivosti
tvrdení zaťažuje navrhovateľa. Znamená to, že navrhovateľ je povinný predložiť, resp. aspoň označiť
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania (v žalobe) a v priebehu celého konania, až do času, kým

súd uznesením nevyhlási dokazovanie za skončené. Účastníci majú predložiť alebo označiť všetky
dôkazy a skutočnosti. Predmetnú Dohodu zo dňa 12.07.2010 navrhovateľ pripojil ako prílohu k jeho
ospravedlneniu neprítomnosti na pojednávaní dňa 16.09.2013, spolu aj s prílohou vyčíslenia trov
právneho zastúpenia navrhovateľa, ktoré bolo súdu doručené dňa 02.09.2013.

Pokiaľ ide o dohodu o uznaní „záväzku“, takúto možnosť upravuje len Obchodný zákonník (§ 323).
Občiansky zákonník dohodu o uznaní záväzku nepozná, § 558 Občianskeho zákonníka upravuje
uznanie „dlhu“.

§ 558 Občianskeho zákonníka nič nehovorí o uznaní premlčaného záväzku, hovorí len o tom, že pri

premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho
premlčaní.

Obchodný zákonník neobsahuje úpravu ohľadom vedomosti pri uznaní záväzku a premlčaní
dlhu. V zmysle Obchodného zákonníka uznanie záväzku dlžníkom spočíva v tom, že v tomto rozsahu

záväzok trvá v čase uznania. V zmysle Obchodného zákonníka to platí aj v prípade, keď pohľadávka
bola v čase uznania premlčaná, a to bez ohľadu na to, či uznávajúci o premlčaní v čase uznania vedel
alebo nie. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka Obchodný zákonník považuje za uznanie záväzku
tiež určité nie písomné, ale faktické úkony dlžníka, teda jeho konanie, predovšetkým platenie úrokov,
či čiastočné plnenie záväzku dlžníkom. To má za následok, že pri čiastočnom plnení dlžník uznáva aj

zvyšok záväzku.

Vzhľadom na to, že Obchodný zákonník má ucelenú úpravu premlčania, nemožno v prejednávanom
prípade (obchodno-záväzkový vzťah) použiť ust. § 558 Občianskeho zákonníka a ani úpravu
Občianskeho zákonníka.

V odvolacom konaní odvolaciemu súdu neprináleží nahradzovať chýbajúci právny názor
prvostupňovéhosúduohľadomprávnejkvalifikácieajejvýkladu,naktorejmábyťzaloženéprvostupňové
rozhodnutie. Pripustiť takýto postup odvolacieho súdu by mohlo znamenať odňatie možnosti účastníka
konania náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov.

Odvolaciemu súdu tiež neuniklo a ako vadu konania hodnotí, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16.
09. 2013, na ktorom súd vo veci rozhodol (ako na jedinom pojednávaní, bez prítomnosti navrhovateľaa odporcu 2/ aj ich právnych zástupcov, ktorí však neúčasť ospravedlnili a súhlasili s prejednaním a
rozhodnutím vo veci bez ich osobnej prítomnosti) nie je zrejmé, a vôbec nie je v nej zaznamenané, aké
konkrétne dôkazy súd vykonal, ako vykonané dôkazy vyhodnotil, ktoré skutočnosti mal, a ktoré nemal

za preukázané, a ktoré konkrétne skutočnosti vzal za základ svojho rozhodnutia. Ohľadom dokazovania
sa v zápisnici uvádza výlučne iba to, že: „sa oboznamuje obsah spisu“. Potom podľa názoru odvolacieho
súdu nemožno mať dokazovanie súdom prvého stupňa za vykonané, pretože žiadne dokazovanie
súdom prvého stupňa fakticky vykonané nebolo.

Pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie vo veci samej, zrušil aj závislý výrok o trovách konania odporcu
1/.

V ďalšom konaní okresný súd vo veci znova rozhodne, pritom sa bude riadiť právnym názorom
odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí (§ 226 O. s. p. ). V rámci rozhodovania o trovách
konania rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Okresný súd prednostne dorieši otázku vstupu

vedľajšieho účastníka, resp. vedľajších účastníkov do konania na strane odporcu, ktorí zahlásili svoj
vstup do konania v priebehu konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.